Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. máj 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121010293
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3121010293.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému T. U. pre zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. a iné, prejednal dňa 19. mája 2021 odvolanie prokurátora
Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn.1T/29/2021 zo dňa
08.04.2021, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn.1T/29/2021 zo dňa 08.04.2021, bol obžalovaný T. U. (ďalej
len „obžalovaný“) uznaný za vinného v skutku v bode 1 zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201
ods. 1 Tr. zák. a v skutku v bode 2 z prečinu rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Tr. zák. v
jednočinnom súbehu s prečinom prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom

predstavení podľa § 370 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že

1. v presne nezistenom čase približne v októbri 2020 sa zoznámil v A. na sídlisku T. na ulici S. XX pri
paneláku s maloletým M.K. narodeným XX.X.XXXX, o ktorom vedel, že má približne 9 rokov, s ktorým
minimálne počas doby 2 týždňov chodil dennodenne von na presne nezistené miesta do lesa a za
kríky na sídlisku T. v A., kde ho opakovane minimálne 10-krát ohmatával rukou po celom tele, a to po

nohách, rukách, ako aj v oblasti intímnych partií a genitálií, pričom mal. M.K., narodený XX.XX.XXXX a
aj obvinený boli oblečení a takéto ohmatávame obvineného vzrušovalo, nakoľko súčasne ohmatával aj
vlastné telo, za čo obvinený daroval maloletému nožík, pravítko a sľúbil mu kúpiť ďalšie veci s tým, aby to
nepovedal mal. M.K., narodený XX.XX.XXXX doma svojej matke, pričom naposledy ho takto ohmatával
dňa 09.11.2020 v čakárni priestorov ambulancie L.. L. L. v U. Q. na M. ulici XXX a neskôr aj na presne
nezistenom mieste pod mostom, keď kráčali na železničnú stanicu v U. Q.,

2. v mieste svojho prechodného pobytu v A. na ulici P. XXXX/XX v presne nezistenom čase v období
od dňa 06.08.2019 do dňa 27.05.2020 vo svojich mobilných telefónoch značky iLike čiernozlatej farby,
model: iLike X3 PRO, IMEI X:XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX, značky ZTE Blade
A5 2019 čiernej farby IMEI:1: XXXXXXXXXXXXXXX, IME 2: XXXXXXXXXXXXXXX, značky DOOGEE
model X50L čiernej farby IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX mal uložené

väčšie množstvo videí a fotografií, ktoré obsahovali detskú pornografiu, na ktorých boli nahé maloleté
deti, ktoré vykonávali rôzne sexuálne praktiky (masturbáciu, análny sex, orálny sex, dotýkanie sa
rozkroku), ktoré si zaobstaral z rôznych internetových stránok a následne tieto zasielal prostredníctvom
aplikácii WhatsApp a Messenger zo svojich mobilných telefónov rôznym osobám pod rôznymi nickmi,
pričom na piatich vybraných fotografiách, ktoré boli zasielané ďalším adresátom, boli podľa odborného
vyjadrenia zobrazené nahé deti vo veku od 6 do 14 rokov.Za tieto trestné činy bol obžalovaný odsúdený podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2
Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 37 písmeno
h), písmeno m) Trestného zákona a za aplikácie § 38 odsek 5 Trestného zákona, § 41 odsek 1,

odsek 2 Trestného zákona a § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam
na úhrnný trest odňatia slobody 5 (päť) rokov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona
súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so
strednýmstupňomstráženia.Podľa§73odsek2písmenob)Trestnéhozákonasúdobžalovanémuuložil
ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona

súd obžalovanému uložil trest prepadnutia vecí, a to:
- 1 ks mobilný telefón zn. iLike čierno-zlatej farby, model: iLike X3 PRO, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX,
IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX,
- 1 ks SIM karta O2 č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX,
- 1 ks mobilný telefón zn. ZTE Blade A5 2019 čiernej farby, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2:
XXXXXXXXXXXXXXX,

- 1 ks mobilný telefón zn. DOOGEE, model X50L čiernej farby, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2:
XXXXXXXXXXXXXXX,
- 1 ks mobilný telefón zn. myPhone typ FUN 8 IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, IME 2:
XXXXXXXXXXXXXXX,
- 1 ks SIM karta - nano SIM (Tescomobile s telefónnym číslom XXXX XXX XXX).

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva Slovenská republika.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko bol v zákonnej lehote
napadnutý odvolaním prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť
výroku o treste v neprospech obžalovaného.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol nasledovné:

„Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na
pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre

páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát trestne stíhaný. Za spáchanie
trestného činu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) bolo trestné stíhanie obžalovaného Okresnou

prokuratúrou Trenčín podmienečne zastavené so skúšobnou dobou do 23.02.2008, pričom obžalovaný
sa osvedčil v skúšobnej dobe. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/8/2016 zo dňa 17.02.2016,
bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1
Trestného zákona v súbehu s prečinom ohrozenia mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1
písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s použitím § 140 písmeno g) Trestného zákona, za čo

mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 3 roky v ústave na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia ako aj ochranné psychiatrické a sexuologické liečenie ústavnou formou. Naposledy
bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/21/2016 zo dňa 22.03.2016, právoplatným
dňa 22.03.2016, ktorým bol T. U. uznaný vinným zo spáchania prečinu rozširovania detskej pornografie
podľa § 369 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4

roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, prepadnutie veci ako aj
ochranné liečenie psychiatrické ústavnou formou. Uvedený trest vykonal dňa 04.06.2019.

Výrok o treste, ktorým súd obžalovanému T. U. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5
rokov, však nezohľadňuje predovšetkým osobu obžalovaného, ktorý bol doposiaľ trikrát trestne stíhaný,

pričom už bol odsúdený za totožnú trestnú činnosť.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že aj vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody ako
najprísnejšia možná sankcia sa u obžalovaného celkom zjavne minula účinku a neviedla k jeho náprave.

V prípade obžalovaného T. U. došlo k recidíve deviantného správania, keď krátko po vykonaní
nepodmienečného trestu odňatia slobody za totožný zločin, zločin rovnakého charakteru opätovne
spáchal.Som toho názoru, že v prípade obžalovaného T. U. neboli splnené podmienky pre použitie mimoriadneho
zmierňovacieho ustanovenia, a to ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona. Vo vzťahu k
obžalovanému T. U. súd prvého stupňa neuviedol žiadnu výnimočnú okolnosť, prípadne mimoriadne

pomery obžalovaného vyznievajúce v jeho prospech a majúce význam pre mimoriadne zníženie trestu.
Pri ukladaní trestu súd prihliadol aj na osobu obžalovaného, pričom práve aj s prihliadnutím na
predchádzajúce odsúdenie obžalovaného možno poukázať na jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti,
keďže u neho došlo k recidíve totožnej trestnej činnosti, a to k spáchaniu zločinu sexuálneho zneužívania
podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona ako aj k prečinu rozširovania detskej pornografie podľa § 369

odsek 1 Trestného zákona. Rovnako mám za to, že je nevyhnutné zohľadniť, že obžalovaný sa skutku
kvalifikovaného ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona dopustil voči
maloletej osobe, ktorá v čase skutku mala len deväť rokov.

Účelom trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľomtým,žesamuzabránivpáchaníďalšejtrestnejčinnostiavytvorípodmienkynajehovýchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Na uvedenú všeobecnú formuláciu upravujúcu postup súdu pri ukladaní trestu nadväzuje ustanovenie §
34 odsek 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Citovanými ustanoveniami Trestného zákona sa súd pri ukladaní trestu obžalovanému T. U. dôsledne
neriadil.

Vzhľadom na vyššie uvedené, predovšetkým s prihliadnutím na osobu obžalovaného a na všetky
okolnosti prípadu zohľadňujúce charakter trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný dopustil, a ktorá z
pohľadu druhu trestného činu má povahu zločinu, je zrejmé, že nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 5 rokov nezodpovedá princípu individuálnej a generálnej prevencie trestu, a teda takýto druh

trestu nesplní svoj účel v zmysle § 34 Trestného zákona. Funkciu a účel trestu by mohol splniť len úhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody v prísnejšej výmere so zaradením do ústavu so stredným stupňom
stráženia. Jedine trest v takejto forme a výmere zohľadňuje všetky skutočnosti a kritériá rozhodné pre
určenie druhu a výmery trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhujem, aby Krajský súd Trenčín z dôvodov uvedených v § 321
odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku zrušil predmetný rozsudok Okresného súdu Trenčín spisová
značka1T/29/2021vyhlásenýdňa08.04.2021včastivýrokuotrestevočiobžalovanémuT.U.anásledne
za použitia ustanovenia § 322 odsek 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol a vymeral obžalovanému
T. U. zákonný, primeraný a spravodlivý úhrnný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby

uvedenej v § 201 odsek 1 Trestného zákona za aplikácie § 38 odsek 5 Trestného zákona so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.“

K odvolaniu prokurátora sa ostatné strany trestného konania, bližšie písomne nevyjadrili.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla, aby odvolací súd
rozhodol v súlade s petitom odvolania prokurátora okresnej prokuratúry.

Obžalovaný a obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd
odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, nezistiac dôvody pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa
§ 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 19. mája 2021. Na verejnom zasadnutí
odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom

napadnutých výrokov o treste vo vzťahu k obžalovanému, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por.Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z odvolania prokurátora vyplýva, že odvolanie neobsahuje žiadne

námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť

napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je
neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol
preskúmavať, postupoval v súlade so zákonom pri ukladaní trestu obžalovanému, pri určení druhu a
výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu, pričom takto uložený trest je aj primeraný a spravodlivý.

Obžalovanému okresný súd správne ukladal úhrnný trest podľa ustanovenia § 201 ods. 1 Tr. zák., ktorý

je z trestných činov spáchaných obžalovaným najprísnejšie trestný a v ktorom zákon ustanovuje trestnú
sadzbu trestu odňatia slobody s dolnou hranicou vo výmere 3 roky a hornou hranicou vo výmere 10
rokov.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho

následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle §
34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené
v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného
prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri

ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák.

Za správny považoval odvolací súd poukaz okresného súdu na to, že obžalovaný urobil vyhlásenie
o vine a svoje konanie úprimne oľutoval, ktorú okolnosť je potrebné zohľadniť pri ukladaní trestu v
prospech obžalovaného. Okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu správne zistil u obžalovaného

poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného
činu a tento úprimne oľutoval, no i poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. (obžalovaný
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), keďže obžalovaný urobil na hlavnom
pojednávaní okresného súdu vyhlásenie o vine a okresný súd jeho vyhlásenie v súlade s ustanovením
§ 257 ods. 5 Tr. por. prijal. Podľa § 257 ods. 7 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného

prijíma, súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa
nevykoná.Obžalovanýtakýmtopostupomumožníprevziaťvýsledkydokazovaniazprípravnéhokonania
bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. V rámci
súdneho konania podľa § 275 ods. 5 Tr. por., po priznaní viny páchateľom (obžalovaným) sa postupuje
primerane podľa § 333 ods. 3 aj písm. h/ Tr. por., t. j. že súd pred rozhodovaním o prijatí alebo

neprijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 Tr. por. formou otázok zisťuje, či sa obžalovaný
„dobrovoľnepriznávaauznávavinuzaspáchanýskutok,ktorývobžalobekvalifikujeakotrestnýčin“,čím
prikladnejodpovedinapĺňapodmienkuuvedenúvustanovení§36písm.n/Tr.zák.Pokiaľideopriznanie
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., tak je potrebné dodať, že ani najnovšie stanovisko
Najvyššieho súdu SR č.5/2017 (vyplývajúc z právnej vety stanoviska č.44) nevylučuje možnosť priznania

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí
vyhlásenie o vine a súd jeho vyhlásenie podľa § 257 ods. 5 Tr. por. príjme. Okresný súd taktiež
správne zistil na strane obžalovaného dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., že
spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., že už bol pred spáchaním trestnej činnosti
odsúdený. Okresný súd teda správne zistil na strane obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti podľa

§ 36 písm. l/, n/ Tr. zák. a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., pričom žiadne iné
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti u obžalovaného neprichádzajú do úvahy.

Rovnakosprávneokresnýsúdprihodnoteníosobyobžalovanéhozistil,žeobžalovanýboldoteraztrikrát
trestne stíhaný, naposledy bol rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 17.02.2016 sp.zn.2T/8/2016

odsúdený za spáchanie zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. a prečinu
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. za čo mu
bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia a bolo mu uložené ochranné psychiatrické a sexuologické liečenieústavnou formou. Tento trest bol zrušený rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.03.2016
sp.zn.3T/21/2016 právoplatným 22.03.2016, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu rozširovania
detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere

4 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, trest prepadnutia
veci ako aj ochranné psychiatrické a sexuologické liečenie ústavnou formou, ktoré bolo dňa 04.06.2019
zmenené na ambulantné. Obžalovaný tento trest odňatia slobody vykonal dňa 06.08.2019. Súčasne
okresný súd správne zistil, že v období od 20.04.2020 do 30.03.2021 spáchal jeden priestupok a bol
zaň riešený napomenutím. Súčasne zo psychiatrického posudku na osobu obžalovaného vyplynulo,

že bola u neho diagnostikovaná deviatio sexualis in objectu v zmysle homoerotickej pedofílie (eroticko
sexuálna zameranosť na detské objekty rovnakého pohlavia ako je sám). Znalec navrhol, aby sa
obžalovaný podrobil ochrannému sexuologickému liečeniu ústavnou formou, keďže ambulantná liečba
u neho nesplnila svoj účel, v ambulantnej liečbe zlyhal a došlo u neho k recidíve jeho deviantného
správania. Znalec uviedol, že obžalovaný nevyhľadával osobné kontakty, naopak, čo najstriktnejšie sa
im vyhýbal, postačoval mu ako materiál vhodný na masturbačné aktivity obrázky a videá. Je si však

vedomý, že najmä preposielanie takýchto materiálov je trestné.

Krajský súd v tejto trestnej veci dospel k záveru, že nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody uložený
obžalovanému vo výmere 5 rokov za súčasného uloženia ochranného sexuologického liečenie ústavnou
formou, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanovených pre ich ukladanie v zmysle § 34 ods.

1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti
spáchaných trestných činov, zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného,
jeho sklon k páchaniu trestných činov a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej
i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným
vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Krajský súd dodáva, že v predmetnej trestnej veci prichádzalo do úvahy pri ukladaní druhu a výmery
trestu obžalovanému aplikovanie ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák., keďže sa obžalovaný v predmetnej
trestnej veci opakovane dopustil zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. a okresný
súd aj správne aplikoval ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák.

Vzhľadom však na postoj obžalovaného, ktorý sa priznal k svojej trestnej činnosti od samého začiatku
trestného stíhania a aj na skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine odvolací súd
sa v predmetnej trestnej veci stotožnil s aplikáciou ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák.
per analogiam.

Postup okresného súdu v uvedenom smere bol v súlade so stanoviskom trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp.zn.Tpj/55/2016, na zjednotenie v
otázke možnosti/nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Trestného
zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm.

c/ Trestného poriadku uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017 pod č.44.

V citovanom stanovisku sú uvedené štyri právne vety, podľa ktorých:

1/ súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel

kontradiktórneho procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov
činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného
nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona,

2/ poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona predpokladá okrem priznania sa

páchateľa aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa
konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného)
po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (najmä pri využití
práva záverečnej reči a posledného slova),

3/ analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti
činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v
zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu,4/ ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne
znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého
trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití

argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257
ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne
ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo
akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Z citovaných právnych viet a ich odôvodnenia v predmetnom stanovisku vyplýva, že prvá z právnych
viet sa vyjadruje negatívne k možnosti považovať samotné priznanie sa obžalovaného k spáchaniu
trestného činu za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona s tým, že priznanie
sa je poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a aby bolo možné zohľadniť v
prospech páchateľa (procesne ako obvineného) aj poľahčujúcu okolnosť podľa písmena n/ naposledy
označeného ustanovenia, musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie údajov, ktoré umožňujú

vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade
aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (napr.
rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu).

Druhá z právnych viet sa venuje poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného poriadku (páchateľ

sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval).

Tretia právna veta sa na účely vety štvrtej zaoberá možnosťou použitia analógie v trestnom práve
hmotnom, teda pri aplikácii Trestného zákona, pričom objasňuje, v ktorom smere je analógia neprípustná
a v ktorom ju je naopak možné a potrebné použiť - teda ak zákon výslovne nepokrýva určitú situáciu a

jej riešenie ponúka iný, podobný zákonný inštitút.

Napokon štvrtá právna veta rieši otázku zvýhodnenia páchateľa (procesne ako obžalovaného), ktorý
uznal vinu a súd jeho vyhlásenie prijal, možnosťou mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm.
d/, ods. 4/ Trestného zákona per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho

k väčšiemu) aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí
takého vyhlásenia súdom).

Citované stanovisko teda nielenže nevylučuje, vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu týkajúce sa
priznania obžalovaného, možnosť aplikácie „iba“ ustanovenia § 36 písm. n/ Tr. zák. pri uznaní viny

podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. (po prijatí vyhlásenia obvineného, že je vinný, súdom), ale navyše
umožňuje aplikáciu pre obvineného podstatne priaznivejšieho postupu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods.
4/ Tr. zák. per analogiam možnosťou mimoriadneho zníženia trestu (rovnako ako páchateľovi trestného
činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste).

Odvolacie námietky prokurátora v uvedenom smere považoval preto odvolací súd za nedôvodné a
neakceptoval ich.

Ďalej krajský súd zistil, že v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je aj výrok o zaradení
obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňom stráženia.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
prokurátora za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o treste v
neprospech obžalovaného na podklade ním podaného odvolania a preto odvolanie prokurátora ako

nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.