Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. máj 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818205826
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3818205826.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr.

Gabriely Janákovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: Y. X., trvale bytom Y. XXX/XX., Q.,
zast. JUDr. Dášou Taschovou, advokátkou so sídlom M. Hodžu 14/1, Prievidza, proti žalovanej: D.
Q., trvale bytom T. XX/X, Y., zast. opatrovníkom Mestom Prievidza, o zaplatenie 7.381,40 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 4. októbra 2019,
č.k. 18C/36/2018-93, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh na prerušenie konania zamietol,
výrokom II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.381,40 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 5.210,40 eur od 10.12.2018 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo
výške 5 % zo sumy 2.171 eur od 4.10.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 troch od právoplatnosti
rozsudku, a výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, pričom o ich výške rozhodne súd samostatným uznesením. Rozhodoval na základe žaloby,
ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 7.381,40 eur (po rozšírení žaloby, ktorú

súd pripustil) s príslušenstvom. V žalobe žalobca tvrdil, že je výlučným vlastníkom bytu (v žalobe
špecifikovaného, kde má žalovaná trvalý pobyt) na základe udelenia príklepu na dobrovoľnej dražbe
konanej dňa 28.11.2013 a vyplatením ceny dosiahnutej vydražením, a žalovaná je predchádzajúca
vlastníčka bytu a do podania žaloby byt nevypratala, užíva ho bez právneho dôvodu a bez akejkoľvek
náhrady, resp. odplaty a neuhrádza ani žiadne zálohové platby správcovi domu ani príspevok do fondu
opráv. Žalobca si uplatnil voči žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré odvodzuje
zo skutočnosti, že žalovaná byt užíva bez právneho dôvodu a bez akejkoľvek odplaty, a to za obdobie

od decembra 2016 do októbra 2019, teda za 34 mesiacov po 217,10 eur. Žalovaná je pozbavená
spôsobilosti na právne úkony. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že
žalobca je výlučným vlastníkom bytu. Vlastníctvo nadobudol na základe dobrovoľnej dražby. Napriek
skutočnosti, že žalobca je vlastníkom bytu, žalovaná tento byt nevypratala. Žalovaná, prostredníctvom
opatrovníka, sa v konaní bránila, že v konaní na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 15C/19/2014, ktoré
začalo na základe návrhu podaného dňa 4.2.2014 a v ktorom išlo o nárok žalobcu na vypratanie bytu,
bola riešená otázka zákonnosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu, a súd v odôvodnení rozsudku

skonštatoval, že žalobca vlastnícke právo k bytu tak, ako ho má zapísané v katastri nehnuteľností, platne
nenadobudol, pretože dobrovoľná dražba a titul jeho nadobudnutia bola nezákonná a k platnej dražbe
nedošlo z dôvodu viacerých porušení zákona o dobrovoľných dražbách. Súd prvej inštancie na túto
obranu žalovanej konštatoval, že vychádza zo zisteného skutkového stavu ku dňu rozhodnutia vo veci ažalobca dostatočným spôsobom v spore preukázal svoje vlastnícke právo k bytu, a naopak, žalovaná v
sporeničímnepreukázala,žemáplatnýprávnytitulnaužívaniebytu.Zvykonanéhodokazovaniamaltak
súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná v žalovanom období byt užívala bez právneho dôvodu a

bez akejkoľvek náhrady alebo odplaty žalobcovi ako vlastníkovi bytu. Podľa súdu prvej inštancie žalobca
preukázal v konaní výšku bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej
spočíva v užívaní bytu bez uzavretej zmluvy o nájme, t.j. bez právneho dôvodu, za ktoré užívanie
neposkytla žalobcovi žiadnu protihodnotu. Výška bezdôvodného obohatenia podľa súdu prvej inštancie
nebola v konaní sporná. V spore žalobcom tvrdená aj preukázaná výška 350 eur mesačne ako suma,

ktorá zodpovedá nájomnému realizovanému zvyčajne v danom mieste a čase za porovnateľné ceny
vrátane zálohových platieb, ktoré si žalobca voči žalovanej uplatnil v inom spore, nebola v konaní
rozporovaná. Na tomto základe súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel. Zároveň priznal
súd prvej inštancie žalobcovi uplatnené úroky z omeškania. Návrh opatrovníka žalovanej na prerušenie
konania súd prvej inštancie zamietol. Opatrovník žalovanej poukazoval na konanie Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 15C/19/2014, ktoré je právoplatne skončené, a na konanie Okresného súdu Prievidza

vedené pod sp. zn. 12C/39/2018 o vypratanie bytu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v spore
vedenom pod sp. zn. 12C/39/2018 sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie v tejto
veci. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná prostredníctvom svojho

opatrovníka. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že nepreukázala, že má platný titul na
užívanie bytu. Dôkazom je právoplatný rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.1.2015, sp.
zn. 15C/19/2014, kde sa ako predbežná otázka riešila zákonnosť a platnosť dražby a nadobudnutie
vlastníctva bytu žalobcom. Skutočnosti tam zistené boli dôvodom a podkladom preto, aby súd neuložil
žalovanej povinnosť vypratať byt, teda že tento byt užíva ako jeho legálna vlastníčka. V plnom rozsahu

sa s týmto názorom súdu stotožňuje. Nesúhlasila ani so záverom súdu prvej inštancie, že výška
bezdôvodného obohatenia, teda peňažnej náhrady, nebola sporná. Zastávala názor, že táto skutočnosť
je bezvýznamná, keďže namieta a popiera samotnú existenciu náhrady, teda právny základ nároku. Čo
sa týka neprerušenia konania súdom prvej inštancie, zotrvala žalovaná na názore, že konanie vedené na
Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 12C/39/2018 a jeho výsledok má právny význam pre rozhodnutie

súdu v tejto veci. Toto prebiehajúce súdne konanie sa týka vypratania bytu žalovanou. Posúdenie a
rozhodnutie bude mať zásadný právny význam na rozhodnutie o nároku uplatnenom v tomto konaní zo
strany žalobcu a malo by byť dôkazom pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Žalovaná ďalej poukázala na
rozhodnutia okresného súdu Prievidza zo dňa 10.4.2017, sp. zn. 12C/168/2015, a zo dňa 25.9.2018, sp.
zn. 9Csp/8/2018. V týchto rozhodnutiach súdy prezentovali, že žalobca nenadobudol platne vlastnícke

právo k predmetnému bytu, nakoľko dražba bola neplatná. Zároveň žalovaná zdôraznila, že v týchto
súdnych rozhodnutiach sú uvádzané opačné názory, napríklad o posudzovaní predbežnej otázky
platnosti alebo zákonnosti dražby a s tým súvisiaceho vlastníckeho práva žalobcu. Tejto skutočnosti
si je vedomá. Žalovaná následne uviedla, že subjektom, ktorý bol povinný vyriešiť otázku zákonnosti
neplatnosti dražby ako zásadnej skutočnosti potvrdenia platnosti, resp. dokázanie neplatnosti zápisu

vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, bol žalobca. Nie vinou žalovanej tak neurobil a neuplatnil
si svoje právo do troch mesiacov odo dňa príklepu a neurobil tak ani neskôr v primeranej dobe. O
neplatnosti dražby sa žalobca domáhal až podaním žaloby v januári 2016 s tým, že neboli splnené
zákonné podmienky okruhu účastníkov konania, teda došlo k procesnému pochybeniu, v dôsledku čoho
sa súd nemohol v konaní ďalej zaoberať vecnými dôvodmi neplatnosti dobrovoľnej dražby a žalobu

žalobcu musel zamietnuť. Nie menej zásadné podľa názoru žalovanej sú rozdielne právne názory a
závery súdov, ktoré boli konštatované v jednotlivých súdnych rozhodnutiach a na základe ktorých boli
tieto vydané. Aj právne názorové rozdielnosti na posúdenie čiastkových otázok viedli súd prvej inštancie
k jeho rozhodnutiu, s ktorým sa žalovaná nestotožnila. Následne žalovaná namietala, že v konaní
zostala opomenutá otázka legitimácie tak žalobcu, ako aj jej ako žalovanej, a to cez zákonné posúdenie

a doriešenie otázky zákonnosti a platnosti dražby a vlastníckeho práva k bytu. V predchádzajúcich
konaniach vo vzťahu k správcovi bytového domu je nevyjasnená pasívna legitimácia žalovaného,
žalobcu v tomto konaní, rovnako ako postavenie žalovanej. Žalovaná konštatovala, že bez definitívneho
vyriešenia otázky zákonnosti a platnosti dražby a vlastníckeho práva žalobcu k bytu nemôže byť vecne
správne rozhodnuté. Ďalšie rozhodnutia súdu by iba prispeli k sťaženiu a ku skomplikovaniu celej

záležitosti. Na tomto základe žalovaná žiadala odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil v celom
rozsahu.3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. V
odôvodnení rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.1.2015, sp. zn. 15C/19/2014, súd podľa
jeho názoru nad rámec žalobného návrhu riešil otázku platnosti, resp. neplatnosti dražby, ktorou byt

nadobudol do svojho vlastníctva. Dražba bytu ani jedným z jej účastníkov nebola napadnutá žalobou
v zákonom stanovenej lehote, teda sa s jej výsledkami stotožnili tak účastníci dražby, ako aj kataster
nehnuteľností, ktorý vykonal zápis vlastníctva v jeho prospech. Je tak na liste vlastníctva vedený ako
vlastník a jeho vlastníctvo k bytu nebolo nikdy žalovanou napadnuté ani popreté. Žiadne rozhodnutie
nepoprelo údaj zapísaný na liste vlastníctva. Upozornil, že je povinný hradiť všetky náklady spojené

s užívaním bytu a nepožíva z neho žiadne úžitky. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovanej, že on je
subjektom, ktorý by mal riešiť otázku zákonnosti a platnosti dražby a tiež dokazovať neplatnosť zápisu v
katastri nehnuteľností v prospech neho ako vlastníka. To považuje za nelogické a odporujúce základným
procesným zásadám súdneho sporu. Zdôraznil, že pokiaľ nebude jeho vlastnícke právo žalovanou
právne relevantne spochybnené, súd je viazaný skutkovým stavom ku dnu vyhlásenia rozhodnutia vo
veci.Žalobcaďalejuviedol,žejevlastníkomnehnuteľnosti,zaktorúriadnezaplatil,avšaknapriektomuju

užviacakopäťrokovnemámožnosťužívať,aninemádonejžiadenprístup.Nemalinúmožnosťochrany
svojho vlastníckeho práva, než akej sa domáhal žalobou o vypratanie bytu, ktorej súd prvej inštancie
vyhovel, a uložil žalovanej povinnosť byt vypratať. Toto rozhodnutie však nie je doposiaľ právoplatné
a je predmetom odvolacieho konania. Čo sa týka žalovanou citovaných rozhodnutí Okresného súdu
Prievidza (sp. zn. 12C/168/2015, 9Csp/8/2018 a 5Csp/107/2018), tak týmito bol zaviazaný ako vlastník

bytu na úhradu platieb správcovi domu. Upriamil pozornosť súdu tiež na rozhodnutie Krajského súdu
v Trenčíne, sp. zn. 6Co/1048/2015 (napadnuté rozhodnutie 12C/168/2015), v ktorom sa odvolací súd
nestotožnil s právnym posúdením predbežnej otázky vlastníctva bytu, ako ho vykonal súd prvej inštancie
v konaní 15C/19/2014, na ktoré sa žalovaná odvoláva v podanom odvolaní, z dôvodu porušenia
ustanovení zákon o dobrovoľných dražbách, a to práve s prihliadnutím na skutočnosť, že platnosť

dražby nebola zúčastnenými napadnutá žalobou. Ak v zákonom určenej lehote dražbu oprávnené osoby
nenapadnú, je nenapadnuteľná. Napadnuté rozhodnutie tak považoval za vecne správne a uplatnil si aj
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia

pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Žalovaná v podanom odvolaní namietala (prostredníctvom svojho opatrovníka) zamietnutie návrhu
na prerušenie konania súdom prvej inštancie (výrok I. napadnutého rozsudku). Prerušenie konania do

právoplatného skončenia konania vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 12C/39/2018,
považuje žalovaná za rozhodnutie, ktoré bude mať zásadný význam pre rozhodnutie v tomto konaní.

6. V konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 12C/39/2018 bolo rozhodnuté súdom
prvej inštancie rozsudkom dňa 20.5.2019, č.k. 12C/39/2018-89, o povinnosti žalovanej vypratať a

odovzdať byt žalobcovi. Na odvolanie žalovanej rozhodoval Krajský súd v Trenčíne. Ten uznesením
zo dňa 28.5.2020, č.k. 19Co/119/2019-115, napadnuté rozhodnutie zrušil a konanie zastavil. V
dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku prekážky veci
právoplatne rozhodnutej (res iudicata). V rozhodnutí Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.3.2015, sp.
zn. 15C/19/2014, bolo o žalobe na vypratanie bytu už raz právoplatne rozhodnuté (žalobca nepodal proti

tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie). Preto odvolací súd vyššie uvedeným uznesením
napadnuté rozhodnutie zrušil a konanie zastavil pre neodstrániteľnú prekážku konania spočívajúcu v
existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci.

7. Z dôvodu právoplatného skončenia konania na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 12C/39/2018

nie je dôvodné prerušenie tohto konania (teda podľa § 164 CSP neprebieha konanie, ktoré by mohlo
mať význam pre toto konanie). Záver súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalovanej na prerušenie
konania bol správny.

8. Námietka žalovanej o nesprávnom prerušení však musí byť vzatá na zreteľ v tom smere, či je súd

viazaný rozhodnutím z konania vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 12C/39/2018, ktoré
skončilo v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.5.2020, č.k. 19Co/119/2019-115,
zastavením konania, teda či má význam pre toto konanie.9. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu

pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

10. V zmysle citovaného ustanovenia CSP súd nie je viazaný meritórnym rozhodnutím z konania
vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 12C/39/2018. Uvedené konanie bolo zastavené
pre neodstrániteľnú prekážku konania, a to prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Túto prekážku
predstavuje právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.1.2015, sp. zn. 15C/19/2014,
kde už bolo rozhodnuté o žalobe žalobcu na vypratanie bytu (o ktorý ide v tomto konaní - konkrétne
za jeho užívanie) tak, že bola súdom zamietnutá. V tomto rozhodnutí bola ako predbežná otázka

posudzovaná otázka zákonnosti a platnosti dražby, v ktorej žalobca byt nadobudol do svojho vlastníctva,
pričom súd tam dospel k negatívnemu výsledku, ktorý spôsobil odraz v závere, že žalobca nie je
vlastníkom bytu.

11. Na toto rozhodnutie argumentačne nadväzuje v podanom odvolaní žalovaná. Konštatuje, že týmto

rozhodnutím je preukázané, že má platný titul k užívaniu bytu. Žalovaná v odvolaní na viacerých
miestach argumentuje, že súdy v iných konaniach rozhodli, že žalobca sa nestal vlastníkom bytu.

12. Platí však, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže vysloviť súd iba v občianskom súdnom konaní,
ktoré začalo podaním návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona o

dobrovoľných dražbách, pričom otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom
konaní, ako v konaní podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú) (tento
názor bol Najvyšším súdom SR aprobovaný v rozhodnutí zo dňa 22.5.2019, sp. zn. 8 Cdo 62/2019,
k tomu ďalej pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.12.2010, sp. zn. 3 Cdo 186/2010 (R
1/2011), sp. zn. 3 Cdo 272/2007, sp. zn. 2 Cdo 66/2008 (R 23/2010), sp. zn. 5 Cdo 51/2009, pozri tiež

Zo súdnej praxe č. 47/2008).

13. Nemôže podľa odvolacieho súdu na podklade uvedenej judikatúry obstáť názor žalovanej, že
platný titul k užívaniu bytu predstavuje rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.1.2015, sp.
zn. 15C/19/2014, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu o vypratanie bytu, pričom v odôvodnení

rozhodnutia bolo konštatované, že žalobca nie je vlastníkom sporného bytu z dôvodu neplatnosti
dobrovoľnej dražby. Otázka dobrovoľnej dražby, a tým aj otázka vlastníckeho práva k bytu žalobcu, bola
v tomto konaní riešená ako otázka predbežná, čo je neprípustné. Vlastnícke právo žalobcu k bytu tak
nebolo v tomto rozhodnutí výrokom rozhodnutia spochybnené, resp. určené, že mu nenáleží (výrok je
jediný záväzný zo súdneho rozhodnutia - § 218 ods. 1 CSP).

14. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k bytu v dobrovoľnej dražbe udelením príklepu (§ 27 ods. 1
zákona o dobrovoľných dražbách). Účinky príklepu zanikajú podľa § 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných
dražbách vtedy, ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú (a to podľa vyššie
uvedenej judikatúry v samostatnom konaní o neplatnosti dobrovoľnej dražby, nie ako v tzv. predbežnej

otázky pre iný uplatnený nárok). Žalovaná sa ale nedomáhala doposiaľ určenia neplatnosti dobrovoľnej
dražby.

15. Mýli sa žalovaná, keď v odvolaní tvrdí, že neplatnosti dobrovoľnej dražby sa má domáhať žalobca.
Platí podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, že neplatnosti dobrovoľnej dražby sa môže

domáhať osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach. Touto osobou je nepochybne
žalovaná, ktorá bola predchádzajúcou vlastníčkou bytu, dražil sa byt v jej vlastníctve.

16.Nejestvujetedadoposiaľžiadnaprávnaskutočnosť,ktorábybolaschopnázmeniťúdajovlastníckom
práve žalobcu k bytu. V tomto prípade by to bolo rozhodnutie súdu o neplatnosti dražby, v ktorej žalobca

byt nadobudol do svojho vlastníctva.

17. Žalovaná namietala i nedostatok aktívnej i pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní.18. Platí správny záver súdu prvej inštancie, že je rozhodujúci skutkový stav v čase rozhodovania súdu
(§ 217 ods. 1 CSP). Žalobca je podľa katastra nehnuteľností vlastníkom bytu. Žalobcovi preto svedčí
aktívna vecná legitimácia v konaní. Pasívna vecná legitimácia svedčí v tomto konaní žalovanej. Ak

žalobca tvrdí, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, tak žalovanej svedčí pasívna vecná
legitimácia v konaní.

19. K samotnému nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a k jeho výške sa okrem vyššie
uvedenýchskutočnostížalovanávodvolanínevyjadrovala.Odvolacísúdjeviazanýrozsahomadôvodmi

odvolania (§§ 379 a 380 CSP), preto sa odvolací súd zoberal iba vznesenými odvolacími námietkami
žalovanej.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny
v celom rozsahu (§ 387 ods. 1 CSP).

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % voči žalovanej, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. V zmysle § 262 ods. 2
CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).