Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. január 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/273/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416207333
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1416207333.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu: JUDr. Darina Kuchtová a JUDr. Alena Roštárová, v spore žalobcu: Mgr. Miroslav Lupták, súdny
exekútor so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Riečna č. 2, IČO: 36 076 627, zastúpený Mgr. Mgr.
Martou Kardošovou, zamestnankyňou Exekútorského úradu so sídlom v Bratislave, Riečna č. 2, proti
žalovanému: O.. O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Z.. H. XXXX/XX, N., štátny občan SR, o neúčinnosť

právneho úkonu, po späťvzatí žaloby po rozhodnutí v spore rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV
č.k. 9C 153/2016- 170 zo dňa 29.4.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k.
9C 153/2016- 170 zo dňa 29.4.2019 z r u š u j e a konanie vo veci z a s t a v u j e.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania proti žalobcovi
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV v danom spore rozhodol rozsudkom č.k. 9C 153/2016- 170 zo dňa
29.4.2019 vo veci o neúčinnosti právneho úkonu tak, že súd určuje, že zmluva o prevode
obchodného podielu zo dňa 03.12.2013, ktorou spoločnosť EMBACO, s.r.o., so sídlom v Bratislave, pri
strelnici 22, IČO: 17 055 326 previedla obchodný podiel spoločnosti na O. je voči žalobcovi právne
neúčinná. Žalobca má právo v plnej výške uspokojiť svoju pohľadávku voči L.. M. O., nar. XX.XX.XXXX

z majetku spoločnosti EMBACO, s.r.o., so sídlom v Bratislave, pri strelnici 22, IČO: 17 055 326, resp.
z majetku žalovaného, ktorý mal z tohto úkonu prospech a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

2. Žalobca podaním zo dňa 10.9.2019, doručeným okresnému súdu dňa 17.9.2019, vzal žalobu v celom
rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. V podaní uviedol, že žalobu berie späť, vzhľadom na úhradu

pohľadávky, ktorá predstavovala trovy exekučného konania. Doklad o úhrade a o preukázaní svojho
tvrdenia o zaplatení s podaním nepredložil.

3. Žalovaný sa na výzvu súdu zo dňa 21.10.2019 vyjadril k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu tak,
že so späťvzatím žaloby súhlasí a nemá námietky, ale dôvody, ktoré uvádza žalobca nepovažuje za
pravdivé, uviedol, že to je vecou žalobcu, ako si mieni odôvodniť svoje podania.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), preskúmal a prejednal vec v zmysle §
379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a v zmysle ustanovenia § 370 O.s.p.
skúmal, či sú dané podmienky na zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobcu.

5. Podľa § 370 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.6. Podľa § 370 ods. 2 C.s.p. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie
a konanie zastaví.

7. Späťvzatie žaloby je dispozitívnym úkonom, na ktorý je oprávnený iba žalobca. K späťvzatiu žaloby
môže dôjsť nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej
inštancie, najneskôr však do momentu, kým jeho rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Znamená
to, že vziať žalobu späť je možné počas odvolacej lehoty bez toho, aby muselo byť súčasne podané

odvolanie a ak bolo podané odvolanie, tak kedykoľvek počas odvolacieho konania, najneskôr do
právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorá nenastane skôr, kým o odvolaní právoplatne
nerozhodne odvolací súd (§ 367 C.s.p.).

8. V prípade, ak strana vezme žalobu späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby
sa nekonalo a vo veci meritórne nerozhodovalo.

9. V danom prípade žalobca zobral žalobu späť a v zmysle ustanovenia § 370 ods. 2 C.s.p. žalovaný
neoznámil súdu svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov.

10. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu

Bratislava IV č.k. 9C 153/2016- 170 zo dňa 29.4.2019 zrušil a konanie vo veci zastavil podľa § 370
ods. 1 a 2 C.s.p.

11. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 256 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 a §
396 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Vychádzal z ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového

poriadku, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. V danom prípade procesne zavil zastavenie konania žalobca, ktorý podanú žalobu
vzal späť a nepreukázal splnenie povinnosti zo strany žalovaného zaplatiť žalovanú sumu.

12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu v spore, ktorá je

doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K
zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov. Pri zastavení sporového konania je
potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý zo strán
sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba

posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala,
resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť
a navrhla, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej
požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi

jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na
zastavení konania žalobca, v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda
jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993,
tiež nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09). Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 4/2010.

13. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia a vychádzal z ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (R 49/1993,
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 4/2010, sp. zn. 7MCdo 1/2014, 2MObdo 4/2010).
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a)napadnutývýrokodvolaciehosúduopeňažnomplneníneprevyšuje desaťnásobokminimálnejmzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizácioua akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania (§ 435 C.s.p.).