Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. máj 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120011350
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3120011350.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.

Jozefa Janíka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému M. R., nar. XX.XX.XXXX v
E.,trvalebytomE.,ul.XX.U.XXXX/XX,prechodnebytomE.,A.XX,okresE.,t.č.naslobode,pretrestný
čin prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo
inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Tr. zákona a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry
Trenčín v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. marca 2021
pod sp. zn. 3T/98/2020, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 20. mája 2021 a jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. e), odsek 2 Tr. poriadku z r u š u j
e s a v napadnutom rozsudku výrok o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Na podklade 322 odsek 3 Tr. poriadku s a obžalovaný M. R., nar. XX.XX.XXXX
v E., t. č. na slobode

o d s u d z u j e

podľa § 219 odsek 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm.
m) Tr. zákona, za použitia § 38 odsek 2 a § 41 odsek 1 Tr. zákona na ú h r n n ý trest
odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona s a obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u
j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 2 Tr. zákona s a obžalovanému u k l a d á ochranný dohľad podľa § 78 odsek
1 Tr. zákona na 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. marca 2021 pod sp. zn. 3T/98/2020 bol obžalovaný
M. R., nar. XX.XX.XXXX, na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 19.
októbra 2020 pod č. k. 2Pv 27/20/3309-17, doručenej okresnému súdu dňa 21. októbra 2020, uznaný
za vinného zo spáchania trestného činu prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného

prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Tr. zákona v
jednočinnom súbehu s trestným činom prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. a) Tr. zákona na
tom skutkovom základe, žedňa 16.12.2019 v čase medzi 20.31 hod. a 21.00 hod. v pohostinstve K. na ulici J. v E. z príručnej
tašky uloženej v batohu Y. P. odcudzil platobnú kartu Slovenskej sporiteľne a. s., vydanú na meno Y. P.,
prostredníctvom ktorej sa dňa 16.12.2019 o 21.00 hod. pokúsil zrealizovať neoprávnený výber finančnej

hotovosti z bankomatu Slovenskej sporiteľne, a. s. na Zlatovskej ulici v Trenčíne vo výške
-600,- Eur, ďalej o 21.01 hod. neoprávnene vykonal výber finančnej hotovosti -400,- Eur, v čase o 21.02
hod. vykonal neoprávnený výber -50,- Eur, dňa 17.12.2019 v čase o 00.07 hod. sa pokúsil
neoprávnene vybrať finančnú hotovosť -700,- Eur, v čase o 00.08 hod. sa pokúsil neoprávnene vybrať
finančnú hotovosť -500,- Eur v čase o 00.10 hod. neoprávnene vybral finančnú hotovosť

-300,- Eur a v ten istý deň v čase o 00:11 hod. sumu vo výške -150,- Eur, čím Y. P. spôsobil škodu vo
výške -900,- Eur,

Za to bol odsúdený podľa § 219 odsek 2 Tr. zákona za použitia § 41 odsek 1 Tr. zákona,
s prihliadnutím na § 38 odsek 2 Tr. zákona, § 36 písm. l), písm. n) § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, ktorého výkon mu bol podľa § 49

odsek 1 písm. a) a § 50 odsek 1 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 (dva) roky.

V adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody okresný súd podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku
uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému T.. Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., K. XXX/
XX škodu v sume -900,- Eur.

Proti citovanému rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal odvolanie
intervenujúci a dozorový prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín. V písomnom odôvodnení uviedol, že
sastotožnilsovšetkýmivýrokminapadnutéhorozsudku,okremvýrokuouloženomtreste,ktorýpovažuje
za neprimerane mierny a obžalovanému uložený v rozpore s ustanovením § 34 odsek 1, odsek 4 Tr.

zákona. V tomto smere poukázal na to, že obžalovaný bol doposiaľ 9-krát súdne trestaný prevažne
pre majetkovú trestnú činnosť a vo vzťahu k žalovanému prečinu krádeže je špeciálnym recidivistom.
Opakovane mu boli doteraz ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré v prevažnej miere
aj celé vykonal. Z posledného výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Okresného
Trenčín sp. zn. 6T/20/2013 zo dňa 08. januára 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne

zo dňa 18. mája 2015, sp. zn. 2To/47/2014 bol dokonca podmienečne prepustený a bola mu daná reálna
šanca, aby svojim správaním v budúcnosti deklaroval svoje polepšenie sa a snahu viesť už len riadny
život. V krátkej časovej súvislosti od uplynutia určenej skúšobnej doby podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody sa však opätovne dopustil posudzovanej trestnej činnosti. Preto navrhol,
aby odvolací Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1 písm. e) Tr. poriadku zrušil v napadnutom

rozsudku okresného súdu výrok o uloženom treste a aby sám podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku uložil
obžalovanému zákonný a spravodlivý nepodmienečný trest odňatia slobody.

K písomnému odôvodneniu odvolania prokurátora okresnej prokuratúry sa obžalovaný
do konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu písomne nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu intervenujúci prokurátor krajskej prokuratúry v rámci
konečného návrhu uviedol, že sa stotožnil s odvolaním podriadeného prokurátora, ako aj s dôvodmi
uvedenými v písomnom odôvodnení jeho odvolania a navrhol, aby odvolací súd rozhodol tam spôsobom
uvedeným.

Obžalovaný M. R. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že je
za to, aby mu bol uložený iba podmienečný trest odňatia slobody, pretože sa okrem iného stará aj o
svoju družku. Škodu doposiaľ poškodenému nenahradil, ale urobí tak. Chce dodať, že poškodený sa
prostredníctvom telefónu a SMS správ vyhrážal jeho družke v súvislosti s prejednávanou vecou. Pravda

je taká, že to bol poškodený, kto ho poslal vybrať z bankomatu peniaze z jeho účtu. Všetci mali vtedy
vypité. Ak by družka nemala starosti a trápenie so svojim bratrancom V. C., celú situáciu by riešila inak.

Podľa§317odsek1Tr.poriadkuaknezamietneodvolacísúdodvolaniepodľa§316odsek1Tr.poriadku
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku - v posudzovanom prípade
výlučne len podľa písm. c), t. j. pri zásadnom porušení práva na obhajobu.Krajský súd, ako odvolací súd preskúmal v intenciách § 317 odsek 1 Tr. poriadku napadnutý výrok
rozsudku súdu prvého stupňa, pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v

súlade so zákonom, keď po tom, čo právoplatným uznesením prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie
obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku o vine vo vzťahu k žalovanému skutku
uznal obžalovaného M. R. napadnutým rozsudkom vinným zo spáchania jednak trestného činu prečinu
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Tr. zákona a jednak zo spáchania trestného činu prečinu

krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu, pretože tento svojím konaním
popísanýmvobochskutkochnaplnilvšetkypotrebnéformálnezákonnéznakycitovanýchtrestnýchčinov
a súčasne aj potrebný materiálny korektív v zmysle § 10 odsek 2 Tr. zákona, pretože ide zhodne
o prečiny. Keďže krajský súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v postupe súdu
výrokuovine(vrátaneprávnehoposúdeniavzmysleTrestnéhozákona)predchádzajúcomnezistilchyby
odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania (iba v prospech obžalovaného), preskúmal z

podnetu podaného odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného len napadnutý výrok o uloženom
úhrnnom treste odňatia slobody a určenom spôsobe jeho výkonu a dospel k záveru, že odvolanie
prokurátora v neprospech obžalovaného, ktoré bolo podané oprávnenou osobou, včas a na správnom
mieste, je celkom dôvodné.

Prvostupňový okresný súd pri ukladaní trestnoprávnych sankcií postupoval správne, keď dospel k
záveru o tom, že obžalovanému bude nevyhnutné ukladať úhrnný trest odňatia slobody podľa zásad
uvedených v § 41 odsek 1 Tr. zákona, teda bez aplikácie tzv. „asperačnej - zostrujúcej zásady“.
Správne tiež u obžalovaného identifikoval poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), písm. n) Tr.
zákona, keďže obžalovaný spáchanie žalovaného skutku priznával a na hlavnom pojednávaní uznal

jeho vinu a súčasne prejavil uveriteľnú ľútosť. Tiež nepochybil v súlade s už ustálenou praxou a
judikatúrou, keď obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť aj podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, na
základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny v celom rozsahu. Správne tiež u obžalovaného
identifikoval aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona (spáchanie dvoch trestných
činov) a tiež priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr zákona (viaceré doterajšie nezahladené

odsúdenia obžalovaného). Ďalej už ale prvostupňový okresný súd pochybil, keď obžalovanému síce
správne, podľa najprísnejšej zbiehajúcej sa skutkovej podstaty ukladal úhrnný trest odňatia slobody
podľa § 219 Tr. zákona, ale pochybil, keď podľa ustanovenia odseku 2 a nie odseku 1. Krajský
súd zistil, že tohto pochybenia sa okresný súd samosudkyňou dopustil už aj v predtým vydanom
trestnom rozkaze (č. l. 72 trestného spisu). Podstatným pochybením okresného súdu však bolo,

keď obžalovanému uložil iba trest odňatia slobody nespojený s jeho bezprostredným výkonom, čo
mimochodom ani v odôvodnení napadnutého rozsudku ničím neodôvodnil. Obžalovaného doterajšia
trestná minulosť a skutočnosť, že obžalovaný sa z doterajších odsúdení skutočne dostatočne, resp.
adekvátne nepoučil tak, ako správne na to poukázal v rámci odvolacích námietok prokurátor, preto
neodôvodňovalo uloženie iba trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom, dokonca s tak

neprimerane krátkou určenou skúšobnou dobou, a to dokonca ani v prípade so súčasným uložením
probačného dohľadu podľa § 51 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona. Teda akýkoľvek iný uložený trest
obžalovanému M. R. než trest odňatia slobody spojený s jeho bezprostredným výkonom, je trestom
neprimerane miernym a v rozpore s ustanovením § 34 odsek 1, odsek 4 T. zákona, t. j. bez dôvodne
očakávaného naplnenia účelu individuálno-preventívneho a s ním spojeného generálno-preventívneho

účinku a bez dostatočného vyjadrenia morálneho odsúdenia konania obžalovaného spoločnosťou.
Napokon obžalovaný na verejnom zasadnutí tým čo uviedol právom konečného návrhu len potvrdil
opodstatnenosť podaného odvolania prokurátora v jeho neprospech.

Krajský súd, v celom rozsahu akceptujúc odvolacie námietky prokurátora preto rozhodol najskôr podľa

§ 321 odsek 1 odsek 1 písm. e), odsek 2 Tr. poriadku tak, že výrok o uloženom úhrnnom treste
odňatia slobody a určenom spôsobe jeho výkonu (bezprostredne súvisiaci výrok s trestom odňatia
slobody) najskôr zrušil a potom sám, na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku obžalovanému uložil
primeraný a zákonný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, t. j. v dolnej polovici
zákonnej trestnej sadzby (1 až 5 rokov), so zaradením na jeho výkon do prísnejšieho ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona, keďže obžalovaný bol
pred spáchaním žalovaného skutku v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody
za spáchanie úmyselnej trestnej činnosti, pričom miernejšie či prísnejšie zaradenie podľa § 48 odsek
4 Tr. zákona krajský súd nepokladal za nevyhnutné. Iba takto uložený trest je potom plne spôsobilýnaplniť očakávaný účel trestu u obžalovaného v zmysle § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona. Krajský súd
dospel k záveru, že obžalovanému je nevyhnutné, vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenia, uložiť
aj ochranné opatrenie, a to ochranný dohľad podľa § 76 odsek 2 Tr. zákona na primeranú dobu 1 (jeden)

rok podľa § 78 odsek 1 Tr. zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.