Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318200471
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5318200471.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: H. J., rod. J.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. č. XXXX, F. nad F., zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr.
Milanom Rojčekom, advokátom, so sídlom B., ul. R. č. X, proti žalovanej: Y. F., rod. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom R. č. XXXX, F. nad F., zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Fratričom,

advokátom, so sídlom L., ul. V. č. X, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k bytu, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 7C/11/2018-351 zo dňa 28. októbra 2020,
takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku V. p o t v r d z u j e .

Vo výrokoch I., II., III. a IV. zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 7C/11/2018-351 zo dňa 28.10.2020 rozhodol, že zrušuje
podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným na Liste vlastníctva č.
XXXX, nachádzajúcim sa v katastrálnom území F. nad F., obec Krásno nad Kysucou, okres Čadca, a to

- bytu č. 28, nachádzajúcemu sa na 7. poschodí, vchod 1378, v obytnom dome č. s. XXXX, postavenom
na parc. CKN č. 6780/150 - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 347 m2, - spoluvlastníckemu podielu
k priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu č. s. XXXX, vo veľkosti podielu
6773/178374, - spoluvlastníckemu podielu k pozemku parcela CKN č. 6780/149 - zastavané plochy a
nádvoria, o výmere 233 m2 a k pozemku parcela CKN č. 6780/150 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 347 m2, vo veľkosti podielu 6773/178374 a zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadava tak,

že všetky uvedené nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej (výrok I.). Žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva ako finančnú náhradu
za spoluvlastnícky podiel žalobcu sumu 33.600,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.).
Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej titulom vynaložených investícií sumu 1.557,60 eur do 30
dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Návrh žalovanej voči žalobcovi v časti o zaplatenie sumy
31,26 eur zamietol (výrok IV.). Zároveň rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu

trov konania (výrok V.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.02.2018 domáhal zrušenia
podielového spoluvlastníctva žalobcu v podiele 1-ice a žalovanej v podiele 1-ice k nehnuteľnosti -
trojizbovému bytu č. 28 s príslušenstvom, nachádzajúcim sa na 7. poschodí bytového domu č. súp.
XXXX, postavenom na parc. KNC č. 6780/150 na sídlisku Struhy v Krásne nad Kysucou. Taktiež k
spoluvlastníckemu podielu vo výške 6773/178374-ín k parc. KNC č. 6780/149 - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 233 m2 a k parc. KNC č. 6780/150 - zastavané plochy a nádvoria, ktoré nehnuteľnosti
sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. F. nad F.. Zároveň žalobca žiadal prikázať nehnuteľnosť do výlučnéhovlastníctva žalobcu, uložiť mu povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 30.000,- eur ako finančnú náhradu
za spoluvlastnícky podiel žalovanej k uvedenej nehnuteľnosti do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 23.03.2018 navrhla zrušiť podielové

spoluvlastníctvožalobcuažalovanejknehnuteľnostiamazrušenépodielovéspoluvlastníctvovyporiadať
tak, že všetky nehnuteľnosti súd prikáže v celosti do jej výlučného vlastníctva a uloží jej povinnosť
zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 21.350,- eur do 3 mesiacov
od právoplatnosti rozsudku. Súd konštatoval, že medzi žalobcom a žalovanou nedošlo k dohode o
zrušení a vzájomnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a preto bolo potrebné, aby podielové

spoluvlastníctvo zrušil a následne ho vyporiadal. Dospel k záveru, že reálne rozdelenie nehnuteľností,
ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, teda bytu a spoluvlastníckych podielov na jeho spoločných
častiach a zariadeniach, ako aj príslušného pozemku neprichádza do úvahy vzhľadom na zhodné
vyjadrenia žalobcu a žalobkyne o faktickej a funkčnej nedeliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Pristúpil
preto k druhému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd ako významné pri rozhodovaní,

ktorému spoluvlastníkovi nehnuteľnosti prikázať, považoval okolnosti, kto byt až doposiaľ obýva, kto
ho udržiava, opravuje, vykonáva investície ako i na to, kto je na užívanie bytu z hľadiska naliehavosti
bytovej potreby najviac na byt odkázaný. S prihliadnutím na tieto skutočnosti dospel k záveru, že
touto osobou je žalovaná. Medzi stranami bola sporná všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré sú
predmetom vyporiadania. Na znalecký posudok predložený žalovanou č. 129/2017 zo dňa 29.06.2017

neprihliadol vzhľadom na to, že neobsahuje doložku znalca, a pretože bol vypracovaný pred troma
rokmi v roku 2017 a za účelom poskytnutia hypotekárneho úveru a uzavretí záložnej zmluvy. Nariadil
znalecké dokazovanie na návrh žalobcu, ktorý spochybňoval všeobecnú hodnotu bytu stanovenú v
znaleckom posudku č. 129/2017 s tým, že táto nie je reálna a je neprimerane nízka. Súd určil všeobecnú
hodnotu bytu spolu s príslušenstvom vo výške 67.200,- eur v zmysle znaleckého posudku č. 4/2019

a preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi polovicu z tejto sumy, t.j. 33.600,- eur. Žalovaná v podaní
doručenom súdu dňa 23.09.2020 žiadala, aby jej žalovaný uhradil polovicu nákladov vynaložených na
výmenu vchodových dverí, rekonštrukciu elektrických rozvodov a úhradu poistky v súvislosti so škodu na
byte dňa 05.12.2019, teda sumu 1.588,86 eur. Žalobca s tým nesúhlasil majúc za to, že táto vec nesúvisí
so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a je založená na inom skutkovom a právnom

základe. Nevidel dôvod prečo by sa mal podieľať na týchto nákladoch, keď predmetný byt neužíva a
spochybňuje v celom rozsahu aj ich výšku. Súd v tomto konaní vykonal vyporiadanie v tzv. širšom
zmysle. Keďže podiely oboch podielových spoluvlastníkov sú rovnaké, má žalovaná nárok na náhradu
1-ice týchto vynaložených investícií, t.j. sumu 1.557,60 eur. O inú situáciu ide v prípade vynaložených
nákladov na úhradu poistného titulom poistnej zmluvy uzavretej s Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.

dňa 11.12.2019 vo výške 62,52 eur. Žalovanou uplatnený nárok v časti o zaplatenie 31,26 eur zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „C. s. p.“) tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. V danom
prípade možno konštatovať, že ani jedna zo strán sporu nemala úspech v plnom rozsahu. Žalobca
sa domáhal v rámci vyporiadania prikázania nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva, avšak súd

prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej, preto v tejto časti bol žalobca neúspešný a
neúspešný bol aj v časti žalovanou uplatneného nároku na zaplatenie polovice vynaložených investícií v
sume 1.557,60 eur. Na druhej strane žalovaná bola neúspešná v časti výšky náhrady, ktorú jej súd uložil
zaplatiť žalobcovi za jeho spoluvlastnícky podiel, ktorá bola podstatne vyššia, ako navrhovala žalovaná
a tiež v časti o náhradu nákladov vynaložených na zaplatenie poistného v sume 31,26 eur. Vzhľadom

na uvedené, keď nemožno konštatovať úspech žalobcu, ani žalovanej v plnom rozsahu, je dôvodné,
aby každá zo strán sporu znášala trovy konania, ktoré jej v konaní vznikli, sama.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie žalovaná prostredníctvom splnomocneného
zástupcu, a to do výroku V., ohľadom ktorého žiadala napadnutý rozsudok o trovách konania zmeniť

tak, že má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolanie odôvodnila tým,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Uviedla, že súdne konanie inicioval žalobca vo februári 2018, pričom sa domáhal, aby bol byt v rámci
vyporiadania prikázaný do jeho výlučného vlastníctva s tým, že on bude povinný vyplatiť ju. Ona takýto
návrh žalobcu vnímala ako schválnosť, nakoľko žalobca byt reálne nepotreboval, dlhodobo v ňom nežil a

cieľom jeho konania bolo iba spôsobiť jej komplikácie pri riešení jej bytovej otázky. Mala snahu dohodnúť
sa na celkovom riešení situácie, čo vyplýva aj z konania pred Okresným súdom Nové Zámky, kde
prebiehalo konanie o vyporiadanie o druhej nehnuteľnosti a len vďaka jej veľkorysému prístupu bol
uzavretý súdny zmier, ktorým nadobudol žalobca nehnuteľnosť za výrazne nižšiu cenu, než bola určenáznaleckým posudkom. Túto jej ústretovosť žalobca v konaní pred súdom vôbec nedocenil. Z pohľadu
úspešnosti v konaní je podľa nej rozhodujúce posúdenie, či je sporová strana úspešná v otázke, komu
bol byt prikázaný do výlučného vlastníctva. Otázka výšky výplaty je až nadväzujúcou otázkou a v zásade

s minimálnym dosahom sporových strán na výsledok. Zároveň treba vziať do úvahy, že výška výplaty
záleží od všeobecnej hodnoty bytu v čase vyporiadania - teda teoreticky v čase vyhlásenia rozsudku -
nie v čase iniciovania súdneho konania či vyjadrenia strán. V danom prípade bol jej prvý návrh na výšku
vyporiadania konkretizovaný v jej vyjadrení zo dňa 22.03.2018 sumou 21.350,- eur a bol odvodený
z hodnoty stanovenej znaleckým posudkom, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu bytu v danom čase čo

je oproti sume priznanej rozsudkom 33.600,- eur o sumu nižšiu približne o 36,5 %. Nakoľko od tej
doby došlo k nárastu cien nehnuteľností upravila aj svoj petit tak, že by bola povinná mu vyplatiť sumu
27.500,- eur, čo je oproti priznanej sume rozsudkom 33.600,- eur suma nižšia približne o 18,16 %. To,
že súd nakoniec rozhodol v časti stanovenia všeobecnej hodnoty inak ako požadovala, ona v konečnom
dôsledku rešpektuje ako kompromisné riešenie, avšak to neznamená, že jej požiadavka v súdnom
konaní bola vo svojej podstate neopodstatnená alebo svojvoľná. Rozhodnutie súdu ani neznamená, že

by sa rozhodnutie súdu od jej návrhu odlišovalo tak výrazne, že by sa to dalo samostatne hodnotiť ako
neúspech v spore. Skutočnosť, že súd v súvislosti so širším vyporiadaním medzi účastníkmi nepriznal
sumu 31,26 eur ohľadom výroku IV. rozsudku, považovala v súvislosti s nárokom na náhradu trov
konania za neúspech v nepatrnej časti.

3. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací
súd rozhodnutie vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ on navrhol v žalobe,
aby súd prikázal byt jemu, vyplývalo to zo skutočnosti, že žalovaná ho nezákonne nadobudla a iná
nehnuteľnosť - dom vo Veľkých Lovciach nebol vhodný na celoročné bývanie. Nie je na mieste tvrdenie
žalovanej, že medzi sumami (30.000,- eur suma, ktorú žiadal on, aby bol povinný vyplatiť a sumou

21.350,- eur, ktorú žiadala žalovaná vyplatiť jemu) nie je tak výrazne odlišný, že by sa dalo hovoriť o jej
neúspechu v spore. Pokiaľ táto poukazovala na skutočnosť, že byt bol prikázaný do jej vlastníctva a v
tomto bola jednoznačne a v plnom rozsahu úspešná, mal žalobca za to, že vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva je v záujme oboch strán sporu a keďže sa jedná o konanie, kde súd nie je viazaný
žalobným návrhom nemožno jednoznačne hovoriť o úspešnosti či neúspešnosti tej - ktorej strany sporu.

V tejto súvislosti uviedol, že už uhradil poplatok za podanie žaloby i zálohu na znalecké dokazovanie
vo výške 400,- eur nakoľko žalovaná nesúhlasila s cenou bytu 60.000,- eur a trvala na hodnote bytu
42.700,- eur. Podľa žalobcu rozhodnutie súdu neodporuje ani právnej praxi a rozhodovaní súdov pri
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V závere vyjadrenia poukázal na pomery strán sporu (on je
starobný dôchodca a žalovaná je zamestnanec). Na záver vyjadrenia žalobca uviedol, že koncom leta

2020 došlo bez jeho súhlasu a informovania (ako polovičného vlastníka nehnuteľnosti) a bez existencie
právoplatného rozhodnutia súdu k nákladnej finančnej rekonštrukcii a prerábke celého bytu a má tak
oprávnený dôvod sa domnievať, že žalovaná byt už predala tretej osobe ešte pred rozhodnutím súdu
na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve za podstatne vyššiu cenu ako bola stanovená znaleckým
posudkom.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie podala včas strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 357 písm. m/ C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 a contrario C. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených

v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu vo výroku V. týkajúceho sa trov konania
ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p.

5. Okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam aplikoval ust. § 255 ods. 2 C. s. p. tak, že žiadna zo strán sporu nemá

nárok na náhradu trov konania nakoľko nemožno konštatovať úspech žalobu, ani žalovanej v plnom
rozsahu. Je preto dôvodné, aby každá zo strán sporu znášala trovy konania, ktoré jej vznikli, sama.

6. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený (§ 252 C. s. p.).
Ak bude rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu

trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila.

7. Podľa § 255 ods. 2 C. s. p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.8. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti

rozhodné pre posúdenie veci a prejednávanú vec aj správne právne posúdil.

9. Podľa odvolacieho súdu záver rozhodnutia súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov konania
žiadnej zo strán sporu je správny.

10. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s ust. § 387 ods. 2 C. s.
p.) preto poukazuje na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovanej uvedené
odvolaní.

11. Žalovaná v odvolaní považovala pre úspech v spore za rozhodujúce, ktorej zo strán bol byt prikázaný
do vlastníctva a v tomto bola ona jednoznačne a v plnom rozsahu úspešná. Poukazovala aj na to, že

výškavýplatyjezávisláodmeniacejsavšeobecnejhodnotybytuvčasevyporiadaniaavčaseiniciovania
súdneho konania. Skutočnosť, že súd v súvislosti so širším vyporiadaním medzi účastníkmi nepriznal
sumu 31,26 eur ohľadom výroku IV. rozsudku, považovala žalovaná v súvislosti s nárokom na náhradu
trov konania za neúspech v nepatrnej časti.

12. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že v konaní o zrušenie a vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva je potrebné prihliadnuť na to, že v tomto konaní majú sporové strany postavenie
žalobcu,akoajpostaveniežalovaného(zásadaiudiciumduplex),čosaprejavujenajmätým,žepodaním
žaloby žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je uplatnené aj rovnaké právo
žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. V tomto špecifickom konaní nie je

súd viazaný návrhmi sporových strán z dôvodu, že spôsob vyporiadania vyplýva z právneho predpisu.
Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch strán, preto je
spravodlivé aby si strany sporu znášali trovy ktoré im vznikli. Takýto záver je ústavne udržateľný aj podľa
rozhodnutia Ústavného súdu SR podľa uznesenia zo dňa 15.11.2017 sp. zn. I. ÚS 573/2017. Okrem
toho konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predstavuje z hľadiska vzťahu

výrokov meritórneho rozhodnutia špecifický prípad, keďže predmet takéhoto konania nie je deliteľný
(m. m. nález Ústavného súdu Českej republiky zo 16. marca 2006 vo veci sp. zn. II. ÚS 315/05) a
konajúci okresný súd nemôže pri posudzovaní úspechu niektorého z účastníkov na účet náhrady trov
konania hodnotiť jednotlivé výroky rozsudku izolovane (uznesenie ÚS SR sp. z. III. ÚS 31/2015-19
zo dňa 27.01.2015). Preto výrok o povinnosti zaplatiť finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel tak

priamo obsahovo nadväzuje na výrok o prikázaní veci do vlastníctva niektorého z predchádzajúcich
spoluvlastníkov, ktorý zas musí vychádzať z výroku o zrušení doterajšieho podielového spoluvlastníctva.

13. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca žiadal zrušiť podielové spoluvlastníctvo k
bytu, toto vyporiadať prikázaním do jeho vlastníctva a uložením mu povinnosť zaplatiť žalovanej sumu

30.000,- eur. Žalovaná súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva avšak byt žiadala prikázať do
svojho vlastníctva s uložením jej povinnosti vyplatiť žalobcovi sumu 21.350,- eur pričom v predžalobnej
výzve navrhovala vyplatiť mu sumu 13.350,- eur. Žalovanej bola síce nehnuteľnosť prikázaná do
vlastníctva, avšak povinnosť jej bola napokon súdnym rozhodnutím uložená sumou 33.600,- eur.
Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené prihliadal na to, že súd nie je viazaný návrhom a pokiaľ

aj nehnuteľnosť prikázal do vlastníctva žalovanej bolo to v podstate za sumu požadovanú žalobcom
30.000,- eur a to už v mimosúdnom konaní. Nemožno preto hovoriť o úspechu žalovanej pre ktorý by
jej mala byť priznaná plná náhrada trov konania. Napokon aj s prihliadnutím na nepriznanie sumy 31,26
eur ohľadom výroku IV. rozsudku. Na poukazovanie žalovanej v odvolaní aj na meniacu sa hodnotu bytu
nebolo ako na rozhodnú skutočnosť prihliadané.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovanej za dôvodné a rozsudok okresného
súdu vo výroku V. ako vecne správne potvrdil. Vo výrokoch I., II., III. a IV. zostáva rozsudok okresného
súdu nedotknutý nakoľko nebol napadnutý odvolaním.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 C. s. p. Odvolacie konanie začína na základe procesného úkonu strany sporu, ktorá nie
je s rozhodnutím súdu prvej inštancie spokojná a podaním odvolania zapríčiní vznik trov protistrane. V
odvolacom konaní je preto podľa názoru odvolacieho súdu potrebné rozhodnúť o trovách konania podľaúspechustránvodvolacomkonaní.Úspešnoustranouodvolaciehokonaniabolžalobcavcelomrozsahu
a preto rozhodol tak, že tento má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§

262 ods. 2 C. s. p.).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti) .

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ) ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom

v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s . p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).