Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Mario Dubaň
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/257/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415210092
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1415210092.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.
Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v sporovej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov
Pribišova4,Pribišova3083/4,Bratislava-KarlovaVes,IČO:30797721,zastúpenéhoadvokátkouJUDr.
Angelikou Bůžek, Björnsonova 14, Bratislava, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV,
Polianky 9, Bratislava, IČO: 00 169 731, zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Drvárom, Belinského
16, Bratislava, o zaplatenie 20.848 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 6C/420/2015-192, zo dňa 2.7.2018, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie č.k. 6C/420/2015-171, zo dňa 8.2.2018. V odôvodnení uviedol, že rozsudkom sp.
zn. 6C/420/2015, zo dňa 8.2.2018 na návrh právnej zástupkyne žalobcu rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie, nakoľko mal za to, že sú splnené podmienky § 274 C.s.p. a uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 20.848 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 20.848 eur
od 12.2.2015 do zaplatenia; žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podaním doručeným súdu 16.3.2018 navrhol právny zástupca
žalovaného zrušiť predmetný rozsudok pre zmeškanie; dôvodil tým, že v čase od 29.11.2017 do
10.1.2018bolpráceneschopný,ambulantnedostávalvnútrožilovéinfúzieaabsolvovalmedikamentóznu
a rehabilitačnú liečbu, ktorá ešte do dňa podania návrhu neskončila; v dobe od 11.1.2017 do 3.2.2018
bol v zahraničí; bezprostredne pred termínom pojednávania 7.2.2018 absolvoval rehabilitáciu v okrese
Piešťany; v deň pojednávania sa zúčastnil pojednávania v inej veci.
3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie
vychádzal zo zákonnej dikcie, keď rozsudok pre zmeškanie súd uznesením zruší len vtedy, ak
žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol takýto rozsudok
vyhlásený. Preskúmaním argumentácie právneho zástupcu žalovaného k dôvodom neprítomnosti na
pojednávaní konanom 8.2.2018 dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie vyhláseného v zmysle § 274 C.s.p. Uviedol, že zrušiť takýto rozsudok možno jedine
vtedy, ak žalovaný preukáže existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania. Poukázal
na to, že zo samotného návrhu takýto dôvod nevyplýva, pričom ani predchádzajúca práceneschopnosť
a ani aktuálna medikamentózna liečba takúto "kvalitu" dôvodov nespĺňajú. Poukázal aj na to, že
právny zástupca spolu so svojim klientom sa zúčastnil v ten istý deň iného pojednávania, pričom
termín pojednávania v aktuálnej sporovej veci zobral na vedomie, a teda vedel o danom termíne
pojednávania a nič mu nebránilo sa ho zúčastniť, alebo požiadať o odročenie v prípade kolízie a
splnenia podmienok podľa § 183 ods. 2 C.s.p., čo však nebolo urobené. Súd prvej inštancie teda v daný
deň pojednávania zistil neprítomnosť právneho zástupcu na pojednávaní, ktorý nežiadal o odročeniepojednávania ani o ospravedlnenie neúčasti a právna zástupkyňa žalobcu z toho dôvodu navrhla vydať
rozsudok pre zmeškanie, ktorý bol súd povinný vyhlásiť. Pripustil, že za ospravedlniteľný dôvod by
bolo rozumné uznať napríklad neočakávané prekážky zdravotného charakteru a bolo by nespravodlivé
sankcionovať žalovaného, event. právneho zástupcu za porušenie povinnosti, keďže toto porušenie
nezapríčinili. Právny zástupca žalobcu však v konečnom dôsledku neuviedol žiaden dôvod, ktorý mu
bránil zúčastniť sa pojednávania (uvádzal liečebný proces, resp. zahraničnú cestu, ktoré predchádzali
termínu pojednávania), ktoré však neboli primárnym dôvodom jeho neúčasti na pojednávaní, keďže
pojednávania sa v daný deň zúčastnil v inej veci, vedenej pod sp. zn. 7C/227/2004. Bol názoru, že
ani prípadná kolízia termínov pojednávania by sama osebe nebola dôvodom na prípadné odročenie
pojednávania, ak by neboli splnené ďalšie zákonné podmienky. Dodatočné ospravedlnenie neúčasti
nie je možné a rovnako to nie je možné vnímať ako ospravedlniteľný dôvod na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie. Práve dôsledkom neospravedlnenej neprítomnosti bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie
a ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti nebol preukázaný. Argumentáciu žalovaného s poukazom na
rozsudok v inej sporovej veci (2Cob/362/2016 - čl. 178), ktorý má preukazovať nedostatok aktívnej
legitimácie žalobcu, súd prvej inštancie nepovažoval v tomto štádiu konania za spôsobilú naplniť obsah
významu spojenia „ospravedlniteľný dôvod“, keďže v zmysle jazykového a logického výkladu sa musí
jednať o skutočnosť objektívne znemožňujúcu účasť strany na pojednávaní, čo však ani tento argument
nespĺňa. Na uvedenom základe v zmysle § 277 ods. 2, ods. 3 C.s.p. návrh na zrušenie rozsudku pre
zmeškaniezamietol,pretoženebolinaplnenézákonnépožiadavkynatakétozrušenie;navrhujúcastrana
neosvedčila existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania.
4. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a konanie zastaviť
alternatívne žalobu zamietnuť. Namietal, že v konaní došlo k vadám podľa § 365 ods. 1 písm. a), písm.
b), písm. e), písm. f) a písm. h) C.s.p. s tým, že Spoločenstvo vlastníkov bytov v bytovom dome na
Pribišovej 4, v Bratislave je založené právne vadnou zmluvou o spoločenstve, ktorej žalovaný nie je
účastníkom; bol názoru, že žalobca nie je v spore aktívne legitimovaný. Dôvodil, že preskúmanie vecnej
legitimácie(prihliadnutienasplnenieprocesnýchpodmienok)jeimanentnousúčasťoukaždéhocivilného
sporového konania. Žalobu považoval za zjavne nedôvodnú; namietal, že súd prvej inštancie nesprávne
zistil skutkový stav veci a vec neprávne právnej posúdil, keď v rámci dokazovania a hodnotenia dôkazov
neposúdil (nevykonal) dôkaz listinou riadne, dogmaticky zotrval na právnej perfektnosti zmluvy o
spoločenstve a jej obsahu, nekonštatuje absenciu aktívnej (pasívnej) legitimácie strán sporu; napadnuté
uznesenie nekorešponduje požiadavke vyplývajúcej z § 220 ods. 2 C.s.p. Bol názoru, že v prípade
úhrady zo strany žalovaného by na strane žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle § 454
Občianskeho zákonníka ako plnenie bez právneho dôvodu. Poukázal na to, že konanie má vadu, ktorú
bol súd podľa § 161 ods. 2 C.s.p. povinný skúmať a bol povinný konanie zastaviť.
5. Podľa § 274 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkomprezmeškanie,ktorýmžalobevyhovie,aka)sažalovanýnedostavilnapojednávanievoveci,
hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a b) žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
6. Podľa § 277 ods. 2, ods. 3 C.s.p. ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie
vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok
uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15
dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd
poučí.
7. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho
pojednávaniapodľa§385ods.1C.s.p.adospelkzáveru,ženapadnutérozhodnutiesúduprvejinštancie
je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
8. Civilný sporový poriadok pripúšťa dva procesné nástroje obrany proti rozsudku pre zmeškanie - návrh
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie. Právna úprava návrhu
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného z ospravedlniteľných dôvodov podľa § 277 C.s.p.
vychádza z prezumpcie správnosti rozsudku pre zmeškanie, tzn. súd v konaní o návrhu na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie nie je oprávnený skúmať, či boli splnené predpoklady pre vydanie rozsudkupre zmeškanie (k tomu slúži odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie); súd iba skúma, či v čase jeho
rozhodnutia existoval ospravedlniteľný dôvod zmeškania.
9. Ospravedlniteľným dôvodom sú okolnosti, ktoré súdu v čase vydania rozsudku pre zmeškanie
nemohli byť známe a súčasne zabránili žalovanému, aby sa na pojednávanie dostavil, prípadne
svoju neúčasť vopred riadne ospravedlnil. Ospravedlniteľným dôvodom nie je skutočnosť, ktorá bola
žalovanému vopred známa, hoci mu objektívne bránila v účasti na pojednávaní, ak žiadne objektívne
dôvody nebránili tomu, aby včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Naopak, ospravedlniteľným
dôvodom, pre ktorý žalovaný zmeškal pojednávanie je taká prekážka (udalosť), ktorá žalovanému
objektívne (nezávisle na jeho vôli) zabránila dostaviť sa včas na súd (napríklad zdravotná indispozícia,
omeškanie verejného dopravného prostriedku použitého na prepravu na pojednávanie súdu, technická
závada na osobnom motorovom vozidle počas cesty na súd a pod.). Príčina, prečo žalovaný zmeškal
pojednávanie na súde, musí s ohľadom na povahu, závažnosť, rozsah alebo iné dôvody, mať aspekt
nepredvídateľnosti. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je teda opodstatnený tam, kde bude
tvrdené a súčasne doložené (preukázané), že žalovaný sa nemohol dostaviť na pojednávanie a zároveň
sa nemohol z pojednávania v rámci určitej časovej hranice ani ospravedlniť.
10. Z hľadiska posúdenia včasnosti ospravedlnenia je pre odlíšenie uvedených procesných nástrojov
rozhodujúca časová hranica, ktorá zodpovedá okamihu, kedy súd prvej inštancie mal vedomosť o
ospravedlnení a mohol na túto skutočnosť prihliadať. Ospravedlniteľným dôvodom podľa § 277 ods.
1 C.s.p. je preto len taká okolnosť, ktorá žalovanému zabránila nielen v účasti na pojednávaní,
ale aj včas ospravedlniť svoju neúčasť na ňom. Obrana podľa § 277 C.s.p. neprináleží tomu, kto
neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil, avšak súd neuznal dôvody ospravedlnenia a kde nápravu
možno dosiahnuť podaním odvolania proti rozsudku pre zmeškanie. Inak povedané, nemožno si
zamieňať ospravedlniteľný dôvod zmeškania podľa § 277 ods. 1 C.s.p. na strane jednej, s posúdením
predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie na strane druhej, t.j. absenciou dôvodného a
včasného ospravedlnenia strany, ktorá sa na pojednávanie súdu nedostavila, a ktoré môžu byť iba
predmetom konania o odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie. Rozsudok pre zmeškanie tak nemôže byť
zrušený podľa § 277 ods. 1 C.s.p., ak existuje taká skutočnosť, ktorá by síce ako ospravedlniteľný dôvod
neúčasti na pojednávaní mohla byť uznaná, avšak táto nebránila účastníkovi sa včas ospravedlniť.
11. Vychádzajúc z uvedených právnych východísk je zrejmé, že súd v konaní o návrhu na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie skúma iba to, či v čase jeho rozhodnutia existoval ospravedlniteľný dôvod
zmeškania. Žalovaný v podanom odvolaní nijakým spôsobom nespochybnil skutkové a právne závery
súdu prvej inštancie vzťahujúce sa k dôvodom ktoré viedli k zamietnutiu návrhu žalovaného na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie, t.j. ničím nespochybnil závery súdu prvej inštancie o absencii
ospravedlniteľného dôvodu. Odvolacia argumentácia žalovaného založená na spochybňovaní aktívnej
legitimácie žalobcu a žalobného nároku je bez právnej relevancie, nakoľko v prípade rozsudku pre
zmeškanie súd nárok uplatnený žalobcom z hľadiska hmotného práva neposudzuje.
12. Žalovaný tým, že v podanom odvolaní vôbec nereaguje na dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie
zamietol návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, svojou odvolacou argumentáciou nevymedzil
obsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvej inštancie tak nie je možné
preskúmať z hľadiska opodstatnenosti ním uplatnených odvolacích dôvodov. Odvolacie námietky
žalovaného preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné, ktoré nie sú spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého uznesenia v prospech žalovaného.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.