Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. jún 2021

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421010179
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2021:4421010179.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci

obžalovanej W. C., pre pokračovací zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek , odsek
4 Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 2
Pv/109/20/4404 z 14.04.2021, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 16.06.2021
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná W. C., narodená XX.XX.XXXX v W., trvale bytom
V. - X., L. XXX/XX (adresa
na doručovanie písomností), prechodne bytom

B. Z., U. XX

je v i n n á , ž e

v rámci trestného konania, vedeného vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky, Odboru
kriminálnej polície (ďalej len „vyšetrovateľ“), pod ČVS: ORP-458/1-VYS-NZ-2018 vypovedala dňa
01.06.2018 v čase od 11.20 hod. do 13.05 hod. pred vyšetrovateľom v Nových Zámkoch na Ul. Bratov
Baldigarovcov 7 v procesnom postavení svedkyne - poškodenej, že osoba Vojtech O., nar. XX.XX.XXXX
trvale bytom X. W., prechodne bez prihlásenia B. Z., B. XX, sa vyhrážkami, že zničí jej rodinu, že jej
manžel príde o prácu, že mu podpáli auto, chcel dostať k majetku jej manžela a nútil ju vypovedať
proti manželovi vo veci objednávky vraždy, s tým, že keď na to nepristúpi, sám odstráni jej manžela,
zoberie ho do lesa, tam ho dobije k smrti, prinúti ho vykopať si vlastný hrob a nie je problém ho zastreliť

a následne dňa 02.06.2018 v čase od 21.00 hod. do 23.00 hod. opäť vypovedala v tej istej trestnej
veci pred vyšetrovateľom v B. Z. na Ul. Bratov Baldigarovcov 7 v procesnom postavení svedkyne -
poškodenej, kde uviedla, že Vojtech O. ju nútil, aby svedčila, že jej manžel bol objednávateľom vraždy
a keď s tým nesúhlasila, vyhrážal sa jej, že on si na jej manžela počká, niekam ho odvlečie, ublíži jemu
aj jej a že jej manžel príde o prácu, pričom ňou uvádzané okolnosti viedli k tomu, že P. O. bol dňa
02.06.2018 zadržaný v zmysle § 85 odsek 1 Trestného poriadku ako podozrivý, toho istého dňa mu
bolo vznesené obvinenie v zmysle § 206 odsek 1 Trestného poriadku pre zločin vydierania podľa § 189

odsek 1 Trestného zákona a následne bol dňa 03.06.2018 uznesením Okresného súdu Nové Zámky
sp. zn. 4Tp/65/2018 vzatý do väzby , ktorá trvala až do dňa 13.06.2019 , kedy bol z väzby prepustený
uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/87/2018, pričom uvádzané tvrdenia obžalovanej,
ktoré uvádzala v trestnom konaní v procesnom postavení svedkyne - poškodenej, neboli pravdivé
a obžalovaná už vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Nové Zámky
v predmetnej trestnej veci, vedenej pod sp. zn. 3T/87/2018 priznala, že skutočnosti, ktoré obžaloba
kladie Vojtechovi O. za vinu a ktoré o ňom ona uvádzala, si vymyslela a tieto nie sú pravdivé, keďže

sa jej P. O. nikdy nevyhrážal, nikdy ju k ničomu neprinútil, pričom P. O. bol následne spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1Pv/302/18/4404 zo dňa 21.09.2018, podanejna neho pre vyššie uvedený trestný čin, oslobodený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
3T/87/2018-629 zo dňa 03.10.2019, právoplatným dňa 19.10.2019,

t e d a

ako svedok v trestnom konaní uviedla nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre
rozhodnutie a spáchala uvedený čin a spôsobila ním iný obzvlášť závažný následok,

č í m s p á c h a l a

pokračovací zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 346 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia

poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona), § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného
zákona na trest odňatia slobody 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona a za podmienok podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona

sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a nad správaním obžalovanej v skúšobnej dobe
sa ukladá probačný dohľad.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 3 ( tri) roky.

Podľa§51odsek4písmenoj)Trestnéhozákonasaobžalovanejukladápovinnosťspočívajúcavpríkaze
podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve.

Podľa § 51 odsek 5 Trestného zákona je obžalovaná povinná strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačným a mediačným úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 14.04.2021 pod sp.zn. 2Pv/109/20/4404
obžalobu na obvinenú W. C., pre hore uvedený skutok, právne posúdený ako pokračovací zločin krivej
výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je vinná zo skutku, uvedeného v obžalobe, súd preto
obžalovanej položil otázky primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno
g) a písmeno h) Trestného poriadku a keďže obžalovaná na všetky tieto jej položené otázky odpovedala
kladne, súd po zistení stanoviska prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovanej prijať, podľa § 257
odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovanej o vine prijal a podľa § 257 odsek 8 Trestného

poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaného skutku sa nevykoná.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy
zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovanej okrem jej samotného priznania, súd
dospel k záveru, že obžalovaná skutkom, ktorý jej kládla za vinu obžaloba, naplnila všetky formálne

zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa §
346 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej
stránky, keďže úmyselne (§15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahla do záujmu, chráneného Trestným
zákonom, a to záujmu na riadnej činnosti súdov trestnom konaní a orgánov činných v trestnom konaní,
podmienenej zistením pravdivého a správneho skutkového základu pre ich rozhodnutie tak, že ako

svedok v trestnom konaní uviedla nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutiea spáchala uvedený čin a spôsobila ním iný obzvlášť závažný následok. Súd nemal žiadne pochybnosti
ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovanej a
následkom jej činu na jednej strane a jej úmyselným zavinením na strane druhej.

Z vyššie uvedených dôvodov súd obžalovanú uznal vinnou tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

S poukazom na postup podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd vykonal iba dôkazy

súvisiace s výrokom o treste, a to znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

Z postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítaného znaleckého psychologického
posudku na obžalovanú súd zistil, že obžalovaná je prevažne introvertná, menej harmonizovaná,
vo zvýšenej miere submisívna, senzitívna, úzkostlivá, tenzná, dráždivá, náladová s emocionálnymi
rozladami. Zjavná je u nej nerozhodnosť s pochybnosťami o vlastných schopnostiach a s pocitmi

celkovéhozlyhania,jejprejavyatúžbysúnerazprotichodné,čovediekproblematickým,nekonformným,
konfliktným prejavom a svoje nahromadené vnútorné napätie odvádza spravidla náhlym, prekvapivým,
neadekvátnym spôsobom. Správanie obžalovanej je do značnej miery emóciami určované s menej
účinnou participáciou mentálnej kontroly, ťažko odoláva emocionálnym podnetom a takým vplyvom z
okolia, ktoré sľubujú uspokojenie jej potrieb. U obžalovanej neboli zistené patologické rysy osobnosti,

t.j. žiadne príznaky duševnej choroby v zmysle psychózy ani príznaky látkovej či inej závislosti. V
motivačnom predpolí správania obžalovanej sú podľa znalca evidentne jej osobnostné charakteristiky,
ktoré predisponujú zmätočné správanie v tak náročnej stresogénnej situácii, akou je trestné konanie,
navyše pri problematickom manželstve s mužom, v tom čase podozrivým z objednávky vraždy,
zaťažujúcom rodinnom prostredí a napokon pri komplikovanom mileneckom vzťahu. Podľa znalca

rodinné prostredie, problematický manželský vzťah, psychický stav detí obžalovanej (autizmus,
ADHD) ako aj osobitosti jej mimomanželského vzťahu ako dlhodobo stresogénne pôsobiace činitele,
prispievali k prehlbovaniu disharmónie jej osobnosti a k zvýrazňovaniu jej opísaných osobnostných
charakteristík. Znalec napriek obmedzenému potenciálu obžalovanej k dosiahnutiu významnej zmeny
psychoterapeutickými postupmi, považoval jej psychologické vedenie so zameraním na sebapoznanie

a konštruktívne riešenie problémových situácii za indikované. Podľa vyjadrenia obžalovanej k
predmetnému znaleckému posudku na hlavnom pojednávaní aktuálne sama i absolvuje psychologické
poradenstvo.

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovanej súd zistil, že táto je matkou troch detí, pričom dvom z

nich poskytuje osobnú starostlivosť, s ich otcom nežije v spoločnej domácnosti. Obe z týchto detí majú
neurológom potvrdené diagnózy, pre ktoré je nutné sledovanie ich zdravotného stavu, pričom jedno
z týchto detí trpí pervazívnou vývojovou poruchou, detským autizmom, vývinovou dysfáziou, tento je
nesebestačný,odkázanýnastarostlivosťdruhejosoby,vyžadujepomocajprisamoobslužnýchúkonoch,
komunikácia je minimálna s tým, že komunikuje nonverbálne. Obžalovaná je zamestnaná v Združení

na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím ako pomocná pracovníčka na čiastočný úväzok. Domov
sociálnych služieb, zriadený týmto združením, poskytuje ambulantnou formou sociálne služby aj vyššie
uvedenémusynoviobžalovanejsozdravotnýmpostihnutím.Zamestnávateľomjeobžalovanáhodnotená
mimoriadne kladne a to nielen pre svedomité a dôsledné plnenie jej pracovných povinností, ale aj pre
jej obľúbenosť v kolektíve pracovného tímu zamestnancov. Z miesta trvalého bydliska obžalovanej nie

sú o nej uvádzané žiadne negatívne poznatky k jej osobe a správaniu. Obžalovaná nebola dosiaľ súdne
trestaná a v evidencii priestupkov má evidovaný iba jediný priestupok na úseku cestnej dopravy.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanej, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust. §
34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a

poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy.

Súd zistil u obžalovanej poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona (viedla pred
spáchaním trestného činu riadny život) a podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (k trestnému činu sa
priznalaatentoúprimneoľutovala),priťažujúcuokolnosťpodľa§37Trestnéhozákonasúduobžalovanej

nezistil žiadnu. Trestný zákon v ust. § 346 odsek 4 Trestného zákona ustanovuje základnú sadzbu
trestu odňatia slobody 4 až 10 rokov. Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a
mieru závažnosti u obžalovanej zistených poľahčujúcich okolností pri absencii priťažujúcej okolnosti apri prevahe poľahčujúcich okolností znížil hornú hranicu podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona postupom
podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona o jednu tretinu, t.j. na 8 rokov.

Súd však u obžalovanej zistil podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ust. § 39 odsek 1
Trestného zákona, pretože mal za to, že predovšetkým vzhľadom na pomery obžalovanej by použitie
trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre ňu neprimerane prísne a že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest odňatia slobody kratšieho trvania než 4 roky.

V tomto smere súd zohľadnil predovšetkým postoj obžalovanej k za vinu jej kladenému trestnému
činu v prejednávanej veci na hlavnom pojednávaní, kedy žalovaný skutok bez výhrad priznala,
urobila vyhlásenie o vine, čím neodvolateľne prijala všetky účinky uznania viny bez toho, aby bolo
akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu (stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 44/2017). Obžalovaná trestný čin súčasne i
oľutovala, pričom pre súd toto jej vyjadrenie vyznelo skutočne úprimne, keďže obžalovaná skutočnosť,

ževpredmetnýchjejvýpovediachvoznačenejtrestnejvecivprípravnom konaníakosvedkavypovedala
nepravdu, uviedla a priznala už v štádiu trestného konania v tej veci obžalovaného P. O. vo svojej
výpovedi na hlavnom pojednávaní. Obžalovaná je pritom osobou, ktorá sa po celý svoj doterajší život
nedostala do vážnejšieho rozporu s právnym poriadkom, keďže sa dopustila iba jediného priestupku na
úseku cestnej dopravy, v súčasnej dobe je i zamestnaná a s mimoriadne kladným pracovným posudkom

od jej súčasného zamestnávateľa. Súd osobitne zohľadňoval aj osobné a rodinné pomery obžalovanej,
ktorá sama poskytuje osobnú starostlivosť maloletému dieťaťu s diagnostikovaným ADHD syndrómom a
súčasnesastaráajoťažkozdravotnepostihnutédospelédieťa,ktorésivyžadujecelodennústarostlivosť
a pomoc pri základných životných úkonoch tak, ako je vyššie uvedené. Podľa názoru súdu tak trest
odňatia slobody, a to v prípade použitia vyššie uvedenej upravenej trestnej sadzby výhradne ako

nepodmienečný, by viac ako obžalovanú postihoval práve jej dve deti, na starostlivosť obžalovanej,
zvlášť pokiaľ ide o jej dieťa s vážnymi diagnózami, odkázané.

Súčasne súd dospel k záveru, že mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby
nevylučujú ani okolnosti prípadu napriek tomu, že obžalovaná týmto spôsobila obzvlášť závažný

následok v podobe väzby inej osoby. V tejto súvislosti súd zohľadňoval motivačné faktory obžalovanou
spáchaného zločinu krivej výpovede a krivej prísahy, ktorý podrobne rozviedol znalec PhDr. G. T. v ním
podanomznaleckomposudkuaktorévkonečnomdôsledkuvyplývajúajzpriebehutrestnéhokonaniavo
veci, v ktorej sa obžalovaná ako svedok tohto trestného činu dopustila. Zistená pohnútka obžalovanou
spáchaného skutku, hoc neospravedlniteľná a v konečnom dôsledku majúca za následok nedôvodné

obmedzenie osobnej slobody inej osoby v podobe väzby, však vysvetľuje správanie sa obžalovanej v
prejednávanej veci, ako vybočujúceho z medzí ňou dlhodobo vedeného riadneho života, doteraz takmer
bezvýhradne v súlade s právnym poriadkom.

Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že je možné dôvodne očakávať, že

nápravný účinok na osobu obžalovanej a tiež účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie (výchova
obžalovanej a zabránenie jej v páchaní ďalšej trestnej činnosti), ako aj generálnej prevencie (dostatočne
ochrániť spoločnosť a aj iných odradiť od páchania trestnej činnosti) splní aj trest odňatia slobody v
nižšej výmere než 4 roky. Za dostatočný v tomto smere súd považoval pri dodržaní limitu podľa § 39
odsek 3 písmeno e) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, pričom súčasne vzhliadol

podmienky pre podmienečný odklad výkonu tohto trestu na skúšobnú dobu 3 roky za podmienok podľa §
49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním
sa obžalovanej v skúšobnej dobe.

Na posilnenie účelu uloženého trestu z hľadiska eliminácie akéhokoľvek prejavu rizikového správania sa

obžalovanej pri riešení krízových životných situácii súd ako špecifickú podmienku probačného dohľadu
uložil obžalovanej povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa
zúčastniť na psychologickom poradenstve, ktorej absolvovanie je indikované aj podľa vo veci podaného
znaleckého psychologického posudku. Súd neuvažoval o uložení povinnosti obžalovanej ospravedlniť
sa poškodenému Vojtechovi O. s poukazom na fakt, že tento po jeho oslobodení spod obžaloby

prokurátora v jeho trestnej veci s obžalovanou obnovil na istý čas partnerský vzťah, P. O. z tohto dôvodu
ani neudelil súhlas s trestným stíhaním obžalovanej aj pre zločin krivého obvinenia a preto je súd
názoru, že ukladanie takejto povinnosti obžalovanej v prejednávanej veci by bolo skutočne iba formálnou
povinnosťou bez akéhokoľvek očakávaného účinku na správanie sa obžalovanej v budúcnosti.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).