Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. november 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212223196
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2212223196.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr.

Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Cestovná agentúra FLATOUR
s.r.o., IČO: 31 327 419, so sídlom Dunajská ul. 22, 811 08 Bratislava, zastúpený advokátkou: JUDr.
Edita Flaskárová, so sídlom Popradská 52, 821 06 Bratislava, proti žalovanému: V. G., nar. XX. T. XXXX,
bytom O. XX, XXX XX S., zastúpený advokátkou: JUDr. Michaela Voleková, so sídlom Trnavská 27, 831
04 Bratislava, o zaplatenie istiny 2.036,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14C/62/2013-336 zo dňa 22.02.2019, v spojení s opravným
uznesením č.k. 14C/62/2013-406 zo dňa 10.01.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v spojení s opravným uznesením ) súd prvej inštancie vo výroku I.
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.036,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 9%
zo sumy 2.036,20 eur od 13.06.2012 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
výroku II. súd rozhodol, že žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie použitím § 741a, § 741b ods. 1, § 40 ods. 1 až 3, § 451
ods. 1 a 2, § 456, § 457, § 107 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 písm. a)
zákona č. 281/2001 o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr
a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z., ako aj procesnými ustanoveniami § 232 ods. 3, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP.

3. Vecne súd argumentoval tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na
zaplatenie sumy 2.036,20 eur spolu s úrokmi z omeškania je podaný dôvodne a to proti žalovanému,
nakoľko je nesporné, že žalovaný si u žalobcu, ktorý je cestovnou agentúrou, objednal ubytovanie pre
tretie osoby a uvedenú cestu aj podľa objednávky tieto osoby absolvovali. Uvedený záväzkový vzťah
medzi žalobcom a žalovaným má v podstate charakter zmluvy o obstaraní zájazdu podľa § 741a OZ,
pričom v ustanovení § 741b OZ sú uvedené náležitosti zmluvy o obstaraní zájazdu s tým, že táto zmluva
musí mať písomnú formu alebo inú vhodnú formu, pretože inak je podľa § 40 ods.1 OZ absolútne

neplatným právnym úkonom. Zo strany žalobcu ani žalovaného nebola predložená žiadna zmluva o
obstaraní zájazdu vyhotovená v písomnej alebo inej vhodnej forme, ktorá by obsahovala náležitosti
vyžadované zákonom. Preto je potrebné takýto právny úkon považovať za neplatný, nakoľko zákon
výslovne vyžaduje, aby zmluva o obstaraní zájazdu mala písomnú alebo inú vhodnú formu, pričomani z jednej strany sporu nebol predložený taký písomný právny úkon, ktorý je možné považovať za
riadne uzavretú zmluvu o obstaraní zájazdu. Okrem chýbajúcej písomnej formy alebo inej vhodnej formy
dohoda strán sporu (objednávka) neobsahuje ani základné náležitosti podľa § 741b ods.1 OZ, pretože v

tejtochýbapodrobnácharakteristikazájazdu,akoajjehocena,vrátanečasovéhorozvrhuplatiebavýšky
preddavku a taktiež ďalšie náležitosti, ktoré sú uvedené v tomto zákonnom ustanovení. Z uvedených
dôvodov je potrebné považovať právny úkon uzavretý medzi stranami sporu za absolútne neplatný,
keďže tento nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon a preto na strane žalovaného, ktorý na
základe uvedeného neplatného právneho úkonu využil služby cestovného ruchu poskytnuté žalobcom a

objednanú cestu absolvoval, resp. ďalej poskytol tretím osobám, došlo k bezdôvodnému obohateniu. Za
uvedenú službu žalobca zaplatil svojmu obchodnému partnerovi sumu vo výške 2.844,44 eur. Celková
suma k zaplateniu mala byť vo výške 3.196 eur, avšak žalobcovi bola poskytnutá zľava vo výške 11%, čo
predstavuje sumu 351,56 eur. Uvedenú sumu zaplatil žalobca 13.06.2012 na účet obchodného partnera
na základe vystavenej faktúry z 12.06.2012. Žalobkyňa následne objednávateľovi - žalovanému poskytla
z celkovej sumy (3.196,- eur) 5% zľavu vo výške 159,80 eur. Preto žiadala od žalovaného zaplatiť

sumu vo výške 3.036,20 eur, čo aj predstavuje hodnotu poskytnutých služieb, ktorú výšku žalovaný ani
nenamietal. Z tejto sumy žalovaný zaplatil 1.000,- eur. Zvyšná časť sumy predstavuje dlh žalovaného,
a to vo výške 2.036,20 eur, ktorú je povinný žalobcovi vydať aj s úrokom z omeškania.

4. Súd posudzoval aj okolnosti, či došlo k nejakému hospodárskemu vzťahu medzi žalobcom a

spoločnosťou Alextour s.r.o., ako sa to snaží prezentovať žalovaný. Z predložených dôkazov však
nebolopreukázané,žebyobchodnéspoločnostibolivnejakomzáväzkovomvzťahu.Poskytnutieslužieb
si Alextour s.r.o. u žalobcu neobjednával. Jednak takáto objednávka, na základe ktorej žalobkyňa
plnila, nemala žiadne označenie zmluvných strán, ani základné náležitosti neboli v nej špecifikované. A
jednak spoločnosť Alextour s.r.o. bola tiež cestovnou kanceláriou, ktorá ak by bola korektná voči svojim

klientom, ale aj eventuálnym zmluvným partnerom, sama si potom mohla zabezpečiť predmetný zájazd
a nepotrebovala by potom objednávať takýmto pochybným spôsobom predmetný zájazd. Navyše zo
žiadnych dokladov ani nevyplýva, že by žalovaný, resp. tretie osoby využili služby poskytnuté žalobcom
v prospech spoločnosti Alextour s.r.o. V tomto smere žalovaný nenavrhol žiadny dôkaz. Na tomto nič
nemení ani skutočnosť, že bola vystavená faktúra žalobcom adresovaná spoločnosti Alextour s.r.o.

Túto súd vyhodnotil ako nulitný doklad, keďže medzi obchodnými spoločnosťami nebol uzavretý žiaden
zmluvný vzťah, na základe ktorého by museli zmluvné strany spolu konať v záujme svojej hospodárskej
činnosti a teda predložená faktúra na spoločnosť Alextour s.r.o. je neplatná. Z údajov, ktoré žalovaný
pri objednaní služieb poskytol žalobcovi, nevyplýva, že tieto služby je potrebné fakturovať spoločnosti
Alextour, s.r.o., nakoľko tento nebol ich objednávateľom. Objednávateľom bol žalovaný. Pričom je

dôležité upriamiť pozornosť, že nekonal za spoločnosť Alextour, s.r.o. už aj z vyššie uvedených dôvodov.
Žalovaný teda konal ako fyzická osoba a nie ako zástupca, resp. štatutárny orgán spoločnosti Alextour
s.r.o. Z tohto titulu súd považoval žalovaného za nositeľa hmotnoprávneho záväzku a teda jeho obrana
o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie je mylná. Súd skúmal tiež či objednaná služba - zaobstaranie
ubytovania a stravy spĺňa požiadavky zákona o zájazde. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva,

že ak by poskytnutá služba nemala spĺňať „zájazd“, potom by žalovaný mal de fakto preukázať, že
žiadané služby boli za účelom jeho ďalšieho podnikania. Uvedené sa však v konaní nepreukázalo, hoc
mohol v konaní aspoň tvrdiť, že služby poskytol tretím osobám za účelom naplnenia svojej hospodárskej
činnosti, napr. aj preukázaním zmluvy o obstaraní zájazdu. Aj z tohto dôvodu je zrejmé, že medzi
žalobcom a spoločnosťou Alextour s.r.o. nebol obchodnoprávny vzťah, na základe ktorého by bolo

oprávnené vydať faktúru žalobcom. Preto jediným, ktorý z tohto vzťahu mal prínos bol práve žalovaný,
ako súkromný osoba. Žalobca plnil z neplatnej zmluvy, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na
vydanie žalovaného bezdôvodného obohatenia, bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1 v spojení
s § 457 Občianskeho zákonníka je potom povinný vydať ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil
a tým je žalovaný, ktorý bol účastníkom zmluvy, ktorá je neplatná, a preto je povinný vydať žalobcovi

ako opačnej zmluvnej strane všetko, čo podľa zmluvy dostal, teda dlžnú sumu z obstarania zájazdu.

5. Keďže žalovaný doposiaľ žalobcovi za poskytnuté služby nezaplatil ich hodnotu, tak žalobcovi vznikol
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a z toho dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 2.036,20 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 13.06.2012 do zaplatenia podľa §

517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995, nakoľko sa dostal do omeškania s vydaním
bezdôvodného obohatenia a za poskytnutú službu nezaplatil, a preto žalobcovi vznikol nárok aj na
zaplatenie úrokov z omeškania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaníplne úspešný, súd mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100%. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o
ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
žalovaný, ktorým sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku tak, že súd žalobu zamietne a prizná mu
náhradu trov konania, uplatniac odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) CSP. Pre

posúdenie opodstatnenosti žalobného návrhu je kľúčová otázka, či bola objednávka na zabezpečenie
ubytovania pre klientov adresovaná žalobcovi žalovaným ako súkromnou osobou alebo spoločnosťou
ALEX TOUR, s.r.o., v ktorej žalovaný vystupuje ako konateľ, t.j. či exituje jeho pasívna vecná legitimácia
v danej právnej veci. V bode 17. napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa konštatuje, že nebolo
sporné, že dňa 12.06.2012 došlo k objednávke, túto však označil za neformálnu, bez uvedenia
akýchkoľvek označení, že by sa jednalo o obchodnú spoločnosť, čo rovnako platí aj pre žalobcu.

Z uvedeného tvrdenia prvostupňového súdu, by sme mohli vyvodiť záver, že nakoľko ani žalobca
nebol označený ako obchodná spoločnosť, konal teda ako fyzická osoba, ktorá nie je aktívne vecne
legitimovaná na podanie žaloby na zaplatenie sumy 2.036,20 eur s príslušenstvom. Žiaden právny
predpis nekladie požiadavku prísneho formalizmu pri koncipovaní obchodných objednávok. Ohľadom
neformálnej objednávky sa zároveň odvolateľ zhoduje s názorom súdu prezentovaného v Rozsudku zo

dňa 10.10.2014 č. k. 14C/62/2013-132 (rozsudok bol následne zrušený uznesením Krajského súdu v
Trnave č. k. 24Co/160/2015-162 len z dôvodu procesného pochybenia prvostupňového súdu): „Súd v
tejto súvislosti poznamenáva, že nedodržanie prísnych formalít, t. j. oslovenie žalobcu krstným menom
ešte neznamená, že objednávku žalovaný uzavieral ako súkromná osoba. Z takéhoto tvrdenia by
bolo možné potom predpokladať, že ani žalobca nekonal v rámci svojej obchodnej činnosti, ale ako

fyzická osoba, keď na základe neformálne súkromnej objednávky bez uzavretia vyššie uvedených
zmlúv, objednala ubytovanie pre klientov žalovaného a ktorá následne vystavila fiktívnu faktúru v
mene spoločnosti Cestovná agentúra FLATOUR s.r.o. na spoločnosť ALEX TOUR, s.r.o.“ Je potrebné
zohľadniť aj tvrdenia samotného žalobcu, ktorý v návrhu na začatie konania zo dňa 14.12.2012 sám
konštatoval, že: „V rámci svojej podnikateľskej činnosti navrhovateľ vstúpil do obchodného vzťahu

so spoločnosťou Alextour, s.r.o., ktorá dňa 12.06.2012 objednala pre svojich klientov ubytovanie na
ostroveKorfusnástupom13.06.2012.“Jepretoevidentné,žeobjednávkabolauskutočnenázfiremného
účtu spoločnosti Alex tour, s.r.o. a mala potrebné formálne náležitosti, objednávka bola uskutočnená
v prospech klientov spoločnosti Alex tour, s.r.o. (nie pre súkromné účely), žalobca sám evidoval
pohľadávku voči spoločnosti, na znak čoho vystavil faktúru na spoločnosť Alex tour, s.r.o., žalobca si

uplatnil pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní spoločnosti Alex tour, s.r.o.. Tieto tvrdenia neboli v
priebehu konania rozporované a osvojil si ich aj prvostupňový súd (viď rozsudok č. k. 14C/62/2013-132).
Je preto zarážajúce a jednoznačne v rozpore s princípom právnej istoty, prečo prvostupňový súd
následne v napadnutom rozhodnutí a predošlých rozsudkoch diametrálne odlišne posúdil skutkovo
rovnaký stav, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že po zrušení rozsudku prvostupňového súdu neboli

predložené žiadne ďalšie relevantné dôkazy preukazujúce opak. Odvolateľ poukázal na špekulatívne
konanie žalobcu, ktorý sa pôvodne domáhal zaplatenia od žalovaného ako konateľa spoločnosti ALEX
TOUR, s.r.o. z titulu porušenia ustanovenie § 135a ods. 1 a 5 Obchodného zákonníka. Žalobca
si dokonca pôvodne žalovanú pohľadávku uplatnil aj v reštrukturalizačnom konaní Alex tour, s.r.o.
Akonáhlezistil,ženiejeschopnýpreukázaťpredpokladyprezodpovednosťkonateľaspoločnosti,zmenil

rétoriku a celú žalobu postavil na odlišných skutkových a právnych tvrdeniach.

7. Konštatovania súdu o absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa snažia navodiť dojem, že objednávka
medzi žalobcom a žalovaným mala súkromnú povahu a vytvorila medzi stranami záväzkový vzťah s
charakterom zmluvy o obstaraní zájazdu. Nakoľko daná objednávka nebola podkladom pre zmluvu o

obstaraní zájazdu, keďže nešlo o subjekty (Cestovná kancelária a spotrebiteľ, FO), ktoré takúto zmluvu
môžu uzatvoriť, logicky nemohla spĺňať ani zákonnom uložené náležitosti a teda nemôže prísť k jej
absolútnej neplatnosti. Sám žalobca v návrhu na začatie konania, ako aj v ďalšom priebehu konania
uznal, že služba bola objednaná pre klientov a nie súkromne pre žalovaného. Je preto evidentné, že
služba bola objednaná za účelom podnikania, a nemôže byť preto posudzovaná ako zájazd v zmysle

zákona o zájazdoch, objednávka nebola súkromnou objednávkou, ale išlo o objednávku spoločnosti
Alex tour, s.r.o. Zmluva o obstaraní zájazdu nemôže vzniknúť medzi dvoma podnikateľskými subjektmi,
ale medzi cestovnou kanceláriou a spotrebiteľom. Zmluva o obstaraní zájazdu, ako aj z názvu vyplýva,
sa týka výhradne obstarania zájazdu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa § 2 ods. 3 písm.a) zákona o zájazdoch „Zájazd nie je kombinácia služieb predávaná inému podnikateľovi na účel jeho
ďalšieho podnikania.“ Zmluva o zájazde sa neuzatvára medzi cestovnými kanceláriami, a to vzhľadom
na negatívne vymedzenie pojmu „zájazd“ (§ 2 ods. 3 zák.č. 281/2001 Z.z. platnom v čase prijatia

objednávky), kde pri zájazde nejde o kombináciu služieb predávaná inému podnikateľovi na účel jeho
ďalšieho podnikania. „Podľa Občianskeho zákonníka sa za zájazd nepovažuje kombinácia cestovných
služieb predávaná za účelom ďalšieho predaja. Tu je potrebné zdôrazniť, že samotná skutočnosť, že
zmluva je uzavretá medzi podnikateľmi, ešte neznamená, že nejde o cestovnú zmluvu. Zákon vylučuje
iba prípady, keď ide o predaj za účelom ďalšieho podnikania. V praxi pôjde predovšetkým o nákup za

účelom ďalšieho predaja medzi dvoma cestovnými kanceláriami.“ (cit. z Veľký komentár Občianskeho
zákonníka, Imrich Fekete, 2. diel, § 741a OZ, str. 2206) V danom prípade je medzi stranami nesporné,
že cieľom objednávky bolo zabezpečenie pobytu v hoteli Elea Beach, Grécko - Korfu v termíne 13.06.
- 27.06.2012 pre klientov označených žalovaným, a to: I. S., W. N., V. N., M. N. a I. C.. Vzhľadom
na uvedené, nemohlo prísť k absolútnej neplatnosti právneho úkonu tak, ako uviedol prvostupňový
súd, nakoľko z celého doterajšieho konania, dokonca zo samotných vyjadrení žalobcu v konaní bolo

preukázané, že išlo o objednávku v rámci podnikateľskej činnosti spoločnosti Alex tour s.r.o. a nie o
súkromnú objednávku žalovaného. Za takýchto podmienok nie je možné uzatvoriť zmluvu o obstaraní
zájazdu, teda nemôže vzniknúť ani záväzkový vzťah charakterom podobný zmluve o obstaraní zájazdu
a následne nemôže dôjsť ani k jeho absolútnej neplatnosti. Čo sa týka úhrady sumy 1.000,- eur, tá bola
zaplatená z finančných prostriedkov pokladne spoločnosti, čo je aj v účtovných dokladoch zaevidované

(zoznam zápisov od 01.01.2012 - 31.12.2012). Sám žalovaný na druhej strane uvádza, že predmetná
finančná suma bola v hotovosti odovzdaná synovi konateľky cestovnej agentúry, ktorý osobne prišiel
do sídla spoločnosti Alex tour s.r.o. vymáhať žalovanú pohľadávku. Žalobkyňa si pri svojich ďalších
tvrdeniach o chýbajúcich účtovných dokladoch zrejme neuvedomuje, že ako cestovná agentúra má
rovnako z účtovného hľadiska zo zákona povinnosti ohľadne prijímania platieb v rámci podnikateľskej

činnosti. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal aj na prílohu č. 1 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 18.01.2019,
a to email od ekonomického oddelenia Alex tour s.r.o., obsahom ktorého je požiadavka o zaslanie
príjmového dokladu o úhrade 1.000,- eur, ktorý tvorí podklad k faktúre č. 07/2012, z čoho je zrejmé,
že úhradu neposkytol žalovaný zo svojich súkromných prostriedkov, a práve naopak žalobca si nesplnil
povinnosť vystaviť príjmový doklad o predmetnej čiastočnej úhrade fakturovanej sumy.

8. V doterajšom konaní sa žalovaný snažil niekoľkokrát poukázať na zaužívanú obchodnú prax medzi
žalobcom a Alex tour s.r.o., kde už v minulosti došlo k objednávke rovnakým spôsobom a za týmto
účelom doložil do spisu objednávku spoločnosti Alex tour s.r.o. a faktúru č. 5/2012 (objednávka z
rovnakého firemného emailu, rovnaký neformálny spôsob komunikácie). Súd prvého stupňa sa v

napadnutom rozhodnutí nevyrovnal s vyššie uvedenými tvrdeniami a dôkazmi žalovaného. K uvedeným
tvrdeniam sa v celom konaní nevyjadril ani žalobca, ani uvedený postup nenamietal pravdepodobne z
dôvodu, že v danom prípade došlo k uhradeniu faktúry vystavenej na spoločnosť Alex tour, s.r.o. v celom
rozsahu. Vzhľadom na uvedené, nie je jasné prečo v skutkovo a právne rovnakom prípade súd prvého
stupňa daný postup posúdil diametrálne odlišne bez toho, aby v danom prípade boli doložené ďalšie

dôkazy alebo by sa právny a skutkový stav odlišoval. V predmetnom konaní existoval hospodársky vzťah
medzi žalobcom a spoločnosťou Alex tour s.r.o., pri ktorom však vzhľadom na charakter daného vzťahu
nebolo potrebné uzatvoriť zmluvu o obchodnom zastúpení, nakoľko zmluva o obchodnom zastúpení
je svojou podstatou zmluvou o sústavnom sprostredkovaní obchodov určitého druhu ako samostatnej
podnikateľskej činnosti. Jedná sa o sústavnú činnosť vykonávanú trvale, o trvalé podnikateľské spojenie

s určitým podnikateľom. Tento záver je podporený aj názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
rozsudku zo dňa 30.06.2009, sp. zn. 4Obo/93/2008. V napadnutom rozhodnutí v bode 26. prvostupňový
súd faktúru č. 07/2012, vydanú žalobcom, vyhodnotil ako nulitný právny akt, keďže medzi obchodnými
spoločnosťami nebol uzavretý žiaden zmluvný vzťah v záujme svojej hospodárskej činnosti. Nulitnosť
právneho aktu vyhlásená prvostupňovým súdom nemení nič na fakte, že v čase vydania faktúry mal

žalobca za to, že uvedenú pohľadávku fakturuje spoločnosti Alextour, s.r.o., nie žalovanému ako fyzickej
osobe, ktorá by bola v postavení spotrebiteľa. Ak by mal žalobca v tom čase dojem, že sa jednalo
o súkromnú osobu, logicky by k vystaveniu faktúry žalobcom nemohlo prísť. Žalobca do konania
na základe vyjadrenia zo dňa 18.01.2019 priložil prílohy, ktorých súčasťou je aj príloha č. 4, ktorú
tvorí zmluva o obstaraní zájazdu bez podpisu objednávateľa, ktorá nebola žalovanému (v priloženej

zmluve uvedený ako objednávateľ), nikdy predložená a s touto sa prvýkrát oboznámil až v predmetnom
vyjadrení, čo je bezmála 6 (šesť) rokov po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu. Predmetná
zmluva o obstaraní zájazdu je navyše vytlačená na formulárovom tlačive žalobcu. Uvedené konanie lenpreukazuje amorálne konanie žalobcu, nakoľko ak by predmetná zmluva bola vyhotovená v roku 2012,
žalovaný nevidí dôvod prečo by nebola žalobcom predložená do konania skôr.

9. V danom prípade nedošlo ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu tak, ako uvádza
prvostupňový súd v bode 31. napadnutého rozhodnutia. V danom prípade nedošlo k plneniu na základe
neplatného právneho úkonu, nakoľko žalovaný nebol účastníkom zmluvy, ktorá je absolútne neplatná.
Žalovaný totižto od začiatku nemal pasívnu vecnú legitimáciu byť účastníkom sporu ani účastníkom
záväzkového vzťahu medzi ním a žalobcom. V danom prípade sa jednalo o pohľadávku, ktorá vznikla zo

zaužívanej obchodnej praxe medzi žalobcom a spoločnosťou Alex tour s.r.o., teda tvrdenia súdu prvého
stupňa o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného sú mylné. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, akým titulom sa domáha zaplatenia žalovanej pohľadávky voči žalovanému. V
celom konaní sa žalovaný pridržiaval rovnakých skutkových aj právnych tvrdení, na rozdiel od žalobcu,
ktorý účelovo menil svoje skutkové tvrdenia akonáhle zistil, že nie je schopný preukázať predpoklady
pre zodpovednosť konateľa spoločnosti a celú žalobu postavil na odlišných skutkových a právnych

tvrdeniach. Zároveň odvolateľ považuje diametrálne odlišné posúdenia skutkového stavu súdom prvého
stupňa, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že po zrušení rozsudkov prvostupňového súdu neboli
predložené žiadne ďalšie relevantné dôkazy preukazujúce opak, v rozpore s princípom právnej istoty.

10. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril písomne prostredníctvom svojej advokátky, považuje

ho za nedôvodné a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
Žalobca naďalej zotrváva na svojom právnom názore, že v spore pasívna legitimácia žalovaného V.
G., ako fyzickej osoby je daná a je nespochybniteľná. Objednávka V. G., ktorou zahraničný pobyt pre
osoby uvedené v objednávke objednal, je súkromnou objednávkou. Kľúčovou otázkou v spore bola,
či objednávka na zabezpečenie ubytovania, stravy a ním nerozlučne spojené sprievodcovské služby

pre osoby uvedené v objednávke V. G. bola objednávkou súkromnej osoby alebo firmy Alextrour s.r.o.
Žalobca na preukázanie svojich doterajších písomných a ústnych tvrdení poukazuje na ustanovenie
§ 3a Obchodného zákonníka, ktoré jednoznačne definuje náležitosti firemnej objednávky, podľa tohto
ustanovenia každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených
v písomnej alebo elektronickej forme (ďalej len „obchodné dokumenty") uvádzať obchodné meno,

sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené.
Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov uvádzajú aj označenie
registra, ktorý podnikateľa zapísal a číslo zápisu. Objednávka žalovaného nespĺňa žiadne zákonom
stanovené náležitosti firemnej objednávky, taxatívne zakotvené v § 3a Obchodného zákonníka, preto
môže byť len súkromnou objednávkou V. G.. Žalovaný v doterajších prednesoch kvalifikoval objednávku

V. G. ako firemnú objednávku len z jediného dôvodu, že objednávka bola odoslaná z firemnej e-
mailovej adresy Alextour. Žalovaný v odvolaní spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu. K tejto otázke
sa žalobca vyjadril písomne aj ústne v priebehu konania. Objednávka nemohla byť určená súkromnej
osobe, pretože súkromná osoba nie je vlastníkom hotela na ostrove Korfu a nie je spôsobilá zabezpečiť
požadované služby ako fyzická osoba - nepodnikateľ, bez existencie zmluvných vzťahov. Pokiaľ

žalovaný tvrdí, že objednávka bola určená fyzickej osobe zavádza súd. Potom žalovaný ako súkromná
osoba mal si objednať pobyt vo vlastnej réžii, nebol dôvod, aby sa obrátil objednávkou na inú
súkromnú osobu - nepodnikateľa. Žalovaný práve preto sa obrátil na žalobcu, pretože sám ako fyzická
osoba služby nevedel zabezpečiť. Žalobca bol zmluvným partnerom zahraničnej cestovnej kancelárie,
prostredníctvom ktorej objednané služby zabezpečiť vedel. Žalobca uvádza, že objednávkou sa na neho

môže obrátiť súkromná aj právnická osoba, ale len ako na podnikateľa spôsobilého služby zabezpečiť.
Aj v spornom prípade žalovaný V. G. ako súkromná osoba sa obrátil na žalobcu spôsobilú požadované
služby zabezpečiť. Žalobca v priebehu konania sa niekoľkokrát vyjadril, že spísaním žaloby poveril
advokátku, ktorej odovzdal všetky podklady súvisiace s nárokom voči žalovanému. Tak bola odovzdaná
aj faktúra na preplatenie objednaných služieb (vyhotovenej na podnet žalovaného), že objednané služby

preplatí z jeho firmy Alextour, v ktorej bol konateľom. Tento podnet zo strany žalovaného bol len za
účelom uviesť žalobcu do omylu, ktorý bytostne potreboval získať späť ním uhradené - zálohované
náklady na pobyt. Vyrovnaniu dlhu nedošlo, pretože A. G. podvodom vylákal plnenie, ale za ne zaplatiť
užnechcel.Právnazástupkyňamalatútofaktúru(ktorábolavyhotovenávtiesnianapodnetžalovaného)
neuvádzať ako podklad nároku. Z uvedeného dôvodu bola advokátke JUDr. W. odňatá plná moc na

zastupovanie a následne žalobca využil svoje procesné právo na zmenu žaloby čo do skutkových
tvrdení. Zmena žaloby spočívala len v zmene skutkových tvrdení, označenie žalobcu a žalobný petitu
ostal bez zmeny. Žalovaný v odvolaní uvádza, že podľa § 2 ods. 3 písm. a) zákona o zájazdoch, zájazd
nie je kombinácia služieb predávaná inému podnikateľovi na účel jeho ďalšieho podnikania. Lenžežalovaný zámerne nechce zobrať na vedomie, že na základe vyššie uvedeného ust. § 3a Obchodného
zákonníka v danom prípade objednávka nebola žalobcovi zaslaná ako objednávka podnikateľa, ale
súkromnej osoby, preto je absurdné, ak žalovaný uvádza, že má preukázané, že išlo o objednávku v

rámci podnikateľskej činnosti. Okrem iného, medzi žalobcom a žalovaným nikdy nebola uzavretá zmluva
o spolupráci alebo zmluva o obchodnom zastúpení. Žalobca v priebehu konania predložil písomnú e-
mailovú dokumentáciu medzi žalobcom a ITS BILLA, z ktorej bolo zrejmé, pokiaľ medzi podnikateľmi
nie je uzavretá platná zmluva (aj keď zmluvný vzťah nepokryje čo len jeden deň), objednávanie, resp.
dodanie služieb je vylúčené. Žalovaný v odvolaní uvádza, že úhrada sumy 1.000,- eur bola zaplatená

z finančných prostriedkov Alextour, a to len preto, že v účtovných dokladoch bola zaevidovaná v
období 01.01.2012 - 31.12.2012. Lenže toto zaevidovanie nie je vierohodné, zaevidovať dodatočne
v kompetencii žalovaného možno čokoľvek, ale nemá žiadnu dôkaznú silu. Dôkaznú silu má jedine
účtovný doklad o výdavku v hotovosti z firemných prostriedkov, podpísaný preberajúcim. Nesplnenie
náležitostí zakotvených v § 10 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve môže byť len výdavkom súkromnej
osoby. Pokiaľ ide o požiadavku ekonomického oddelenia, (v skutočnosti účtovníčky, ktorá účtovala

pre Alextour) o dodanie dokladu o prevzatí 1.000,- eur, sledovala záujem dodatočne zlegalizovať
celú transakciu, aby sa zakryl výdavok súkromnej osoby a prekvalifikoval sa na výdavok firemný.
Požadovaním príjmového dokladu ešte súkromná objednávka sa nestane firemnou objednávkou, ako
žalovaný sa mylne domnieva. Žalovaný v odvolaní sa snaží poukázať na to, že v minulosti medzi
žalobcom a žalovaným vznikol tiež neformálny obchodný vzťah na základe e-mailovej objednávky.

Žalovaný sa odvoláva na fa č. 5/2012, ktorý je falzifikátom. Vierohodným dokladom o dodávke služieb
by bol len doklad o úhrade faktúry, a to výpisom z bankového účtu alebo iným dokladom získaného od
správcu konkurznej podstaty. Doklad o úhrade dodaných služieb neexistuje, preto tvrdenie žalovaného
o existencii podobného obchodného prípadu nemá žiadnu dôkaznú silu, preto sa súd touto otázkou
nezaoberal.

11. Žalovaný v odvolaní spochybňuje zmluvu o obstaraní zájazdu, ktorú žalobca predložil súdu, a ktorú
pripravil pre žalovaného v deň odletu 13.06.2012, kedy osoby pre ktorých bol pobyt objednaný na pobyt
nastúpili. Túto zmluvu mala pani G. prevziať a za objednané služby zaplatiť. Zmluvu o obstaraní zájazdu
neprišla pani G. ani žalovaný podľa prísľubu prevziať ani dlh neuhradili. Túto okolnosť žalobca uvádzal

už aj na prvom pojednávaní, tvrdenia žalovaného, že po 6 rokoch je nepravdivé. Je preto absurdné,
že žalovaný nazve žalobcu za amorálneho, pretože súdu predložil zmluvu o obstaraní zájazdu. Podľa
žalovaného je amorálnym žalobca, ktorý služby riadne a včas zabezpečil, za ne platbu zálohoval,
a preto sa právom domáha svojej pohľadávky. Zrejme sám žalovaný sa považuje za morálneho,
ktorý plnenie prijal, len za ne zaplatiť odmietol. Žalobca zdôrazňuje, že aj keď zmluva o obstaraní

zájazdu podľa ustanovenia § 741 ods. 1 písm. b) a ods. 3 zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch,
podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr, zo strany žalovaného nebola
podpísaná, ale tento plnenie prijal. V tejto súvislosti dôležité je uviesť, že nebol žiaden priestor, ani
jeden deň na podpísanie zmluvy, pretože ubytovací poukaz pre osoby, ktorým A. G. pobyt objednal,
pobyt obdržal žalobca od svojho partnera v okamihu, keď osoby, pre ktorých bol pobyt objednaný už

sedeli v lietadle a doklad o zaplatení pobytu hotelier obdržal. Žalobca nepredpokladal, že žalovaný ho
podvedie a už nebude mať záujem zmluvu o obstaraní zájazdu prevziať ani zaplatiť objednané služby.
Žalobca je názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, pasívna legitimácia žalovaného
byť účastníkom v spore bola preukázaná a je nesporná. Súd správne vyhodnotil skutkový stav,
správne rozhodol, keď zaviazal žalovaného k úhrade žalovanej sumy s prísl. z dôvodu bezdôvodného

obohatenia. Žalobca v konaní preukázal, že medzi žalobcom a Alextour s.r.o. nikdy nebola uzatvorená
zmluva podľa § 652 Občianskeho zákonníka o spolupráci medzi podnikateľskými subjektami, v ktorej
sú dohodnuté podmienky spolupráce. Žalobca na dôležitosť tohto dokumentu poukázal, keď práve jeho
zahraničný partner s ním ukončil spoluprácu (vypol rezervačný systém a tak zabránil žalobcovi pobyty
on-line elektronicky objednávať len preto, že platnosť „agentskej zmluvy" vypršala) do doby obnovenia

zmluvného vzťahu (nachádza sa v spise súdu). Žalobca v konaní preukázal, že čiastočnú úhradu 1.000,-
eur V. G. uhradil zo svojich súkromných prostriedkov, pretože žalobcovi nedal žiaden výdavkový doklad
s podpisom preberajúceho podľa § 10 zák. č. 431/2002 o účtovníctve.

12. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, v dôsledku

čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny s použitím § 387
ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec i vo veci samej správne právne posúdil.

15. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p.
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľovi, ktorá vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne

argumenty než tie, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.

16. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať

iba nasledovné:

17. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, za žalovaným objednané
zájazdypretretieosoby.Vzhľadomnarozsahadôvodyodvolaniažalovanéhojepredmetomodvolacieho
konania posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a či právne správne posúdil žalobcov nárok uplatnený proti žalovanému ako fyzickej osobe.

18. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
oktorývkonaníide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)aleboabybolaprotinemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí

od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.

19. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická
alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy
iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak

ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004)

20. Z obsahu spisu a z obsahu dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že základom
právneho vzťahu medzi stranami je objednávka vyhotovená v maďarskom jazyku (č.l. 14) v elektronickej,

e-mailovej forme, ktorá bola zaslaná žalobcovi na e-mailovú adresu T. )uvádzaťobchodnémeno,sídloalebomiestopodnikania,právnu
formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené, podnikatelia zapísaní v obchodnom registri
alebo v inej evidencii podnikateľov uvádzajú aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal a číslo

zápisu. Na jednej strane síce treba rešpektovať princíp zmluvnej voľnosti a neformalistický prístup
posudzovania zmluvných vzťahov podnikateľov, na strane druhej práve v prípade sporu je nevyhnutné
vyžadovať aspoň elementárne formálne náležitosti preukazujúce zmluvný vzťah podnikateľských
subjektov o to viac, že činnosť cestovných kancelárií je regulovaná osobitnými predpismi. Táto „výčitka“
sa rovnako vzťahuje na žalobcu i na žalovaného, v danom prípade však spornosť a nejednoznačnosť

predmetnej mailovej objednávky dopadá na ťarchu objednávateľa, ktorý sa rozhodol zvoliť takúto formu
objednávky. Ak by cestovná kancelária ALEX TOUR, s.r.o., ako podnikateľ postupovala s náležitou
odbornoustarostlivosťou,zaslalabyobjednávku,zktorejbybolojednoznačné,žesajednáoobjednávku
tohto subjektu.25. Žalobcovi možno tiež vytknúť rozporuplnosť jeho postupu, keď pôvodne podal žalobu na iných
skutkových základoch a ako dôkaz bola predložená faktúra pre objednávateľa cestovnú kanceláriu

ALEX TOUR, s.r.o., odvolací súd však považoval za akceptovateľné vysvetlenie všetkých rozhodujúcich
skutkových okolností zo strany žalobcu, keď predmetný zájazd bol objednávaný na poslednú chvíľu,
žalobca objednané služby objednal a zaplatil cez partnerskú cestovnú kanceláriu a oprávnene očakával,
že dostane za tieto služby zaplatené, pričom je úplne pochopiteľné, že mu v podstate mohlo byť jedno,
kto mu ich zaplatí, či žalovaný, či jeho cestovná kancelária ALEX TOUR, s.r.o., alebo nejaká iná tretia

osoba. Je v skutku nepochopiteľné, že v takejto elementárne jednoduchej veci, keď nie je sporné, že
služba bola poskytnutá a že je potrebné za ňu zaplatiť, prebieha spor už od roku 2012.

26. S prihliadnutím na vyššie popísané okolnosti daného prípadu odvolací súd zhodne s prvoinštančným
je toho názoru, že požiadavka žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, ktorú uhradil za žalovaného a v
jeho prospech ako cenu zájazdu, má svoj právny základ v ustanovení aplikovaného § 451 ods. 2 OZ,

ako v plnení prijatého bez preukázaného zmluvného základu a táto zároveň zodpovedá požiadavke
spravodlivého a vyváženého usporiadania vzájomných práv a povinností účastníkov daného vzťahu,
pričomjevsúladesovšeobecnýmimorálnymizásadamidemokratickejspoločnosti.Nepriznaniežalobou
uplatneného nároku žalobcovi by za popísaných okolností prípadu bolo vo vzťahu k žalovanému
nespravodlivé. Odvolací súd tak nezistil naplnenie žiadneho z odvolacích dôvodov uplatnených

žalovaným, keď má za to, že rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, že súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a že konanie nemá vadu,
ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

27. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutom rozsahu vyhovujúceho výroku I. a výroku II. o náhrade trov konania, do ktorého v dôsledku
potvrdenia rozsudku vo veci samej nebolo dôvodné zasahovať, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
ako vo výrokoch vecne správny potvrdil.

28. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní

žalovaného, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

29. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak

nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

30. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne munáhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov prvoinštančného ako aj odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).