Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/90/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010720
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6717010720.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci obžalovaného A.. E. H. na neverejnom
zasadnutí dňa 01. júla 2020, za zločin nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 2, ods. 4 písm. a)
Tr.zák., o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
zo dňa 20.01.2020, sp.zn. 4T/218/2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b) Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v celom
rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu nedovoleného
ozbrojovania podľa § 294 ods. 2, ods. 4 písm. a) Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby minimálne od roku 2007 do 14.44 hod. dňa 14.11.2015 v priestoroch garáže
rodinného domu č. XXX v obci G. K., okres F., ako aj v trezore v spálni bytu na ulici P. č. XX v J. a
ďalších doposiaľ nezistených miestach si nezisteným spôsobom zadovážil a následne držal doposiaľ

nezisteným spôsobom nelegálne vyrobenú resp. poskladanú krátku ručnú palnú zbraň - samonabíjaciu
pištoľ zn. O. model XX, kalibru X mm Z., bez výrobného čísla, ktorá z technického hľadiska v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. g), písm. h) zák. č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive patrí medzi zbrane
kategórie A - zakázané zbrane.
Za to mu bol podľa § 294 ods. 4 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e)
Tr.zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr.zák., § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. mu bol výkon tohto trestu podmienečne odložený
za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr.zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 50 mesiacov.
Podľa § 51 ods. 2 Tr.zák., § 51 ods. 4 písm. h) Tr.zák. mu bola uložená povinnosť spočívajúca v
príkazepodrobiťsavsúčinnostisprobačnýmamediačnýmúradníkomaleboinýmodborníkomprogramu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.zák. mu bol uložený trest prepadnutia veci krátkej ručnej strelnej zbrane
- samonabíjacej pištole zn. O. model XX, kalibru X mm Z., bez výrobného čísla.
Podľa § 60 ods. 5 Tr.zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie písomnými podaniami doručenými okresnému
súdu dňa 31.01.2020 a dňa 06.02.2020, ktoré odôvodnil jednak sám písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 17.06.2020, a jednak prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním

doručeným okresnému súdu dňa 07.04.2020, a to proti výrokom o vine a o treste, ako aj konaniu, ktoré
im predchádzalo.V ním podanom odôvodnení odvolania napádal rozsudok okresného súdu, ktorým bol uznaný za
vinného bez akýchkoľvek dôkazov, resp. na základe dôkazov, ktoré prvostupňový súd vyhodnotil výlučne
v jeho neprospech. Prokurátor, ale aj ďalšie osoby, mali eminentný záujem na jeho odsúdení na

nepodmienečný trest odňatia slobody, čo okresný súd nekriticky akceptoval. Tento prevzal argumentáciu
okresnéhoprokurátora,akoajtvrdenia,ktorébolivočinemupoužitévpredchádzajúcomtrestnomkonaní
vedenom na Okresnom súde Prievidza, pod sp.zn. 3T/171/2011.
Usvedčovať ho mali výpovede troch svedkýň H.. H. E., A.. A. D. a L. D., ktoré sú jeho bývalými
partnerkami a s ktorými má doposiaľ výrazne narušené vzťahy. Tieto ho obrali o značný majetok a ich

spoločnou snahou, hoci pred tým spolu vôbec nevychádzali, bolo jeho odsúdenie na dlhoročný trest.
Napomáhal im aj otec jednej z nich, a to E.. E. H., ktorý ako advokát vedel presný postup toho, čo sa
má, kde a kedy nájsť v rodinnom dome, ktorý už dávno pred tým previedol na jeho dcéru L. D..
V ďalšom poukázal na dôvody a okolnosti, ktoré motivovali tieto svedkyne vypovedať v jeho neprospech,
a zároveň poukázal na viaceré rozpory v ich jednotlivých tvrdeniach, ako aj na ich nelogickosť (podrobne
najmä na str. 3-8 odôvodnenia odvolania).

V dôsledku vyššie uvedeného nesprávneho postupu okresný súd odsúdil nevinného človeka, ktorý už
nemal prístup k nehnuteľnosti, v ktorej sa našla predmetná zbraň, s ktorou ho naviac nespájal žiadny
relevantný dôkaz. Napokon, bolo by nelogické, aby zbraň ako predmet nepochybne dôležitý, nechal v
dome, z ktorého ho vyhnala bývalá družka.
Zároveň poukázal na odôvodnenie odvolania, ktoré v jeho mene podali obhajcovia a navrhol, aby krajský

súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a v celom rozsahu ho spod obžaloby oslobodil.
V druhom písomnom podaní obhajca v jeho mene najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého
rozsudku, s ktorou sa však nestotožnil. Zdôraznil, že od začiatku trestného stíhania tvrdil, že predmetnú
strelnú zbraň nikdy nevlastnil, ani nedržal. Jeho odsúdenie bolo založené na výpovediach troch svedkýň
H.. H. E., A.. A. D. a L. D., s ktorými mal v minulosti manželský, resp. partnerský vzťah, pričom všetky

tieto vzťahy stroskotali a rozišli sa v zlom. Následne mal s nimi majetkové spory, teda uvedené svedkyne
majú silnú motiváciu uškodiť mu. Naviac ich výpovede sú plné rozporov, a to jednak vo vlastnom obsahu,
ale aj navzájom.
Nedovolene sa mal ozbrojovať minimálne od roku 2007, táto skutočnosť mala vyplývať z výpovede
svedkyne H.. H. E., ktorá však nevedela špecifikovať zbraň tvoriacu predmet konania, ani ju opísať.

Zbraň mal mať uloženú v trezore v spálni v ich byte v J., v ktorom bývali od roku 1996 do apríla 2007.
V septembri 2007 mal medzi nimi vzniknúť konflikt ohľadne prevodu nehnuteľností, pri ktorej sa mal
vyjadriť,žejejstrelíguľudohlavyavdôsledkutohobolovočinemuvedenétrestnékonanienaOkresnom
súde Prievidza pod sp.zn. 3T/171/2011. Bolo však paradoxné, že v tomto konaní sa vôbec nepreberala
ani nerozoberala otázka zbrane, a ani nebol odsúdený za trestný čin nebezpečného vyhrážania so

zbraňou.
Aj výpoveď ďalšej svedkyne A.. A. D., s ktorou boli manželia od decembra 2007 do júna 2010, bola
rozporuplná. Tejto mal predmetnú zbraň ukázať niekedy v roku 2007 s tým, že ju drží na svoju ochranu,
avšak od tej doby ju už svedkyňa nikdy nevidela, ani nevedela uviesť, kde by si ju mal eventuálne
schovať.Výpovedetejtosvedkynesúnedôveryhodné,pretoževrôznychsúdnychkonaniachvypovedala

rozdielne, konkrétne vo vyššie uvedenom konaní na Okresnom súde Prievidza dňa 27.12.2007, že u
neho nikdy žiadnu zbraň nevidela. Naviac ho vtedy charakterizovala ako človeka kľudného, mierneho,
avšak v prebiehajúcom trestnom konaní tvrdila úplný opak. Jej vysvetlenie že vtedy mala s ním citový
vzťah a bolo to dva dni pred ich svadbou, nie je prijateľné a v žiadnom prípade nemôže tvoriť základ
pre uznanie jeho viny.

Svedkyňa L. D., ktorá bola oznamovateľkou trestnej činnosti, vypovedala, že predmetnú zbraň našla v
rodinnom dome v G. K. v novembri 2015. V jej výpovediach bolo viacero rozporov, napr. najprv uviedla,
že zbraň našla v pivnici, neskôr už tvrdila, že to bolo v garáži, na čom zotrvala na hlavnom pojednávaní.
Malo sa tak stať pri upratovaní, keď našla krabicu na skrini, v ktorej boli rôzne škatuľky a medzi nimi sa
nachádzala handra z J. L. farby s S. J.. Keď túto rozbalila, videla rozobratú strelnú zbraň a označila to

ako torzo zbrane. V stave, v akom ju našla, ju následne odovzdala polícii, avšak jednoznačne potvrdila,
že u neho takúto zbraň nikdy nevidela. Dôležitým bolo to, že z trestného konania vôbec nevyplynulo, kto,
kedy a za akým účelom zbraň zložil a čo tým sledoval. Táto svedkyňa sa v uvedenom dome zdržiavala
od roku 2009, pričom zbraň našla až po piatich rokoch, a to na mieste, ktoré bolo dostupné. Teda je
otázne, či svedkyňa počas piatich rokov toto uvedené miesto vôbec neupratovala, naviac potvrdila, že

v predmetnom dome bol po tom, čo sa so svedkyňu rozišiel v auguste 2014, ešte v novembri 2014 a
naposledy 31.01.2015, kedy si bol vziať svoje veci.
Uvedená zbraň nebola žiadnej zo svedkýň predložená, či už v pôvodnom stave, alebo v zloženom
stave, a to počas celého trestného konania. Rekognícia bola vykonaná nezákonným spôsobom, keďžezbraň bola spoznávaná podľa fotografií napriek tomu, že bola k dispozícii, naviac, svedkyne neboli pred
samotným spoznávaním vyzvané, aby zbraň opísali, teda uvedený úkon nie je procesne spôsobilým
dôkazom.

Svedkyňa H.. H. E. dokazovala, že zbraň mal nadobudnúť od svedka Y. R., čo tento svedok vyvrátil.
Jeho výpoveď bola označená ako nevierohodná, hoci tento svedok je nezainteresovanou osobou, na
rozdiel od uvedenej svedkyne. Okrem toho bol vo veci vypočutý aj svedok E. G., správca farnosti, ktorý
preukázal, že do priestorov fary a priľahlých pozemkov bol v podstate voľný prístup, naviac rodinný dom
nemal vôbec pivnicu, ako tvrdila vedkyňa L. D..

Okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne v jeho neprospech, a svoje rozhodnutie založil
na nesprávnych skutkových zisteniach. Nebolo bez pochybností preukázané, že by predmetnú zbraň
umiestnil v rodinnom dome práve on, pričom v období minimálne od 2009 do 2015 mohol priniesť do
uvedených priestorov zbraň ktokoľvek. Pochybným ostalo aj to, či išlo o tú istú zbraň, ktorú popisovali
jednotlivé svedkyne v daných obdobiach. L. D. uviedla, že zbraň bola nekompletná, rozložená
na rôzne súčiastky, pričom OČTK nevykonali podrobný opis týchto jednotlivých zložiek, z ktorého by

bolo potom v konečnom dôsledku zrejmé, z akých dielov bola zbraň následne skompletizovaná a
podrobená kriminalistickému skúmaniu. V znaleckom posudku bolo jednoznačne konštatované, že išlo
o poskladanú pištoľ, z čoho možno vyvodiť, že na skúmanie už bola predložená poskladaná zbraň,
hoci táto v takomto stave svedkyňu nájdená nebola. Je nelogické, aby si po rozchode so svedkyňou
L. D. pri odnášaní osobných, ale aj iných vecí koncom roka 2014, alebo začiatkom roka 2015 nezobral

aj predmetnú zbraň.
Pri hodnotení dôkazov sa súd prvého stupňa neriadil zásadou „in dubio pro reo" a v dôsledku
nesprávneho hodnotenia dôkazov prijal aj nesprávne skutkové a právne závery.
Vzhľadom k tomu žiadal, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr.por. napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušil vo všetkých výrokoch a vec mu vrátil, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj okresný prokurátor písomným podaním doručeným okresnému
súdu dňa 24.01.2020, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 31.03.2020,
a to proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého
rozsudku, s ktorou sa však nestotožnil, pokiaľ ide o trest odňatia slobody uložený obžalovanému, ktorý
považoval za neprimerane mierny.

Svoju argumentáciu podrobne rozviedol na stranách č. 1 až č. 4 odvolania, avšak odvolací súd ju nebude
v danom štádiu trestného konania bližšie vyhodnocovať, a to z toho dôvodu, že vec ako taká bola
vrátaná okresnému súdu na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Považuje však za potrebné uviesť, že
podstatou odôvodnenia podaného opravného prostriedku bolo to, že okresný prokurátor sa dožadoval
sprísnenia uloženého trestu obžalovanému.

Poukázal na to, že okresný súd nesprávne aplikoval zmierňovacie moderačné ustanovenie § 39 ods. 1
Tr.zák., pretože na jeho použitie neboli splnené zákonné podmienky. Obžalovanému mal byť ukladaný
trest s poukazom na ust. § 38 ods. 5 Tr.zák. a len v dôsledku jeho opakovaného obštrukčného konania
došlokzahladeniujehoodsúdeniavovecivedenejnaOkresnomsúdePrievidzapodsp.zn.3T/171/2011,
v dôsledku čoho sa vyhol sprísneniu výmery trestu podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Okrem

toho, súd prvého stupňa použitie tohto ustanovenia náležite neodôvodnil, a to ani vo vzťahu k pomerom
obžalovaného, ani vo vzťahu k okolnostiam prípadu.
Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr.por. zrušil napadnutý
rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol sám tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 5 rokov, na výkon ktorého ho zaradí do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

s minimálnym stupňom stráženia.
K podanému odvolaniu okresného prokurátora sa obžalovaný vyjadril samostatným písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 17.06.2020. Zotrval na argumentoch, ktoré uviedol vo svojom
odvolaní. Zdôraznil, že obžalobné tvrdenia okresného prokurátora nemajú logické, vecné, ani právne
opodstatnenie, pričom ide o umelo vykonštruovanú vec proti nemu. V ďalšom dal do pozornosti dôvody,

ktoré viedli k jeho nezákonnému trestnému stíhaniu a poukázal na svoj zhoršený zdravotný stav
(podrobne na stranách 2-5).
V konečnom dôsledku navrhol, aby krajský súd odvolanie okresného prokurátora zamietol ako
nedôvodné.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolania boli podané obžalovaným a okresným

prokurátorom ako oprávnenými osobami, a to v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému
bolo prípustné. Následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo podané dôvodne.Čo sa týka odvolania okresného prokurátora smerujúceho k uloženiu prísnejšieho trestu obžalovanému,
vzhľadom na vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie prejednanie a rozhodnutie, by bolo jeho
hodnotenie, pokiaľ ide o dôvodnosť, predčasné.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr.por. odvolací súd zistil, že prvostupňový
súd sa dopustil podstatných chýb v konaní, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, a preto
boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, ale najmä právo obhajoby, a
zároveň aj chýb v napadnutých výrokoch rozsudku, nakoľko sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie.

Podľa § 119 ods. 2, prvá veta Tr.por. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité
objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
zákona.
Podľa § 126 ods. 1 Tr.por. ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa
obvinený, aby ju opísal. Až potom sa mu má osoba alebo vec ukázať, a to medzi viacerými osobami
podobného zovňajšku alebo vecami toho istého druhu.

Podľa § 126 ods. 2 Tr.por. rekogníciu možno vykonať aj podľa fotografií, prípadne s použitím technických
prostriedkov.
Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd sa dôsledne neriadil vyššie citovanými ustanoveniami
Trestného poriadku a nesprávne posúdil možnosť vykonania zápisníc o rekognícii zo dňa 10.08.2016
a zo dňa 24.08.2016, vrátane fotoalbumov, ako listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní podľa §

269 Tr.por., keďže zvolil procesný postup, ktorý bol v rozpore s príslušnými ustanoveniami Trestného
poriadku, pretože uvedené vyšetrovacie úkony v prípravnom konaní boli vykonané v rozpore so
zákonom. Zákonný postup preferuje vykonanie rekognície „in natura", pretože výsledky získané
pri takomto spôsobe sú hodnovernejšie, ako pri rekognícii podľa fotografií, ktorá sa má využívať
sekundárne, len vtedy, ak nie je možné vykonať rekogníciu totožnosti veci medzi inými vecami toho

istého druhu. V danom prípade vyšetrovateľovi nič nebránilo, aby bola vykonaná rekognícia predmetnej
zbrane „in natura", avšak ešte závažnejším procesným pochybením bolo to, že svedkyne H.. H. E.
a A.. A. D. neboli pred samotným spoznávaním veci vôbec vyzvané k tomu, aby ju najprv opísali.
Takýmto procesným postupom došlo najmä k porušeniu práva obžalovaného na jeho obhajobu, keď
okresný súd vychádzal aj z tohto, na hlavnom pojednávaní, nezákonne vykonaného dôkazu, ktorý bol

z tohto dôvodu absolútne neúčinný a nebolo možné naň prihliadať. Uvedené pochybenie je už v tomto
štádiu trestného stíhania neodstrániteľné, resp. nenapraviteľné ani vykonaním novej rekognície, pretože
túto nie je možné opakovať s vecou, ktorá už raz bola pri rekognícii spoznávaná, či už s pozitívnym
alebo negatívnym výsledkom. Zistené chyby, okrem iného spôsobili, že z hľadiska identifikácie zostáva
otáznym, či predmetná zbraň, ktorá bola zaistená, je totožná so zbraňou, ktorú mali vidieť svedkyne H..

H. E. a A.. A. D..
Akceptovateľná bola aj obhajoba obžalovaného v tom smere, že predmetná zbraň nebola zaistená v
celku (zložená), ale boli zaistené len jej jednotlivé súčasti, pričom zo spisového materiálu nie je možné
zistiť, kto, kedy a z akých dôvodov ju zložil, predtým, ako bola predložená na znalecké skúmanie, čo
taktiež vnáša prvok nezákonnosti do vykonávania dôkazov v prípravnom konaní. Naviac, nie je vôbec

zrejmé, z akých dôvodov po oznámení nálezu predmetnej zbrane neboli pri prvom kontakte s ňou (pri
zaistení jej jednotlivých častí) skúmané eventuálne stopy, ktoré by sa na nej mohli nachádzať, napr.
daktyloskopické stopy alebo zisťovanie DNA, ktoré by objektivizovali stotožnenie osoby, resp. osôb,
ktoré s ňou manipulovali, čo taktiež vyznieva v prospech obžalovaného.
Okresný súd sa bude musieť pri hodnotení dôkazov náležite vysporiadať aj s tým, že svedkyne H.. H.

E., A.. A. D. a L. D. majú v súčasnej dobe k obžalovanému negatívny vzťah, ako aj s viacerými rozpormi
v ich výpovediach, napr. svedkyňa A. D. v predchádzajúcom trestnom konaní obžalovaného vypovedala
v procesnom postavení svedkyne, že u obžalovaného nikdy žiadnu zbraň nevidela, pričom v tomto
konaní tvrdila presný opak, rôzne popisy detailov zbrane a pod. Taktiež bude musieť vziať do úvahy aj
výpovede svedkov Y. R. a E. G., ktoré vyznievajú v prospech obžalovaného, najmä pokiaľ ide o spôsob

údajného nadobudnutia predmetnej zbrane, resp. miesta, kde ju mala svedkyňa L. D. nájsť, vrátane
možného prístupu iných osôb. Prihliadnuť bude potrebné aj na skutočnosť, že predmetná zbraň bola
nájdená po viac ako roku od doby, keď sa už obžalovaný z rodinného domu odsťahoval, pričom si bol
počas tejto doby len v dvoch prípadoch vziať osobné veci a je minimálne otázne, z akých dôvodov by si
nezobral aj predmetnú zbraň, predovšetkým, ak by vedel, že ju nemal v legálnej držbe.

Povinnosťou okresného súdu bude predovšetkým nariadiť a vykonať nové hlavné pojednávanie, na
ktorom bude prihliadať len na dôkazy vykonané zákonným spôsobom, eventuálne môže vykonať
aj ďalšie dôkazy, ak to bude považovať za potrebné. V konečnom dôsledku bude musieť po takto
vykonanom dokazovaní vyhodnotiť dôkazy rešpektujúc ust. § 2 ods. 12 Tr.por. s prihliadnutím naust. § 168 ods. 1 Tr.por. tak, aby bolo možné na ich základe, po ich vyhodnotení, spoľahlivo ustáliť
skutkový stav, berúc do úvahy všetky okolnosti prípadu, za dodržania všetkých príslušných procesných
ustanovení a až následne posúdiť dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke

viny alebo neviny obžalovaného a v konečnom dôsledku rozhodnúť vo veci samej zákonným spôsobom.
Ak by napriek vykonanému dokazovaniu pretrvávali rozumné pochybnosti, predovšetkým vo vzťahu k
identifikovaniu osoby, ktorá predmetnú zbraň na v skutku ustálenom mieste uložila a prechovávala, bude
potrebné zvážiť uplatnenie zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného.
Odvolací súd dáva do pozornosti prvostupňovému súdu súčasne i to, aby sa dôsledne zaoberal aj

ďalšími jednotlivými odvolacími námietkami, ktorými argumentovali odvolatelia vo svojich odvolaniach.
Z týchto dôvodov krajský súd ako súd odvolací na podklade odvolania obžalovaného podľa § 321 ods.
1 písm. a), b) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.