Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219010061
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2219010061.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.KatarínyBatisovejasudcovJUDr.

Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného T. B., nar. dňa XX.XX.XXXX
v R. P., trvale bytom D., pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm.
b), písm. c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,
o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 31.07.2019, č. k. 18T/6/2019-285, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.11.2020 v
Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o

treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný T. B., nar. XX.XX.XXXX v R. P., trvale bytom D.,

odsudzuje

podľa§360aods.2Trestnéhozákonasprihliadnutímna§36písm.l/,§37písm.m/,38ods.2 Trestného
zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 31.07.2019, č. k. 18T/6/2019-285 bol obžalovaný
T. B. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm.
b), písm. c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,

na tom skutkovom základe, že v období od presne nezisteného dňa po 16.09.2018 až do 31.10.2018 v
Dunajskej Strede a na iných miestach v okrese Dunajská Streda neustále prenasledoval svoju bývalú
družku - poškodenú M. Q. a to tak, že sledoval kde a s kým sa nachádzala, sledoval miesto jej trvalého
bydliska, proti jej vôli ju pozoroval, obťažoval ju, tým že je na súkromné a služobné telefónne číslo
neustále zasielal SMS správy, zasielal jej správy na súkromnú i služobnú e-mailovú adresu, v ktorých
sa dožadoval osobného stretnutia s ňou, vyhrážal sa jej podaním žalôb, zasielal jej fotografie o jej
údajných partneroch a upravené fotografie s ňou a jej matkou s textom, v ktorom ich osočoval, že sú

„úverové podvodníčky“ a zároveň sa jej vyhrážal, že ich dá uverejniť v dennej tlači, takisto ju z utajeného
telefónneho čísla na jej súkromné a služobné mobilné telefónne číslo, ako aj na číslo pevnej linky doma
i v zamestnaní neustále prezváňal a za účelom nadviazania kontaktu s ňou tiež vyvolával i na telefónne
čísla jej kolegov a v prípade, ak sa mu s ňou podarilo skontaktovať sa jej vyhrážal zabitím v prípade,ak ho dostane do väzenia, čím u nej vzbudil obavu o život a zdravie a podstatným spôsobom zhoršil
jej psychický stav a kvalitu jej života.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 360a ods. 2 Trestného zákona pri použití § 38 ods. 2
Trestného zákona a § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia
slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon trestu
odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Okresnýsúdnahlavnompojednávaníkonanomdňa31.07.2019prijalvyhlásenieobžalovanéhovzmysle
§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (§ 257 ods. 7 Trestného poriadku), že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe a na všetky otázky v zmysle § 333 ods. 3 Trestného poriadku odpovedal
kladne. Okresný súd preto vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, resp. náhrade škody,
či ochranným opatrením.

Obžalovaný T. B. uviedol, že je nemajetný, rozvedený, má jedného syna, ktorý bude mať v decembri
20 rokov. Je zamestnaný, resp. pred nástupom do väzby bol riadne zamestnaný. Motívom jeho konania
bola nerozvážnosť.

Okresný súd z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zistil,

že obžalovaný má evidované dva priestupky z roku 2015 - porušenie pravidiel cestnej premávky -
50,- bloková pokuta, resp. zákaz vedenia motorových vozidiel. Z odpisu z Registra trestov Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 7krát súdne trestaný (V trestnej
veci Okresného súdu Šaľa, sp. zn. 1T/53/1998 mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne
na 1 rok (§ 224/1, 2 T. z.), osvedčenie 20.05.2006, v trestnej veci Okresného súdu Bratislava IV, sp.

zn. 1T/15/2007 mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 5 mesiacov so skúšobnou dobou
na 18 mesiacov (§ 201d T. z.), zahladenie odsúdenia, v trestnej veci Okresného súdu Senica, sp. zn.
2T/194/2007 mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 5 mesiacov so skúšobnou dobou
na 1 rok (§ 360/1, 2b T. z.), osvedčenie 03.09.2009, v trestnej veci Okresného súdu Malacky, sp. zn.
1T/114/2012 mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 6 mesiacov so skúšobnou dobou

na 2 roky (§ 360/1 T. z.), odpustenie trestu amnestiou, v trestnej veci Okresného súdu Senica, sp.
zn. 2T/80/2014 mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 1 rok so skúšobnou dobou na
2 roky (§ 360/1, 2a T. z.), na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený, v trestnej veci Okresného
súdu Dunajská Streda, sp. zn. 1T/168/2015 mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 18
mesiacov do skúšobnou dobou na 30 mesiacov (§ 360/2 T. z.), osvedčenie sa 04.12.2018, v trestnej

veci Okresného súdu Malacky, sp. zn. 2T/9/2016 mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
na 4 mesiace (§ 289/2 T. z.), vykonanie trestu 10.11.2017). Podľa hodnotenia ÚVV Leopoldov sa
obžalovaný správal na požadovanej úrovni, plnil a rešpektoval príkazy a nariadenia, konfliktné situácie
nevyvolával, nebol disciplinárne potrestaný, ani mu nebola udelená disciplinárna odmena. Sociálny
kontakt nadväzoval prostredníctvom korešpondencie a telefónneho zariadenia. Nárokovú návštevu

vykonanú nemal, nakoľko o jej zrealizovanie doposiaľ nepožiadal. Nevyužil možnosť zaradenia na
pracovisko.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd obžalovanému uložil trest odňatia
slobody podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na prejednávaný skutok, t. j. podľa § 360a

ods. 2 Trestného zákona. U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm.
l) Trestného zákona, teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie oľutoval a jedna
priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že obžalovaný už bol za trestný čin
odsúdený. Pri ukladaní trestu okresný súd ukladal trest v rámci trestnej sadzby 6 mesiacov až 3 roky
a obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov, ktorý okresný súd

považoval za dostatočný vzhľadom na jeho osobu a predchádzajúci život i s poukazom na individuálnu a
generálnu prevenciu. Obžalovaný sa druhovo totožnej trestnej činnosti už viackrát dopustil, doposiaľ mu
však za ňu vždy bol uložený len podmienečný trest s určením primeranej skúšobnej doby. Keďže doteraz
uložené podmienečné tresty nemali na obžalovaného dostatočný výchovný účinok, ukladal okresný súd
trest nepodmienečný na mierne zvýšenej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Takýto

trest považoval okresný súd za primeraný spáchanému trestnému činu, za ktorý je ukladaný. Rovnako
je podľa názoru okresného súdu trest spravodlivý a postačujúci i vzhľadom na obžalovaným mienený
sebakritický a kajúcny postoj k spáchanej trestnej činnosti vyjadrený v jeho vyhlásení o vine.Prevýkonuloženéhotrestuzaradilokresnýsúdobžalovanéhodoústavunavýkontrestuodňatiaslobody
so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona), keďže v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný

trestný čin.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská
Streda, čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného. V písomne odôvodnenom odvolaní uviedol
nasledovné:

„Je potrebné uviesť, že súdom uložený trest je vzhľadom na osobu obžalovaného neprimerane mierny.
Obžalovaný bol doposiaľ 7 x súdne trestaný a to naposledy Okresným súdom Malacky za prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. a bol mu uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace so zaradením pre jeho výkon v ústave s minimálnym stupňom
stráženia, ktorý vykonal 10.11.2017. Zároveň je potrebné uviesť, že ide o špeciálneho recidivistu, ktorý
pre obdobný skutok nesúci prvky násilia a prenasledovania bol v minulosti 4 krát odsúdený a to v roku

2008, v roku 2012, v roku 2014 a napokon v roku 2016. Konkrétne poukazujem na rozsudok Okresného
súdu Senica sp. zn. 2T/194/2007 zo dňa 27.03.2008, ktorý toho dňa aj nadobudol právoplatnosť, ktorým
bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm.
b) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov s podmienečným odkladom a
stanovením skúšobnej doby na 1 roka, na trestný rozkaz Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/114/2012,

ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr. zák.
a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom a stanovením
skúšobnej doby na 2 roky, na trestný rozkaz Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/80/2014, ktorým bol
obžalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. a) Tr.
zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu a

stanovením skúšobnej doby na 2 roky spolu s obmedzením a napokon na rozsudok Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 1T/168/2015, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a stanovením skúšobnej doby na 30 mesiacov spolu
s obmedzením.

Je zrejmé, že trestnej činnosti sa dopustil v relatívne krátkom období od výkonu trestu odňatia slobody
a približne 1 mesiac po uplynutí skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, pričom trestná činnosť je
rovnakého charakteru ako uvedených prípadoch a preto uloženie trestu pri dolnej hranici trestnej sadzby
nedostatočne postihuje osobu páchateľa a charakter nim páchanej trestnej činnosti, uložený trest pri
dolnej hranici je mierny, nezohľadňujúci zákonné kritéria pri ukladaní trestu.

Na základe toho navrhujem, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s poukazom na § 321 ods. 1
písm. b), písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a
v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol o uložení zákonného trestu.“

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavila prokurátorka krajskej prokuratúry,

ktorá sa v celom rozsahu pripojila k písomne podanému odvolaniu zo dňa 08.08.2019 (k odvolaniu
prokurátora sa pripojil splnomocnený zástupca poškodenej), obhajca obžalovaného, ktorý navrhol
odvolanieprokurátoraakonedôvodnézamietnuťadodal,žeajkebyodvolacísúdzvýšiltrestapokryltým
väzbu, trest vo výmere 12 mesiacov by bol zákonným a primeraným trestom. Obžalovaný sa nezúčastnil
verejného zasadnutia, ktorý súhlasil s vykonaním verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aja) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a

to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone.

Senát Krajského súdu v Trnave preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak
zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Okresný súd Dunajská Streda zákonným spôsobom síce vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dôkazy potrebné na meritórne rozhodnutie vo veci, avšak trest uložený obžalovanému odvolací súd
považoval za trest neprimerane mierny.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní priznal k spáchaniu skutku
uvedeného v obžalobe, skutok oľutoval, na otázky súdu I. stupňa v zmysle § 333 ods. 3 Trestného
poriadku odpovedal áno, na návrh prokurátora okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný
zo spáchania skutku, zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie
skutku, sa nevykoná a následne vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

K samotnému trestu je potrebné uviesť, že je právnym následkom trestného činu a preto musí byť
úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného
určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j.

či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia

v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a
ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti

pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok
na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dávaostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce,
varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,

pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Krajský súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona,
nakoľko sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a jednu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda, že už bol za trestný čin odsúdený.
Keďže neprevažoval pomer poľahčujúcich okolností ani priťažujúcich okolností, nebolo z hľadiska týchto
okolností nutné upravovať dolnú alebo hornú hranicu trestnej sadzby.

Majúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie, dospel krajský
súd k záveru, že trest uložený vo výmere so zarátaním väzby v tejto trestnej veci je trestom
zákonným, primeraným a spravodlivým. Takto uložený trest vo svojom súhrne odvolací súd považoval
za zodpovedajúci pravidlám individuálnej ako aj generálnej prevencie na ochranu spoločnosti.

Krajský súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko
obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti vo výkone
trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu.

Krajský súd nevyhovel návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry v Trnave prezentovanému na verejnom

zasadnutí, ktorá žiadala obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní minimálne
15 mesiacov. Takýto návrh považoval krajský súd za neodôvodnený, keď pri predchádzajúcich
odsúdeniach, na ktoré poukazoval sám prokurátor vo svojom odvolaní, proti opätovnému ukladaniu
podmienečných trestov obžalovanému Kutlákovi vôbec nebrojili.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výrokoch tohto rozsudku
krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.