Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. február 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Tos/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120012022
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120012022.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 03.02.2021, v trestnej
veci proti odsúdenému V. Š. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného
zákona /ďalej len Tr. zák./, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn.
6PP/48/2020 zo dňa 16.12.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného V. Š..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku /ďalej len Tr. por./ s
použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. návrh odsúdeného V. Š. nar. XX.XX.XXXX V., t. č. bezdomovec, na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu
Prešov zo dňa 16.07.2020 sp. zn. 0T/43/2020 v trvaní 14 mesiacov zamietol.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení a poučení o práve na opravný prostriedok, do zápisnice
o verejnom zasadnutí podal odsúdený sťažnosť, ktorú ale do rozhodnutia krajského súdu bližšie
neodôvodnil.

Na základe sťažnosti odsúdeného krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal

správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie
je dôvodná.

Okresný súd správne zistil, že odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 14
mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený

za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu
Prešov sp. zn. 0T/43/2020 zo dňa 16.07.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 9To/40/2020 zo dňa 21.10.2020. Zodpovedá skutočnosti, že výkon tohto trestu bol nariadený dňa
21.10.2020 so započítaním výkonu väzby od 25.04.2020 do 21.10.2020.

Odsúdený vo svojej výpovedi na verejnom zasadnutí súdu prvého stupňa prezentoval svoje pomery a

zmeny v myslení tak, že v budúcnosti povedie riadny život, nakoľko má starších rodičov, jeho matke
odrezali nohu kvôli cukrovke, oni majú veľký dom a jeho sestra sa o nich sem tam stará, on sa hanbí za
to, čo spravil, vo výkone trestu vždy pracoval a nemá žiaden zápis ani priestupok, do svojich 54 rokov
nebol trestaný vôbec a asi sa nevedel vyrovnať s rozvodom, ukradol fľašu vodky a tak považoval za
vhodné, aby bol podmienečne prepustený.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený V. Š. bol pred uvedeným odsúdením päťkrát odsúdený
za rôznu úmyselnú trestnú činnosť, pričom v dvoch prípadoch bol z výkonu trestov odňatia slobodypodmienečne prepustený. V ďalších troch prípadoch však vykonal uložené tresty odňatia slobody,
naposledy dňa 01.10.2019. Sťažovateľ teda sa opakovane podrobil podmienkam výkonu trestu odňatia
slobody, no napriek tomu stále znova a znova sa úmyselnej trestnej činnosti dopúšťal, čo svedčí o tom,

že nielen podmienený čiastočný výkon trestu odňatia slobody, ale ani úplný výkon uložených trestov
odňatia slobody nemali na jeho nápravu výraznejší vplyv. To potom logicky smeruje k záveru, že pokiaľ
by mal byť podmienečne prepustený z aktuálne vykonávaného trestu odňatia slobody, mal by vo výkone
trestupreukázaťvyššístupeňpolepšenia,abybolomožnéočakávať,žeuždoterajšívýkontrestuodňatia
slobody bol z hľadiska účelu trestu postačujúci. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že trest vykonáva v

ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd podrobne poukázal na podstatnú časť hodnotenia odsúdeného z doterajšieho výkonu
predmetnéhotrestu,vpodrobnostiachnaňuodkazujenadriadenýsúd,pričomznehovpodstatevyplýva,
že aj po preradení z väzby do výkonu trestu odňatia slobody bolo jeho správanie v súlade s ústavným
poriadkom, adaptácia prebehla bez komplikácii a nedostatkov, k príslušníkom zboru ako aj k ostatným

odsúdeným sa správal slušne, nebol ani disciplinárne potrestaný, no ani odmenený. Jeho resocializačná
prognóza sa však javí ako nepriaznivá. Ústav poukazuje aj na to, že riziko sociálneho zlyhania považuje
za vysoké a podmienečné prepustenie neodporúča.

Podľa § 415 ods. 1 Tr. por., o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje

súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu
odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov, dôveryhodnej osoby alebo
na návrh odsúdeného, alebo osoby, ktorá môže za odsúdeného podať odvolanie v jeho prospech,
na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho
odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý

len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Z ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. vyplýva, že súd môže podmienečne prepustiť na slobodu,
ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za prečin

po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Vzhľadomnato,žeodsúdenývykonávatrestodňatiaslobodyuloženýlenzaprečin,formálnepodmienky
v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák., teda vykonanie polovice uloženého trestu odňatia slobody po

započítaní väzby, boli splnené uplynutím dňa 25.11.2020 a predpokladaný koniec výkonu tohto trestu
pripadá na 25.05.2021.

Aj podľa nadriadeného súdu však odsúdený nesplnil podmienky materiálne. Súčasťou materiálnych
podmienok pre rozhodnutie súdu o podmienečné prepustenie v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. je totiž

preukázanie toho, že odsúdený plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu
preukázal polepšenie za súčasného preukázania, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život.

Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody je nutné zhodnotiť celý

doterajší život odsúdeného, včítane jeho správania pred spáchaním trestného činu, správania, ktoré
viedlo k jeho spáchaniu, ako aj správania vo výkone trestu odňatia slobody. Všetky tieto okolnosti
je pritom nutné posudzovať v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Len tak je totiž možné
spoľahlivo posúdiť, či aktuálne správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia
slobody nie je len vonkajším prejavom jeho prispôsobenia sa prostrediu ústavu na výkon trestu, ale je

výrazom skutočných zmien jeho osobnosti odôvodňujúcich nádej, že v budúcnosti povedie riadny život
(primerane napr. rozhodnutie uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu
pod č. 10/1963).

Nemožno prehliadnuť trestnú minulosť odsúdeného, ktorý ešte pred nástupom predmetného trestu

odňatia slobody nielen čiastočne, ale opakovane aj úplne vykonal tresty odňatia slobody uložené nielen
za inú úmyselnú trestnú činnosť, ale druhovo aj za obdobnú majetkovú trestu činnosť. Tieto skutočnosti
kladú na jeho správanie, z hľadiska preukázania polepšenia v aktuálne vykonávanom treste odňatia
slobody pochopiteľne vyššie nároky.Popri ostatných povinnostiach odsúdeného uvedených v ustanovení § 39 zákona č. 475/2005 Z. z. o
výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov je povinnosťou odsúdeného

plniť povinnosti uložené týmto zákonom a ústavným poriadkom, plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru
a zamestnanca zboru, zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými
prichádza do styku, plniť úlohy vyplývajúce z programu zaobchádzania.

Je v záujme samotného odsúdeného, aby výkon trestu odňatia slobody splnil svoj účel, a aby teda

v jeho myslení a správaní nastala taká zmena, aby v budúcnosti nepáchal trestné činy, neohrozoval
vlastnú osobnú slobodu, aby svoju osobnú slobodu využil v súlade nielen s vlastným záujmom, ale
aj so záujmom svojej rodiny a spoločnosti. V tomto smere u odsúdeného možno registrovať takúto
snahu, pretože sa správal slušne počas výkonu väzby i trestu a nebol disciplinárne potrestaný. Nebol
ale ani raz disciplinárne odmenený. Takéto správanie však na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu nemožno považovať za postačujúce o to viac, že napriek ukladaným trestom odňatia slobody

sa odsúdený opakovane dopúšťal recidívy v páchaní trestných činov, čo nedáva nadriadenému súdu
priestordospieťkzáveru,žebyvpredmetnejveciužpridoterajšejdĺžkevýkonuuloženéhotrestuodňatia
slobody bolo možné u odsúdeného očakávať naplnenie účelu trestu.

Odsúdený síce preukázal smerovanie k tomu, že by už kratší výkon trestu mohol postačovať na jeho

nápravu, no v porovnaní s jeho trestnou minulosťou, nepriaznivou resocializačnou prognózou a vysokým
rizikom sociálneho zlyhania odsúdeného, takéto jeho správanie ešte nebolo postačujúce pre jeho
podmienečné prepustenie z predmetného trestu odňatia slobody.

Pokiaľ odsúdený v podstate odkazoval pri svojom výsluchu na svoje osobné a rodinné pomery a

v podstate na svoje odhodlanie prestať páchať trestné činy a viesť riadny život, išlo nepochybne o
skutočnosti vytvárajúce predpoklady, ktoré by spolu s prejavenou ľútosťou mohli spolupôsobiť ako
priaznivé faktory, no z vyššie uvedených skutočností v ich komplexnom posúdení nevyplýva, že by
už doterajším výkonom predmetného úhrnného trestu odňatia slobody bolo odôvodnené podmienečné
prepustenie odsúdeného.

Preto krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c)
Tr. por. zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.