Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620201555
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6620201555.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľky: V.. P. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom: L. W. XXXX/XX, XXX XX R., zastúpená: JUDr. Stanislav Ďurica, advokát, so sídlom: Ulica
Martina Rázusa 29, 984 01 Lučenec, proti manželovi: V.. T. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: L. W.
XXXX/XX, XXX XX R., o rozvod manželstva, na odvolanie T. B. (manžela) proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec zo dňa 1. júna 2020, č. k.: 5Pc/3/2020 - 27, v spojení s opravným uznesením zo dňa 10.
júla 2020, č. k.: 5Pc/3/2020 - 34, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e.

II. Manžel T. B. je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. V rozhodovanej veci navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva z dôvodu, že s manželom
približne tri roky spolu nežijú, ich spolužitie je formálne založené iba na spoločnom bývaní v rodinnom
dome. Z manželstva pochádza už plnoletý syn W.. Navrhovateľka poukázala na neveru manžela,
čo viedlo ku konfliktným situáciám a nezhodám. Manžel sa k návrhu na výzvu súdu nevyjadril, z
pojednávania sa ospravedlnil s tým, že súd môže pojednávať bez jeho prítomnosti.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, že manželstvo účastníkov rozviedol, zároveň
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 17. 8. 1996, z manželstva
pochádza syn W., ktorý je už plnoletý. Súd mal preukázané, že manželstvo je trvalo rozvrátené viac ako
5 rokov z dôvodu, že manžel nadviazal dlhodobý mimomanželský vzťah. Od tej doby manželia nežijú
intímne, spolu nehospodária a každý si žije svojím životom. Súd dospel k záveru, že manželstvo je
trvalo vážne rozvrátené a nemôže plniť svoj spoločenský účel, pričom nemožno očakávať obnovenie

manželského spolužitia, preto po zistení, že sú splnené predpoklady pre rozvod manželstva, toto
rozviedol a zároveň rozhodol o trovách konania. Na zistený skutočný stav aplikoval § 23 ods. 1 Zákona
o rodine.
4. Proti rozsudku sa odvolal manžel. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť v zmysle § 389 ods. 1 písm. b),
c) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Odvolanie zdôvodnil s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Svoju manželku má stále rád
a spoločne prežité roky mu dávajú nádej, že manželskú krízu dokážu prekonať. Je ochotný absolvovať

aj manželskú poradňu. Za 24 rokov, čo sú manželia, prežili nielen to dobré, ale aj zlé. Hoci existovali
hádky a problémy, vždy sa dokázali dohodnúť a našli spoločné riešenie. Spolu vychovávajú 19 ročného
syna, ktorý bude pokračovať na vysokej škole a potrebuje oboch rodičov a harmonickú rodinu. Počas
manželského spolužitia pracoval a venoval všetko svoje úsilie rodine. Nepije, nefajčí, pracuje a svojefinančné prostriedky dáva rodine. Priznal, že z jeho strany bola nevera, zároveň dodal, že navrhovateľka
má mimomanželský pomer. On svoj mimomanželský pomer ukončil, nakoľko si uvedomil, že urobil
chybu.Navrhovateľkaodmietlanávrhnaobnoveniemanželskéhospolužitia.Domnievasa,žezjejstrany

ide o skratové konanie a ide o stav zaľúbenosti.
6. Namietal, že na pojednávaní dňa 1. 6. 2020 súd konal napriek tomu, že sa pojednávania nezúčastnil
a svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil. Súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti nedal. Napriek
tomu súd postupoval podľa § 180 CSP. Keďže svoju neprítomnosť náhlymi zdravotnými problémami
riadne ospravedlnil, súd mal pojednávanie odročiť. Tým, že bolo rozhodnuté v jeho neprítomnosti, súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby v konaní uskutočňoval všetky procesné práva a tým
mu znemožnil právo na spravodlivý proces. Keby súd odročil pojednávanie, mohol sa vyjadriť k veci a
súd by dospel k záveru, že rozvrat manželstva nie je trvalý a existuje možnosť obnovy manželského
spolužitia.
7. K odvolaniu manžela sa vyjadrila navrhovateľka. K námietke o konaní súdu v jeho neprítomnosti
uviedla, že súd takto konal výslovne na jeho žiadosť za súčasného ospravedlnenia sa, čím si manžel

protirečí. Manžel dal výslovný súhlas na pojednávanie bez jeho účasti, ktorý v rámci odvolania odvoláva,
pretože si to zrejme časom rozmyslel. Mal taktiež možnosť písomne sa vyjadriť k podanému návrhu
o rozvod manželstva na výzvu súdu a tak naplniť svoje procesné práva. Túto možnosť nevyužil. Súd
potom správne postupoval podľa § 180 CSP, keď pojednával bez prítomnosti manžela. Jeho tvrdenie,
že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces z tohto dôvodu, neobstojí. Len účelovo sa snaží

o dosiahnutie prieťahov v konaní.
8. Keby aj pripustila možnosť zrušenia rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie, skutkové zistenia
ohľadom vážneho narušenia a trvalého rozvratu vo svojej podstate zostanú nezmenené a prvostupňový
súdznovudospejektýmistýmzáverom,ktorévyplynulizdoterajšiehovykonanéhodokazovania,ktorých
dôsledkom bude rozvod manželstva. Z jej pohľadu vzhľadom na dlhodobý a hlboký rozvrat manželstva

neprichádza do úvahy manželom navrhované absolvovanie manželskej poradne. Návrh na rozvod
manželstva podala po starostlivej úvahe a jej rozhodnutie je neodvrátiteľné a nemenné. Od manželov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia aj napriek opačnému tvrdeniu manžela a niet
nástroja, ktorým by bolo možné manželské spolužitie obnoviť. Podanie odvolania manželom považuje
za úskočné konanie v snahe čo najdlhšie predlžovať stav agónie v spolužití dvoch odcudzených ľudí

a tým snahu znepríjemňovať jej osobný život, spôsobovať jej psychické trápenie, čo manžel dokazuje
aj svojím aktuálnym správaním voči nej po podaní rozvodu, keď sa jej manžel vyhráža v zmysle,
„že rozvod nebude jednoduchý, že on sa o to postará“. Manželovi nejde o zachovanie, resp. obnovu
funkčného spolužitia manželov, ale len o naplnenie sebeckých záujmov. Formálne existujúci stav v
manželstve znášala práve kvôli synovi do dovŕšenia jeho plnoletosti. Práve kvôli nemu podstupovala

ťaživú atmosféru. V žiadnom prípade z jej strany nejde o skratové konanie v stave zaľúbenosti. Z tohto
dôvodu žiadala rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a priznať náhradu trov konania podľa § 396 ods.
1 CSP a podľa § 255 CSP v plnom rozsahu.
9. V replike manžel zotrval na svojom stanovisku, pričom zdôraznil, že neprítomnosť na pojednávaní
riadne ospravedlnil a v žiadnom prípade súhlas nedal. Vyjadril presvedčenie, že spoločnými silami s

navrhovateľkou vedia preklenúť existujúce antagonizmy a obnoviť ich manželské spolužitie.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65, 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP rozsudok okresného súdu potvrdil podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a
odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňujeajsjehoodôvodnením,ažnato,žeodvolacísúdnepovažuje

za vhodné, aby rozhodujúci prvoinštančný súd aplikoval latinské termíny do rozsudkov, ktoré sú určené
predovšetkým účastníkom konania. Nie je povinnosťou účastníka dohľadávať použité latinské výrazy,
pričom ich v kontexte použitia ani nemusí správne pochopiť. Vznesené námietky manžela odvolací súd
nepovažuje za dôvodné.
13. Manžel v odvolaní namietal, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať

patriace mu procesné práva. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd dňa 4. mája 2020 vytýčil termín
pojednávania na 1. júna 2020 11.00 hodine. Manželovi bol termín pojednávania doručený dňa 12. 5.
2020. Zároveň v predvolaní bol vyzvaný na to, aby sa v lehote 10 dní od doručenia k veci vyjadril.
Žalovanýsakvecinevyjadril,hocimutátomožnosťboladaná.Až1.júna2020,tedavdeňpojednávania,manžel súdu odoslal ospravedlnenie neúčasti na súdnom konaní. V ospravedlnení uviedol, že na
pojednávaní sa nemôže zúčastniť z dôvodu práceneschopnosti, o čom priložil lekárske potvrdenie
o dočasnej práceneschopnosti. Odvolací súd konštatuje, že manžel nepredložil súdu potvrdenie o

dočasnej práceneschopnosti, potvrdil len lekárske potvrdenie, podľa ktorého bol na odbornom internom
vyšetrení1.6.2020, ktorébolovydanétentoistýdeň.Zároveňpožiadalsúdoospravedlneniejehoúčasti
na tomto pojednávaní a na konanie v jeho neprítomnosti. Z tohto ospravedlnenia vyplýva, že manžel sa
ospravedlnil z neúčasti, pojednávanie nežiadal odročiť, pričom doslovne uviedol: „Týmto žiadam vážený
súd o ospravedlnenie mojej účasti na uvedenom pojednávaní a konanie v mojej neprítomnosti.“ Okresný

súd správne posúdil prejav manžela tak, že akceptoval jeho ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a
vyvodil z neho, že nemá námietky proti konaniu a súhlasí s konaním v jeho neprítomnosti. Manžel sa
ospravedlnil z účasti na pojednávaní, z tejto listiny nevyplýva, že žiada odročiť pojednávanie z dôvodu
práceneschopnosti. Naviac, bližšie neuviedol, či na toto vyšetrenie bol už vopred objednaný, lebo ak
áno, túto skutočnosť mohol uviesť oveľa skôr, ako v deň pojednávania. Tiež nie je presvedčivé, že sa
potvrdenie vydáva na celý deň, hoci išlo o interné vyšetrenie.

14. Podľa ust. § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z vážnych dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na
pojednávanie a zároveň od nej nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť.
Z podania manžela nevyplýva, že by podal návrh na odročenie pojednávania. Z pojednávania sa
riadne ospravedlnil, čo nebránilo súdu postupovať v súlade s § 180 CSP. V zmysle § 183 ods. 3 CSP

strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom
dozvedela alebo mohla dozvedieť. Okrem toho, že manžel nenavrhol odročenie pojednávania, nie je
zrejmé, či dôvod oznámil bezodkladne, prečo ospravedlnenie zaslal až v deň pojednávania. Odvolací
súdpoukazujenato,ženováprávnaúpravaodročeniapojednávaniasidalazacieľzredukovaťaplikačné
problémy súvisiace s dĺžkou súdnych konaní, a tým prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie.

Predkladateľ Civilného sporového poriadku uviedol, že odročovanie pojednávaní podľa predchádzajúcej
právnej úpravy predstavovalo jeden z kľúčových problémov slovenského civilného procesu, preto nová
právna úprava sprísňuje podmienky odročovania pojednávaní.
15. Odvolací súd poukazuje na judikatúru, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 6. februára 2013,
sp. zn. 5 Cdo 345/2012, podľa ktorého procesný úkon účastníka adresovaný súdu, ktorým žiada len

o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní a iba vysvetľuje jej dôvod bez toho,
aby zároveň požiadal o odročenie tohto pojednávania, nemožno považovať za žiadosť účastníka o
odročenie súdneho pojednávania v zmysle. Podľa nej možno postupovať aj za platnosti CSP. Taktiež
podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 5 Obo 71/2011 platí, že súd môže
uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti účastníka konania iba vtedy, ak účastník konania: bol na

pojednávanie riadne predvolaný, nepožiadal o odročenie pojednávania alebo dôvod, pre ktorý požiadal
o odročenie pojednávania, nebol dôležitý. Súd môže vo veci pojednávať a na pojednávaní vec rozhodnúť
v neprítomnosti účastníka konania len za splnenia skôr uvedených predpokladov. Podľa unesenia
Najvyššieho súdu SR zo 14. septembra 2011, sp. zn. 3 Cdo 40/2011 možnosť zúčastniť sa na súdnom
pojednávaní je právom každého účastníka a záleží výlučne na ňom, či tohto práva využije alebo nie.

Ak účastník toto právo nevyužije, z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlní, súhlasí s tým, aby súd
pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
16. Manžel nevyužil ani možnosť vyjadrenia sa k veci, tvrdí, že je možné obnoviť manželstvo, hoci vo
vyjadrení navrhovateľka považuje stav za konečný. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nedošlo k
porušeniu procesných práv manžela pri procesnom postupe prvoinštančného súdu.

17. Z hľadiska posúdenia predpokladov pre rozvod manželstva okresný súd vychádzal zo zisteného
skutočného stavu veci, pričom mal preukázané, že nastal trvalý rozvrat, manželstvo neplní žiadnu
zo svojich funkcií. Navrhovateľka predovšetkým poukázala na neveru manžela, ktorý túto zistenú
skutočnosť ani nepopiera. Bolo preukázané, že manželstvo bez dodržiavania § 18 Zákona o rodine
nemá žiadnu perspektívu. Podľa tohto ustanovenia manželia sú si v manželstve rovní v právach a

povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Vzhľadom na ľahkovážny postoj manžela
k manželstvu došlo k vážnemu narušeniu dôvery, preto nemožno vyžadovať na navrhovateľke, aby v
takomto zväzku zotrvala. Došlo k porušeniu povinnosti byť si verný, ako aj vytvárať zdravé rodinné
prostredie. Ak manžel navrhol, aby si každý z manželov žil vlastný život, konal proti zmyslu manželstva

a proti vyššie uvedenej právnej úprave v § 18 ZR. Bolo preukázané, že ide len o formálne manželstvo,
z manželstva už nepochádzajú maloleté deti, navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu jednoznačne
vyjadrila svoje stanovisko, preto nie je predpoklad, že by došlo k obnoveniu spolužitia. Odvolací súd
rozsudok považuje za správny, námietky manžela uvedené v odvolaní nepovažuje za dôvodné.18. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1, § 57 a § 58 CMP,
keď o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
V zásade v nesporovom konaní platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak

tento zákon neustanovuje inak. V mimosporových konaniach upravených týmto zákonom platí zásada,
že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Každý
z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. Civilný mimosporový poriadok však pripúšťa
výnimky, a to v § 53 až 55 CMP. V rozhodovanom prípade ide o takúto výnimku.
19. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé. V konaní o rozvod manželstva dáva súdu možnosť priznať náhradu trov konania
tomu z manželov, ktorý svojím správaním nedal príčinu k rozvratu vzťahov medzi manželmi a pod.
Ako konštatoval Ústavný súd SR v rozhodnutí, sp. zn. IV. ÚS 147/08, pri rozhodovaní o náhrade trov
konania treba prihliadnuť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu aj na spravodlivé riešenie vzťahov
medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu k výkonu súdnictva.
Odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že manžel bol v konaní pasívny, pred rozhodnutím vo veci sa

nevyjadril, z pojednávania sa ospravedlnil. Až v odvolaní namieta, že manželské spolužitie je možné
obnoviť, čo navrhovateľka poprela, zotrvala na svojom stanovisku z pojednávania. Odvolací súd preto
považuje za spravodlivé, aby manžel navrhovateľke nahradil trovy odvolacieho konania, ktoré jej vznikli
v súvislosti s vyjadrením k odvolaniu.
20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).