Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. máj 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12Csp/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320200075
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8320200075.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč,
s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 36 857 033 proti žalovanému v 1. rade A.K. P., nar. XX.XX.XXXX,
Q. A. XX a žalovanej v 2. rade H. A., nar. XX.XX.XXXX, Q.É. A. XX, obaja žalovaní zast. JUDr. Martinou
Čelkovou, advokátkou, Štefánikova 22, Humenné, o zaplatenie 9782,40 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v

rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa XX.XX.XXXX na tunajší súd žalobu, ktorú doplnil podaním doručeným súdu dňa
XX.XX.XXXX, a ktorou žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade, aby spoločne a nerozdielne zaplatili
žalobcovi sumu 9782,40 eur s úrokom z omeškania 8,05% ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia a na
náhradu trov konania.

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa XX.XX. XXXX

poskytol žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi úver vo výške 3.600,- eur. Poskytnutý úver sa žalovaní
zaviazali splatiť 48 mesačnými splátkami po 248,- eur v termínoch splatnosti dohodnutých v splátkovom
kalendári, ktorý podľa ustanovení zmluvy tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaní uhradili len sumu
3.312,- eur s tým, že dostali sa do omeškania s úhradou splátok úveru, čo im žalobca oznámil listom zo
dňa XX.XX.XXXX. Týmto listom ich súčasne upovedomil, že v dôsledku nesplácania splátok je žalobca
oprávnený zosplatniť všetky záväzky zo zmluvy. Keďže žalovaní neuhradili dlžné splátky, konkrétne boli
v omeškaní so splátkou č. 12, splatnou dňa XX.XX.XXXX o viac ako 30 dní, preto žalobca využil svoje

právo a všetky splátky sa podľa čl. 12.3. písm. c) Zmluvy stali splatnými dňa XX.XX.XXXX.

Dlh žalovaných predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené, a to vo výške 8.592,-
eur a zo zmluvnej pokuty podľa čl. 12.1. Zmluvy vo výške 2x595,20 eur. Žalobca si uplatnil aj úrok z
omeškania a náhradu trov konania.

2. Žalovaní nesúhlasili s podanou žalobou a žiadali ju zamietnuť, pričom si uplatnili náhradu trov konania.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, s písomnými vyjadreniami strán
sporu, s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so žiadosťou o úver, so zmluvou o revolvingovom
úvere, splátkovým kalendárom, rozhodcovskou zmluvou, kartou klienta + platbami, výpisom z účtužalovanej v 2. rade, pokusom o zmier + faktúrami, výsluchom právnej zástupkyne žalovaných a zistil
tento skutkový stav.

4. Dňa XX.XX.XXXX žalovaní v 1. a 2. rade požiadali žalobcu o úver. V tejto žiadosti bola zaškrtnutá
kolónka, že sa jedná o PROFI úver, kde žiadateľ 1 je žalovaný v 1. rade, označený menom, priezviskom,
rodným číslom, kontaktnou adresou a adresou trvalého pobytu. Ďalej pri kontaktných a ekonomických
údajoch pri žalovanom v 1. rade sú uvedené údaje, týkajúce sa jeho podnikateľskej činnosti, t.j. IČO
žalovanéhov1.rade,odborpodnikania:službyvlesníctve,dátumzačatiapodnikania,miestopodnikania

a hrubé ročné príjmy za posledný kalendárny rok.

Ako spolužiadateľ úveru je uvedená žalovaná v 2. rade, označená menom, priezviskom, rodným číslom
s tým, že sa jedná o manželku žalovaného v 1. rade.

Ďalejztejtožiadostivyplývaposkytnutáčiastkaúverukvýplate3.600,-eur,splatnosťúveru48mesiacov,

výška mesačnej splátky 248,- eur, nominálna hodnota úveru 11.904,- eur, požadovaný dátum splatnosti
splátky: 6. deň v mesiaci. Účel úveru bola zaškrtnutá možnosť, že sa jedná o investičný úver.

Prílohami tejto žiadosti boli: kópie osobných dokladov OP, kópia kartičky k bankovému účtu, daňové
priznanie vrátane príloh, živnostenský list, faktúry za posledné 3 mesiace.

5. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a
žalovanou v 2. rade ako spoludlžníkom uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX.

Zobsahutejtozmluvyvyplýva,ževeriteľposkytujedlžníkovinaúčelyvýkonujehopodnikateľskejčinnosti

peňažné prostriedky v dohodnutej výške 11.904,- eur. Dlžník sa zaväzuje splatiť tento úver veriteľovi 48
mesačnými splátkami po 248,- eur, splatných podľa splátkového kalendára, ktorý je uvedený v Prílohe
č. 1 Zmluvy (čl. 1. a 2. Zmluvy).

Podľa čl. 4. Zmluvy, za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá

predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Zmluvná odmena predstavuje 8.304,- eur a je splatná ku dňu
poskytnutia úveru.

Podľa čl. 12.1. a čl. 12.2. Zmluvy, v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac ako
15 dní po termíne splatnosti je veriteľ oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 5% z

nominálnej výšky úveru. Zmluvná pokuta podľa čl. 12 ods. 12.1. je splatná do 10 tich dní odo dňa
vystavenia penalizačnej faktúry na úhradu zmluvnej pokuty. Zaplatením tejto zmluvnej pokuty nezaniká
veriteľovi nárok na náhradu škody.

Podľa čl. 12.3. Zmluvy, v prípade, že dlžník neuhradí splátku podľa aktuálneho splátkového kalendára

riadne a včas a/alebo v prípade, že dlžník je v omeškaní s úhradou mesačnej splátky dlhšie ako 30dní
a/alebo v prípade, že dlžník je v omeškaní s úhradou iného peňažného záväzku podľa tejto zmluvy a/
alebo v prípade, že poruší niektoré ustanovenia tejto Zmluvy, najmä ustanovenia ods. 17.1. a/alebo v
prípade, že ktorékoľvek z prehlásení dlžníka uvedené v tejto zmluve či v žiadosti o poskytnutie úveru
je alebo sa stane nepravdivé, je veriteľ oprávnený jednostranne okamžite vypovedať túto zmluvu na

základe písomného oznámenia doručeného dlžníkovi. Okamžitou výpoveďou sa zmluvný vzťah končí
ku dňu doručenia písomného oznámenia dlžníkovi.

6. Splátkový kalendár zo dňa XX.XX.XXXX k Zmluve obsahuje poradové čísla jednotlivých mesačných
splátok, dátumy ich splatnosti a výšku 248,- eur pri každej zo splátok. Prvá splátka bola splatná dňa

XX.XX.XXXX a posledná XX.XX.XXXX.

7. Žaloba súdu predložil aj rozhodcovskú zmluvu, uzatvorenú medzi ním a žalovaným v 1. rade dňa
XX.XX.XXXX.

8. Podľa Karty klienta, predloženej zo strany žalobcu, v danom úverovom vzťahu zo strany žalovaných
bolo uhradených 3.312,- eur. Uvedená suma vyplýva aj z prehľadu platieb s tým, že z tejto listiny,
predloženej zo strany žalobcu, vyplýva aj poskytnutá výška úveru 3.600,- eur dňa XX.XX.XXXX.Žalovaná v 2. rade súdu predložila výpis zo svojho účtu, z ktorého vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX jej zo
strany žalobcu bola poukázaná suma 3.600,- eur.

9. Pokusom o zmier zo dňa XX.XX.XXXX žalobca zaslal žalovanému v 1. rade dve faktúry:
- faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX splatná dňa XX.XX.XXXX, ktorou žalobca vyfakturoval
žalovanému v 1. rade zmluvnú pokutu vo výške 5% z výšky úveru pri splátke č. 7, t.j. vo výške 595,20 eur;
- faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX splatná dňa XX.XX.XXXX, ktorou žalobca vyfakturoval
žalovanému v 1. rade zmluvnú pokutu vo výške 5% z výšky úveru pri splátke č. 12, t.j. vo výške 595,20

eur.

Žalobca žiadal tieto faktúry uhradiť. Zároveň žalovaného v 1. rade usmernil, že je oprávnený zosplatniť
všetky záväzky, ktoré sa mali stať splatnými v budúcnosti. V takomto prípade žalobca bude požadovať
ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 50% z výšky revolvingovej pôžičky. Bude vyplnená a uplatnená
žalovaným podpísaná blankozmenka a celá záležitosť bude prostredníctvom právneho zástupcu

podstúpená na súd. Z tohto dôvodu žalobca upozornil žalovaného v 1. rade, aby do 3 pracovných dní
uhradil všetky záväzky, t.j. vyúčtované zmluvné pokuty a všetky doteraz neuhradené splátky.

10. Žalovaní v danej veci sa písomne vyjadrili a to prostredníctvom právnej zástupkyne podaniami
doručenými súdu dňa XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX a žiadali na danú vec

aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, a to u oboch žalovaných. Žalovaný v 1. rade nikdy
nepožiadal o úver na podnikateľské účely a tento bol poskytnutý a tento čerpala výlučne žalovaná v
2. rade na svoj súkromný osobný účet, kde bol úver vo výške 3.600,- eur aj poukázaný (i keď žalobca
uvádza, že úver poskytol žalovanému v 1. rade). U žalovaného v 1. rade údaje o jeho IČO a príjmoch
za predchádzajúci rok, boli žalobcom vyžadované iba na účely preukázania zdroja príjmu. Peňažné

prostriedkynebolinikdyposkytnutévovýške11.904,-eurdlžníkovinavýkonjehopodnikateľskejčinnosti,
ale boli poskytnuté vo výške 3.600,- eur žalovanej v 2. rade, nepodnikateľke, na súkromný účet a boli
určené na pokrytie nákladov domácnosti a už skôr čerpaných úverov žalovaných. Vypísanie žiadosti o
poskytnutie úveru neumožňovalo uvedenie, že sa jedná o súkromný účel. Formulácie kolóniek - úver
investičný alebo preklenovací, nie sú bližšie odôvodnené a žalovaní nemohli mať vedomosť o tom, aké

dôsledky výber typu úveru má. Ako vyplýva z predloženej žiadosti, táto je predpripravená ako formulár,
bez možnosti vlastnou rukou uviesť na aký účel ho žiadateľ žiada. Formulár vypisovala pracovníčka
žalobcu, resp. sprostredkovateľka finančných služieb a táto zaškrtla účel - profi úver, pričom zo žiadosti
ani nevyplýva, žeby žiadateľ vedel, čo presne táto formulácia účelu úveru znamená, a už vôbec nie,
že sa jedná o údajne investičný úver na podnikanie. Rovnako iba pracovníčka žalobcu zvážila koho

uvedie ako žiadateľa a koho ako spolužiadateľa. Žalovaní sa dostavili spoločne ako manželia s tým, že
obajadisponovalidokladmiosvojompríjmeaibanazákladeodporúčaniazamestnankynežalobcu,ktorá
uviedla ktorý z manžel by mal nárok na vyšší úver, bol ako žiadateľ uvedený žalovaný v 1. rade. Žalovaná
v 2. rade sa v žiadnom prípade neopovažuje za spolužiadateľku údajného investičného úveru pre
podnikanie žalovaného v 1. rade, ktoré je ako je uvedené - služby v lesníctve. O takýto úver žalovaní ani

nikdy nemali záujem žiadať. Pri práci lesného pracovníka ani nebol potrebný. Žalovaní v danom prípade
od počiatku vystupovali ako spolužiadatelia - manželia, spotrebitelia, kde iba v dôsledku vyššieho príjmu
bol ako žiadateľ uvedený žalovaný v 1. rade (s identifikáciou IĆO) a nie žalovaná v 2. rade, kde priamo
pri spísaní žiadosti uviedli účet , na ktorý má žalobca poskytnúť úver - účet žalovanej v 2. rade. O
všetkých skutočnostiach mala pracovníčka žalobcu vedomosť. Formulár žiadosti však neumožňoval

ani pracovníčke žalobcu, ktorá žiadosť spisovala, uviesť, že sa jedná o účet žalovanej v 2. rade a nie
podnikateľský účet žalovaného v 1. rade. Poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v X. sp. zn. XXCo/
XX/XXXX a sp. zn. XCo X/XXXX.

Jednalo sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa Zák. č. 129/2010 Z. z. a táto má aj obsahovať

náležitosti, požadované týmto zákonom. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že zmluvné
podmienky si vopred určuje dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne
ovplyvniť.To,žeišloozmluvuvopredpripravenúžalobcomsvedčínapr.to,žeznejjasnevyplýva,žebola
žalobcom podpísaná v Bratislave, t.j. tam bola aj vyhotovená a v rovnaký deň aj žalovanými podpísaná
v O.. Je zrejme, že po doručení podpísanej zmluvy do O. už žalovaní nemohli do jej textu a znenia

zasiahnuť. V zmluve je učinený jediný zásah, urobený údajne žalovanými, a to v bode 11.6. zmluvy.
Paušálnej predpripravenosti zmluvy nasvedčuje aj zakomponovanie spoludlžníka č. 3 v záhlaví a závere
zmluvy i keď v danom prípade je zrejmé, že takýto v právnom vzťahu účastníkov nikdy nefiguroval.V zmluve absentujú údaje, požadované Zák. č. 129/2010 Z.z. a to údaj o dobe trvania zmluvy, ktorý
je odlišný od termínu konečnej splatnosti úveru (§9 ods. 2 citovaného zákona). Ďalej absentuje údaj o
RPMN a predpokladov pre výpočet RPMN (§9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona). Zároveň žalovaní

majú za to, že žalobca hrubo porušil povinnosti podľa ustanovenia §7 ods. 1 citovaného zákona, keď
nekonal s odbornou starostlivosťou pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej
schopnosti spotrebiteľa. Z týchto dôvodov úver je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Súčasne žalovaní namietali výšku požadovaného úroku z omeškania, sankcie upravené v bode 12 a

13 zmluvy, ako aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 8.304,- eur (bod 4 Zmluvy). Tieto považujú
za v rozpore s dobrými mravmi.

Ďalej žalovaní poukázali na ustanovenia §53 ods. 9, §565, §54a, §100, §101 Občianskeho zákonníka,
ako aj ustanovenia §506 a §391 Obchodného zákonníka a žiadali žalobu zamietnuť z dôvodu
premlčania. V danom prípade žalovaní podľa prehľadu splátok neuhradili splátky za mesiace 4,5/2015

vôbec a splátky 6,7,8,9,10,11,12/2015 neuhrádzali riadne a včas. Podľa čl. 12.3 zmluvy o úvere, veriteľ
svoje právo zosplatniť úver využil, a to podľa jeho vyjadrení ku dňu XX.XX.XXXX. Dňom XX.XX.XXXX
začala plynúť lehota na uplatnenie práva na súde, t.j. kedy sa právo mohlo po prvýkrát uplatniť. Uvedené
potvrdzuje aj požiadavka na priznanie úroku z omeškania od uvedeného dátumu, t.j. XX.XX.XXXX.
Žalobca podal na súd žalobu až dňa XX.XX.XXXX, preto ide o premlčanú pohľadávku, t.j. v 3 ročnej

premlčacej dobe, ako aj vo 4 ročnej premlčacej dobe v prípade, ak by súd posúdil postavenie žalovaného
v 1. rade z obchodnoprávneho vzťahu.

11. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX trval na podanej žalobe. Tvrdenia žalovaných
o spotrebiteľskom charaktere úveru sú v rozpore so žiadosťou o úver a so zmluvou o úvere. V žiadosti o

úver žalovaný v 1. rade je označený ako fyzická osoba podnikateľ a ako účel čerpania úveru je uvedený
investičný, t.j. žiadne tvrdenie o pokrytí nákladov domácnosti a už skôr čerpaných úverov. Taktiež z
bodu 1.1. Zmluvy vyplýva, že úver sa poskytuje pre účely podnikateľskej činnosti dlžníka. Tieto tvrdenia
žalovaných po 6rokoch popierajú obsah právnych úkonov z r. 2014 a práve v situácii, ktorá vznikla ako
následok neplnenia záväzkov z úverovej zmluvy.

Účet pre čerpanie finančných prostriedkov určil žalovaný v 1. rade a nie je v možnostiach a ani
povinnosťou poskytovateľa úveru overovať, kto je majiteľ účtu, v prospech ktorého dlžník žiada o
poskytnutie úveru.

Žalobca nesúhlasil s aplikáciou Zák. č. 129/2010 Z.z. na daný úverový vzťah, pretože žalovaný v 1.
rade v zmluvnom vzťahu so žalobcom nemá postavenie spotrebiteľa a daný úverový vzťah nie je
spotrebiteľským právnym vzťahom. Žalovaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, pre ktoré by sa
mal obsah nimi slobodne a dobrovoľne vykonaného úkonu interpretovať inak a spôsobom, ktorý je v
rozpore s prejavom vôle. Od r. 2014 žalovaný v 1. rade nikdy nespochybnil atribúty uzavretia zmluvy a

jeho súčasný postup žalobca vníma ako účelový a špekulatívny. Tvrdiť s odstupom času, že žalovaný
uzatvorilzmluvuakospotrebiteľskýsubjekt,jedôkazomozavádzaní,atobuďvčaseuzatváraniazmluvy
(čo nepožíva právnu ochranu) alebo pre účely tohto konania. Taktiež je dôležité, že pri výkone oprávnení
z úverovej zmluvy žalovaný v 1. rade postupoval bez akýchkoľvek námietok či sporovania obsahu alebo
povahy zmluvy, napr. využil odklad splatnosti splátok. Úverová zmluva a žiadosť o úver sú preukázateľne

a nesporne žalovanými podpísané. Pripojenie súhlasu na zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas
so všetkými jej ustanoveniami, počnúc správnosťou údajov v označení strán, končiac potvrdením toho,
k čomu sa chce konajúca osoba zaviazať. Podpísanie zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté ustanovenia
upravujúce obsah zmluvného vzťahu, sa objektívne podľa §35 Občianskeho zákonníka a §266 ods. 1
Obchodného zákonníka nedá vykladať inak, než že zmluvné strany s ním súhlasili. Zmyslom písomnej

formy právneho úkonu je o. i. zabezpečiť určitú formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve
pred situáciou, aby následne nedochádzalo k spornosti toho, čo bolo dohodnuté, teda aký bol obsah
vôle a čo prejav vôle zahrňoval, ako bol urobený. Na základe tohto žalobca považuje za neopodstatnené
dovolávanie sa na ochranu práv slabšej strany a tvrdenia o neprijateľných zmluvných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách resp. absencii zákonných náležitostí týkajúcich sa spotrebiteľských vzťahov.

Na základe všetkých skutočností (obsah žiadosti o úver, obsah zmluvy, predkladané doklady) žalovaný
v 1. rade pri predkladaní dokladov potrebných pre poskytnutie úveru (živnostenský list, daňové priznanie
a pod.) objektívne vedel, že o úver žiada a vystupuje ako podnikateľ a nie ako spotrebiteľ.Pokiaľ ide o výšku zmluvnej odmeny, žalovaný v 1. rade neuvádza žiadne konkrétne okolnosti, pre ktoré
spochybňuje svoj prejav vôle pri uzavretí zmluvy v celom rozsahu. Tvrdenie o odmene ako neplatnej
nie je vôbec zdôvodnené. Avšak, už s ohľadom na dobu trvania zmluvného vzťahu, a dobu splácania

je tvrdenie žalovaného v 1. rade nedôvodné. O výške zmluvnej odmeny a jej primeranosti svedčí ďalej
aj to, že pri zohľadnení doby trvania splácania (ak by bolo riadne), je výška ročnej úrokovej sadzby
34,85%. Žalobca považuje dojednanú odplatu za primeranú a v súlade s platnými právnymi predpismi
SR ako aj dobrými mravmi.

Pri uplatnení úroku z omeškania žalobca postupuje podľa §369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a podľa
nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

Žalobca trval aj na zmluvnej pokute, kde v súvislosti s výškou zmluvnej pokuty a posudzovaním jej
primeranosti odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 17. júla 2019, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX,
XObdo/XX/XXXX, XXOdo/XX/XXXX, XXOdo/XXXX/XXXX). V úverovej zmluve je dohodnutá zmluvná

sankcia vo výške niekoľkonásobne nižšej, ako je podľa NS SR primeraná.

12. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX bola vypočutá právna zástupkyňa žalovaných, ktorá trvala na
podanej žalobe a uplatnila si nárok na náhradu trov konania. Poukázala na svoje doterajšie písomné
vyjadrenia a na vznesenú námietku premlčania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, prípadne

Obchodného zákonníka. Nárok žalobcu považuje za premlčaný, pretože nebol na súde uplatnený včas.
Žalovaní neuhradili splátky za mesiac apríl a máj 2015 a neskôr splátky od júna - decembra 2015, pričom
samotný žalobca tvrdí, že spoplatnil úver ku dňu XX.XX.XXXX. Podľa názoru žalovaných najneskôr
týmto dňom, resp. nasledujúcim dňom začala plynúť premlčacia doba na podanie žaloby, pričom žalobca
podal žalobu na súde po uplynutí 3ročnej, resp. aj 4 ročnej premlčacej doby. V danom prípade od

spoplatnenia, resp. nezaplatenia prvej omeškanej splátky to je z XX.XX.XXXX uplynulo viac ako 5
rokov do podania žaloby. Právna zástupkyňa žalovaných poukázala na to, že žalobca tieto skutočnosti
nerozporoval a ani sa k nim vôbec nevyjadril. Ďalšie dokazovanie vo veci nenavrhla vykonať.

13. Podľa ustanovenia §52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvného

vzťahu, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1,2 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, ajkeď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať
len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia §8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje
za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku
opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa ustanovenia §8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje,
ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným
spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej
praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ
prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd mal nesporne preukázané, že medzi žalobcom ako
veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX zmluva. Na základe tejto zmluvy
žalovaní čerpali úver vo výške 3.600,- eur a jednotlivými splátkami už uhradili 3.312,- eur. Žalovaní
porušili podmienky zmluvy splácať úver a preto žalobca ku dňu XX.XX.XXXX ho zosplatnil. Tieto

skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli.

Sporné medzi stranami sporu bolo to, či daný právny vzťah bol uzatvorený z podnikateľskej činnosti
zmluvných strán alebo je ho potrebné posudzovať ako podnikateľský a v nadväznosti na uvedené
aplikácia ustanovení na ochranu spotrebiteľa, resp. aj premlčanie nároku žalobcu.

15. Súd preskúmal vyjadrenia strán sporu, ako aj predložené listinné dôkazy a to žiadosť o poskytnutie
úveru a zmluvu o úvere a dospel k záveru, že tieto zmluvné listiny jednoznačne nepreukazujú, že v danej
veci sa jedná o nespotrebiteľský zmluvný vzťah.

Čo sa týka žiadosti o úver, táto síce obsahuje označenie úveru PROFI a účel úveru investičný, avšak
možno prisvedčiť vyjadreniu žalovaných, že tlačivo je pripravené žalobcom a neobsahuje možnosť,
na ktorú reálne žalovaní úver čerpali. Formulácie kolóniek - úver investičný a PROFI nie sú bližšie
odôvodnené a z tohto tlačiva žalobcu ani nevyplýva, že žalovaní boli poučení alebo mali vedomosť o
tom, aké dôsledky výber typu úveru má.

Zároveň táto žiadosť o poskytnutie úveru obsahuje prednostne označenie žalovaného v 1. rade ako
fyzickej osoby nepodnikateľa, t.j. meno, priezvisko, rodné číslo, trvalé bydlisko. Rovnako menom,
priezviskom a rodným číslom je označená v žiadosti o poskytnutie úveru aj žalovaná v 2. rade. Až pri
ekonomických údajoch je uvedené IČO žalovaného v 1. rade, miesto podnikania a odbor podnikania

služby v lesníctve.

Vzhľadom na vyššie uvedené s ohľadom na obsah predmetnej žiadosti o poskytnutie úveru,
súd ustálil, že žalovaní v 1. a 2. rade žiadali úver vo výške 3.600,- eur ako fyzické osoby
nepodnikatelia - spotrebitelia. Súd má za to, že údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných

strán, ktoré by charakterizovali žalovaného v 1. rade ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej
časti živnostenského registra alebo tiež z osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Naopak údaje
charakterizujúce žalovaného v 1. rade ako fyzickú osobu nepodnikateľa (rodné číslo, trvalé bydlisko),
nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých žalovaným v 1.
rade, napríklad z občianskeho preukazu. Zo znenia žiadosti o poskytnutie úveru je zrejmé, že údaje

z občianskeho preukazu žalovaného v 1. rade (rodné číslo, trvalé bydlisko) neboli pri uzatváraní
zmluvy využité len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila
živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do žiadosti o úver priamo zahrnuté.

Zo znenia žiadosti o úver, ako aj zo samotnej zmluvy a z ich grafickej úpravy je zrejmé, že predmetné

listiny sú na vopred predtlačenom formulári, ktorý používa žalobca ako veriteľ pri svojej podnikateľskej
činnosti opakovane, návrh zmluvy bol teda vytvorený veriteľom a dlžníci k nemu len pristúpili. Platí
teda všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno
vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil.Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacerý
výkladanáslednevzlejvierevyužiťmnohoznačnostitohtoustanovenianaúkorzáujmovdruhejzmluvnej
strany.

16. Doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich strán. Ak vôľa
zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov, procesom hodnotenia
skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť pred doslovným
významom textu nimi formulovanej zmluvy. Vôľa je vnútorným stavom konajúcej osoby, ktorý nie

je bezprostredne prístupný interpretovi právneho úkon a nie je interpretom tohto právneho úkonu
poznateľný. Na vôľu preto treba hľadieť (usudzovať) z vonkajších okolností, spojených s podpisom a
realizáciou zmluvného vzťahu, hlavne na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následne na konanie
účastníkov po podpise zmluvy (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07). Súd teda pri výklade
zmluvy prihliadol na okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy, to znamená, že zmluva bola
uzatvorená na vopred pripravenom predtlačenom formulári, ktorý žalobca v rámci svojej podnikateľskej

činnosti používa opakovane. Zmluvu za veriteľa uzavrela pracovníčka žalobcu, resp. sprostredkovateľka
finančných služieb, ktorá podľa svojho uváženia zaškrtla kolónky v žiadosti o úver, typ úveru, sama
určila, kto bol žiadateľ úveru a kto spolužiadateľ. Takéto konanie za žalobcu evokuje klamlivú obchodnú
praktiku s cieľom vyhnúť sa spotrebiteľskému charakteru daného zmluvného vzťahu. Pritom navyše
adhézna forma zmluvy (vopred predtlačený formulár) nenasvedčuje tomu, že by uzatvorenie zmluvy

sprevádzali rokovania, či vyjednávanie o obsahu zmluvy, pričom najmä takéto okolnosti sú typickým
konaním dvoch podnikateľov pri uzatváraní vzájomných zmlúv a práve v tomto prostredí sa viac ako
pri konaní iných subjektov súkromnoprávnych vzťahov prejavuje pôsobenie individuálnej autonómie
subjektov súkromnoprávnych vzťahov a ich zmluvnej slobody. Z hľadiska obsahu je zmluva značne
jednostranná s množstvom sankcií v neprospech dlžníka. Z obsahu zmluvy a jej formálnej úpravy je

zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, ktorej obsah dlžník nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť.

17. Ustanovenie §52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenie článku 2. písm. b) smernice
93/13/EHS nevylučujú, že by spotrebiteľ mohol vykonávať podnikateľskú resp. obchodnú činnosť,
dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak môže byť, vylučujú však, aby osoba požívajúca status

spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Ustanovenie §52 ods. 4 Občianskeho zákonníka je vzhľadom na systematické
zaradenie v piatej hlave prvej časti Občianskeho zákonníka medzi všeobecnými ustanoveniami možné
považovať za všeobecne platné pre celú oblasť súkromného práva, a teda aj na účely posudzovania
neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré rovnako vzhľadom na svoje systematické začlenenie v piatej

hlave prvej časti Občianskeho zákonníka tvoria súčasť všeobecného zmluvného práva.

18. Pokiaľ ide o okolnosť, že zákon vyžaduje, aby spotrebiteľ nekonal pri plnení zmluvy v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, súd vychádzal vo svojich úvahách
z ustanovenia §497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Po poskytnutí peňažných prostriedkov zo strany
veriteľa dlžníkovi tento k poskytnutým peňažným prostriedkom nadobudne vlastnícke právo, pričom má
z uvedenej zmluvy povinnosť (záväzok) poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok. Dlžník
nadobúda k poskytnutým finančným prostriedkom vlastnícke právo, pričom má povinnosť vrátiť vec

určenú podľa druhu (peniaze) a množstva (určené konkrétnou sumou) a zaplatiť odplatu za poskytnutie
úveru - úrok. Toto predstavuje záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere. Avšak to, že dlžník podpísaním
veriteľom vopred pripraveného dojednania v zmluve o úvere vyhlásil, že žiada o živnostenskú pôžičku,
neznamená podľa názoru súdu, že by sa zaviazal, že pri plnení svojho záväzku zo zmluvy bude konať
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Toto vyhlásenie nehovorí nič o tom, že by sa dlžník do

budúcnostipriplnenízmluvy(vráteníposkytnutýchpeňažnýchprostriedkovazaplateníúroku)zaväzoval
konať v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a ani mu takúto povinnosť nezakladá. Zo žiadosti
o poskytnutie úveru nemožno nijako zistiť, aký konkrétny súvis by poskytnutie finančných prostriedkov
malo mať s predmetom podnikania dlžníka. Úver žalovaní mali v úmysle čerpať na pokrytie nákladov
domácnosti, resp. na úhradu iných dlhov a žalobcom predložený formulár žiadosti o poskytnutie úveru

takéto možnosti účelu úveru neobsahoval. Rovnako súd má za to, že zaškrtnuté kolónky v žiadosti o
poskytnutie úveru - PROFI úver a investičný úver nijako nepreukazujú súvis s podnikaním žalovaného
v 1. rade - podnikanie v službách v lesníctve.19. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, žalobca), pričom
existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj

nespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyťpreukázanýbezpečne,spôsobomnevzbudzujúcimdôvodné
pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s §54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) všeobecný údaj,
že pracovníčka dodávateľa vyberie tlačivo, kde zaškrtne kolónky, že dlžník žiada o podnikateľský úver,

prípadne uvedenie identifikačného čísla osoby a ani údaj o tom, pod akým číslom je fyzická osoba
zapísaná v živnostenskom registri. Takéto údaje neposkytujú odpoveď na otázku, v akom odbore
podnikania povinný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou
činnosťou vôbec uzavretie zmluvy o úvere má.

20.Pooboznámenísasožiadosťouoposkytnutieúveruazmluvouoúvere,uzavretoumedzižalobcoma

žalovanými v 1. a 2. rade vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil, že v danej veci súd nemal preukázaný
nespotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, nakoľko zmluvnými dokumentmi nie
je jednoznačne preukázané, že dlžníci pri uzatváraní a plnení zmluvy konali v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je v zmysle legálnej definície podľa §52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka osoba, ktorá nekoná pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti, a naopak „nespotrebiteľom“ je ten, kto pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie, ako aj s poukazom
na nález Ústavného súdu SR sp. zn. D.. Ú. XXX/XX súd dospel k názoru, že zmluvu je potrebné
vykladať v prospech strany, ktorá návrh zmluvy nepripravila, teda dlžníka. Pokiaľ teda nebol preukázaný
jednoznačný záver o nespotrebiteľskom charaktere predmetnej zmluvy, logicky nemožno vyvodiť z

uvedeného právneho a skutkového stavu iné závery ako také, že predmetná zmluva má spotrebiteľský
charakter alebo ho môže mať. V prípade ak zmluva má spotrebiteľský charakter, je situácia ohľadom
aplikácie ustanovení zmluvného spotrebiteľského práva jednoznačná. Z právnej úpravy obsiahnutej v
§52 až §54 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že je logicky vylúčené, aby tá istá zmluva uzatvorená
medzi tými istými účastníkmi mala pre účely posudzovania neprijateľných podmienok spotrebiteľský

a zároveň aj nespotrebiteľský charakter. Pokiaľ by však zmluva mohla mať spotrebiteľský charakter
(§52 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a teda existuje pochybnosť, zákonodarca uvedenú situáciu
rieši ustanovením §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom na uvedené súd
dospel k názoru, že vecná pôsobnosť noriem obsiahnutých v ustanoveniach §52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, ako aj Zákona o ochrane spotrebiteľov č. 250/2007 Z.z., Zákona o spotrebiteľských úveroch
č. 129/2010 Z.z., ako aj smernice Rady 93/13/EHS na právny vzťah zo zmluvy o úvere v danej veci
je daná.

21. Krajský súd Z. vo svojom uznesení sp. zn. XXCoE/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX konštatoval: „Z

predloženej zmluvy o úvere totiž vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety
jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. Povinný uzatváral zmluvu ako fyzická
osoba s uvedením rodného čísla ako aj identifikačného čísla. Za spotrebiteľa sa v zmysle ustanovenia
§52 ods. 4 OZ považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd preskúmal
zmluvu o úvere a uvádza, že vo vzťahu k účelu poskytnutia úveru existujú pochybnosti o tom, či
naozaj bol úver poskytnutý na účel podnikania, nakoľko tento nebol žiadnym spôsobom zo strany
oprávneného preukázaný. Preto odvolací súd poukazuje na to, že v tomto smere je potrebné aplikovať
ustanovenie § 54 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv

platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ide o základné výkladové pravidlo, podľa ktorého
v prípade vzniku pochybností, bude platiť priaznivejší výklad obsahu zmluvy v prospech spotrebiteľa.
Priaznivejším výkladom zmluvy je v tomto prípade to, že účel poskytnutia úveru bol vyjadrením cieľa
oprávneného vyhnúť sa predpisom chrániacich spotrebiteľa. Preto je možné konštatovať, že povinný je
spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Taktiež je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť,

že v tomto prípade bola zmluva o úvere vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov,
z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú
spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú. Odvolací súd konštatuje, že nakoľkoúčel poskytnutia úveru na výkon podnikania nebol preukázaný, možno ho považovať aj za obchádzanie
právnej úpravy ochrany spotrebiteľa.“

Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa
a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka
aleboinéhozákona.Použitieprávavýhodnejšiehoprespotrebiteľavyplývaajználezu,resp.zuznesenia
Ústavného súdu SR z XX.XX.XXXX, sp.zn. Ú. XXX/XXXX-XX.

22. Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia §53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa ustanovenia §54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §3 ods. 3 Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania

zmluvy (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

23. Podľa ustanovenia §1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa ustanovenia §2 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom

fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §9 ods. 1, 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa ustanovenia §11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.24. Súd po dôkladnom preštudovaní predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere dospel k záveru,
že poskytnutý spotrebiteľský úver považuje podľa ustanovenia §11 ods. 1 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve o úvere absentujú viaceré

údaje požadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a to údaje podľa ustanovenia §9 ods. 2 písm.
f), g), i), j) a y) citovaného zákona.

Neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Ďalej neobsahuje správnu výšku úveru, pretože v zmluve je uvedená výška úveru 11.904,- eur,

pričom reálne žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 3.600,- eur. Taktiež neobsahuje ani úrokovú
sadzbu, obsahuje len v bode 4.1. vyčíslenú zmluvnú odmenu vo výške 8.304,- eur, ktorá suma
predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Ďalej neobsahuje údaj o výške PRMN a predpokladoch pre
výpočet RPMN a ani priemernú hodnotu RPMN.

Každá z týchto zákonom požadovaných údajov spôsobuje, že daný úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov (§11 ods. 1 písm. b) Zák. č. 129/2010 Z.z..

25. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,
vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu

dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá
je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je
limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa).

Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z.z. a ustanovil osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej
nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru
a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce

pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval
bezúročnosťou a bezpoplatkosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým
spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

26. Súčasne súd má za to, že zmluvná odmena vo výške 8.304,- eur, ktorá má predstavovať úroky z
úveru, žalobcovi nepatrí aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Táto odmena v percentuálnom vyjadrení
predstavuje 34,85% ročne. Podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk v percentách
vypočítaných podľa Nariadenia (EC) No63/2002 ECD, bola priemerná úroková miera z úverov s dobou
splatnosti 1-5 rokov v čase uzavretia zmluvy o úvere v hodnote 10,73% ročne.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz
klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak

preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach
by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru
všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel
v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za

činnosť proti dobrým mravom.

Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia §4 ods. 8 tohto právneho prepisu, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je

v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi
obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Za dobré mravymožnopovažovaťsúhrnetických,všeobecnezachovávanýchauznávanýchzásad,ktorýchdodržiavanie
je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými
mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Pri peňažných úveroch, resp. pôžičkách je samozrejmé, že sa poskytujú za odmenu, pričom touto
odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok, ktorý vyjadruje odmenu za poskytnutý úver. V
tomto prípade úrok z úveru, dohodnutý medzi účastníkmi konania, bol vo výške 34,85% ročne, pričom
tento je viac ako trikrát vyšší ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v obchodných bankách

pri obdobných úveroch v danom období. Z tohto dôvodu dojednanie v zmluve úvere o takto vysokom
zmluvnomúrokupovažujesúdprerozporsdobrýmimravmizaneplatné,pretožedohodnutýúrokzúveru
je zjavne vyšší ako bola priemerná úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v uvedenom
období. Podľa ustanovenia §3 ods. 1 a ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka sa jedná v tejto časti
o neplatný právny úkon a ide o absolútne neplatnosť na ktorú súd prihliada ex offo. Preto súd je toho
názoru, že žalobcovi nepatrí úrok z úveru aj z tohto dôvodu.

27. Vzhľadom k tomu, že úroky z úveru súd posúdil ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, ako aj
vzhľadom k tomu, že spotrebiteľský úver v danej veci súd považoval za bezúročný a bez poplatkov aj
v súlade s ustanovením §11 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., žalobcovi patrí len rozdiel medzi poskytnutou
výškou úveru a už uhradenými splátkami. Žalovaní od právneho predchodcu žalobcu čerpali úver vo

výške 3.600,- eur, pričom jednotlivými splátkami už uhradili sumu 3.312,- eur. Žalobcovi by tak z daného
úverového vzťahu patrilo len 288,- eur s príslušnými úrokmi z omeškania vo výške v zmysle predpisov
občianskeho práva.

28. Podľa ustanovenia §54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy

nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť
obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho
vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v

tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.

Vzhľadom k citovanému ustanoveniu §54a Občianskeho zákonníka, súd v danom spore skúmal, či voči
žalovaným v konaní nie je uplatňovaný premlčaný nárok, ktorý už nie je možné vymáhať, pričom navyše
aj žalovaní, prostredníctvom právneho zástupcu, vzniesli námietku premlčania.

V danej veci žalobca úver zosplatnil ku dňu XX.XX.XXXX, kde táto skutočnosť nebola sporná
medzi stranami sporu. Týmto dňom teda začala prinúť 3 ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa
XX.XX.XXXX. Žaloba vo veci bola podaná na tunajšom súde dňa XX.XX. XXXX, t.j. po uplynutí 3ročnej
premlčacej doby. Nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému
záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný.

29. Ďalej žalobca podanou žalobou požadoval zaplatenie zmluvnej pokuty a to 2x595,20 eur podľa čl.
12 Zmluvy, podľa ktorého v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac ako 15dní po
termíne splatnosti je veriteľ oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 5% z nominálnej
výšky úveru.

Táto zmluvná pokuta bola žalovaným vyfakturovaná a to faktúrou splatnou dňa XX.XX.XXXX a faktúrou
splatnou dňa XX.XX.XXXX. Pri týchto faktúrach 3ročná premlčacia doba začala plynúť dňa XX.XX.XXXX
a XX.XX.XXXX a uplynula dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. V čase podania žaloby dňa XX.XX.XXXX
už tieto nároky tiež boli premlčané a teda ani zmluvnú pokutu nemožno žalobcovi priznať z dôvodu

premlčania.

30. Zároveň však súd poukazuje na skutočnosť, že fakturovaním zmluvnej pokuty zásadne nárok na
jej zaplatenie nevzniká. Faktúra je len účtovný doklad, ktorým nemožno založiť hmotné právo. Zmluvnápokuta môže vzniknúť len za základe platnej dohody o zmluvnej pokute a to až porušením zmluvnej
povinnosti

Dohodu o zmluvnej pokute súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to z viacerých dôvodov.

Súd má za to, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, pričom navyše obsah zmluvy
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§

53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd má teda za to, že žalobca ako dodávateľ so žalovaným ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, ak zmluvná pokuta je súčasťou formulárových zmlúv. Spotrebiteľ
sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom
prípade žalovaní nemali možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Súd

má za to, žalovaní ako spotrebitelia si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednali vzhľadom na ich
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto zmluvnej podmienky.

31. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako
slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého

bola dojednaná.

Vzhľadom na výšku predmetnej zmluvnej pokuty v predmetnej veci, takéto dojednanie spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa ako to predpokladá ustanovenie §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta mala

byť počítaná vo výške 5% z nominálnej výšky úveru, čo v danej veci je 11.904,- eur, čo predstavuje
595,20 eur. Podľa tejto zmluvnej podmienky teda žalobca si mohol počítať zmluvnú pokutu ani nie z
reálne poskytnutej sumy úveru, ale aj zo zmluvnej odmeny, ktorá žalobcovi nepatrí vzhľadom na vyššie
uvedené odôvodnenie. Túto výšku zmluvnej pokuty žalobca bol oprávnený požadovať pri omeškaní
dlžníka s úhradou ktorejkoľvek splátky úveru o viac ako 15dní po termíne splatnosti. Podľa tejto zmluvnej

podmienky žalobca by mal nárok na zmluvnú pokutu vo výške 595,20 eur aj v prípade, ak dlžník
by bol v omeškaní s úhradou už len poslednej splátky úveru. Podľa názoru súdu, takáto zmluvná
podmienka je neprijateľná, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá spôsobuje nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán.

32. V danej veci súd posúdil úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú, ktorá nemá náležitosti podľa Zák.
č. 129/2010 Z.z. a preto sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, navyše v tejto zmluve bol
dohodnutý úrok v rozpore s dobrými mravmi a zmluvná pokuta ako neprijateľná zmluvná podmienka. V
zmysle týchto skutočností žalobu žalobcu súd zamietol nad sumu 288,- eur s príslušným 5% úrokom z
omeškania vo výške v zmysle predpisov občianskeho práva. Avšak vzhľadom na skúmanie námietky

premlčania v danej veci súd žalobu žalobcu zamietol aj v tejto časti.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej v plnom rozsahu patrí aj náhrada trov konania. Súd rozhodol
o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom
o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2

citovaného ustanovenia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.