Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111222651
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8111222651.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcov: 1/ N.. T. V., B..
XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX U., 2/ GPW s. r. o., so sídlom Vysoká 16, 811 06 Bratislava,
IČO: 35 951 796, 3/ T.. H.B. P.C.Š., B.. XX.XX.XXXX, bytom J. G. XX, XXX XX I. a 4/ N.. G. T., B..
X.X.XXXX, bytom O. XX, XXX XX X., všetci právne zastúpení ILLEŠ, advokátska kancelária s.r.o.,
Floriánska 19, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 082 881, proti žalovanému:
ZTS Sabinov, a. s., Hollého 27, 083 30 Sabinov, IČO: 00 590 797, zastúpenému JUDr. Marekom
Sahuľom, advokátom, Hlavná 111, 080 01 Prešov, IČO: 17083362, o určenie neplatnosti uznesení

valného zhromaždenia spoločnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
18Cb/80/2011-355 zo dňa 11.4.2019, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalovanému proti žalobcom, zaviazaným spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.“

2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú neplatnosti uznesení valného
zhromaždenia (VZ) žalovaného zo dňa 12.5.2011. Ako v žalobe uviedli uznesenie prijaté v rámci bodu

č. 6 programu VZ zvolilo na ďalšie funkčné obdobie so začiatkom funkčného obdobia 13.05.2011 za
predsedu predstavenstva N.. H. X., za podpredsedu predstavenstva N.. L. T., za člena predstavenstva
N.. T. X., za člena predstavenstva N.. R. U., za člena predstavenstva N.. Y. Y., za člena dozornej rady
Y.. T. I., za člena dozornej rady N.. H. X..

3. Žalobca v 1. rade, ktorý bol ku dňu konania RVZ majiteľom 1 299 kusov Akcií, sa na VZ zúčastnil a
voči Uzneseniu č. 1 VZ podal protest do zápisnice z rokovania VZ. Žalobca v 2. rade, ktorý bol ku dňu

konania VZ majiteľom 5 640 kusov Akcií, sa rokovania VZ nezúčastnil. Žalobca v 3. rade, ktorý bol ku
dňu konania VZ majiteľom 852 kusov Akcií, sa na VZ zúčastnil a voči Uzneseniu č. 1 VZ podal protest
do zápisnice z VZ. Žalobca v 4. rade, ktorý bol ku dňu konania VZ majiteľom 3 728 kusov Akcií, sa na
VZ zúčastnil a voči každému z vyššie uvedených uznesení VZ podal protest do zápisnice z VZ.4. Žalobcovia sa v tomto konaní domáhajú určenia neplatnosti Uznesenia č. 1 až 8 RVZ, a to z
nasledovných dôvodov: ako vyplýva z výpisu žalovaného z obchodného registra uvedení členovia

predstavenstva boli zvolení do svojich funkcií na základe skutočností (valné zhromaždenie) zapísaných
do obchodného registra dňa 28.7.2004 a teda najneskôr tento dátum im začalo plynúť funkčné obdobie:
N.. H. X. - predseda predstavenstva, vznik funkcie 13.6.1995, N.. L. T. - podpredseda predstavenstva,
vznik funkcie: 9.9.1996, N.. T. X. - člen predstavenstva, vznik funkcie: 9.9.1996, N.. R. U. - člen
predstavenstva, vznik funkcie: 17.8.2005, N.. Y. Y. - člen predstavenstva, vznik funkcie:14.11.2006.

5. Podľa ust. článku XI ods. 3 úplného znenia stanov v znení dodatku prijatého na mimoriadnom valnom
zhromaždení žalovaného konaného dňa 10.11.2010 (ďalej len „stanovy“), členov predstavenstva volí
a odvoláva valné zhromaždenie. Funkčné obdobie členov predstavenstva je štyri roky, s výnimkou
podľa bodov 4 a 5 tohto článku, funkčné obdobie však končí až voľbou nových členov predstavenstva.
Opätovná voľba tých istých osôb je možná.

6. Podľa ust. článku XI ods. 1 stanov žalovaného, predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti.
Je oprávnené konať v mene spoločnosti vo všetkých veciach a zastupuje spoločnosť voči tretím
osobám, pred súdom a pred inými orgánmi. Predstavenstvo riadi činnosť spoločnosti a rozhoduje o
všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú právnymi predpismi a týmito Stanovami vyhradené do

pôsobnosti iných orgánov spoločnosti, najmä: zvoláva valné zhromaždenie.

7. Podľa ust. článku Vili ods. 7 prvá veta stanov žalovaného, predstavenstvo zvoláva valné
zhromaždenie.

8. Podľa ust. článku IX ods. 1 stanov žalovaného, priebeh valného zhromaždenia organizačne a
technicky zabezpečí predstavenstvo.

9. Podľa ust. článku XI ods. 8 stanov žalovaného predstavenstvo zvoláva a vedie predseda alebo ním
poverený člen predstavenstva podľa potreby, najmenej však šesť krát za rok.

10. Podľa ust. článku XI ods. 12 stanov žalovaného predstavenstvo je spôsobilé uznášať sa, ak je na
jeho zasadnutí prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov.

11. Podľa ust. článku XI ods. 13 stanov žalovaného rozhodnutie predstavenstva je prijaté, ak zaň

hlasovala viac ako polovica všetkých členov predstavenstva.

12.PodľaoznámeniaokonaníRVZbolototoRVZzvolanépredstavenstvomspoločnostiakokolektívnym
orgánom.

13. Uznesenia valných zhromaždení žalovaného, predmetom ktorých boli zmeny stanov žalovaného
prijatých na valných zhromaždeniach dňa 9.6.2010 a 10.11.2010 sú predmetom súdnych sporov
vedených pod sp. zn. 21 Cb 40/2011 a 18 Cb/78/2010, ktorých prípadné vyhlásenie za neplatné nebude
mať vplyv vo veci, nakoľko predmetom týchto uznesení, ktorými boli prijaté zmeny stanov žalovaného
dňa 9.6.2010 a 10.11.2010 neboli zmeny článkov XI ods. 3, XI ods. 1, VIII ods. 7 prvá veta, IX ods. 1,

XI, ods. 8, XI ods. 12 a XI ods. 13 stanov žalovaného a na ktoré sa žalobca v bode 3.1.1 tejto žaloby
odvoláva.

14. Podľa žalobcov RVZ nebolo zvolané a neprebehlo riadne, nakoľko ho zvolalo a zúčastnilo sa na
ňom predstavenstvo žalovaného, ktorého potrebná väčšina členov ku dňu zvolania RVZ (a teda ani

ku dňu konania RVZ) nebola zabezpečená, nakoľko žalovaný nemal platne zvolených žiadnych členov
predstavenstva.N..H.X.-predsedapredstavenstvažalovaného,N..L.T.-podpredsedapredstavenstva
žalovaného, a N.. T. X. - člen predstavenstva žalovaného totiž uplynulo funkčné obdobie týchto členov
predstavenstva žalovaného najneskôr dňa 28.7.2009, N.. R. U. - člen predstavenstva žalovaného
uplynulo funkčné obdobie najneskôr dňa 17.8.2009 (posledný údaj o zmene evidovaný Obchodným

registrom v údajoch týchto členov predstavenstva) a N.. Y. Y. - člen predstavenstva žalovaného uplynulo
funkčné obdobie najneskôr dňa 14.11.2010. Stanovy žalovaného síce v článku XI ods. 3 určujú, že
funkčné obdobie členov predstavenstva je štyri roky, s tým, že sa končí až voľbou nových členov
predstavenstva, avšak takáto úprava stanov je v rozpore s kogentným ust. § 194 ods. 1 ObZ, podľaktorého funkčné obdobie členov predstavenstva nesmie presiahnuť päť rokov, nakoľko umožňuje, aby
funkčné obdobie členov predstavenstva presiahlo dĺžku piatich rokov (keďže k voľbe nových členov
predstavenstva a teda i k skončeniu funkčného obdobia predchádzajúcich členov predstavenstva

môže v zmysle stanov žalovaného dôjsť kedykoľvek po uplynutí štyroch rokov funkčného obdobia
predchádzajúcich členov predstavenstva, t.j. aj po uplynutí 5 rokov funkčného obdobia predchádzajúcich
členov predstavenstva). Druhá veta ust. článku XI ods. 3 stanov žalovaného, podľa ktorej sa funkčné
obdobie členov predstavenstva končí až voľbou nových členov predstavenstva a ktorá umožňuje, aby
funkčné obdobie členov predstavenstva presiahlo dobu 5 rokov, je preto neplatná pre rozpor s ust. §

194 ods. 1 ObZ. Funkčné obdobie členov predstavenstva žalovaného je preto potrebné určiť výlučne
podľa prvej časti druhej vety (text končiaci sa pred „funkčné obdobie však končí až voľbou nových členov
predstavenstva“) ust. článku XI ods. 3 stanov žalovaného, ktorá v súlade s kogentným ust. § 194 ods.
1 ObZ určuje, že funkčné obdobie členov predstavenstva žalovaného je štyri roky, čo znamená, že
funkcia členov predstavenstva žalovaného zanikla tak, ako je uvedené vyššie (uplynutím štvorročného
funkčného obdobia, najneskôr dňa 28.7.2009, 14.11.2010, resp. 17.8.2009).

15. Prijatými uzneseniami VZ žalovaného, došlo k reálnemu aj k obmedzeniu práv žalobcov tým, že
VZ bolo zvolané osobami, ktoré v čase zvolania, ako aj v čase konania VZ nevykonávali funkciu
predstavenstva, došlo k zásahu do práva žalobcov na riadne zvolanie a riadny priebeh valného
zhromaždenia ako aj k zásahu do práva žalobcov podieľať sa na riadení žalovaného prostredníctvom

ovplyvňovania zloženia orgánov žalovaného. Okrem toho tým, že sa na RVZ zúčastnili namiesto
predstavenstva osoby bez príslušného mandátneho vzťahu k žalovanému, mohlo byť obmedzené aj
ďalšie právo žalobcov ako akcionárov žalovaného, a to právo na informácie a vysvetlenia týkajúce
sa záležitostí spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom
rokovania valného zhromaždenia podľa ust. § 180 ods. 1 ObZ, ktoré je povinné poskytnúť akcionárom

predstavenstvo.

16. Dôvody žaloby sú uvedené ďalej v bodoch 15. až 53. napadnutého rozsudku.

17. Žalovaný so žalobou nesúhlasil Vo svojich prednesoch k jednotlivým dôvodom neplatnosti poukázal

na to, že podľa výpisu z obchodného registra dňa 28.7.2004 jednotlivým členom predstavenstva začalo
plynúť funkčné obdobie a toto malo uplynúť dňa 28.07.2009, teda v súlade s ustanovením § 194 ods.
1 OBZ, ktoré uvádza, že funkčné obdobie členov predstavenstva zvolených valným zhromaždením,
nesmie presiahnuť 5 rokov. K argumentom žalobcov o tom, že stanový spoločnosti ZTS Sabinov, a,s v čl.
XIods.3určujú,žefunkčnéobdobiečlenovpredstavenstvaje4roky,stým,žesakončíažvoľbounových

členov predstavenstva, tvrdiac, že toto znenie stanov je v rozpore s ustanovením § 194 ods. 1 OBZ
uviedol, že stanový spoločnosti nie sú v rozpore so zákonom, a teda výkon funkcie člena predstavenstva
končí až voľbou nového člena predstavenstva, tak ako to platí napríklad aj v súvislosti s výkonom funkcie
prezidenta republiky alebo pri skončení funkčného obdobia vlády Slovenskej republiky, keď výkon týchto
funkcií končí až novou voľbou aj keď nová voľba je neskôr ako uplynie funkčne obdobie. Navyše, dňa

14.11.2006 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti ZTS Sabinov, a,s, na ktorom došlo,
okrem iného, k novej voľbe - prevoleniu členov predstavenstva, a teda dňa 14.11.2006 jednotlivým
členompredstavenstvazačaloplynúťnovéfunkčnéobdobie.Pretojezrejméajednoznačné,ženámietka
žalobcov týkajúca sa neplatne zvoleného predstavenstva a tým pádom aj neplatne zvolaného valného
zhromaždenia a vyslovenia na ňom prijatých uznesení za neplatné, je nedôvodná a neopodstatnená. To

isté platí aj k námietke, že riadne valné zhromaždenie sa nekonalo a neprebehlo riadne, nakoľko tohto
sa zúčastnili členovia dozornej rady.

18. Preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

19. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 18Cb/80/2011-253 zo dňa 21.2.2017 súd zamietol a
žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

20. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 1Cob/62/2017 - 312 zo dňa 16.10.2018 bol potvrdený
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v 3/ rade, ktorou sa domáhal

vyslovenia neplatnosti uznesenia RVZ ZTS Sabinov, a.s. konaného dňa 12.5.2011 pod bodom 6 a v
prevyšujúcej časti bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v prevyšujúcej časti podľa § 389
ods. 1 písm. b/ CSP z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnilstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Zároveň
uviedol, že pokiaľ ide o námietku uplynutia funkčného obdobia členov predstavenstva a dozornej rady,

táto je nedôvodná aj vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19.6.2012
sp. zn. 2Obdo/17/2012. Poukázal na ust. § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého členov
predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie z akcionárov alebo iných osôb na dobu určenú
stanovách, ktorá nesmie presiahnuť 5 rokov. Stavy môžu určiť, že členov predstavenstva volí a odvoláva
dozorná rada spôsob v nich uvedeným. Podľa ust. § 200 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka

členovia dozornej rady sa volia na dobu určenú stanovami, ktorá však nesmie dlhšia ako 5 rokov.
Záväznosť ustanovenia Obchodného zákonníka je založená na rešpektovaní autonómie vôle strán a
konkrétne právne normy umožňujú spôsob usporiadania vzťahu, ktoré sa môže dohodami strán meniť
alebo priamo vylúčiť za účelom dosiahnutia vzájomnej rovnováhy vzťahu subjektov vstupujúcich do
obchodnoprávnychvzťahov.Zákonnáúpravavoľbyčlenapredstavenstvačlenovdozornejradyjeúprava
kogentná, ponecháva sa priestor na úpravu vzťahu členov spoločnosti (akcionárov prostredníctvom

valného zhromaždenia) tak, aby právna úprava týchto vzťahov vyhovovala bežnému bezproblémovému
riadeniu fungovania spoločnosti a neobmedzovala a neprimeraným spôsobom nezasahovala do práv
a povinnosti akcionára a spoločnosti. Takto je potrebné aj chápať vôľu spoločnosti vyjadrenú úpravou
vzťahov v stanovách spoločnosti. Akákoľvek úprava tejto doby výslovne neprekračujúca dobu 5 rokov,
nie je v rozpore so zákonom (viď ďalej R 2Obdo/17/2012). Ďalej odvolací súd poukázal na to, že

RVZ (riadne valné zhromaždenie) sa nezúčastnili členovia dozornej rady - je rozpor s ustanovení §
201 Obchodného zákonníka. K výkonu pôsobnosti člena dozornej rady patrí aj povinnosť účasti člena
dozornejradynavalnomzhromaždeníspoluspovinnosťouoboznámiťvalnézhromaždeniesvýsledkami
kontrolnej činnosti. Z obsahu zápisnice vyplýva neprítomnosť členov dozornej rady a súd prvej inštancie
sa tomuto bližšie nevenoval. Dôvodnou je námietka, či oznámenie o konaní RVZ bolo v súlade s

ustanovením § 184 ods. 7, § 184a ods. 1 písm. c) a § 192 ods. 1 Obchodného zákonníka. Preto aj
je v tejto časti potrebné, aby súd prvej inštancie sa opätovne touto otázkou zaoberal a ju skúmal s
poukazom aj závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu ČR 29Odo/442/2004, na ktoré odkazuje
odvolací súd. Námietka týkajúca sa miesta konania riadneho valného zhromaždenia je nedôvodná,
pretože podľa čl. 9 ods. 1 stanov spoločnosti ide o miesto určené predstavenstvom v pozvánke. Taktiež

je nedôvodná námietka žalobcov, že RVZ prekročilo pri schvaľovaní riadnej individuálnej účtovnej
závierky svoju pôsobnosť vymedzenú ustanovením § 187 ods. 1 Obchodného zákonníka. V § 187 ods.
1 písm. e) Obchodného zákonníka je totiž takáto možnosť uvedená. V tejto súvislosti však môže byť
dôvodná námietka, že žalovaný nemal zostavenú riadnu individuálnu účtovnú závierku k 31.12.2010 v
súlade s § 17 ods. 2, 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Dôvodnou môže byť aj námietka, že

účtovná uzávierka za rok 2010 nebola overená audítorom zriadeným postupom podľa § 19a Zákona o
účtovníctve. Dôvodnou môže byť aj námietka, že výbor pre audit k dátumu konania riadneho valného
zhromaždenia ani pred hlasovaním o menovaní audítora za rok 2011 neprijal a nepredložil akcionárom
odporúčanie výboru pre audit na schválenie audítora na výkon auditu pre žalovaného ako účtovnej
jednotky za rok 2011 (viď § 19a ods. 3 písm. e) Zákona o účtovníctve). Námietka, že riadne valné

zhromaždenie rozhodlo o otázke, ktorá nebola v programe (rozhodnutie o voľbe audítora) je dôvodná
so zreteľom na ustanovenie § 185 ods. 2 Obchodného zákonníka. Dôvodnou môže byť aj námietka o
pridelenízisku.VzmyslerozhodnutiaNajvyššiehosúduČR29Cdo/1326/2009niejeprípustné,abyvalné
zhromaždenie schválilo výplatu tantiém, pokiaľ súčasne pri rozdelení zisku nie sú vyplácané dividendy.
Námietka o neúplnosti údajov pri voľbe členov predstavenstva a dozornej rady je nedôvodná, pretože

ide o údaje, ktoré musia byť uvedené už pri zápise do Obchodného registra. Námietka o nepodaní
protestu pre neprítomnosť žalobcu v 2/ rade je dôvodná, pretože protest podáva akcionár prítomný na
valnom zhromaždení. Za nedôvodnú námietku odvolací súd považuje však námietku ohľadne miesta
konania valného zhromaždenia, pretože stanovy čl. 9 ods. 1 určujú aj iné miesto ako sídlo spoločnosti,
naviac žalobcovia sa okrem žalobcu v 2/ rade zúčastnili valného zhromaždenia. Žalobca v 2/ rade nebol

prítomný na riadnom valnom zhromaždení, pričom protest podávajú len prítomní. U týchto žalobcov v
2/ a 3/ rade bola nesprávne zamietnutá žaloba, a to len z dôvodu nepodania protestu. V závere preto
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal dostatočne so všetkými námietkami, a
to najmä vyššie uvedenými, napr. pokiaľ ide o rozdelenie zisku, neúčasť členov dozornej rady na valnom
zhromaždení, ďalej, že valné zhromaždenie rozhodlo o otázke, ktorá nebola v programe uvedená.

Taktiež niektorým námietkam žalobcov nevenoval dostatočnú pozornosť. Bude preto jeho povinnosťou
týmto otázkam venovať zvýšenú pozornosť, opätovne ich preskúmať a vo svojom novom rozhodnutí
poskytnúť na ne podrobnú odpoveď.21. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov sporových strán, oboznámením
žaloby, výpismi žalobcu a žalovaného z Obchodného registra, špecifikáciou obchodovaného cenného
papiera emitovaného žalovaným, výpisom z účtu majiteľa cenných papierov žalobcov ku dňu

4.8.2011, Úplným znenim stanov žalovaného k 9.6.2010, notárskej zápisnice z mimoriadneho valného
zhromaždenia žalovaného dňa 10.11.2010, registra akcionárov žalovaného vyhotovený za účelom
vykonania prezentácie pred rokovaním RVZ k 09.05.2011 riadnej individuálnej účtovnej závierky za
rok 2010, správy dozornej rady pre valné zhromaždenie akcionárov ZTS Sabinov, a.s. konaného dňa
19.04.2010, zápisnice z konania RVZ, prílohy č. 7 (materiál k rokovaniu RVZ), riadnej individuálnej

účtovnej závierky za rok 2010, správy dozornej rady pre valné zhromaždenie akcionárov ZTS Sabinov,
a.s. konaného dňa 19.4.2010, rozhodnutia predstavenstva žalovaného o rozdelení tantiém pre členov
orgánov žalovaného vo výške 400.000,- eur, zo zisku dosiahnutého k 31.12.2010, zápisnice č. 5
zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia ZTS Sabinov, a.s, konaného dňa 14.11.2006,
notárskej zápisnice z MVZ dňa 09.06.2016. účtovnej závierky žalovaného za rok 2009 overenej
nezávislým audítorom, oznámenia o zvolaní RVZ, zápisnice z konania RVZ dňa 19.4.2010, ostatného

spisového materiálu. Vec právne posúdil podľa § 131 ods. 1, 2, § 180 ods. 1, 3, podľa § 184 ods. 2,
§ 184a ods. 1 písm. c/, § 185 ods. 1, 2 prvá veta Obchodného zákonníka, podľa § 192 ods. 1, § 194
ods. 1, § 200 ods. 2, § 201 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vychádzal aj z článkov XI. ods. 3 a ods.
1 stanov žalovaného a čl. VIII. ods. 7 prvá veta stanov žalovaného, čl. XIX. ods. 1 stanov žalovaného,
XI. ods. 8, 12, 13 stanov žalovaného, čl. XII. ods. 8, 4 stanov žalovaného. Nárok žalobcov posúdil ako

nedôvodný. Konštatoval, že žalobcovia sa v konaní domáhali určenia neplatnosti predmetných uznesení
prijatým mimoriadnym valným zhromaždením žalovaného dňa 12.5.2011 z dôvodu rozporu so zákonom
a stanovami v spoločnosti podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa záverov odvolacieho súdu
bolo predmetom dokazovania skúmania námietok žalobcu, o ktorých odvolací súd konštatoval, že môže
byť dôvodné.

22. V zmysle ustanovení § 201 Obchodného zákonníka sa síce členovia dozornej rady zúčastňujú
na valnom zhromaždení spoločnosti a sú povinní oboznámiť valné zhromaždenie s výsledkami svojej
kontrolnej činnosti, z ich neprítomnosť však zákon nespája neplatnosť uznesení valného zhromaždenia.
Právo na získavanie informácii vo vzťahu k žalobcom pritom nebolo žiadnym spôsobom spochybnené.

23. V konaní nebolo žalobcom preukázané, že Oznámenie o konaní RVZ nebolo v súlade s ustanovením
§184ods.2,§184aods.1písm.c/a§192ods.1Obchodnéhozákonníkanakoľkopredmetomrokovania
RVZ nebola zmena stanov spoločnosti. Akcionári boli na svoje práva upozornení v pozvánke na valné
zhromaždenie a v súlade so stanovami spoločnosti boli súčasne akcionári informovaní, že si môžu na

webovej stránke prezrieť tieto dokumenty a v prípade záujmu do nich nahliadnuť v sídle spoločnosti.

24. Námietky žalobcu týkajúce sa zostavenej riadnej individuálnej účtovnej závierky k 31.12.2010 súd
taktiež vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko u žalovaného v čase konania u valného zhromaždenia, v
súlade so Stanovami spoločnosti funkciu výboru pre audit plnila dozorná rada, pričom jej členovia boli

oprávnení v zmysle zákona odporučiť audítora na overenie riadnej účtovnej závierky žalovaného, k
čomu aj v súlade s právnymi predpismi došlo. Zvolený audítor H. H. U..G..C.., Bratislava správnosť
individuálnej účtovnej závierky za rok 2010 osvedčil s výsledkom „bez výhrad“, v zmysle čoho sa
účtovná závierka overená audítorom, považuje sa za úplnú, správnu a pravdivú. Predstavenstvo
žalovanej spoločnosti následne v zmysle zákona predložilo návrh uznesenia, ktorým sa schvaľuje

táto ÚZ a navrhuje aj rozdelenie zisku. Takto predložená účtovná závierka bola riadne schválená
valným zhromaždením žalovaného. Námietka nezostavenia riadnej účtovnej závierky z dôvodu, že ju
nepodpísali riadne zvolení členovia predstavenstva, je vzhľadom na vyššie uvedený záver odvolacieho
súdu o nefunkčnosti členov predstavenstva a dozornej rady, nedôvodná. Skutočnosť, že výbor pre audit
kdátumukonaniariadnehovalnéhozhromaždeniaanipredhlasovanímomenovaníaudítorazarok2011

neprijal a nepredložil akcionárom odporúčanie výboru pre audit na schválenie audítora na výkon auditu
pre žalovaného ako účtovnej jednotky za rok 2011 (viď § 19a ods. 3 písm. e/ Zákona o účtovníctve) nie
je v rozpore s citovanými právnymi predpismi, nakoľko podľa ustanovení zákona, výbor len odporúča
účtovnej jednotke osobu audítora a na základe tohto odporúčania predstavenstvo predkladá akcionárom
návrh na jeho schválenie.

25. Vo vzťahu k námietke výplaty tantiém, pokiaľ súčasne pri rozdelení zisku nie sú vyplácané dividendy
súd poukazuje na to, že stanovy akciovej spoločnosti musia obsahovať aj spôsob rozdelenia zisku.
Vyplýva to z ustanovenia § 173 ods. 1 písm. h/ Obchodného zákonníka. Akcionár má pritom právo napodiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie určilo na rozdelenie podľa výsledku
hospodárenia. Spoločnosť však môže akcionárom vyplácať dividendu len pri splnení podmienok
uvedených v § 179 ods. 3 až 5 Obchodného zákonníka. Znamená to, že až do zrušenia spoločnosti

môže byť medzi akcionárov rozdelený vždy len čistý zisk znížený o prídely do rezervného fondu,
prípadneďalšíchfondov,ktoréspoločnosťvytvárapodľazákona,aoneuhradenústratuminulýchobdobí.
Tento zisk môže byť naopak zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a fondy tvorené zo zisku,
ktorých použitie zákon nestanovuje. Spoločnosť nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk alebo
iné vlastné zdroje, ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky by bolo v

dôsledku rozdelenia zisku nižšie, ako je hodnota základného imania spolu s rezervnými fondmi, ktoré
podľa zákona alebo stanov nesmie firma použiť na plnenie akcionárom. Obchodný zákonník vyslovene
hovorí, že spoločnosť nesmie vyplácať akcionárom najmä úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky
na dividendy. Podiel členov predstavenstva a dozornej rady akciovej spoločnosti na zisku sa volá
tantiéma. Tú môže, ale nemusí stanoviť valné zhromaždenie zo zisku určeného na rozdelenie. Na zisku
sa môžu podieľať aj zamestnanci spoločnosti, ak je takýto krok v súlade so stanovami a odobrí ho

valné zhromaždenie. Pri vyplácaní dividend akciovej spoločnosti sa musí objem na to určeného zisku
vyčísliť až po odpočítaní neuhradenej straty všetkých minulých účtovných období. Na tantiémy pre
členov predstavenstva a dozornej rady sa však nevzťahujú ustanovenia § 179 ods. 3 až 5 Obchodného
zákonníka. Znamená to, že tantiémy môže akciovka vyplatiť štatutárom firmy a členom jej dozornej rady
bez toho, aby sa uhradili straty z minulých rokov. Obchodný zákonník vo svojom ustanovení § 179 ods. 4

uvádza, že spoločnosť nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje, ak vlastné
imanie zistené podľa riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako
hodnota základného imania spolu s rezervnými fondmi, ktoré podľa zákona alebo stanov spoločnosť
nesmie použiť na plnenie akcionárom. Ak by sa dividendy vyplatili akcionárom a nebola by zohľadnená
kumulatívna neuhradená strata minulých rokov, došlo by k porušeniu zákona. Pri posudzovaní tohto

prípadu audítorom je potrebné zohľadniť aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 39), podľa ktorého
je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza,
prípadne sa prieči dobrým mravom. Schválenie dividendy v rozpore so zákonom je teda neplatným
právnym úkonom. Akcionári si môžu dividendu nechať, ak ju prijali dobromyseľne.

26. Ako vyplýva z dôkazov produkovaných žalovaným, ktorých pravosť žalobca ničím nespochybnil a
teda sa považujú za nesporné (151 CSP) v účtovnom roku 2010 neboli splnené podmienky podľa §
179 ods. 3 až 5 Obchodného zákonníka pre vyplatenie dividend, čo však nebránilo vyplácaniu tantiém
štatutárom firmy a členom jej dozornej rady (za ich činnosť). Nakoľko ani majoritný akcionár prítomný na
RVZ si nevyplatil dividendy (s najväčším profitom) nemožno v tej súvislosti konštatovať, že sa zo strany

žalovaného jedná o konanie v rozpore s dobrými mravmi.

27. Po vyhodnotení dokazovania preto súd dospel k záveru, že v namietanom prípade nedošlo k zásahu
do majetkových (vlastníckych) práv žiadneho z akcionárov, vrátane žalobcov, pričom porušenie ich
ústavných práv a vlastníctva okrem svojho tvrdenia žalobcovia relevantne nepreukázali. Žalobcovia teda

neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie neplatností napadnutých uznesení, prijatých na riadnom
valnom zhromaždení konanom dňa 12.5.2010, pričom len samotný nesúhlas minoritných akcionárov
sám osebe neplatnosť uznesení nespôsobí.

28. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

29. Žalovaný po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu predložil súdu listinné dôkazy, na osvedčenie
dôvodnosti svojej obrany, na ktoré navrhol žalobca v zmysle sudcovskej koncentrácie konania
neprihliadať.

30. Konanie vo veci bolo začaté pred účinnosťou zákona 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(CSP), preto v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona
o sudcovskej koncentrácii konania, nakoľko by tieto boli po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu
s uloženou povinnosťou pre prvostupňový súd v neprospech strán sporu. Obe strany teda mali
právo uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia

uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, vyhláseného na pojednávaní dňa 12.3.2019. Preto súd
vyhodnotil procesnú námietku žalobcu ako nedôvodnú.31. Žalovaný navrhol doplniť dokazovanie predložením účtovnej závierky. Podľa § 185 CSP môže
prvostupňový súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z
navrhovaných dôkazov vykoná, teda najmä tie, ktoré vedú k meritórnemu rozhodnutiu súdu ako aj v

súvislostisozáveromkuktorémusúdužnazákladedovtedyvykonanýchdôkazovdospel.Pretovzmysle
zásady hospodárnosti konania návrh žalovaného na doplnenie dokazovania ako nedôvodný zamietol.

32. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

33. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. V odvolaní namietali, že odvolací súd
v rozsudku, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 21.2.2017 č.k. 18Cb/80/2011-253,
teda v rozsudku č.k. 1Cob/62/2017-312 zo dňa 16.10.2018 poukázal na to, že RVZ sa nezúčastňujú
členovia dozornej rady - čo je v rozpore s ust. § 201 Obchodného zákonníka. Zo zápisnice vyplýva,
že členovia dozornej rady sa valného zhromaždenia nezúčastnili. K námietke odvolacieho súdu súd
prvej inštancie v bode 96. uviedol, že neprítomnosť členov dozornej rady na valnom zhromaždení

vníma za následok neplatnosť uznesení valného zhromaždenia. Podľa názoru žalobcov neprítomnosť
dozornej rady na valnom zhromaždení bolo porušením zákona, t.j. spôsobilou, že dozorná rada nemohla
oboznámiť valné zhromaždenie s výsledkami svojej kontrolnej činnosti, čím dozorná rada obmedzila
práva akcionárov na informácie, na základe ktorých akcionári vykonávajú svoje hlasovacie práva. K
záveru odvolacieho súdu, že je dôvodná námietka, či oznámenie o konaní RVZ bolo v súlade s ust. §

184 ods. 7, § 184a ods. 1 písm. c/, § 192 ods. 1 Obchodného zákonníka a uložil súdu prvej inštancie
sa touto otázkou zaoberať. Okresný súd zaujal v bode 97. záver, podľa ktorého v konaní nebolo
preukázané, že oznámenie o konaní riadneho valného zhromaždenia nebolo v súlade s ust. § 184
ods. 2, § 184a ods. 1 písm. c/ a § 192 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko predmetom rokovania
RVZ nebola zmena stanov spoločnosti. Akcionári boli na svoje práva upozornení v pozvánke na valné

zhromaždenie a v súlade so stanovami spoločnosti boli v súčasne akcionári informovaní, že si môže
na webovej stránke pozrieť tieto dokumenty a v prípade záujmu do nich nahliadnuť v sídle spoločnosti.
Žalobcovia v odvolaní namietali, že takýto záver súdu prvej inštancie nie je správny, nakoľko sa jedná
jednoznačne o nesprávne právne posúdenie veci lebo zverejnenie dokumentov na internetovej stránke
žalovaného nemá vplyv na to, že podľa § 184 ods. 4 písm. d/ Obchodného zákonníka pozvánka na valné

zhromaždenie alebo oznámenie o konaní valného zhromaždenia obsahuje aspoň program rokovania
valného zhromaždenia. Oznámenie o konaní valného zhromaždenia, ktoré je súčasťou súdneho spisu
neobsahovalo ako bod programu voľbu audítora, a to či voľba audítora bola uvedená v dokumentoch,
do ktorých bolo možné nahliadnuť na internetovej stránke žalovaného nemá vplyv na to, že bod
programu, ktorým bola voľba audítora v oznámení o konaní valného zhromaždenia uvedený nebol,

a teda došlo k porušeniu zákona pri zvolávaní valného zhromaždenia, čo považujú za preukázané
v plnom rozsahu. Podľa odvolacieho súdu bola dôvodnou aj námietka, že účtovná uzávierka za rok
2010 nebola overená audítorom zriadeným postupom podľa § 19a zákona o účtovníctve. Ďalej, že
dôvodnou môže byť aj námietka, že výbor pre audit k dátumu konania riadneho valného zhromaždenia
ani pred hlasovaním o menovaní audítora za rok 2011 neprial a nepredložil akcionárom odporúčanie

výboru pre audit na schválenie audítora na výkon auditu pre žalovaného ako účtovnej jednotky za
rok 2011. Súd prvej inštancie námietky žalobcov týkajúcich sa riadneho zostavenia riadnej účtovnej
závierky považoval v bode 98. za nedôvodné, lebo funkciu výboru pre audit u žalovaného plní dozorná
rada, ktorej členovia boli oprávnení odporučiť audítora na overenie riadnej účtovnej závierky, k čomu
aj došlo. Zvolený audítor osvedčil správnosť individuálnej účtovnej závierky s výsledkom „bez výhrad“,

v zmysle čoho sa účtovná závierka overená audítorom považuje za úplnú, správnu a pravdivú. Záver
súdu prvej inštancie žalobcovia považujú za absolútne mylný, a to z viacerých dôvodov. Okresný
súd sa absolútne nevysporiadal s námietkou žalobcov, že v prípade, že pôsobnosť výboru pre audit
vykonáva dozorná rada minimálne. Jeden člen výboru pre audit musí mať minimálne 5 rokov odbornej
praxe v oblasti vedenia účtovníctva. Nesplnenie tejto podmienky bolo žalobcami opätovne namietané

a žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal splnenie tejto podmienky a okresný súd sa s uvedenou
námietkou nijakým spôsobom nevysporiadal. Uvedená podmienka 5-ročnej odbornej praxe v oblasti
vedenia účtovníctva aspoň jedného člena dozornej rady, ktorá vykonávala pôsobnosť výboru pre audit
nebola splnená, a teda podmienky výkonu pôsobnosti výboru pre audit dozornou radou neboli splnené,
na základe čoho dozorná rada nemohla vykonávať pôsobnosť výboru pre audit, a teda predĺžiť návrh

audítora na schválenie, ktorý mal overiť účtovnú závierku, ktorá bola valnému zhromaždeniu predložená
na schválenie, a na ktorej podklade boli vyplácané tantiémy. Neplatné schválenie závierky audítorom,
nakoľko tento audítor nemohol byť ani volený, keďže nebol na voľbu navrhnutý orgánom, ktorý spĺňa
zákonné podmienky. V nadväznosti na uvedené je neplatné aj uznesenie valného zhromaždenia, ktorýmbola schválená účtovná závierka, ktorá nebola schválená zvoleným audítorom, nakoľko tento nebol
navrhnutý orgánom, ktorý by vykonával svoju pôsobnosť v súlade so zákonom. Ďalej poukázali na to,
že odvolací súd vo svojom rozsudku uviedol, že dôvodnou môže byť aj námietka o pridelená zisku.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky 29Cdo/1326/2009 nie je prípustné, aby valné
zhromaždenie schválilo výplatu tantiém, pokiaľ súčasne pri rozdelení zisku nie sú vyplácané dividendy.
Súd v tomto prípade zdôvodnil svoje rozhodnutie prioritou výplaty dividend. Súd prvej inštancie v bode
99. rozsudku uviedol, že pri vyplácaní dividend akciovej spoločnosti sa musí objem na to určeného
zisku vyčísliť až po odpočítaní neuhradenej straty všetkých minulých účtovných období. Na tantiémy

pre členov predstavenstva a dozornej rady sa však nevzťahujú ust. § 179 ods. 3 až 5 Obchodného
zákonníka. Znamená to, že tantiémy môže akciovka vyplatiť štatutárom firmy a členom jej dozornej
rady bez toho, aby sa ukrátili straty z minulých rokov. Žalobcovia sa k týmto záverom súdu prvej
inštancie nesúhlasia. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 29Cdo/1326/2009,
ktorý vyslovil, že je neplatné uznesenie valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o tom, že schválený zisk
k rozdeleniu bude vyplácaný členom orgánov spoločnosti a spoločníkom už nie, a akýkoľvek iný výklad

nie je možné považovať za nič iné ako nesprávne právne posúdenie veci. Uvedený postup je v rozpore
s dobrými mravmi a porušuje majetkové práva akcionárov, nakoľko zisk, ktorý by sa mal rozdeliť je
992.352, pričom bol rozdelený nasledovne:
- 99.235,20 eur do rezervného fondu,
- 400.000,- eur na vyplatenie tantiém za rok 2010 podľa rozhodnutia predstavenstva a.s.,

- 493.116,80 eur na účet - nerozdelený zisk z minulých rokov.
Z uvedeného vyplýva, že zisk v značnej čiastke určený na výplatu tantiém, avšak nebol určený na
rozdelenie akcionárom, čo žalobcovia považujú za porušenie ich majetkových práv a konanie v rozpore s
dobrými mravmi. Zdôraznili, že napriek tomu, že odvolací súd konštatoval dôvodnosť námietok žalobcov
a súd prvej inštancie za týmto účelom vykonal dokazovanie, v jeho rozhodnutí nijako neodzrkadlí

závery odvolacieho súdu, napriek tomu, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Súd prvej inštancie opätovne v celom rozsahu zamietol žalobu. Podľa názoru žalobcov súd prvej
inštancievydalrozsudoknazákladenesprávnehoprávnehoposúdeniaveciazároveňdospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe žalobcov zo dňa 11.8.2011 vyhovie.

34. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že odvolanie považuje za účelové a
dôvody v ňom uvedené za právne irelevantné. Napadnutý rozsudok považuje za správny vyneseným
v súlade so zákonom a na základe vykonaných dôkazov, ktoré preukazujú správnosť napadnutého
rozhodnutia. Pokiaľ ide o odvolávanie sa na dobré mravy, toto považuje za nedôvodné. Žalovaný

postupoval v súlade so zákonom a preto nie je možné sa dobrých mravov dovolávať. Právny vzťah
medzi žalobcami a žalovaným sa riadil Obchodným zákonníkom, ktorý inštitút dobrých mravov nepozná.
Poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 7Cob/21/2018 a argumentáciu v ňom
uvedenú, ktorý nemožno chápať ako novo predložený dôkaz, ale ako podporne používaný prameň
práva, ktorý z toho dôvodu nie je predmetom dokazovania. Napadnutý rozsudok považuje za spravodlivý

a vynesený v súlade so zákonom. Z toho dôvodu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a
odvolanie zamietnuť a žalovanému priznať trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %..

35. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie
podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie
podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané
prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť

skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého
rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento
rozsudokpreskúmavaťzinýchdôvodov,nežktorébolivýslovneuvedenévpodanomodvolaní.Výnimkou
by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený,

odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP) Po
prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospelodvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť.

36. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

37. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

38. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalobcu a v plnom rozsahu sa stotožňuje so
skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré
majú oporu vo vykonaní dôkazov a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd

prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne poúdil. Prijaté závery
vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé akými úvahami sa riadil. V odôvodnení rozsudku súdu prvej
inštancie zrozumiteľne a podrobne (§ 220 ods. 2 až 4 CSP) opísal skutkový a právny základ rozhodnutia
a rozhodnutie plne rešpektuje základne právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (pozri III. ÚS

115/2003). V tomto smere bola potom odvolacia námietka žalobcu nedôvodná.

39. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory
v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Súčasne sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov

a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval pre strany známe
fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli
žalobcom tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie
vo veci.

40. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,
2 potvrdil.

41. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1
CSP tak, že priznal žalovanému proti žalobcom, zaviazaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

42. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v
nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).