Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. jún 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219010600
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7219010600.6

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov
JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej v trestnej veci proti obžalovanému
G. L. a spol. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaných
proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 3T/33/2019 zo dňa 19. 3. 2020, na verejnom zasadnutí
konanom v Košiciach dňa 22. júna 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného G. L. a obžalovaného F. E..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 3T/33/2019 zo dňa 19. 3. 2020 uznal obžalovaných G. L. a F.
E. vinnými z prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20, § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorých
sa mali dopustiť tak, že

dňa 10. 10. 2017 v čase okolo 21,00 hod. vo fajčiarskej miestnosti pre odsúdených bloku B, oddielu B/7 v
ÚstavenavýkontrestuodňatiaslobodyKošice-ŠacapopredchádzajúcejdohodenapadlispoluväzňaG.
R. takým spôsobom, že potom, ako ho obž. G. L. zavolal do miestnosti na fajčenie, ho opakovane udrel
rukou do oblasti tváre tak, že spadol na podlahu a následne ho obž. F. E. kopol do pravej strany tváre,
čím poškodenému G. R. spôsobili zlomeninu spodiny očnice vpravo bez posunu, zlomeninu prednej
steny čeľustnej dutiny a pomliaždenie tváre s celkovou dobou liečenia 21 dní.

Súd im za to uložil :

obžalovanému G. L. podľa § 156 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zákona trest odňatia
slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona pre výkon trestu odňatia
slobody ho zaradil do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia.

Obžalovanému F. E. podľa § 156 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m/ Tr. zákona trest odňatia
slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona pre výkon trestu odňatia
slobody ho zaradil do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaní G. L. a F. E..

V písomných dôvodoch obžalovaný G. L. uviedol, že sa stará o chorú mamu a je závislá len na ňom,
ktorú skutočnosť doloží aj lekárskou správou. Z uvedeného dôvodu žiada o uloženie podmienečného
trestu.

Obžalovaný F. E. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že podľa jeho názoru vypočutí svedkovia

vypovedali pod nátlakom a klamali od začiatku. Cíti sa nevinný a je sklamaný z toho, že mu predĺžilipobyt, pokiaľ je vo väzení 6 rokov a 4 mesiace. Žiada o prihliadanie na poľahčujúce okolnosti a o
prešetrenie veci.

Obžalovaný F. E. svoje odvolanie písomne odôvodnil aj prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedol, že
má zato, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný v spolupáchateľstve s obžalovaným G. L.
tak, ako mu je to kladené za vinu. Výpoveď obžalovaného G. L. je účelová, ktorý sa snaží o prenesenie
zodpovednosti za skutok ešte na ďalšiu osobu. Poukázal na výpovede svedkov G. D., O. Q., N. N.,
ktorýchhodnovernosťbolaspochybnená.Poukázalnato,žeporaneniesanachádzalonaopačnejstrane

tváre, než by bolo poranenie spôsobené kopnutím obžalovaného. Závery o tom, že k poraneniu tváre
poškodeného malo dôjsť kopom do tváre jednoznačne nepotvrdil ani vyhotovený znalecký posudok G..
A. R. ktorý stanovil, že k zraneniam mohlo dôjsť ako predchádzajúcim úderom rukou do tváre, tak aj
nasledovným kopnutím. Poškodený incident oznámil až na druhý deň potom, ako bol obžalovaný L.
premiestnený na iný oddiel. Z uvedeného je zrejmé, že poškodený mal obavu pred obžalovaným L. a
nie pred obžalovaným F. E.. Ďalej má zato, že uložený trest nespĺňa funkcie trestu podľa § 34 ods. 4 Tr.

zák., keďže nezohľadňuje následok, zavinenie a pohnútku obžalovaného a považuje ho za neprimeraný.

Na základe uvedených okolností navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ až e/ Tr. por.
zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne navrhol
obžalovaného oslobodiť.

Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaných nie je
dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami

Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a

zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou
obžalovaných.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal

žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaní sa dopustili konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na
ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle

ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a
právny záver okresného súdu.

Na podklade dokazovania vykonaného riadnym a zákonným spôsobom v rozsahu dostatočnom pre

rozhodnutie vyhodnotil okresný súd správne, že obžalovaný G. L., ktorý na hlavnom pojednávaní vinu
priznal zo spolupáchateľstva, usvedčil aj spoluobžalovaného F. E., ktorý poškodeného kopol do hlavy.
S jeho výpoveďou korešponduje aj výpoveď poškodeného M. R. a svedkov M. D. a O. Q., ktorí taktiež
jednoznačne potvrdili kopnutie poškodeného obžalovaným E. do tváre. Vykonaným dokazovaním bola,
aj podľa názoru krajského súdu bez akýchkoľvek pochybností vyvrátená obhajoba obžalovaného E.,

ktorý pripustil iba akési drgnutie nohou do ramena poškodeného z dôvodu, aby sa prebral a predstieranie
kopnutia pred spoluobžalovaným L..
Poranenia poškodeného zodpovedajú mechanizmu ich vzniku v zmysle vykonaného znaleckého
dokazovania, z ktorého je zrejmé, že išlo o silné a dobre mierené údery rukou do tváre poškodeného,ako aj kopnutie nohou. Zlomeniny, aj keď neboli liečené operačne, doba ich liečenia 21 dní zodpovedá
ich závažnosti.

Dôsledne sa okresný súd vysporiadal aj s vyhodnotením konania oboch obžalovaných v
spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., k čomu v zásade nemá krajský súd čo dodať a doplniť.

Vykonanému dokazovaniu a ustálenému skutku zodpovedá aj správne a zákonné ustálenie právnej
kvalifikácie konania obžalovaných ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v

spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.

Vo vzťahu k výroku o treste krajský súd konštatuje, že okresný súd pri určení druhu trestu a jeho
výmery sa u oboch obžalovaných dôsledne vysporiadal jednak s osobami oboch obžalovaných, ich
predchádzajúcim životom a so všetkými okolnosťami majúcimi význam pre určenie druhu trestu a jeho
výmery v zmysle § 34 ods. 1 a nasl. Tr. zák.

VzmysleuvedenéhosprávnevyhodnotiluobžalovanéhoG.L.jednupoľahčujúcuokolnosťatopriznanie
avyjadrenúľútosťpodľa§36písm.l/Tr.zák.apriťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.m/Tr.zák.,t.j.žeuž
bol za trestný čin odsúdený. Zohľadniac rovnako ako okresný súd, aj predchádzajúci život odsúdeného
G. L., vrátane hodnotenia jeho správania vo výkone trestu odňatia slobody sa krajský súd stotožnil s

názoromokresnéhosúdu,žeuloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere8mesiacovnepodmienečnespĺňa
všetky kritériá z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Pokiaľ ide o obžalovaného F. E. ani krajský súd nemal žiadnu pochybnosť o tom, že nebola zistená
žiadna poľahčujúca okolnosť. Priťažujúca okolnosť je, že tento obžalovaný už bol taktiež za trestný

čin odsúdený, čo následne viedlo okresný súd správne a v súlade s Trestným zákonom k aplikácii
ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. a teda k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu s tým,
že trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, teda na dolnej hranici takto zákonom zvýšenej trestnej
sadzby, aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá u tohto obžalovaného všetkým kritériám z hľadiska
tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia oboch obžalovaných
ukladanie podmienečných trestov odňatia slobody neprichádzalo do úvahy, keďže celkom zjavne
prechádzajúci, či doterajší dlhodobý výkon trestu v spojení s obmedzením osobnej slobody nepriniesol
prevýchovný výsledok, navyše úmyselnej trestnej činnosti násilného charakteru sa dopustili práve vo

výkone trestu odňatia slobody.

V súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. okresný súd oboch obžalovaných zaradil pre výkon
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.