Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 44C/87/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319204578
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mésarošová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2021:1319204578.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v spore žalobcu:

Rozhlas a televízia Slovenska so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti
žalovanému: N. Y., narodený X. X. XXXX, trvale pobytom Š. XXXX/XXX, XXX XX H., zastúpený
spoločnosťou IN FORO - AYRUMYAN advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Uhrova 4, 831 01
Bratislava, IČO: 51 011 344, o zaplatenie 128,36 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti istiny 9,28 eura z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 120,53 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku.

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,7 %, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15. 8. 2019, doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 16. 8.
2019, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 128,36 eura (istina v sume 111,36
eura, pokuta v sume 17,- eur) a zaplatené poštové sadzby v sume 1,45 eura), ako aj náhrady trov
konania v sume 16,50 eura za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania (žaloby), titulom

neuhradených úhrad za služby verejnosti podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odôvodnil § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona
č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a pasívnu legitimáciu žalovaného
ustanovením § 3 písm. a), § 6 ods. 1 a § 7 citovaného zákona.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že kontrolou úhrad zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil
úhradu za služby verejnosti v zmysle citovaného zákona za obdobie od 1. 1.
2010 do 30. 11. 2018. Žalobca v zmysle § 10 ods. 2 zákona písomnou výzvou zo dňa 9.
11. 2018, odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s., vyzval žalovaného na
zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových úhrad súvisiacich s odoslaním výzvy. Z dôvodu
nezaplatenia úhrad a poštových sadzieb v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, žalobca si
nárokoval zaplatenie zákonnej pokuty, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť podľa § 10 ods. 3 citovaného

zákona. Žalovaný na výzvu nezareagoval. Žalobca ozrejmil, že dlh žalovaného predstavuje sumu 111,36
eura, ktorá pozostáva z 24 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období 1. 1. 2010 -
30. 11. 2018. Výška dlhu je súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby
úhrady v zmysle § 6 ods. 1 citovaného zákona. Pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 128,36 eura (ztoho istina 111,36 eura a pokuta 17,- eur) a zaplatené poštové sadzby 1,45 eura. Žalobca svoje skutkové
tvrdenia podporil dôkazne výzvou na zaplatenie nedoplatku zo dňa 9. 11. 2018 a doručenkou k výzve,
prehľadom predpisov a platieb ku dňu 18. 7. 2017, sumárom predpisov a platieb a potvrdením tarifnej

ceny úradnej zásielky Slovenskou poštou, a. s. zo dňa 27. 10. 2016.

3. V spore bol vydaný Platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III, č. k. 44C/87/2019 - 15 zo dňa 3.
9. 2019, ktorý bol doručený žalovanému do vlastných rúk dňa 18. 9. 2019.

4. Žalovaný podal v zákonnej lehote dňa 3. 10. 2019 proti platobnému rozkazu odpor, preto súd
uznesením, č. k. 44C/87/2019 - 22 zo dňa 3. 12. 2019, zrušil platobný rozkaz v zmysle § 267 ods.
3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odpore uviedol, že uplatňovaný nárok neuznáva
čo do dôvodu ani do výšky. Výzvu zo dňa 9. 11. 2018, ktorá bola adresovaná do vlastných rúk, on
osobne neprevzal a podpis na doručenke, ktorým bolo potvrdené prevzatie písomností, nie je jeho.
Na adrese Š. XXX, XXX XX H. býva a rovnako tu má trvalý pobyt jeho otec, I. Y., narodený XX. XX.

XXXX, ktorý je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Uvedenú skutočnosť písomne oznámili a s
kópiou preukazu ŤZP zaslali poštou vyberateľovi úhrad - Rozhlas a televízia Slovenska. Na základe
telefonického rozhovoru s pracovníčkou RTVS mu bolo oznámené, že zaslané oznámenie neevidujú.
Žalovaný mal za to, že oznámenie RTVS bolo doručené a ako platiteľ je oslobodený od povinnosti platiť
úhradu za služby verejnosti.

5. K odporu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 28. 5. 2020. K žalovaným tvrdenému argumentu o
nedoručení výzvy podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. žalobcom, uviedol, že k návrhu na vydanie
platobného rozkazu priložil ako dôkaz doručenku, ktorá preukazuje, že žalovaný výzvu podľa § 10 ods.
2 zákona č. 340/2012 Z. z. prevzal dňa 19. 11. 2018. Žalovaný preukazom občana s ťažkým zdravotným

postihnutím otca I. Y. preukázal nárok na oslobodenie od platenia úhrad za služby verejnosti až dňom
doručenia odporu. Z tohto dôvodu mu nárok na oslobodenie od platenia úhrad za služby verejnosti
nevzniká spätne za žalované obdobie.

6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril v podaní zo dňa 20. 11. 2020, v ktorom uviedol, že dňa

29. 5. 2020 opätovne kontaktoval RTVS prostredníctvom zriadeného účtu a kontaktného formulára na
internetovej stránke, kde požiadal o oslobodenie a súčasne priložil kópiu preukazu ŤZP jeho otca. Na
základe uvedeného má za to, že s účinnosťou od 1. 6. 2020 by mal byť oslobodený od povinnosti
platiť úhradu za služby verejnosti. Výzvu, ktorá bola adresovaná do vlastných rúk, osobne neprezval
(žiadna osoba nie je splnomocnená na preberanie jeho pošty) ani neodmietol prevzatie, pričom podpis

na doručenke, ktorým bolo údajne potvrdené prevzatie písomnosti, nebol jeho. Podpis na doručenke
k výzve, zaslanej na jeho meno je nečitateľný a nejednoznačný, nejde o jeho podpis. V súvislosti s
doručovaním výzvy mal za to, že žalobcovi nevznikol nárok na pokutu vo výške 17,- eur podľa § 10
ods. 3 zákona ani na poštové sadzby spojené s vymáhaním vo výške 1,45 eura podľa § 10 ods. 2
zákona. Napriek splneniu si povinnosti (oznámenie a preukázanie oslobodenia od platenia úhrad) sú

mu naďalej zo strany RTVS doručované žiadosti o úhradu za služby verejnosti, ktoré radšej uhradil,
t. j. za mesiace 6 - 11/2020 bola z jeho strany uhradená suma 27,84 eura, ktorú platbu považuje za
bezdôvodné obohatenie na strane RTVS. Záverom uviedol, že v prípade súhlasu oboch strán by súhlasil
so započítaním uhradenej sumy 27,84 eura na nárok žalobcu a vzniesol námietku premlčania, keďže
žalobca požaduje úhradu poplatkov od roku 2010, značná časť týchto poplatkov je podľa vyjadrenia

žalovaného premlčaná.

7.Žalobcavovyjadrenízodňa15.12.2020potvrdil,žeevidujeodhlásenieplatiteľaažalovanémuvznikol
nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu od 1. 6. 2020. Vzhľadom na to, že žalované obdobie
je do 11/2018 nemožno uplatniť nárok na oslobodenie od platenia úhrad za služby verejnosti spätne za

žalované obdobie. K námietke žalovaného týkajúcej sa nedoručenia výzvy podľa § 10 ods. 2 zákona
uviedol, že doručenka, ktorú priložil ako dôkaz, jednoznačne preukazuje, že žalovaný výzvu prevzal dňa
19. 11. 2018. Žalobca vzal žalobu v časti zaplatenia pohľadávky za mesiace 1/2010 a 2/2010 v celkovej
výške 9,28 eura späť vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania. Platby za obdobie 6/2020
- 11/2020 nie sú podľa vyjadrenia žalobcu predmetom tohto konania.

8. Súd prejednal spor na pojednávaní dňa 31. 5. 2021 za účasti právneho zástupcu žalovaného
a v neprítomnosti žalobcu podľa § 180 CSP, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca svoju neúčasť
na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím sporu vjeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, prednesom
právneho zástupcu žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného súd zistil, že v časti istiny 111,36 eura došlo k premlčaniu
nároku vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, nakoľko žalobca svoj nárok uplatňuje od roku 2010.
Čo sa týka nároku vo výške 17,- eurovej pokuty a poštových náhrad vo výške 1,45 eura, ktoré
súvisia s výzvou na zaplatenie, ktorú žalobca zasielal žalovanému, mal za to, že priznaním tohto
nároku by došlo k porušeniu ochrany spotrebiteľa ako žalovaného, keďže pokuta vo výške 17,- eur

nie je nejakým spôsobom rozčlenená, taktiež žalovaný túto zásielku adresovanú do vlastných rúk
neprevzal, o čom svedčí úplne rozdielny podpis na doručenke. Čo sa týka oslobodenia v súlade s
§ 5 ods. 1 zákona č. 340/2012, žalovaný viacnásobne adresoval žalobcovi, že spĺňa predpoklady
oslobodenia platiť úhrady za RTVS, avšak ešte aj v súčasnosti, konkrétne v piatok prišla SIPO poukážka,
a to aj napriek skutočnosti, že sám žalobca súdu deklaroval takéto oslobodenie a aj napriek tomu
postupuje mimo zákonný rámec. Čo sa týka náhrad trov konania, žiadal ich priznať žalovanému v plnom

rozsahu. Pokiaľ ide o dokazovanie, uviedol, že nepovažujú za účelné preukazovať znalcom z odboru
písmoznalectva, aby potvrdil skutočnosť, že žalovaný neprijal výzvu na zaplatenie, nakoľko náklady
na znalecké dokazovanie by niekoľkonásobne prevýšili žalobcom uplatňované náklady v súvislosti so
zaslaním tejto výzvy na zaplatenie.

10. Z prehľadu predpisov a platieb VS: 8530210627 je nepochybné, že žalovaný vykazoval za obdobie
november 2008 - november 2018 nedoplatok na úhradách za služby verejnosti v sume 562,89 eura.
Podľa prehľadu platieb v Sumári predpisov a platieb je zrejmé, že v období, za ktoré si žalobca svoj
nárok pôvodne uplatnil (1. 1. 2010 - 30. 11. 2018), žalovaný uhradil predpísanú pravidelnú platbu v sume
4,64 eura iba v období 1/2010, 6/2010 a 12/2010, pričom v 5/2010 uhradil 13,92 eura, v 9/2010 uhradil

9,28 eura a v 11/2010 uhradil 18,56 eura. Za rok 2011 uhradil 12 x 4,64 eura. V roku 2012 uhrádzal
nasledovne: 1/2012 - 4,64 eura, 2/2012 - 4,64 eura, 3/2012 - 0 eur, 4/2012 - 9,28 eura, 5/2012 - 4,64
eura, 6/2012 - 4,64 eura, 7/2012 - 4,64 eura, 8/2012 - 0 eur, 9/2012 - 4,64 eura, 10/2012 - 9,28 eura,
11/2012 - 4,64 eura a 12/2012 - 4,64 eura. Za rok 2013 uhradil 12 x 4,64 eura. V roku 2014 uhradil od
1/2014 do 6/2014 každý mesiac po 4,64 eura, v 7/2014 - 0 eur, 8/2014 - 9,28 eura, 9/2014 - 4,64 eura,

10/2014 - 0 eur, 11/2014 - 9,28 eura, 12/2014 - 4,64 eura. V roku 2015 uhradil od 1/2015 do 10/2015
každý mesiac po 4,64 eura, 11/2015 - 0 eur, 12/2015 - 9,28 eura. V roku 2016 uhradil od 1/2016 do
5/2016 každý mesiac po 4,64 eura, 6/2016 - 0 eur, 7/2016 - 9,28 eura, 8/2016 - 4,64 eura, 9/2016 - 4,64
eura, 10/2016 - 0 eur, 11/2016 - 4,64 eura a 12/2016 - 0 eur. Za rok 2017 uhradil 2 platby po 4,64 eura
v júni a júli. Za obdobie od 1/2018 do 11/2018 neuhradil nič.

11. Výzvou zo dňa 9. 11. 2018 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku na úhrade za služby
verejnosti, ktorý mu vznikol ku dňu 30. 11. 2018 v sume 117,45 eura. Žalovaný prevzal výzvu dňa 19.
11. 2018, čo je zrejmé z pripojenej doručenky.

12. Z potvrdenia tarifnej ceny za úradnú zásielku Slovenskej pošty, a. s. zo dňa 27. 10. 2016 vyplynulo,
že od 1. 10. 2016 - súčasnosť (pri podaji cez elektronický podací hárok) je cena za 1 ks 1,45 eura.

13. Zo záverečnej reči právneho zástupcu žalovaného vyplynulo, že zotrváva na všetkých písomných
podaniach a prednesoch.

14.Podľa§2zákonač.340/2012Z.z.oúhradezaslužbyverejnostiposkytovanéRozhlasomatelevíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z. z.“), účelom úhrady
je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania
poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska.

15. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z., platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba,
ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ
elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a
televízia Slovenska.17. Podľa § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 340/2012 Z. z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64
eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.

18. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a
zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

19. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z., úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný

kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

20. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 340/2012 Z. z., platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady
do 30 dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti, a) vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu a
zároveň túto skutočnosť preukázať.

21. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je
v omeškaní so zaplatením úhrady.

22.Podľa§10ods.2zákonač.340/2012Z.z.,akvyberateľúhradyzistí,žeplatiteľje vomeškaní
so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie

tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb23) súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
Poznámka 23) odkazuje na § 4 ods. 1 a § 29 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.

23. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z., ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové

sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi
úhrady aj pokutu 17 eur.

24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvzneníneskoršíchpredpisov,zameniteľnápoštováslužbajepoštováslužba,ktorájezhľadiska

užívateľa poštovej služby zameniteľná s poštovou službou z rozsahu univerzálnej služby podľa § 3
ods. 2. Na účely posúdenia zameniteľnosti sa berie do úvahy najmä obsah poštovej služby, jej účel a
využitie pre užívateľa poštovej služby, pridaná hodnota poštovej služby a cena za poskytnutie poštovej
služby (ďalej len „poštová služba“). Poštová služba môže byť v odôvodnených prípadoch posúdená ako
zameniteľná aj vtedy, ak sa nevyznačuje všetkými vlastnosťami poštovej služby z rozsahu univerzálnej

služby podľa § 3 ods. 2, akými sú najmä frekvencia dodania či územný rozsah poskytovania.

25. Podľa § 3 ods. 2 písm. a), e) a f) zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, univerzálna služba zahŕňa: a) vybranie a distribúciu
poštovných zásielok s hmotnosťou do 2 kg vrátane, e) vybranie a distribúciu doporučených zásielok a

poistených zásielok, f) vybranie a distribúciu úradných zásielok.

26. Podľa § 29 ods. 1 a 2 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, tarifa upravuje poštové sadzby za všetky poštové služby a za
poštový styk, ktoré poštový podnik poskytuje, a podmienky, za akých sa uplatňujú. Tarifa poskytovateľa

univerzálnej služby môže obsahovať aj jednotkové ceny prepočítané na dve desatinné miesta. Ak z
poštových podmienok, poštovej zmluvy alebo z tarify nevyplýva niečo iné, je poštová sadzba splatná
pri vybraní poštovej zásielky.

27. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z., nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v

omeškaní,pokutypodľaodsekov3a4apoštovýchsadziebjepovinnývyberateľúhradyuplatniťnasúde.

28. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi
doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 7. Ak
tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania platiteľa.

29. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z., ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese podľa odseku
1, uloží sa výzva na pošte a platiteľ sa vhodným spôsobom upovedomí o jej uložení na pošte.
Výzva sa považuje za doručenú prevzatím výzvy platiteľom, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady pouplynutí odbernej lehoty, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady ako nedoručiteľnej alebo bezdôvodným
odmietnutím prevzatia výzvy platiteľom.

30. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

31.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

32. Súd uvádza, že žalobca riadne preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, teda subjektívne
právo na podanie žaloby vyplývajúce mu z vyššie citovaných ustanovení § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5
zákona č. 340/2012 Z. z. titulom jeho právneho postavenia vyberateľa a súčasne príjemcu úhrad,
ktorých účelom je zabezpečenie služieb verejnosti poskytovaných žalobcom v oblasti televízneho a

rozhlasového vysielania.

33. Vzhľadom na žalovaným uplatnenú námietku premlčania súd skúmal premlčanie nároku žalobcu
s tým, že súd posúdil predmetný spor nie ako spotrebiteľský spor, pretože medzi stranami nevznikol
právny vzťah založený zmluvou, ktorá by mala spotrebiteľský charakter. Povinnosť žalovaného platiť

úhradu za služby verejnosti poskytované žalobcom mu vyplýva priamo zo zákona, a nie zo zmluvy,
preto posudzovanie daného prípadu v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré
upravujú spotrebiteľské zmluvy neprichádza do úvahy. Z uvedeného dôvodu súd skúmal premlčanie
časti žalobného nároku výlučne z titulu žalovaným uplatnenej námietky premlčania a zistil, že táto je
čiastočne dôvodná. Navyše, žalobca nepoprel a nespochybnil skutočnosť, že ním uplatnená istina za

obdobie 1/2010 a 2/2010 je premlčaná, teda uplatnená po uplynutí trojročnej premlčacej doby, keďže
žalobu podal na súd až dňa 16. 8. 2019. Uznávajúc premlčanie časti žalovanej istiny, žalobca vzal žalobu
späť v časti istiny 9,28 eura. V tejto súvislosti súd ďalej uvádza, že pohľadávku za mesiac jún 2016,
splatnú 30. 6. 2016, mohol žalobca uplatniť najneskôr 1. 7. 2019, preto sú premlčané časti žalovanej
istiny za obdobie od 2/2010 do 6/2016. Keďže pôvodne žalovaná istina pozostávala z 24 neuhradených

mesačných splátok až do obdobia 30. 11. 2018, súd uvádza, že premlčané nie sú časti splátok od
10/2016 do 10/2018, t. j. 22 neuhradených splátok, ktoré predstavujú sumu 102,08 eura.

34. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny 9,28 eura, ktoré žalobca učinil skôr, než sa
začalo pojednávanie, a teda nebolo potrebné prihliadať na prípadný nesúhlas žalovaného s čiastočným

späťvzatím žaloby, súd konanie v tejto časti postupom podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku
zastavil.

35. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. a dátumu
vyhotovenia výzvy na zaplatenie nedoplatku (9. 11. 2018), súd zastáva názor, že žalobca vyúčtoval

žalovanému nedoplatok za mesiac november 2018 na úhradách za služby verejnosti predčasne.
Žalovaný dňa 9. 11. 2018 a dokonca ani v čase prevzatia výzvy dňa 19. 11. 2018 nebol ešte v omeškaní
s úhradou za mesiac november 2018, keďže úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný
zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, teda v danom prípade do 30. 11. 2018.
Z uvedeného dôvodu žalobca dňa 9. 11. 2018 nebol oprávnený účtovať žalovanému úhradu za mesiac

november 2018 a nedoplatok ku dňu 30. 11. 2018. S prihliadnutím na túto skutočnosť a posudzujúc
žalobcom uplatnenú istinu súd dospel k záveru, že žalobca i v nepremlčanej časti žalovanej istiny
si nedôvodne uplatnil čiastku 4,64 eura za mesiac november 2018, avšak správnym bolo vyčíslenie
žalovanej sumy po čiastočnom späťvzatí vo výške 102,08 eura, ktorá pozostáva, ako už súd vyššie
uviedol z 22 neuhradených platieb v mesiacoch: október a december 2016, január až máj 2017, august

až december 2017 a januára až október 2018.

36. Pokiaľ ide o nárok na zákonnú pokutu, ktorý si žalobca uplatnil v sume 17,- eur a ktorú žalovaný
spochybnil z dôvodu, že podpis na doručenke, ktorým bolo potvrdené prevzatie výzvy, nie je jeho, preto
výzva zo dňa 9. 11. 2018 sa nedostala do jeho dispozície, súd uvádza, že z prehľadu predpisov a

platieb VS: 8530210627 za kontrolované obdobie je zrejmý dátum generovania tohto prehľadu, a to 9.
11. 2018, z ktorého dátumu možno vyvodiť záver, že žalobca zistil omeškanie žalovaného so zaplatením
úhrady dňa 9. 11. 2018, odkedy mu začala plynúť zákonná 60 dňová lehota k realizovaniu výzvy na
zaplatenie omeškanej úhrady a zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Žalobcabezprostredne po generovaní aktuálneho prehľadu predpisov a platieb za obdobie november 2008 -
november2018vtenistýdeň(9.11.2018)písomnevyzvalžalovanéhonazaplatenieúhradyapoštových
sadzieb, a preto je nepochybné, že si svoju vyzývaciu povinnosť splnil voči žalovanému riadne a včas

v súlade s § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z.

37. Žalobca v tejto výzve vyzval žalovaného, aby sumu 117,45 eura, vrátane poštových sadzieb 1,45
eura uhradil do 30-tich dní od doručenia tejto výzvy. Na č.l. 8 súdneho spisu je pripojená doručenka
od výzvy na zaplatenie dlhu, ktorá bola adresovaná žalovanému na adresu označenú v žalobe do

vlastných rúk a je opatrená podpisom s dátumom 19. 11. 2018. Z predloženej doručenky teda vyplýva,
že žalovaný mal dňa 19. 11. 2018 prevziať výzvu na zaplatenie nedoplatku, čo vyplýva i zo samotnej
doručenky, na ktorej žalovaný potvrdil prevzatie výzvy svojím podpisom, pričom doposiaľ podľa súdu
nebol preukázaný opak. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že výzva zo dňa 9. 11. 2018 mu
nebola doručená a žalobcovi preto nevznikol nárok domáhať sa zaplatenia pokuty vo výške 17,- eur
a poštovej sadzby vo výške 1,45 eura, a tento považoval za nesprávny. Súd v tejto súvislosti uvádza,

že na konštatovanie nepreukázania doručenia výzvy nepostačuje tvrdenie žalovaného, že nejde o
jeho podpis, pokiaľ svoje tvrdenie neoprie o dôkaz, napr. znalecký posudok tak, aby bolo riadne a
dostatočne preukázané, že nejde o jeho podpis. Vzhľadom na hospodárnosť a zvýšené náklady s týmto
konaním, žalovaný nenavrhol vykonať znalecké dokazovanie na skutočnosť, či podpis na doručenke
je skutočne jeho podpisom. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo

dňa 27. 10. 2010, sp.zn. 4Cdo/240/2010, kde zaujal stanovisko, že doručenka je verejnou listinou
preukazujúcou skutočnosti v nej vedené a pokiaľ sú vyplnené všetky kolonky pre doručenie a opakované
doručovanie písomností, predpokladá sa, že adresát sa v mieste doručovania zdržiava. Dokladom o
doručení písomnosti je tzv. doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny, súd preto vychádza z údajov
na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručovaní, kým nie je preukázaný opak, súd považuje tieto

údaje na doručenke za pravdivé.

38. Keďže žalovaný napriek riadne doručenej výzve dňa 19. 11. 2018 si svoju platobnú povinnosť v
zákonnej 30 dňovej lehote nesplnil, žalobcovi dňa 19. 12. 2018 vznikol nárok na pokutu v sume 17,- eur
v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z., ktorý nárok si uplatnil na súde dňa 16. 8. 2019, teda počas

plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Na základe takto zistených skutočností súd konštatuje,
že ani nárok na zákonnú pokutu nie je premlčaný.

39.Čosatýkaďalšejsumy1,45eura,tátopredstavujepoštovnévzmysle§10ods.5zákonač.340/2012
Z. z., podľa ktorého, nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa ods. 3 a 4

a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady, uplatniť na súde. Takouto úhradou je aj poštovné 1,45
eura, ktoré súd priznal z dôvodov, že je to náklad žalobcu s vymáhaním takejto pohľadávky.

40. Súd záverom uvádza, že uvedené sumy 102,08 eura, 17,- eur a 1,45 eura je suma 120,53 eura,
ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

41. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) súd určil v súlade s ustanovením § 232
ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

42. K tvrdeniam žalovaného, že zo strany RTVS sú mu naďalej doručované žiadosti o úhradu za služby

verejnosti formou SIPO poukážky a za mesiace 6 - 11/2020 bola z jeho strany uhradená suma 27,84
eura, súd uvádza, že žalovaný svoje tvrdenia dôkazne nepodporil, preto ich mal súd za nepreukázané.
V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa
kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o

dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej
pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky
musiabyťspôsobilénazapočítanie.Pritomkzapočítaniunedochádzaautomaticky,lenčosapohľadávky
stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť
o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa

uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa
nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav
možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala
splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akomsa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M Cdo 11/2008 zo dňa 26. mája 2010). Musí teda ísť
o jednoznačne adresovaný úkon druhému účastníkovi, z ktorého bude zrejmé ktorá pohľadávka sa

započítava,vakomrozsahu,atiežbymalobsahovať,kedysapredmetnépohľadávkystretli.Zvyjadrenia
žalovaného však tieto skutočnosti nevyplývajú, pretože neuviedol, kedy sa dané pohľadávky stretli ani
ktorým dátumom došlo k započítaniu pohľadávky. Z vyjadrenia žalovaného iba vyplýva, že žalovaný
by súhlasil so započítaním uhradenej sumy 27,84 eura na nárok žalobcu, avšak k započítaniu nedošlo
zákonom predpísaným spôsobom, resp. ani dohodou strán.

43. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP na základe pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,7 %. Keďže žalobca po doručení žaloby
žalovanému vzal čiastočne žalobu späť, v tejto časti žalobca procesne zavinil trovy konania, na náhradu
ktorých by mal mať nárok žalovaný (§ 256 CSP). Žalobca bol úspešný v miere 92,85 % a žalovaný v

miere 7,15 %. Rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného predstavoval 85,7 %, preto
súd žalovaného zaviazal na náhradu trov konania v tejto miere žalobcovi.

47. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

48. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o zastavení konania v časti uplatneného nároku, je
prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) CSP).

Proti II. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods.
1 CSP).

Proti III. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné
odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch

vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§
362 ods. 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 aods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/
(§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 CSP).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§
38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a

o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).