Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115202209
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5115202209.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: L. P. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. Z. XXXX/XA, XXX XX B. - X., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jozefom
Polákom, advokátom, so sídlom T. Q. XXXX/XX, XXX XX L. A., proti žalovanému: OVP ORAVA, s.r.o.,
so sídlom Oravická 617/20, 028 01 Trstená, IČO: 31 608 957, zastúpenému právnym zástupcom JUDr.
Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom F. XXX/XX, XXX XX Z., v konaní o určenie pohľadávky, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/4/2015-731 zo dňa 31. mája 2019,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/4/2015-731 zo dňa 31. mája 2019 p
o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky voči úpadcovi
AFRESH, a.s., so sídlom Oravická 614/14, 028 01 Trstená, IČO: 36 709 727, vo výške 168.932,81
Eur, prihlásenej prihláškou na majetok úpadcu pod poradovým č. 1 zo dňa 21.11.2014 v poradí ako
iná pohľadávka, v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/14/2014 a

táto pohľadávka čo do právneho dôvodu, výšky a poradia a vymáhateľnosti je nesporná. O nároku
na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania okresný súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu doručenú okresnému súdu dňa 29.01.2015,
ktorou sa žalobca domáhal určenia, že má voči úpadcovi AFRESH, a.s., so sídlom Oravická 614/14, 028

01 Trstená (ďalej len „AFRESH, a.s.“) vymáhateľnú pohľadávku, ktorá vznikla na základe neuhradenia
vlastnej zmenky bez protestu zo dňa 15.06.2007 vo výške 168.932,81 Eur, prihlásenú prihláškou na
majetok úpadcu pod por. č. 1 zo dňa 21.11.2014, v poradí ako iná pohľadávka v konkurznom konaní
Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/14/2014 a táto pohľadávka je nesporná čo do právneho dôvodu
vzniku, výšky pohľadávky, ako aj jej poradia a vymáhateľnosti. Svoj nárok odôvodnil tým, že pôvodne
označený žalobca si prihláškou pohľadávky č. 1 zo dňa 21.11.2014 v konkurznom konaní uplatnil
pohľadávku z titulu vlastnej zmenky bez protestu zo dňa 15.06.2007, ktorú vystavil dlžník, a ktorou sa

zaviazal zaplatiť bez protestu sumu 125.581,72 Eur, t.j. 3.783.275,- Sk, a to do 31.12.2009. Práva z tejto
zmenky nadobudol veriteľ rubopisom. Dlžník zmenkovú sumu veriteľovi ku dňu vyhlásenia konkurzu
nezaplatil a veriteľ zaplatenie zmenky neprotestoval, nakoľko bol od tejto povinnosti oslobodený.
Veriteľ si okrem zmenkovej sumy uplatnil aj zmenkové úroky za obdobie od 01.01.2010 do 01.10.2014spolu za 1.735 dní vo výške 35.816,59 Eur, príslušenstvo pohľadávky vo forme nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky, a to z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 7.534,50 Eur,
ktoré vznikli v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/16/2010 a následne sp.

zn. 10CbZm/5/2010. Dňa 29.12.2014 konkurzný správca poprel z podnetu veriteľa, a to žalovaného,
prihlásenú pohľadávku žalobcu č. 1 v zozname pohľadávok evidovanú pod č. 10, pričom popretie
pohľadávky oznámil žalobcovi Oznámením zo dňa 31.12.2014. V dôvode popretia právneho dôvodu
pohľadávky sa uvádza, že ide o plnenie na základe zmenky, ktorá nikdy nebola vedená v účtovníctve
úpadcu. Zmenka je považovaná za falzum a podpísaná bývalým predsedom predstavenstva úpadcu

a podpredsedom predstavenstva úpadcu v čase, keď neboli štatutárnymi zástupcami spoločnosti. V
dôvode popretia sumy pohľadávky sa uvádza to isté. Žalobca bol názoru, že popretie prihlásenej
pohľadávky zo strany žalovaného, resp. zo strany správcu konkurznej pohľadávky je nedôvodné a
v rozpore s príslušnými ustanoveniami ZKR. Pokiaľ žalovaný namietal právny dôvod, vymáhateľnosť
pohľadávky a následne poprel pohľadávku čo do výšky z dôvodu, že zmenka mala byť podpísaná
bývalýmpredsedompredstavenstvaúpadcuapodpredsedompredstavenstvaúpadcuvčase,keďneboli

štatutárnymi zástupcami spoločnosti, tak z úplného výpisu z obchodného registra na úpadcu je zrejmé,
že ku dňu vystavenia zmenky, t.j. ku dňu 15.06.2007 vykonával funkciu predsedu predstavenstva P. V.
a funkciu podpredsedu predstavenstva vykonával L. O., ktoré osoby uvedenú zmenku aj vlastnoručne
podpísali. Právny dôvod vzniku predmetnej pohľadávky z nároku na zaplatenie prihlásenej sumy z titulu
vlastnej zmenky bez protestu zo dňa 15.06.2007 a jej príslušenstva existuje. Dôvod popretia, ako aj

popretie prihlásenej pohľadávky žalobcu je v celom rozsahu nedôvodné.

3. Okresný súd poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 01.10.2014 sp. zn.
4K/14/2014 bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti AFRESH, a.s., pričom uznesenie bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 192/2014 dňa 08.10.2014, s právnymi účinkami 09.10.2014.

4. Správca konkurznej podstaty úpadcu dňa 29.12.2014 poprel z podnetu veriteľa, a to žalovaného,
prihlásenú pohľadávku žalobcu č. 1 v zozname pohľadávok evidovanú pod č. 10 a popretie pohľadávky
žalobcovi oznámil Oznámením zo dňa 31.12.2014. Keďže žaloba bola podaná 29.01.2015, bola podaná
včas.

5. Okresný súd mal preukázané, že pôvodne označený žalobca si Prihláškou pohľadávky č. 1 zo dňa
21.11.2014 uplatnil pohľadávku v celkovej výške 168.932,81 Eur z titulu vlastnej zmenky bez protestu
zo dňa 15.06.2007, ktorú vystavil dlžník, a ktorou sa zaviazal zaplatiť bez protestu sumu 125.581,72
Eur, t.j. 3.783.275,- Sk v deň splatnosti 31.12.2009.

6. Z predloženej zmenky vyplývalo, že ide o vlastnú zmenku bez protestu vydanú dňa 15. júna 2007
(nesprávne v odôvodnení uvedené 15.01.2007), ktorou sa spoločnosť AFRESH, a.s. zaviazala, že za
túto vlastnú zmenku zaplatí 31.12.2009 P. V. sumu 3.783.275,- Sk v mieste plnenia Trstená. Následne
zmenka bola rubopisom prevedená na T. X. dňa 15.10.2014.

7. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.07.2015 T. X. postúpila svoju pohľadávku na
L. X., pričom konkurzný súd povolil vstup do konania uznesením zo dňa 20.07.2015 v konaní sp. zn.
4K/14/2014. Následne okresný súd pripustil zmenu strán konania uznesením zo dňa 10.08.2015 (č.l.
73 spisu).

8. Okresný súd poukázal na to, že správca konkurznej podstaty úpadcu listom zo dňa 31.12.2014
oznámil T. X. popretie pohľadávok podľa § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
(ďalej len „ZKR“) s tým, že uviedol, že jej prihlásené pohľadávky pod č. 10 a 11 v zozname pohľadávok
na sumu 168.932,81 Eur a na sumu 5.487,41 Eur dňa 29.12.2014 poprel, a to z podnetu veriteľa. Dôvody

popretia sú uvedené v prílohe na tlačive prihlásených pohľadávok č. 10 a 11.

9. Z prílohy na tlačive prihlásených pohľadávok č. 10 a 11 vyplýval dôvod popretia právneho dôvodu
pohľadávky tak, že veriteľ, t.j. žalovaný, popiera pohľadávku č. 10 veriteľa T. X. čo do výšky a čo do
právneho dôvodu podaním zo dňa 17.12.2014. Jedná sa o plnenie na základe zmenky, ktorá nikdy

nebola vedená v účtovníctve úpadcu. V konaní o námietkach proti predmetnej zmenke je vedené na OS
Žilina pod sp. zn. 10CbZm/5/2010. Zmenka je považovaná za falzum a podpísaná bývalým predsedom
predstavenstva úpadcu a podpredsedom predstavenstva úpadcu v čase, keď neboli štatutárnymi
zástupcami spoločnosti. Veriteľ uhradil sumu 350,- Eur na účet správcu podľa § 32 ods. 7 ZKR. Kdôvodu popretia sumy z daného tlačiva vyplýva, že veriteľ popiera pohľadávku č. 10 veriteľa T. X.
čo do výšky a čo do právneho dôvodu, nakoľko sa jedná o plnenie na základe zmenky, ktorá nikdy
nebola vedená v účtovníctve úpadcu. Konanie o námietkach proti predmetnej zmenke je vedené na

Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10CbZm/5/2010. Zmenka je považovaná za falzum a podpísaná
bývalýmpredsedompredstavenstvaúpadcuapodpredsedompredstavenstvaúpadcuvčase,keďneboli
štatutárnymi zástupcami spoločnosti.

10. Okresný súd konštatoval, že v prípade žalobcu ide o indosovanú zmenku a žalobca je legitimovaný

na uplatňovanie zmenečných práv ako oprávnený majiteľ podľa § 16 ods. 1 zákona č. 191/1950
Zb., nakoľko jeho legitimácia je daná radom rubopisov. Za majiteľa zmenky sa považuje ten, kto má
zmenku, t.j. držiteľ. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, tak okresný súd
vyhodnotil, že je daná vecná legitimácia, nakoľko zmenka bola vystavená a následne indosovaná na
pôvodne označeného žalobcu, ktorý svoju pohľadávku postúpil.

11. Okresný súd uviedol, že medzi stranami bola sporná skutočnosť, a to existencia zmenky.
Poznamenal, že zmenka je obchodovateľný cenný papier, ktorého podstatou je záväzok určitých osôb
zaplatiť majiteľovi zmenky v určenom mieste a čase sumu určenú v zmenke. Zmenka je v podstate
zabezpečovacím inštitútom vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vyplýva z konkrétneho právneho vzťahu a
právneho úkonu. V posudzovanom prípade zmenka, ktorej prvopis bol priložený k prihláške pohľadávky,

je zabezpečovacím prostriedkom vo vzťahu k pôžičke, ktorá mala byť poskytnutá spoločnosti AFRESH,
a.s. na základe Zmluvy o pôžičke č. FV2007/01 zo dňa 15.06.2007 v sume 3.691.000,- Sk. Okresný
súd uviedol, že zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou, kontraktom, ktorá vyžaduje
odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka
alebo odovzdaním krátkou cestou. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke Občiansky zákonník nepredpisuje

písomnú formu, preto pre jej platnosť sa nevyžaduje písomná forma. Písomná forma právneho úkonu
totiž vyplýva z vôle zmluvných strán, nie zo zákona.

12. Okresnému súdu bola predložená Zmluva o pôžičke č. FV2007/01 uzatvorená dňa 15.06.2007
veriteľomP.V.adlžníkomAFRESH,a.s.apredmetomzmluvybolzáväzokveriteľa,žeposkytnedlžníkovi

finančnú čiastku 3.691.000,- Sk ako bezúročnú v r. 2007, v r. 2008 s dohodnutou úrokovou sadzbou
splatnou do 31.12.2008 (čl. 96)

13. Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť AFRESH, a.s. vyplývalo, že P. V. bol podpredsedom
predstavenstva od 09.12.2006 a následne P. Q. bol predsedom predstavenstva od 12.10.2007. L. O.

taktiež bol podpredsedom predstavenstva od 09.12.2006 do 12.10.2007.

14. Pokiaľ žalovaný namietal absolútnu neplatnosť právneho úkonu, a to Zmluvy o pôžičke zo dňa
15.06.2007 z dôvodu, že nebola podpísaná predsedom a súčasne podpredsedom predstavenstva s
poukazom na to, kto a akým spôsobom je oprávnený za žalovaného konať, tak s tým sa okresný

súd nestotožnil, keďže zmluva o pôžičke môže byť aj v ústnej forme, pričom podstatné bolo, že bola
vystavená zmenka.

15. Okresný súd zvýraznil, že podstatou konania bolo, že žalobca ako veriteľ si prihlásil do konkurzu
pohľadávku,ktorávzniklatitulomzmenky,pričomzmenkabolarubopisovanánažalobcu.Bolonesporné,

že pohľadávka žalobcu bola popretá iba veriteľom, a to žalovaným. Žalovaný poprel pohľadávku,
nakoľko mal za to, že zmenka je falzum a je podpísaná predsedom predstavenstva a podpredsedom
predstavenstva osobami, ktoré v čase podpísania zmenky neboli v daných funkciách. Zároveň žalovaný
vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zmenka nikdy nebola vedená v účtovníctve úpadcu a poukázal na to,
že pôžička, ktorá mala byť poskytnutá, bola poskytnutá v rozpore s § 59a Obchodného zákonníka.

16. Podľa okresného súdu danom prípade nebolo možné aplikovať § 59a Obchodného zákonníka,
nakoľko išlo o zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej boli finančné prostriedky. Ustanovenie § 59a
Obchodného zákonníka je aplikovateľné na zmluvu o pôžičke len za predpokladu, že jej predmetom je
nepeňažná pôžička, keďže uvedené korešponduje s účelom predmetného ustanovenia, t.j. zamedziť

obchádzaniu ustanovení o stanovení hodnoty nepeňažných vkladov do základného imania. V súdenom
prípade však nešlo o nepeňažnú pôžičku, ale o peňažnú pôžičku a pri peňažnej pôžičke nie je logicky
možné aplikovať ust. § 59a a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko je nadbytočné a nelogickéohodnocovať hodnotu peňažnej pôžičky vyjadrenej v platnej mene znaleckým posudkom, keďže jej
hodnota je nepochybná.

17.Okresnýsúdpoukázalnato,žežalobcarozporovalvšetkydôvodypopretiapohľadávky,resp.dôvody
uvádzané žalovaným vo vyjadrení k žalobe, nakoľko mal za to, že v čase vystavenia zmenky boli p.
V. a p. O. členmi predstavenstva úpadcu, teda boli oprávnení podpísať zmenku, ktorá bola podpísaná
na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, ktorú úpadcovi poskytol p. V.. Zároveň žalobca
poukázal na svedeckú výpoveď Ing. U. Q., predtým V., na Okresnom súde Námestovo v konaní pod

sp.zn. 8C/98/2010 na pojednávaní dňa 15.08.2011, kde U. Q. potvrdila, že pôžička bola poskytnutá p.
V.. Taktiež, pokiaľ ide o poukazovaný zánik povinností plniť z dôvodu preúčtovania pôžičky do fondu
finančnej stability úpadcu, žalobca poukázal na to, že nemohlo takýmto spôsobom dôjsť k zániku
povinnosti plniť záväzok, nakoľko takýto spôsob zániku záväzku nepredpokladá žiadne z ustanovení
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ išlo o poukázanie žalovaného, že V. a O. sa mali zúčastniť valného
zhromaždenia dňa 17.06.2009, tak žalobca toto spochybnil a predložil čestné vyhlásenia daných osôb,

že podpisy na prezenčnej listine nie sú ich (čl. 106 a čl. 107). Vo vzťahu k nedodržaniu podmienok § 59a
Obchodného zákonníka pri poskytnutí pôžičky žalobca uviedol, že predmetné ustanovenie nemožno
vzťahovať na danú zmluvu o pôžičke, kde hodnota plnenia je jasná, pričom predmetné ustanovenie sa
týka iba nepeňažných vkladov, pri ktorých je potrebné vyhotoviť znalecký posudok.

18. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že p. V. a O. sa nezúčastnili valného zhromaždenia a ich podpisy na
prezenčnej listine nie sú ich podpismi, zo znaleckého posudku č. 36/2018, ktorého závery si okresný súd
osvojil, vyplývalo, že podpisy P. V. a L. O. na prezenčnej listine z predstavenstva spoločnosti AFRESH,
a.s. zo dňa 07.09.2007 a 18.05.2009 sú pravými podpismi P. V. a L. O., ale nedá sa jednoznačne
vylúčiť, že podpisy na prezenčnej listine z konania valného zhromaždenia spoločnosti AFRESH, a.s.

dňa 17.06.2009 sú pravými podpismi P. V. a L. O., nedá sa vylúčiť, že pisateľom týchto podpisov je iná
osoba. Teda z uvedeného vyplývalo, že nebolo jednoznačne zrejmé, že predmetné podpisy na zápisnici
z valného zhromaždenia sú p. V. a p. O., a teda že sa skutočne zúčastnili daného zhromaždenia.

19. Okresný súd posúdil, že dňa 15.06.2007 bola vystavená zmenka, ktorú podpísal P. V. a L. O., ktorých

pravosť podpisov potvrdil aj záver znaleckého posudku č. 36/2018 (č.l. 313 spisu). Pokiaľ žalovaný tvrdil,
že došlo k antedatovaniu, tak jeho tvrdenie nebolo ničím relevantným preukázané, zostalo v rovine jeho
domnienky, čo pre rozhodnutie nebolo postačujúce.

20. K námietke, že p. V. a O. neboli v čase podpísania zmenky a zmluvy o pôžičke štatutárnymi

zástupcami, okresný súd poukázal na to, že p. V. bol predsedom predstavenstva spoločnosti AFRESH,
a.s. od 09.12.2016 a p. O. od 09.12.2016 bol podpredsedom predstavenstva spoločnosti AFRESH,
a.s. do 12.10.2007 a následne P. Q. bol predsedom predstavenstva od 12.10.2007. K tvrdeniu, že
zmluva o pôžičke mala byť antedatovaná, že neobsahovala ustanovenie o zmenke, tak okresný súd
zdôraznil, že z ničoho nevyplýva povinnosť, zo žiadneho platného právneho predpisu, ani z dohody

medzi zmluvnými stranami, či vystaviteľom zmenky a veriteľom zo zmenky, že by v zmluve o pôžičke
mala byť uvedená zmenka ako forma zabezpečenia. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
skutočne bola poskytnutá pôžička od p. V. spoločnosti AFRESH, a.s. a v prípade, že by zmluva o pôžičke
bola uzatvorená v písomnej forme, resp. vystavená v písomnej forme až s časovým odstupom, bolo
nepochybne preukázané, kedy došlo k samotnej pôžičke, a to v priebehu roka 2007, konkrétne do

vystavenia samotnej zmenky. Zmluva o pôžičke môže byť aj v ústnej forme. Pokiaľ bola aj dodatočne
vyhotovená a bola by prípadne aj posúdená ako neplatná táto zmluva v prípade, že bola vystavená
v čase, keď už osoby, ktoré podpísali zmluvu o pôžičke, neboli oprávnené konať za zmluvnú stranu,
bolo nepochybné, že k pôžičke minimálne v ústnej forme došlo v priebehu r. 2007 v čase, keď p. V.
aj O. boli vo funkcii štatutárneho orgánu. K zmluve o pôžičke teda došlo v čase, keď boli oprávnení

konať za spoločnosť AFRESH, a.s.. Ak bola skutočne vyhotovená táto zmluva o pôžičke v písomnej
forme až s časovým odstupom, a to v čase, keď už p. V. a O. neboli oprávnenými osobami konať za
spoločnosť AFRESH, a.s., tak mohla byť pravdepodobne vyhotovená v tom čase len pro forma z dôvodu,
že bola potrebná pre vyhotovenie auditu, teda len z dôvodu evidenčného. Nebola vtedy uzavretá, ale
len vyhotovená pre účely auditu. K skutočnej pôžičke, k jej realizácii došlo dňa 15.06.2007. K skutočnej

pôžičke, k skutočnej realizácii pôžičky došlo v čase, keď p. V. a p. O. boli oprávnení konať za spoločnosť,
čo vyplývalo z vykonaného dokazovania či už z predložených listín, a to predovšetkým z výpisu z účtu
Q. Q., a.s. za obdobie od 02.01.2006, ako aj v hlavnej knihe analytickej evidencie, z ktorej vyplývalafinančná výpoveď vo výške 3.691.000,- Sk a 251.000,- Sk ako finančná výpomoc, a to zo dňa 27.11.2007
a následne dňa 29.08.2007 (č.l. 105 spisu).

21. Pokiaľ žalovaný tvrdil s poukazom na svedecké výpovede, že zmluvy o pôžičke boli vyhotovené až
pri audite, tak okresný súd zdôraznil, že daná zmluva môže byť aj v ústnej forme a neboli pochybnosti
o uzavretí zmlúv v čase, keď p. V. a p. O. boli oprávnení konať za spoločnosť. Vtedy došlo k reálnemu
uzavretiu a plneniu. Pokiaľ predmetné zmluvy neboli zaevidované v účtovníctve spoločnosti AFRESH,
a.s., nemohlo to byť na úkor veriteľa. Okresný súd považoval za irelevantné, odkiaľ mal p. V. peniaze,

ktoré poskytol spoločnosti AFRESH, a.s.. Pokiaľ p. Q. tvrdil, že on dával peniaze pre AFRESH,
a.s. prostredníctvom p. V., z ničoho to nevyplývalo, dokonca jeho tvrdenia a G. Q. boli znaleckým
dokazovaním vyvrátené. Z ničoho nevyplývalo, že p. Q. poskytol túto predmetnú pôžičku spoločnosti
AFRESH, a.s.. Bolo nepochybne preukázané, že p. V. tieto finančné prostriedky poskytol spoločnosti
AFRESH, a.s., nevyplývalo, že by bol iba realizátor ako „poštár“ na vloženie daných finančných
prostriedkov do spoločnosti AFRESH, a.s.. Pokiaľ p. Q. tvrdil, že on poskytol pre spoločnosť AFRESH,

a.s. pôžičku a tieto finančné prostriedky dal p. V., aby ich vložil do spoločnosti AFRESH, a.s., tak okresný
súd poukázal na vzdelanie, ako aj pozície p. Q. a hodnotil ako nelogický takýto jeho postup pri jeho
tvrdeniach, keď tvrdil, že požičal finančné prostriedky spoločnosti AFRESH, a.s., v ktorej ešte nemal
žiadnu pozíciu, bez žiadnej písomnej zmluvy a potvrdenia. Okresnému súdu bol síce predložený doklad
na tzv. pelprinte, avšak zo znaleckého posudku č. 36/2018 nepochybne vyplývalo, že podpis P. V. na

danom dokumente nie je jeho pravý podpis. Podľa okresného súdu p. Q. a U. Q., predtým V., neuvádzali
pravdu pred okresným súdom, tvrdiac, že daný doklad bol podpísaný p. V., ktorý mal týmto dokladom
potvrdzovať prevzatie finančných prostriedkov od p. Q., čím chceli preukázať svoje nepravdivé tvrdenia.

22. Okresný súd poznamenal, že pokiaľ podľa žalovaného p. O. trval na nejakej zmluve v písomnej

forme, neznamená to, že automaticky trval na všetkých zmluvách v písomnej forme. Boli nepochybne
preukázané toky finančných prostriedkov pre spoločnosť AFRESH, a.s., na základe čoho bola vystavená
zmenka, a odkiaľ mal veriteľ finančné prostriedky, bolo irelevantné. Nebol preukázaný žiadny zmluvný
vzťah medzi dlžníkom a inou osobou, iba medzi vystaviteľom zmenky a veriteľom uvedeným na zmenke.
Pokiaľ mal p. V., resp. iná osoba finančné prostriedky, ktoré vložil do AFRESH, a.s. od inej osoby, išlo

o iný vzťah a tento vzťah bol irelevantný pre posúdenie merita veci.

23. Okresný súd mal za nepochybne preukázané, že skutočne k pôžičkám došlo, avšak z ničoho
nevyplývalo, že tieto pôžičky zanikli. Z ničoho relevantného a hodnoverného nevyplývalo, že by dal p.
V. či p. O. súhlas k nejakému úkonu, ktorým by pôžička zanikla, a ktorým by právo na vrátenie pôžičky

zaniklo.

24. Bolo preukázané, že aj p. Q. poskytoval finančné prostriedky pre spoločnosť AFRESH, a.s., dokonca
o tom predložil aj pokladničný doklad. Napriek tomu však okresný súd považoval za nelogické a
nebol mu známy dôvod, prečo nikdy nepožadoval tieto pôžičky naspäť, pokiaľ tvrdil, že ich poskytoval.

Zároveň považoval za nelogický postup Ing. Q., keď na niektoré vklady mal doklady, ale na ďalšie
ním tvrdené vklady dané údajne p. V., nemal žiaden doklad, iba „pelprint“, ktorý bol nepochybne
vykonštruovaný minimálne pre dané konanie. Z vykonaného dokazovania mal okresný preukázané, že
aj p. O. dával pôžičky, aj p. V. poskytoval finančné prostriedky, na základe čoho považoval za možné
konštatovať existenciu zmlúv o pôžičke či už v ústnej forme alebo v písomnej forme, ako aj platné

vystavenie zmenky. Okresný súd mal preukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke, ktorá bola označená
ako FV2001/02, poskytnutie finančných prostriedkov bolo nepochybné, a pokiaľ išlo o doklad P004, tento
nebol podpísaný štatutárnym zástupcom.

25. Okresný súd zdôraznil, že dôvod popretia pohľadávky žalovaným spočíval iba v tom, že zmenka

nebola nikdy vedená v účtovníctve úpadcu, zmenka je považovaná za falzum a je podpísaná bývalým
predsedom predstavenstva úpadcu a podpredsedom predstavenstva úpadcu v čase, keď neboli
štatutárnymi zástupcami spoločnosti. S poukazom na Nález ÚS SR č.k. II. ÚS 409/2013-49 zo dňa
11.09.2014, podľa ktorého ...„súd je povinný skúmať iba to, čo bolo predmetom popretia“, nebolo možné
zaoberať sa ďalšími vznášanými námietkami zo strany žalovaného. Teda okresný súd sa zaoberal a

bol povinný zaoberať sa iba tým, či zmenka je skutočne falzum, či je skutočne podpísaná osobami,
ktoré neboli oprávnené ju podpísať za spoločnosť úpadcu, a to, či bola vedená v účtovníctve úpadcu
alebo nie. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že skutočnosť ohľadom vedenia zmenky v účtovníctve
úpadcu alebo jej nevedenia v danom účtovníctve, bola irelevantná. Je vecou daňového subjektu akozaúčtuje svoje jednotlivé položky a či to vedie v účtovníctve alebo nie, preto toto konanie nemalo
význam. K tvrdeniu, že zmenka je falzum a bola teda podpísaná osobami neoprávnenými, keďže mala
byť podpísaná v čase, keď už dané osoby neboli oprávnené konať, okresný súd poznamenal, že

zmenka bola vystavená dňa 15.06.2007 a opak nebol preukázaný. V tom čase oprávnenými osobami
za spoločnosť AFRESH, a.s. boli aj p. O., aj p. V.. Z ničoho hodnoverného nevyplývalo, že zmenka
bola antedatovaná a bola teda vystavená nie 15.06.2007, ale až pri audite. Okresný súd poukázal i
na tú skutočnosť, že pokiaľ predsa bol vykonávaný audit, tak sám auditor vyzval spoločnosť AFRESH,
a.s., aby doložili zmluvu o pôžičke, aby to bolo v súlade. Okresný súd tak nemal dôvod pochybovať o

existencii zmenky vystavenej titulom zmluvy o pôžičke, aj keby nebola k dispozícii zmluva o pôžičke
v písomnej forme. Pokiaľ skutočne Zmluva o pôžičke nebola formálne vyhotovená dňa 15.06.2007 v
písomnej forme a bola vyhotovená dodatočne, tak poznamenal, že k skutočnej pôžičke došlo v čase do
júna 2007. Okresný súd uzavrel, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke dňa 15.06.2007,
titulom ktorej bola aj vyhotovená zmenka dňa 15.06.2007. Ak žalovaný tvrdil, že zmenka vyhotovená
dňa 15.06.2007 nebola, ale bola antedatovaná, tak z ničoho to nevyplývalo.

26. Pokiaľ žalovaný namietal ďalšie skutočnosti ohľadom nároku žalobcu, tak okresný súd zdôraznil a
poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013, v zmysle ktorého nie je možné skúmať
iné dôvody namietané, než boli uvedené v popretí žalovaným.

27. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že pôvodní akcionári sa

domáhalisvojichfinančnýchprostriedkovnazákladepôžičkyataktiežbolopreukázané,ževzťahymedzi
nimi sú značne narušené, keďže Ing. Q. je bývalý svokor p. V., Ing. Q. bývalá manželka p. V.. Žalovaný
nepreukázal tvrdené pohľadávky a v jeho výpovedi boli značné rozpory, ako aj vo výpovedi svedkyne
Ing. U. Q., ktoré vyvolali pochybnosti o ich hodnovernosti. Okresný súd si neosvojil ich tvrdenia vzhľadom
na rozsiahle rozpory predovšetkým v tom, že Ing. Q. pôvodne tvrdila, že pôžičky boli od p. V., následne

tvrdila, že doklad na tlačive pelprint podpísal V., čo bolo vyvrátené znaleckým dokazovaním. Následne
tvrdila, že pôžičky boli poskytované od jej otca, a to Ing. Q., hoci to nebolo ničím preukázané. Dokonca
tvrdila, že nemala vedomosť o zmluvách o pôžičke, následne tvrdila, že ich vyhotovila. V tejto súvislosti
okresný súd zdôraznil, že Ing. Q. vykonávala účtovníctvo pre spoločnosť AFRESH, a.s., bez akejkoľvek
zmluvy, pracovného zaradenia, robila to na dobrovoľnej báze, keďže bola manželkou P. V. a účtovala

doklady tak, ako jej boli predkladané. Sama potvrdila, že p. V. vložil finančné prostriedky a aj keď tvrdila,
že tieto finančné prostriedky boli od Ing. Q., okresný súd toto nevylúčil, ale z ničoho nevyplývalo, že Ing.
Q. poskytol finančné prostriedky, a že teda poskytol danú pôžičku spoločnosti AFRESH, a.s., nakoľko z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že maximálne mohlo ísť o vzťah medzi Ing. Q. a p. V., ale nie medzi
Ing. Q. a spoločnosťou AFRESH, a.s. v danej veci. Finančné prostriedky, ktorých sa domáha žalobca,

boliposkytnutéodV.P.,apokiaľP.V.tietofinančnéprostriedkymalodp.Q.(čovšaknebolopreukázané),
išlo o vzťah medzi p. V. a Ing. Q.. Okresný súd zdôraznil, že z ničoho nevyplývalo, že by išlo o vzťah
medzi Q. a spoločnosťou AFRESH, a.s., čo by bolo v prípade, že Ing. Q. skutočne poskytol J. V. finančné
prostriedky, čo však z ničoho relevantného nevyplývalo. Išlo by o pôžičku len medzi dvoma fyzickými
osobami Ing. Q., V. a následne p. V. tieto finančné prostriedky poskytol spoločnosti AFRESH, a.s.. Z

ničoho nevyplynula vôľa Ing. Q. poskytnúť dané finančné prostriedky do AFRESH, a.s. prostredníctvom
P. V., išlo iba o jeho tvrdenie bez relevantného a hodnoverného preukázania.

28. Okresný súd ďalej poukázal na to, že právny zástupca žalovaného popieral nárok žalobcu s tým,
že nebolo preukázané, že p. V. poskytol pôžičku, avšak jeho tvrdenia spočívali len na domnienkach

ohľadom vystavenia zmenky. Tvrdil, ako to podľa neho prebehlo, ale bez relevantného preukázania.
Na jednej strane spochybňoval postup p. O., že na jednej strane bazíroval na tom, aby bola zmluva na
251.000,- Sk vyhotovená, teda nebolo vylúčené, aby netrval aj na zmluve na 3.691.000,- Sk, avšak na
druhej strane aj Ing. Q. vystavil zmluvy aj s notárskou zápisnicou ohľadom pôžičky danej jeho dcére,
ale pre ním tvrdenú pôžičku pre AFRESH, a.s. či p. V. nemal žiadnu zmluvu, žiaden doklad. Okresný

súd považoval za zarážajúce, že Ing. Q. na jednej strane poskytoval pôžičku dcére v minulosti a všetko
riadne zdokladoval, a toho času tvrdil, že poskytol finančné prostriedky aj AFRESH, a.s. prostredníctvom
J. V., avšak bez dokladovania. Pokiaľ skutočne poskytol pôžičku, tak jeho odlišný postup voči dcére a
voči AFRESH, a.s. považoval za nepochopiteľný. Taktiež považoval za nepochopiteľné, že ak skutočne
poskytol AFRESH, a.s. pôžičku, prečo tvrdil, že postupoval tak, že ju dal p. V. a nie priamo spoločnosti

aspoň tak, aby jeho dcéra Ing. Q. mu vystavila doklad. Bolo preukázané, že tvrdenia Ing. Q. a Ing. Q.
sú nepravdivé ohľadom dokladu Pelprint, na ktorý poukazovali ako na preukázanie ich tvrdení.29. Podľa okresného súdu, že existencia pôžičky vyplývala aj z toho, že audítor pre potreby
vykonania auditu potreboval písomnú formu, teda mal vedomosť o poskytnutí finančných prostriedkov
z účtovníctva, avšak k auditu potreboval písomný doklad, ktorý mal byť podľa Ing. Q., .... „dodatočne

vyhotovený“, ale keby aj skutočne bol dodatočne vyhotovený, bolo to pre potreby auditu. Existencia
pôžičky bola nesporná, ako aj jej skutočné poskytnutie do 15.06.2007.

30. Okresný súd uviedol, že vykonal dokazovanie, pričom dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a to v zmysle ust. § 191 CSP v spojení s

Čl. 15 CSP a Čl. 11 ods. 4 CSP. Ďalšie dokazovanie okresný súd nevykonal, nakoľko strany zhodne
uviedli, že nemajú žiadne návrhy na dokazovanie a na žiadnom ďalšom netrvali. Okresný súd nevyhovel
predchádzajúcim návrhom na vykonanie dokazovania, nakoľko považoval také dôkazy za neefektívne
a nehospodárne ako napr. znalecký posudok z odvetvia účtovníctvo, pretože posúdil, že irelevantné
pre posúdenie v merite veci je, či daná pôžička, resp. zmenka je zaevidovaná v účtovníctve alebo nie
je a taktiež ani nemal dôvod nariaďovať kontrolné znalecké dokazovanie ohľadom písmoznalectva,

keďže znalkyňa odborne vysvetlila vznesené námietky, pričom aj z tohto dôkazu, znaleckého posudku
vyplynulo, že strana žalovaného spolu so svedkyňou Ing. Q. nehovorili pravdivé skutočnosti ohľadom
dokladu pelprint. Zdôraznil okresný súd, že je povinný skúmať iba to, čo bolo predmetom popretia.
Napriek tomu, že okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, žalovanému sa nepodarilo preukázať
dôvody popretia. Žalovaný popieral, že zmenka je falzum a podpisy sú antedatované, pričom k

skutočnému podpisu malo dôjsť v čase, keď podpísané osoby už neboli oprávnené konať za spoločnosť
AFRESH, a.s.. Ku konaniu boli pripojené spisy za účelom zisťovania jednotlivých opodstatnených
pohľadávok jednotlivých akcionárov a bolo preukázané, že existuje Zmluva o pôžičke uzavretá pod č.
FV2007/01. Svedkovia potvrdili, že peniaze sa poskytovali danej spoločnosti, dokonca zo svedeckých
výpovedí v prípravnom konaní ako je audítor z r. 2008, ktorý fungoval aj v r. 2008 a nebol prítomný

pri žiadnom vyhotovovaní zmlúv, resp. nebol prítomný pri poskytovaní peňazí, uviedol, že vedel, že
peniaze boli poskytované. Predmetná zmluva o pôžičke nebola ukončená, pôžička nebola vrátená. Ak
by existoval nejaký zápočet, ak by existovalo nejaké plnenie, v takom prípade by zmenka stratila svoje
opodstatnenie. Listina označená ako interný doklad a prísľub p. V., že túto pôžičku bez určenia dátumu a
výšky dá ako prevod na nepeňažný vklad, bol nehodnoverný. V tejto súvislosti právny zástupca žalobcu

správne poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo/21/2012, podľa ktorého ...„čo je vydané neskôr,
ako bola uplatnená zmenka, pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu,
sú právne nezávislé od základného právneho pomeru. Majú samostatnú právnu povahu a existenciu.
Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj
nárok preukazovať iným spôsobom, než je predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne

náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na ich zaplatenie“. Okresný súd vykonal dokazovanie
skúmaním pravosti zmenky, ktorá pravosť nebola vyvrátená v priebehu konania. Zo strany žalovaného
bola snaha spochybniť čas vyhotovenia zmenky, ktoré dôkazné bremeno nebolo unesené. Okresný súd
posúdil, že zmenka je pravá, podpísaná osobami oprávnenými konať v tom čase a taktiež aj kauzálny
titul je daný a nebolo preukázané jeho zrušenie.

31. Pokiaľ by išlo aj o nepeňažný vklad, ten sa mal oceňovať len znaleckým posudkom. Pokiaľ žalovaný
predložil prílohu k internému dokladu IN007, tak tento doklad vyhotovil nezamestnanec, teda osoba,
ktorá nebola poverená, sú tam uvedené len čísla, ktoré nespôsobujú naplnenie ust. § 37 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého by došlo k preukázaniu určitosti nejakého právneho úkonu, teda k žiadnemu

právnemu úkonu nedošlo. Čo sa týka interných dokladov, tieto okresný súd posúdil za nehodnoverné,
s poukazom aj na čas, kedy boli robené, a to dňa 31.12.2007, teda bolo nepravdepodobné, aby na
Silvestra niekto takéto doklady bez určitosti údajov vyhotovil. Právny zástupca žalobcu mal za to, že sú
robené len pre účely účtovníctva, pretože v ten deň predsa nikto nebol ochotný sa zúčastniť nejakého
rokovania, kde by podpisoval, že sa na konci roka môžu všetky jeho pôžičky, ktoré dal do spoločnosti,

zrušiť. Z výpovedí svedkov vyplývalo, že práve akcionári sa domáhali vrátenia peňazí a vtedy došlo
k rozporom, ktoré súviseli aj s rozporom medzi Ing. Q. ako bývalým svokrom P. V. a tieto osobné
rozpory vyústili do takého následku, že sa druhá strana rozhodla, a to žalovaný, že všetci tí, ktorí súviseli
s činnosťou P. V., majú byť za to postihnutí. Pokiaľ išlo o nejaký kapitálový fond, tento nikdy nebol
schválený žiadnym valným zhromaždením, ani predstavenstvom, aby zmluva, resp. suma 3.691.000,-

Sk bola kvalifikovaná ako kvalifikovaný prevod pôžičky. Skutočnosť, že peniaze boli poskytnuté, bola
preukázaná obidvoma stranami, akurát sporné bolo, či dal danú sumu neexistujúci akcionár na dôveru
svojej dcére, ktorej predtým v r. 2006 dal písomné zmluvy, aj notársku zápisnicu, a teda tento neakcionár
tak veril svojej dcére, aby to zaúčtovala a nepýtala si dňa 15.06.2007, kedy je zaúčtovaná suma,žiadnu zábezpeku, ani písomnú formu, ani záznam o zložení finančných prostriedkov, a preto príjmový
doklad pod č. P004 nie je podpísaný štatutárom, tak nemá ani váhu v účtovníctve, pretože nespĺňa
podmienky. Osoba, ktorá ho mala vystaviť, nebola účtovníčkou spoločnosti AFRESH, a.s. ani žiadnou

oprávnenou osobou. Pri predchádzajúcich vyjadreniach sa tvrdilo zo strany žalovaného, že finančné
prostriedky nosil p. V. do pokladne, ktoré mu mal dávať p. Q.. Okresný súd uzavrel, že listiny preukázali,
že všetky peniaze, ktoré boli do konca roka 2007 dávané, boli dávané do Q. Q., takže ani toto tvrdenie
žalovaného neobstálo, i keď okresný súd poukázal, že týmto sa nebol povinný zaoberať, pretože s
poukazom na predmet žaloby a dané konanie bol povinný sa zaoberať iba rozsahom popretia. V

zmysle zmenkového zákona bolo potrebné vnímať abstraktnosť povahy zmenky, keďže je nezávislá od
akéhokoľvek úkonu. Pokiaľ žalovaný argumentoval protichodne od tvrdenia žalobcu, tak okresný súd
si tieto jeho tvrdenia neosvojil, pretože z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo poskytnutie
finančných prostriedkov a ak argumentoval ďalšími skutočnosťami, tak okresný súd zdôraznil, že bol
povinný zaoberať sa iba výslovne dôvodmi uvedenými v popretí. Iné skutočnosti, prípadne ďalšie nové
dôvody nebolo možné zo strany okresného súdu akceptovať a okresný súd nemohol na ne prihliadať,

pretože bol povinný skúmať iba dôvodnosť popretia dôvodmi uvedenými v popretí.

32. Pokiaľ žalovaný trval na tom, že zmenka nebola vystavená dňa 15.06.2007, pretože ani zmluva
nebola uzatvorená dňa 15.06.2007, čo preukazoval výsluchmi svedkov v rámci trestného konania,
čo vyplývalo aj zo zápisníc pripojených trestných spisov, s ktorými sa okresný súd na pojednávaní

oboznamoval, tak okresný súd poukázal na rozporné tvrdenia svedkov, pretože rozpory spočívali v
tom, že zmluva bola vyhotovená dňa 15.06., resp. až s časovým odstupom na požiadavku audítora,
avšak nepochybné bolo, že finančné prostriedky k 15.06.2007 boli skutočne poskytnuté, teda skutočná
zmluva o pôžičke bola uzatvorená k 15.06.2007, a to, že v zmluve, a to ani v písomnej, nie je uvedená
zmenka ako nejaké zabezpečenie, tak na to nie je daná žiadna zákonná povinnosť a nie je to potrebné

uvádzať v zmluvách. Okresný súd uzavrel, že k pôžičke skutočne došlo k 15.06.2007 s tým, že za
zmluvnú stranu AFRESH, a.s. konali osoby oprávnené konať v mene danej spoločnosti v tom čase.
Pokiaľ zmluva bola vyhotovená v písomnej forme až s časovým odstupom a bola spísaná a podpísaná
osobami, ktoré už neboli oprávnené konať za spoločnosť AFRESH, a.s., tak okresný súd uviedol, že
zmluva o pôžičke môže byť vyhotovená aj v ústnej forme, pričom písomné vyhotovenie možno posúdiť

iba ako potvrdenie dokladu pre potreby účtovníctva, t.j. evidenčný charakter. Reálne bola skutočne
poskytnutá k 15.06.2007, a pokiaľ bola s časovým odstupom vyhotovená zmluva, toto nebolo jednak
jednoznačne preukázané, a pokiaľ by aj bolo pripustené jej dodatočné vyhotovenie, išlo by len o
formálnu záležitosť vzhľadom na potrebu vykonania auditu, teda o dodatočné potvrdenie niečoho, k
čomu skutočne došlo minimálne v ústnej forme, keď sa tie finančné prostriedky poskytli, na základe čoho

bola vyhotovená aj vystavená samotná zmenka, vyhotovená dňa 15.06.2007, keď iný dátum vystavenia
zmenky nebol preukázaný. Podstatné pre posúdenie veci bolo, že vtedy bola zmenka vystavená a
nejde o falzum, či zmenku podpísanú neoprávnenými osobami, čo vyplývalo aj zo záverov znaleckého
posudku. Pokiaľ aj z pripojeného trestného spisu vyplývali tvrdenia svedkov o vyhotovení písomnej
formy zmluvy o pôžičke v inom čase, než je uvedené v zmluve, opätovne okresný súd zdôraznil, že

pre viaceré rozpory v tvrdeniach svedkov to nebolo nepochybne preukázané a podstatná bola zmenka,
ktorá bola platne vystavená dňa 15.06.2007, pričom finančné prostriedky od p. V. pre AFRESH, a.s.
boli skutočne poskytnuté do vystavenia zmenky, teda do 15.06.2007, čo vyplývalo z predložených
listín a z výpovedí svedkov. Okresný súd posúdil platné vystavenie zmenky, a to bez ohľadu na titul
pre zmenku, keďže nešlo o spotrebiteľský vzťah. Podstatná bola zmenka, ktorá bola vystavená dňa

15.06.2007, podpísaná oprávnenými osobami, a to, že tvrdenie žalovaného ohľadom antedatovania
nebolo preukázané. Okresný súd tak posúdil opodstatnenosť nároku žalobcu, nakoľko vykonaným
dokazovaním konštatoval, že žalovaný neopodstatnene poprel pohľadávku žalobcu, ktorá bola riadne
preukázaná. V tomto konaní bol okresný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať iba žalovaným
uvedené dôvody popretia. Ostatné námietky, či rozporovania v priebehu konania nebol oprávnený

skúmať, posudzovať a zohľadňovať vzhľadom na charakter konania a predmetu sporu. Z uvedeného
iné skutočnosti než boli dôvody popretia, nebral okresný súd do úvahy. Okresný súd žalobe vyhovel a
určil tak, ako žalobca požadoval, keďže dôvody popretia žalovaným považoval za neopodstatnené a
nepreukázané.

33. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, okresný súd mu podľa ust. § 255
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanému s tým, že o výške trov konania
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na § 262
CSP.34. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho
zástupcu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil, žalobu zamietol, resp. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a
rozhodnutie. Žalovaný napadnutý rozsudok považoval za nesprávny, vychádzajúci z nedostatočne
zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného okresný súd
nevyhodnotil vykonané dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, dôkazy
vyhodnotil jednostranne v neprospech žalovaného, pričom ignoroval dôkazy vykonané v konaní a

na pojednávaní dňa 31.5.2019 vyplývajúce prečítaním svedeckých výpovedí z vyšetrovacieho spisu
ORP-478/2-VYS-DK-2015 a spisu KRP-83/2-VYS-ZA-2014, na základe ktorých by dospel k iným
skutkovým zisteniam a k inému právnemu posúdeniu veci a žalobu mal zamietnuť. Okresný súd sa
ani vyčerpávajúco neoboznámil s pripojenými spismi Okresného súdu Námestovo sp. zn. 8C/98/2010,
spisom Okresného súdu v Žiline sp. zn. 10Zm 16/2010, sp. zn. 19Zm 17/2010, zápisnicou o výsluchu
svedka L. O. z trestného spisu OOPZ Dolný Kubín sp. zn. ORP-361/OEK-DK-2010-DZ zo dňa 7.2.2011,

ktorá bola ako príloha k popretiu pohľadávky popierajúcim veriteľom a nevykonal žalovaným navrhnutý
dôkaz vykonanie znaleckého posudku z odboru ekonomika, odvetvie účtovníctva, na základe ktorých
by dospel k iným záverom, a to, že zmenka nebola vystavená a podpísaná dňa 15.6.2007, ale najskôr
v roku 2008, kedy P. V. ani L. O. neboli oprávnení konať v mene úpadcu, ako aj, že pôvodný zmenkový
veriteľneposkytolúpadcovipôžičkuvnímtvrdenejvýške3.691.000,-Sk,ktorúpôžičkumalazmenkaako

zabezpečovací inštitút zabezpečovať. Žalovaný poukázal na to, že pohľadávku poprel hlavne z dôvodu,
že :
- zmenkový veriteľ P. V. neposkytol úpadcovi dňa 15.6.2007 pôžičku v sume 3.691.000,- Sk,
- zmenka nebola vystavená v deň 15.6.2007,
- zmenka je antedatovaná, bola vystavená a podpísaná výstavcom v čase, keď P. V. a L. O. nemali

oprávnenie konať v mene úpadcu.
Žalovaný poukázal na to, že od počiatku namietal, že pohľadávka, pôžička vo výške 3.691.000,- Sk,
ktorú si žalobca ako veriteľ prihlásil do konkurzu na základe zmenky datovanej dňa 15.6.2007, nebola
pôvodným veriteľom P. V. ako pôžička poskytnutá úpadcovi k 15.6.2007. Vlastná zmenka zo dňa
15.06.2007 podľa tvrdenia žalobcu slúžila ako zabezpečovací inštitút vo vzťahu k pôžičke FV 2007/1 zo

dňa 15.6.2007 v sume 3.691.000,- Sk, teda mala zabezpečovať pôžičku poskytnutú ku dňu 15.6.2007 P.
V. spoločnosti AFRESH, a.s.. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že ani zmluva o pôžičke, ani
zmenka neboli podpísané dňa 15.6.2007, pretože k tvrdeniu žalobcu, ako aj svedka P. V. a L. O. odporujú
výpovede svedkov - Ing. U. Q., ktorá vysvetlila, kedy a z akých dôvodov sa vypísala zmluva o pôžičke,
že to bolo vo februári 2008 pri audite, ktorú skutočnosť potvrdil ako svedok pred vyšetrovateľom audítor

Mgr. G. G. a svedok F. A., ktorý výslovne uviedol, že Zmluva o pôžičke FV 2007/1 nebola napísaná dňa
15.6.2007, ale neskôr, že pri jej podpise nebol ani L. O. prítomný, a že o existencii zmenky sa dopočul od
P. V. a L. O., ale pri jej vypisovaní a podpisovaní prítomný nebol. Tieto výpovede vyvrátili jednak tvrdenie
žalobcu, výpovede svedkov V. a O. sú nepravdivé, a tým aj záver okresného súdu v hodnotení dôkazov.
Ak svedok P. V., ako aj svedok L. O. vo výpovedi v tomto konaní ako aj vo svojom výsluchu ako svedka

v konaní ORP-482/2-VYS-DK-2015 pred vyšetrovateľom výslovne uviedli, že pri vyhotovení zmenky
a jej podpise bol F. A. prítomný, tak ich výpovede sú nevierohodné. F. A., ktorý podpisoval zmluvu o
pôžičke, poprel, že by táto bola vyhotovená dňa 15.6.2007 a o existencii zmenky nevedel. Uviedol, že
peniaze, ktorými disponoval P. V., boli určené na vykupovanie pozemkov pod vlek. Ak L. O. tvrdil, že P.
V. údajne poskytol pôžičku a následne P. V. túto poskytol úpadcovi AFRESH, a.s., je potrebné zdôrazniť

rozpor v týchto výpovediach, pretože spoločnosť AFRESH, a.s. nikdy žiadne pozemky nevlastnila a na
svoje meno žiadne pozemky nenadobúdala. Vlastníkom pozemkov pod lyžiarskym strediskom bola Ing.
U. Q.. Pozemky sa vykupovali v roku 2006 a 2007 na meno Ing. U. V.. Ak L. O. poskytol pôžičku P.
V. a táto sa mali použiť na výkup pozemkov pre U. Q., potom nešlo o pôžičku poskytnutú spoločnosti
AFRESH, a.s.. Svedecké výpovede Mgr. G. G., Ing. Q. a F. A. preukázali, že Zmluva o pôžičke FV 2007/1

bola spísaná dodatočne. Žalobca nepreukázal, že ku dňu 15.6.2007 P. V. poskytol úpadcovi pôžičku vo
výške 3.691.000,- Sk. Ak žalobca tvrdil, že zmenka kryje konkrétny kauzálny vzťah, potom bolo dôkazné
bremeno na jeho strane. Ak z výsluchu svedka L. O. vyplynulo, že to bol on, kto mal údajne poskytnúť
P. V. postupne finančné prostriedky ako fyzickej osobe v sume 3.691.000,- Sk, ktorý mal uvedené
prostriedky vložiť do spoločnosti úpadcu, tak ani svedok L. O. ani P. V. žiadnym vierohodným spôsobom

nepreukázali,žebyL.O.poskytolP.V.,hociajakosúkromnejosobepôžičkuvovýške3.691.000,-Sk.Na
podporu svojho tvrdenia žalovaný poukázal i na vec vedenú pred Okresným súdom Námestovo sp. zn.
8C/98/2010, z ktorého je nesporné, že v tomto konaní sa P. V. domáhal voči úpadcovi zaplatenia sumy
1.640.000,- Sk z titulu údajne poskytnutej pôžičky úpadcovi, ktorá žaloba bola zamietnutá. Okresný súdsastýmitodôkazminevysporiadal.Žalovanýpoukázalnato,žeužvkonanípredOkresnýmsúdomŽilina
sp. zn. 10CbZm 5/2010 tvrdenia voči zmenke, teda, že nebola vystavená dňa 15.6.2007 a ani zmluva o
pôžičke nebola uzavretá dňa 15.6.2007 a ku dňu 15.6.2007 P. V. úpadcovi uvedenú sumu neposkytol, a

to ani reálnym plnením, a že zmenka bola vystavená najskôr v roku 2008, kedy ani P. V. ani L. O. neboli
oprávnené osoby konať v mene úpadcu, pretože dňa 12.10.2007 bol P. V. odvolaný z funkcie predsedu
predstavenstva úpadcu a L. O. z funkcie podpredsedu predstavenstva úpadcu, nezmenil a zotrval na
nich. Naopak, žalobca svoje tvrdenia prispôsobuje dôkaznej situácii vývoju udalostí. Nasvedčuje tomu aj
zmena tvrdení žalobcu ohľadne poskytnutia pôžičky 3.691.000,- Sk, keď hoci svedok P. V. a L. O. tvrdili

v konaní pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 10CbZm 5/2010 a v trestnom konaní, že zmluva o pôžičke
a zmenka sa vypísali v deň, keď pôžička dosiahla sumu 3.691.000,- Sk, teda ku dňu 15.6.2007, tak po
zistení neudržateľnosti tejto konštrukcie žalobca už tvrdil, že finančné toky išli priebežne, že netvrdia,
že 15.6.2007 boli poskytnuté finančné prostriedky v tejto sume a že na základe tejto zmluvy o pôžičke
bola vystavená zmenka obdobne, ako to robia v bankových domoch. Z vykonaného dokazovania bolo
nesporné, že na základe príjmového dokladu P 004 zo dňa 15.6.2007 vložil ako finančnú výpomoc

sumu 1.740.000,- Sk Ing. P. Q., ktorý dôkaz nebol vyvrátený. Nesúhlasil žalovaný so záverom okresného
súdu, že tento doklad nie je hodnoverný. Z vyšetrovacieho spisu, v ktorom bolo preskúmané účtovníctvo
úpadcu, je zistené, že účtovníctvo úpadcu nebolo žiadnym spôsobom skresľované ani upravované
a bola preskúmaná aj hodnovernosť dokladu P 004 zo dňa 15.6.2007. Pre posúdenie tohto dokladu
okresnýmsúdomakonehodnovernéhonietoporyvovykonanomdokazovaní.Nestotožnilsasozáverom

okresného súdu, ktorý hodnotil výpovede Ing. Q. a Ing. U. Q. ako nehodnoverné a naopak, výpoveď
svedka V. a O. považoval za hodnoverné. Obaja svedkovia popierali pravosť svojich podpisov na
prezenčných listinách zo zasadnutia predstavenstva úpadcu zo dňa 7.9.2007, 18.5.2009 a P. V. popieral
svoj podpis na listine - prílohe k internému dokladu IN 007 zo dňa 31.12.2007, ktoré tvrdenia sa ukázali
vykonanímznaleckéhoposudkuakonepravdivé.Okresnýsúdlistinu-prílohukinternémudokladuIN007

posúdil ako nehodnovernú, hoci sa znaleckým posudkom preukázalo, že ju vlastnoručne podpísal P.
V.. Úvahy okresného súdu, ktoré uviedol, sú arbitrárne a subjektívneho charakteru. Pokiaľ okresný súd
hodnotilvýpovedeIng.Q.aIng.Q.akonepravdivézdôvodu,ženalistinePELPRINTsanepotvrdilipravé
podpisy P. V., tak z posudku vypracovaného pre účely trestného konania vyhotoveného Kriminalistickým
a expertíznym ústavom policajného zboru, znalci v bode 1 posudku uviedli, že na listine PELPRINT

je P. V. pravdepodobne pisateľom sporných podpisov. Zo záverov tohto posudku vyplýva, že spôsob
podpisovania P. V. je taký variabilný, že nie je možné sa potom stotožniť so záverom posudku Ing. Q..
Žalovaný považoval za potrebné zdôrazniť, že P. V., ako aj svedok L. O. klamali súdu a klamali aj vo
svojich čestných prehláseniach zo dňa 24.10.2016, keď tvrdili, že podpisy na listinách IN007, prezenčnej
listine zo zasadnutia predstavenstva úpadcu zo dňa 7.9.2007, 18.5.2009 nie sú ich podpismi, vzhľadom

na závery znaleckého posudku, podľa ktorých bolo nesporné, že sú to ich vlastnoručné podpisy a
okresný súd ich hodnovernosť nespochybňoval. Podľa žalovaného samotný právny úkon - podpísanie
dokumentu IN007 zo dňa 31.12.2007 je potrebné hodnotiť ako zachytenie prejavu vôle osoby svedka P.
V., ktorým akceptoval návrh dohody úpadcu podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto
dokladu P. V. vlastnoručne svojim podpisom urobil prejav vôle, súhlas svoju pôžičku - finančnú výpomoc

- úpadcovi preúčtovať do fondu finančnej stability, v dôsledku čoho došlo k zániku záväzku úpadcu z
titulu pôžičky v prospech P. V., poskytnutej v roku 2007. Teda potom ani zmenka ako zabezpečovací
inštitút pôžičky za rok 2007 nemá čo zabezpečovať, ak zanikla pôžička, ktorú mala zabezpečiť a potom
ani nemohol P. V. previesť zmenku - postúpiť zmenku na L. O. a následne L. O. na T. X. a T. X. na
žalobcu. Záver okresného súdu, ktorým vyhodnocoval doklad - prílohu k internému dokladu IN 007 zo

dňa31.12.2007,nepovažovalžalovanýzasprávny,akokresnýsúdvinomkonaní,atovkonanívedenom
pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 26Cbi/4/2015 rozhodol inak. Pokiaľ okresný súd polemizoval s tým,
prečo Ing. Q., ak poskytol finančné prostriedky pre úpadcu, prečo ich dal p. V. a nie priamo spoločnosti,
žalovaný uviedol, že Ing. Q. vo svojej výpovedi podrobne uviedol celý chod financovania úpadcu od jeho
založenia, ako aj dôvody spôsobu svojho financovania spoločnosti AFRESH, a.s.. Okresný súd sa však

nezamýšľal nad nelogickým postupom L. O. a P. V., pretože obaja boli v roku 2007 ako zakladatelia
spoločnosti úpadcu jej akcionármi a ak by L. O. ako akcionár chcel poskytnúť úpadcovi pôžičku, tak
nemal by dôvod toto urobiť priamo a nie cez P. V.. Žalovaný nepovažoval za vylúčené, že L. O. poskytol
P. V., ako súkromnej osobe pôžičku v nepreukázanej výške. P. V. však nemal z čoho uvedenú pôžičku
vrátiť a tak vykonštruovali spoločne s L. O., s využitím Zmluvy o pôžičke FV 2007/1, spísanej vo februári

2008 legendu, ktorú predstavili okresnému súdu a vyhotovili dodatočne zmenku zo dňa 15.6.2007 na
sumu 3.783.275,- Sk a zmenku zo dňa 1.12.2007 na sumu 1.722.000,- Sk, na základe ktorých sa
pokúsili vylákať od úpadcu zmenečné sumy. Obe zmenky majú identickú formu. Po zistení, že zmenka
zo dňa 1.12.2007 je datovaná dátumom, kedy ani P. V. ani L. O. neboli osobami oprávnenými podpisovaťza úpadcu, v konaní sp. zn. 19Zm 17/2010 zobrali žalobu späť. Podľa žalovaného táto skutočnosť
preukazuje, že zmenka, nárok uplatňovaný zo zmenky zo dňa 15.6.2007 je zmenkou vystavenou a
vypísanou len pre účely podania návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu v roku 2010, teda v

obdobípredpodanímnávrhunaOkresnýsúdŽilina,najskôrvroku2008,kedyP.V.aniL.O.neboliosoby
oprávnenévmenespoločnostikonať.Nasvedčujetomuajdôkaz,žeanijednazmenkanebolaevidovaná
v účtovníctve úpadcu, bez vedomia účtovníčky spoločnosti a predstavenstva spoločnosti sa obe zmenky
objavili dodatočne, až v roku 2010, po zhoršení sa vzťahov P. V. ako bývalého zaťa Ing. P. Q. a bývalého
manžela Ing. Q., po rozvode ich manželstva v roku 2009. Žalovaný zvýraznil, že jeho procesná obrana

a návrhy na dokazovanie sa týkali výlučne preukázania dôvodov popretia prihlásenej pohľadávky, jej
právneho dôvodu, teda zo zmenky. Mal za to, že na preukázanie uvedených dôvodov bolo nevyhnutné
vykonať znalecké dokazovanie na účtovníctvo úpadcu z odboru ekonomika, odvetvie účtovníctva, kde
by znalec posúdil aj relevantnosť postupu úpadcu pri preúčtovaní finančných výpomocí akcionárov do
Fondu finančnej stability. Podľa žalovaného vykonaným dokazovaním sa preukázali dôvody popretia, a
to, že P. V. neposkytol úpadcovi dňa 15.6.2007 pôžičku vo výške 3.691.000,- Sk na základe Zmluvy o

pôžičkeFV2007/1zodňa15.6.2007,pretozmenkanemohlazabezpečovaťuvedenúpôžičkuvuvedenej
výške. P. V. neposkytol úpadcovi pôžičku v sume 3.691.000,- Sk v roku 2007 ani reálnym plnením.
Záväzok úpadcu voči P. V. z pôžičky (evidovaná v účtovníctve úpadcu vo výške 251.000,- Sk) a prípadne
aj iných vkladov do spoločnosti úpadcu v roku 2007 zanikol ku dňu 31.12.2007 na základe preúčtovania
týchto finančných výpomocí - pôžičiek do Fondu finančnej stability na základe jeho vlastného prejavu

vôle podpísaním prílohy k internému zúčtovaciemu dokladu IN 007 zo dňa 31.12.2007, v dôsledku
čoho zmenka stratila svoje opodstatnenie. Zmenka zo dňa 15.6.2007 na sumu 3.783.275,- Sk potom
nemôže slúžiť ako zabezpečovací inštitút k neexistujúcej pôžičke vo výške 3.691.000,- Sk. Zmenka
nebola vypísaná a podpísaná dňa 15.6.2007, ale najskôr v roku 2008, resp. po dátume 12.10.2007, teda
v čase, keď P. V. a L. O. neboli osobami oprávnenými konať v mene spoločnosti AFRESH, a.s., Trstená.

35. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu, v
podaní zo dňa 19.08.2019 (č.l. 800 - 804 spisu). S námietkou žalovaného, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a dostatočne zisteného skutkového
stavu, sa nestotožnil. Podľa žalobcu súd prvej inštancie sa riadne a vyčerpávajúcim spôsobom venoval

každej námietke žalovaného, v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP svoje rozhodnutie odôvodnil a správne
poukázal na relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v Žiline.
Tvrdenia a skutočnosti uvádzané žalovaným považoval v celom rozsahu za účelové, zavádzajúce a
nepravdivé, vo svojom súhrne nezakladajú dôvod pre žalovaným navrhované zrušenie napadnutého
rozsudku. Žalobca mal za to, že napadnutý rozsudok okresného súdu je v celom rozsahu vecne

správny.Bolonepochybnéapreukázané,žežalobcasvojupohľadávkudokonkurznéhokonaniaprihlásil
titulom vlastnej zmenky bez protestu zo dňa 15.06.2007, ktorú vystavil dlžník a ktorou sa zaviazal
zaplatiť bez protestu sumu 125.581,72 Eur v deň splatnosti, t.j. do 31.12.2009 a práva z tejto zmenky
nadobudol žalobca rubopisom. Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že
majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu prípadne vymáhaniu preukazovať, že mu povinný

zmenkovúsumuajskutočnedlhuje.Žalobcasisvojudôkaznúpovinnosťsplnilužsamotnýmpredložením
zmenky a nebolo jeho povinnosťou preukázať, ktorú pohľadávku zmenka zabezpečuje, aká je jej výška
a už vôbec nie, či vedie zmenku v účtovníctve. Skutkové otázky, či účtovníctvo spoločnosti AFRESH,
a.s. bolo vedené riadne a správne v súlade so zákonom o účtovníctve, či sa v účtovníctve úpadcu
nachádza zaúčtovaná vlastná zmenka bez protestu a ďalšie skutočnosti nemali vplyv na existenciu

povinnosti úpadcu plniť z takejto zmenky. V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie NS ČR sp. zn.
9Cmo/533/2000, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 5Cm/194/95. Zároveň poukázal na to, že správca, ako aj
popierajúci veriteľ je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky,
pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah popretia pohľadávky znamená
právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Úlohou incidenčného konania nie je opätovné

preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, ale je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací
prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú
skutočnosti a pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená, teda úplne alebo v
určitej časti alebo v určitom poradí. Už v prebiehajúcom konaní, teda po márnom uplynutí lehoty na
popretie pohľadávok nie je možné zo strany správcu rozširovať dôvody popretia pohľadávky a na takéto

popretie prihliadať. Žalovaný v odvolaní uvádza nové dôvody, pre ktoré prihlásenú pohľadávku popiera.
Čo sa týka tvrdenia žalovaného, týkajúce sa dokladu Pelprint uvedeného v odvolaní, tak uvedená
skutočnosť preukazuje úmysel žalovaného za každú cenu predkladať nepravdivé tvrdenia, v ktorej
súvislosti poukázal i na zásadu koncentrácie konania. Z vykonaného dokazovania, s poukazom naznalecký posudok č. 36/2008, podpisy na dokumente označenom „Pelprint“, a to podpisy P. V. nie sú
pravými podpismi. Tento záver preukázal nehodnovernosť výpovedí Ing. Q. a Ing. Q. aj v rámci konania
sp. zn. 10CbZm/5/2010. Zároveň medzi stranami nebolo namietané tvrdenie p. V., že daný doklad -

tlačivo pelprint nemohol byť vyhotovený v roku 2007 a 2008, ako tvrdil Ing. Q. a Ing. Q., keďže sa
začal vyrábať najskôr v roku 2010, kedy vznikla tá spoločnosť. Z uvedeného vyplýva, že bol vyhotovený
dodatočne s časovým odstupom a pravdepodobne pre účely tohto, či obdobného konania. K tvrdeniu
žalovaného o tom, že záväzok úpadcu voči P. V. z pôžičky a prípadne aj iných vkladov do spoločnosti
úpadcu v roku 2007 zanikol ku dňu 31.12.2007 na základe preúčtovania týchto finančných výpomocí

do Fondu finančnej stability na základe jeho vlastného prejavu vôle podpísaním prílohy k internému
zúčtovaciemu dokladu IN 007 zo dňa 31.12.2007, v dôsledku čoho zmenka stratila svoje opodstatnenie,
považoval za nepravdivé. Uviedol, že právny zástupca žalovaného na jednej strane tvrdí, že nedošlo k
pôžičke, na strane druhej, že p. V. dal „súhlas“, aby pôžička bola preúčtovaná do fondu finančnej stability,
teda si značne rozporuje. Ak právny zástupca žalovaného tvrdí, že p. V. dal takýto súhlas s vkladom
na preúčtovanie do fondu finančnej stability, je nesporné vystavenie zmenky. Preto prípadný súhlas

nemá vplyv na zmenku, ktorá je základom tohto sporu. Prípadné iné záväzky neboli predmetom tohto
konania, a preto neobstojí ani poukaz na rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi/4/2015-486 zo dňa
27.06.2019, pretože predmetom tohto konania bol iný záväzok. Okrem toho citovaný rozsudok doposiaľ
niejeprávoplatný.Pokiaľžalovanýtvrdil,žedošlokzánikuspornejpôžičkyformoupreúčtovaniadofondu
finančnej stability spoločnosti úpadcu na základe prílohy k internému dokladu IN 007 zo dňa 31.12.2007,

tak takáto listina je irelevantná a na jej podklade nikdy nemohlo dôjsť k zániku povinnosti úpadcu plniť
zo zmluvy o pôžičke. P. V. nikdy nevyslovil súhlas s prevodom pôžičky ako vkladu do vlastného imania
spoločnosti bez zvýšenia jej základného imania. Príloha k internému dokladu IN 007 zo dňa 31.12.2007
je svojím obsahom neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka.
Z obsahu tejto listiny nie je zrejmé, ohľadom akej pôžičky a v akej výške mal pôvodný veriteľ súhlasiť

s prevodom ako vkladu do základného imania spoločnosti. V tejto súvislosti poukázal žalobca na záver
vyjadrený v rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Obo 18/2008, rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdon 257/97. Mal za to,
že argumentácia žalovaného o tom, že nárok žalobcu zanikol v dôsledku prevedenia pôžičky do fondu
stability úpadcu, neobstojí, k takémuto prevodu právne nikdy nedošlo a s takýmto prevodom právny
predchodca žalobcu nikdy nevyslovili súhlas. Mal za to, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov

dospel k správnym skutkovým zisteniam a tento správne právne posúdil. Navrhol napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť.

36. K doručenému vyjadreniu žalobu sa písomne vyjadril žalovaný (č.l. 832 - 836 spisu). Žalovaný
trval na podanom odvolaní a jeho dôvodoch. Tvrdenia žalobcu považoval za účelové a nepravdivé.

Poukázal na to, že v celom konaní uplatňoval procesnú obranu v kontexte dôvodov popretia pohľadávky
žalobcu a v rozsahu námietok zo dňa 2.8.2010 proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného
súdu Žilina sp. zn. 10Zm 16/2010, ako prílohu k popretiu, na ktoré sa odvolával v popretí pohľadávky.
Žalobca zavádza nepravdivými tvrdeniami týkajúcimi sa listiny „Pelprint“. Tvrdenia žalobcu sú v rozpore
so skutočnosťou. K tvrdeniu žalobcu o rozpore tvrdení žalovaného k pôžičke P. V. žalovaný uviedol,

že netvrdil, že P. V. žiadnu finančnú výpomoc spoločnosti AFRESH, a.s. neposkytol. Od počiatku tvrdil,
že P. V. poskytol spoločnosti AFRESH, a.s. finančnú výpomoc v sume 251.000,- Sk, ktorá je aj riadne
zaúčtovanávúčtovníctveúpadcu.Tedavosvojichtvrdeniachsižalovanýneprotirečí.Finančnévýpomoci
do spoločnosti poskytol najmä Ing. P. Q. ako fyzická osoba a spoločnosť OVP ORAVA, s.r.o., ktorej bol
konateľom. Považoval za nesporné, že vlastnoručný podpis P. V. na Internom zúčtovacom doklade IN

007 je nesporným prejavom jeho vôle s preúčtovaním svojej pôžičky (jednoznačne s pôžičkou ku dňu
31.12.2007) do fondu finančnej stability. P. V. účelovo popieral svoj podpis na uvedenom dokumente.
Preukázaním, že sa jedná o jeho vlastnoručný podpis, sa preukázala aj jeho vôľa a vedomosť ako prejav
vôle, ktorým akceptoval návrh dohody úpadcu podľa ust. § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Za rozhodujúcu žalovaný považoval skutočnosť, že až na konci roku 2007 bolo známe, že finančná

výpomoc úpadcovi v roku 2007, ktorá bola poskytovaná priebežne, a to do sumy 3.691.000,- Sk, bola
známa až pri závierke za rok 2007 začiatkom roku 2008. Výpovede svedkov - Ing. Q. a F. A. ako aj
audítora Mgr. G. G. jednoznačne preukázali, že Zmluva o pôžičke FV 2007/1 bola spísaná dodatočne vo
februári v roku 2008, pri audite spoločnosti za rok 2007. Z uvedeného vyplýva, že ani zmenka nemohla
byť vystavená skôr. Aj svedok L. O., aj svedok P. V. zhodne vypovedali, že zmenka sa vystavila v ten

istý deň ako zmluva o pôžičke FV 2007/1. Právo podpisovať za spoločnosť však P. V. ako predsedovi
predstavenstva a L. O. ako podpredsedovi predstavenstva zaniklo odvolaním z funkcie na valnom
zhromaždení úpadcu, konaným dňa 12.10.2007. Nie je preto rozhodujúce, či sú podpisy oboch na
zmenke ich vlastnoručnými podpismi, ale za rozhodujúce je potrebné považovať skutočnosť a vykonanédokazovanie tomu nasvedčuje, že zmenka bola vyhotovená a podpísaná v čase, keď ani P. V. ani L. O.
neboli oprávnení konať v mene spoločnosti. Podľa žalovaného vykonaným dokazovaním sa preukázalo,
že zmenka nebola vyhotovená dňa 15.6.2007, ale dodatočne, a to v čase po 12.10.2007, kedy ani P.

V. ani L. O. neboli oprávnení podpisovať v mene spoločnosti, a preto zmenka ani vedená v účtovníctve
spoločnosti nebola. Na podporu svojho tvrdenia poukázal aj na zmenku zo dňa 1.12.2007 na sumu
1.722.000,- Sk, ktorá bola vystavená na zmenkového veriteľa P. V., ktorú zmenku tiež previedol P. V.
rubopisom na L. O.. Na základe tejto zmenky sa pokúsili vylákať od úpadcu zmenečnú sumu, kde podal
L. O. v ten istý deň, dňa 25.3.2010, ako návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu na sumu

zo zmenky, ktorá je predmetom tohto konania, na Okresný súd Žilina návrh na vydanie zmenkového
platobného rozkazu pod sp. zn. 19Zm/17/2010 a návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu
sp. zn. 10Zm/16/2010 na zaplatenie zmenky v sume 3.783.275,- Sk, pričom obe zmenky majú identickú
formu. Po zistení, že zmenka zo dňa 1.12.2007 je datovaná dátumom, kedy ani P. V. ani L. O. neboli
osobami oprávnenými podpisovať za úpadcu, zobral L. O. v konaní sp. zn. 19Zm 17/2010 žalobu späť.
Žalovaný preto tvrdenia žalobcu považuje za nepravdivé.

37. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 15.10.2019 (č.l.
852 - 854 spisu). Tvrdenia a skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní považoval v celom rozsahu za
účelové, zavádzajúce. Žalobca poprel skutkové tvrdenia žalovaného, že zmenka aj zmluva o pôžičke sú
antedatované a že boli spísané v čase, kedy osoby, ktorých podpisy sa na zmenke nachádzajú, neboli

oprávnení v mene dlžníka takúto listinu podpísať. Žalobca upriamil pozornosť odvolacieho súdu na novú
skutočnosť, a to, že žalovanému dňa 15.10.2019 zaniklo postavenie účastníka konkurzného konania
vedeného na majetok úpadcu v zmysle ust. § 26 ods. 1 písm. g) ZOKR. Podľa ust. § 27 ods. 1 písm. c)
ZOKR postavenie účastníka veriteľovi zanikne v rozsahu ním prihlásenej pohľadávky alebo jej dotknutej
časti dňom márneho uplynutia lehoty na podanie žaloby o určenie pohľadávky alebo dňom zastavenia

konania o určení popretej pohľadávky z dôvodu, že veriteľ popretej pohľadávky nezaplatil preddavok
na trovy konania, v rozsahu popretia pohľadávky. Podľa ust. § 26 ods. 1 písm. g) ZOKR postavenie
účastníka veriteľovi zanikne v rozsahu ním prihlásenej pohľadávky dňom zániku pohľadávky. Žalovaný
si prihláškou pohľadávky zo dňa 18.11.2014, poradové číslo 1, prihlásil v konkurze na majetok úpadcu
vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/14/2014 pohľadávku v celkovej sume 712.174,22 Eur,

ktorá pozostávala z istiny vo výške 488.513,36 Eur a úrokov vo výške 223.660,86 Eur s vymedzeným
právnym dôvodom vzniku Zmluvy o finančných výpomociach, a to Zmluva o pôžičke 05/2010 zo dňa
22.07.2010 a jej Dodatok č. 1 zo dňa 01.09.2010, Zmluva o pôžičke č. 06/2010 zo dňa 14.09.2010 a jej
Dodatok č. 1 zo dňa 01.01.2011, Zmluva o pôžičke č. 07/2012 zo dňa 22.11.2012 a Zmluva o pôžičke
č. 02/2013 zo dňa 31.12.2013. Príslušenstvom boli úroky, ktoré boli vypočítané na základe zmlúv o

pôžičkách. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 38Cbi/7/2015-298 zo dňa 7. septembra 2018 výrokom
I. konanie v časti o určenie právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti pohľadávky prihlásenej
žalobcom prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 18.11.2014 v konkurze na majetok úpadcu AFRESH,
a.s., so sídlom Oravická 614/14, Trstená, IČO: 36 709 727, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.
zn. 4K/14/2014, čo do úrokov z omeškania v sume 223.660,86 Eur zastavil. Ďalším výrokom žalobu

zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 13CoKR/10/2019 zo dňa 18.09.2019 výrokom I. rozhodol, že
rozsudokOkresnéhosúduŽilinač.k.38Cbi/7/2015-298zodňa7.septembra2018vnapadnutomvýroku,

ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania potvrdil
a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
Z obsahu citovaných rozsudkov je zrejmé, že žalovanému v časti pohľadávky vo výške 712.174,22
Eur, ktorú si prihlásil prihláškou pohľadávky zo dňa 18.11.2014, poradové číslo 1, zaniklo postavenie
účastníka konkurzného konania podľa ust. § 27 ods. 1 písm. c) ZOKR.

38. Podľa uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/14/2014 zo dňa 25.06.2015, zverejneného v OV
č. 126/2015 zo dňa 03.07.2015, Okresný súd Žilina v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok
úpadcu: AFRESH, a.s., so sídlom Oravická 614/14, 028 01 Trstená, IČO: 36 709 727, správcom ktorého
je JUDr. Jozef Kadura, so sídlom kancelárie ul. J. XX, XXX XX I., v časti o návrhu navrhovateľa: OVP

ORAVA, s.r.o., so sídlom Oravická 617/20, 028 01 Trstená, IČO: 31 608 957, na potvrdenie prevodu
pohľadávok rozhodol, že potvrdzuje prevod pohľadávky veriteľa SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY
PODNIK, štátny podnik, so sídlom Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047,
vo výške 755,15 Eur, ktorá je v konečnom zozname pohľadávok vedená pod číslom 3, na veriteľa: OVPORAVA, s.r.o., so sídlom Oravická 617/20, 028 01 Trstená, IČO: 31 608 957. Pohľadávka žalovaného
vo výške 755,15 Eur, ktorú žalovaný nadobudol od veriteľa SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY
PODNIK, štátny podnik, so sídlom Banská Štiavnica, vo výške 755,15 Eur, ktorá je v konečnom

zozname pohľadávok vedená pod číslom 3, bola v celom rozsahu uspokojená dňa 15.10.2019, a to
bezhotovostným bankovým prevodom z účtu S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného vo V. T. na
účetspoločnostiOVPORAVA,s.r.o.vedenývX.B.Q.T.čísloúčtuQ.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXzo
strany ručiteľa, o čom predložil ručiteľské vyhlásenie v zmysle ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka
zo dňa 14.10.2019, z ktorého je zrejmé, že L. O. prevzal ručenie za pohľadávku úpadcu. Nastala tak

situácia predpokladaná v ust. § 27 ods. 1 písm. g) ZOKR a nastal zánik postavenia spoločnosti OVP
ORAVA, s.r.o. ako účastníka konkurzného konania. Žiadnu inú pohľadávku žalovaný v konkurznom
konaní prihlásenú nemá. Z dôvodu, že žalovanému ku dňu 15.10.2019 zaniklo postavenie účastníka
konkurzného konania, je jeho popretie pohľadávky žalobcu právne neúčinné a odpadol tak dôvod pre
skúmaniedôvodnostipopretiapohľadávkyžalobcu.Nakoľkožalovanýužniejeúčastníkomkonkurzného
konania, nemá akýkoľvek právny záujem na výsledku tohto sporu, ani na popretí pohľadávky žalobcu.

Zároveň z vykonaného dokazovania je zrejmé, že správca konkurznej podstaty pohľadávku žalobcu
nepoprel. Popretie pohľadávky žalobcu zo strany žalovaného je v súčasnosti neúčinným úkonom z
dôvodu zániku jeho postavenia ako účastníka konkurzného konania. Žalobca uviedol, že mu zostala
vecná aktívna legitimácia z dôvodu, že v čase podania žaloby bola táto podaná v súlade s ust. § 32 ods.
9 ZOKR voči všetkým, ktorý jeho pohľadávku popreli. Žalovanému zostala zachovaná aj pasívna vecná

legitimácia, ktorá vyplýva už z citovaného ust. § 32 ods. 9 ZOKR a skutočnosti, že poprel prihlásenú
pohľadávku žalobcu v čase, keď ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o pravosti jeho pohľadávky, ktorú
prihlásil do konkurzu prihláškou č. 1.

39. Žalobca poukázal na to, že žalovaný ako veriteľ pohľadávok zapísaných v zozname prihlásených

pohľadávok pod por. č. 3 a 5, z dôvodu účinného popretia a z dôvodu zániku splnením, nemôže
požívať právnu ochranu, a preto jeho odvolanie nemôže dosiahnuť zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozsudku. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

40. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. K tvrdeniu žalobcu o zániku

postavenia žalovaného v 2/ rade ako účastníka konkurzného konania údajným zánikom pohľadávky
žalovaného v 2/ rade voči úpadcovi uviedol, že jeho postavenie veriteľa a účastníka konkurzného
konania nezaniklo. Pokiaľ žalobca pripojil listinu - ručiteľské vyhlásenie podľa ust. § 303 Obchodného
zákonníka, ktorým L. O. ako ručiteľ vyhlasuje veriteľovi OVP ORAVA, s.r.o., že pohľadávku za dlžníka
úpadcu AFRESH, a.s. z neuhradenej faktúry č. 215140585 zo dňa 04.07.2014, splatnej dňa 18.07.2014

ako nájomné za užívanie pozemkov v k.ú. V. za druhý polrok 2014 podľa NZ 397/2007/1 uspokojí
veriteľovi, ak ju neuspokojí dlžník, považoval za potrebné uviesť, že veriteľ OVP ORAVA, s.r.o. odmietol
ručiteľské prehlásenie listom zo dňa 22.10.2019, adresovaným L. O., ako aj správcovi, považoval ho
za neplatné, urobené v rozpore s ust. § 303 Obchodného zákonníka, § 546 a nasl. Občianskeho
zákonníka, § 44 ods. 4 ZKR. Žalovaný uviedol, že neuzatvoril žiadnu zmluvu, ani neudelil súhlas L. O. s

prevzatím ručiteľského záväzku za dlžníka. Absencia akejkoľvek dohody medzi veriteľom a ručiteľom o
prevzatí ručiteľského záväzku za dlžníkov záväzok voči veriteľovi bez zmluvného základu robí ručiteľské
prehlásenie za nesplatné. Plnenie na účet veriteľa Advokátkou kanceláriou JUDr. Jozefa Poláka v sume
755,15 Eur dňa 16.10.2019, bez riadneho uvedenia dôvodu, žalovaný vrátil na účet JUDr. Poláka ako
plnenie bez právneho dôvodu, a to ihneď po doručení listu zo dňa 15.10.2019 s ručiteľským prehlásením.

Žalovaný poukázal na ust. § 27 ods. 1, 2, 3, § 44 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 ZOKR. Mal za to, že je veriteľom
úpadcu AFRESH, a.s., v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Žilina.

41. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) prejednal vec za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania na

základe podaného odvolania žalovaného (pôvodne žalovaný v 1/ rade, ďalej len ,,žalovaný“) a verejným
vyhlásenímrozsudkukrajskýmsúdomzarešpektovaniaust.§219ods.1,3CSPbolrozsudokokresného
súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

42. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/29/2019-972 zo
dňa 10.06.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedenéhouznesenia dňa 16.06.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 378 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

43. Krajský súd v štádiu svojho konania a rozhodovania už aplikoval ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“), ktorý podľa ust. § 474 CSP nadobudol účinnosť dňom 01. júla
2016, keď aj v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

44. Podľa ust. § 379 CSP bol Krajský súd v Žiline ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania žalovaného, za aplikácie ust. § 380 ods. 1 CSP.

45. Podstatou odvolania žalovaného boli námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu,
hodnotenia dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie, a tým následne aj argumentácia

nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Podľa žalovaného okresný súd hodnotil
vykonané dokazovanie jednostranne.

46. V súvislosti s podaným odvolaním žalovaného krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu
preskúmaval v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní

a pri ich hodnotení, posudzovaní, vo väzbe k záverom okresného súdu vychádzal zo skutkového stavu
tak, ako bol zistený okresným súdom za dôsledného rešpektovania splnenej procesnej poučovacej
povinnosti okresným súdom podľa § 118 O.s.p., ktorá bola súčasťou uznesenia Okresného súdu
Žilina č.k. 5Cbi 4/2015-21 zo dňa 16.03.2015 doručeného žalovanému (v znení platnom a účinnom k
momentu jej vykonania), ako aj § 153, § 154 CSP, ktorá bola súčasťou poučenia okresného súdu o

procesných právach a povinnostiach strán sporu, obsiahnutých v zápisniciach o pojednávaní. Z obsahu
Zápisnice o pojednávaní zo dňa 31.05.2019 bolo zistené, že po výzve okresného súdu stranám konania
….,,na ich prípadné návrhy na dokazovanie alebo prípadne ešte ďalšie vyjadrenie“…., zástupca žalobcu
a žalovaného zhodne uviedli, že nemajú žiadne návrhy na dokazovanie. Krajský súd pri vychádzaní z
riadne zisteného skutkového stavu okresným súdom mal za to, že pre posúdenie žaloby, dokazovanie,

ktoré vykonal okresný súd, bolo v dostatočnom rozsahu, ktoré následne tvorilo základ pre vyhodnotenie
žaloby žalobcu o určenie, že je v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn.
4K14/2014 veriteľom pohľadávky voči úpadcovi vo výške 168.932,81 Eur, prihlásenej prihláškou na
majetok úpadcu pod poradovým č. 1 zo dňa 21.11.2014 v poradí ako iná pohľadávka a táto pohľadávka
čodoprávnehodôvodu,výšky,poradiaavymáhateľnosťjenesporná.Krajskýsúdnezistil,ževdanejveci

by sa vyžadovalo doplnenie dokazovania. V konečnom dôsledku strana sporu má procesné oprávnenie
označovať, navrhovať dôkazy, avšak o tom, ktoré z týchto označených a navrhnutých dôkazov budú
vykonané, výlučne rozhoduje súd, čo vyplývalo z ust. § 185 ods. 1 CSP. Z titulu záveru krajského súdu o
vykonanom dokazovaní v dostatočnom rozsahu tak následne nemohol byť vyhodnotený ako relevantný
odvolací dôvod žalovaného o nedostatočne zistenom skutkovom stave.

47. Krajský súd uvádza, že postupom okresného súdu nedošlo k zásahu do práv a oprávnených záujmov
žalovaného. Priebeh konania pred súdom prvej inštancie umožňoval tak žalovanému, ako aj žalobcovi
uplatňovať prostriedky procesnej obrany, procesného útoku. Ani jednej zo sporových strán nebolo upreté
žiadne právo vyplývajúce z procesnoprávneho predpisu v súvislosti s konaním pred okresným súdom.

K rozsahu a spôsobu dokazovania pred okresným súdom krajský súd zvýrazňuje to, že sporová strana
má právo označovať a predkladať dôkazy. V konečnom dôsledku je to súd, ktorý rozhoduje, ktoré z
označených a predložených dôkazov vykoná, resp. nevykoná. Právo žalovaného ako sporovej strany
predkladať, označovať dôkazy, nebolo upreté. Toto právo žalovaného ako sporovej strany nie je možné
zamieňať s oprávnením súdu, ktorý rozhoduje o tom, ktoré z dôkazov vykoná, resp. nevykoná. Rozsah

a spôsob dokazovania je výlučne na súde. Konaním pred súdom prvej inštancie a jeho postupom
krajský súd zistil, že tak strana žalovaného, ako aj strana žalobcu uplatňovala svoje práva za rovnakých
procesných podmienok, t.j. bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej zo sporových strán. Ani
jedna zo sporových strán voči sebe nemala výhodu, resp. nevýhodu. Krajský súd po oboznámení sa s
postupom okresného súdu konštatuje, že obidvom stranám sporu boli vytvorené rovnaké podmienky na

uplatňovanie prostriedkov procesného útoku, procesnej obrany. Okresný súd pri vyvodzovaní záverov
zohľadnil skutkové okolnosti, dôkazy, ako aj právnu argumentáciu, ktorá v konaní vyvstala a ktorá
vyplývala tak z vyjadrení predložených žalovaným ako aj žalobcom. Nie je možné dospieť k záveru,
že by dôkazy pred okresným súdom boli vyhodnocované jednostranne. K tomuto odvolaciemu dôvodužalovaného nebolo opory v priebehu a postupe konania súdom prvej inštancie. Krajský súd dodáva, že
obidve strany sporu mali rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť
podstatnej výhody voči protistrane.

48. Ani pri hodnotení výsledkov dokazovania, ktoré uskutočnil okresný súd, nedošlo k vade konania,
pretože všetky dôkazy vykonané pred okresným súdom tento súd hodnotil za aplikácie ust. § 191 ods.
1, 2 CSP, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo
prihliadol na všetko, čo počas konania pred okresným súdom vyšlo najavo. V tejto súvislosti poukazuje

odvolací súd na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...
„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“. Právo na

súdnu ochranu nie je spojené s právom na úspech v konaní a ani s tým, aby všeobecné súdy rozhodli
v zmysle právneho názoru účastníka súdneho konania (I. ÚS 50/04). Súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu. Procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez
ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jej návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na procesné úkony

strany sporu primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s
platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (IV. ÚS 329/04). Uvedené vyplýva
priamo z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/2004 zo dňa 27. októbra 2004, podľa
ktorého ...„Ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a

ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní
druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti
ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces“. Krajský súd má za
to, že v rozsahu návrhu strán bolo v dostatočnom rozsahu okresným súdom vykonané dokazovanie,
preto krajský súd bol viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil okresný súd za aplikácie ust. § 383 CSP.

49. Na základe vyššie uvedených odvolacích dôvodov v procesnej rovine nezistil krajský súd, že by boli
porušované okresným súdom základné procesnoprávne princípy. V súlade s Čl. 6 ods. 1 CSP, ako aj
pôvodným procesnoprávnym predpisom, ktorým bol Občiansky súdny poriadok, strany sporu, t.j. tak
žalovaný, ako aj žalobca mali zabezpečené v sporovom konaní rovné postavenie, ktoré spočívalo v

rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany.

50. Krajský súd má za to, že v podstate súhrn odvolacích dôvodov žalovaného, ktoré sa vzťahovali na
tvrdený nesprávny postup okresného súdu vo vedení konania a vo vykonávaní dokazovania, je namieste
zhrnúť pod záver prijatý krajským súdom v tom, že postup okresného súdu zaručoval obidvom sporovým

stranám rovnaké podmienky pri uplatňovaní nárokov, resp. použitej obrany. Podľa názoru odvolacieho
súdu v rozsahu návrhu strán bolo v dostatočnom rozsahu okresným súdom vykonané dokazovanie,
preto krajský súd bol viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil okresný súd za aplikácie ust. § 383 CSP.

51. K spôsobu a rozsahu posudzovania napadnutého rozsudku okresného súdu v zmysle podaného

odvolania žalovaným (č.l. 767 - 771 spisu), keď žalovaný uviedol, že napáda rozsudok okresného súdu
z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie okresného súdu má vychádzať
z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo potrebné poukázať na podania žalobcu a vyjadrené
popretie prihlásenej pohľadávky, t.j. ktorá okresným súdom určená pohľadávka bola popretá žalovaným.

52. Z podanej žaloby žalobcu datovanej dňa 26.01.2015 vyplynulo, že žalobca podal incidenčnú
žalobu proti (pôvodne) žalovanému v 1/ rade, ktorý poprel prihlásenú pohľadávku pod poradovým č.
1, evidovanú v zozname pohľadávok pod č. 10, Oznámenie o popretí pohľadávok podľa § 32 ods.
6 ZoKR zo dňa 31.12.2014 ako konkurzným veriteľom, bolo uskutočnené ako notifikačná povinnosť
pôvodne žalovaným v 2/ rade, ktoré oznámenie sa nachádza na č.l. 5 spisu v spojení s vymedzenými

dôvodmi popretia, vyjadrenými v prílohe tlačiva prihlásenej pohľadávky č. 10 (pripojený konkurzný
spis sp. zn. 4K/14/2014). Žalovaný vystupoval v rámci uskutočneného popretia ako popierajúci veriteľ
voči pohľadávke pod poradovým č. 1, ktorá je vyjadrená v určovacom výroku napadnutého rozsudku
okresného súdu.53. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že pôvodný žalobca si Prihláškou pohľadávky č. 1 zo dňa 21.11.2014
prihlásil do konkurzného konania úpadcu istinu vo výške 125.581,72 Eur, úroky z omeškania vo výške

35.816,59Eur,nákladyzuplatnenia7.534,50Eur,celkovásuma168.932.81Eur.Vprihláškekprávnemu
dôvodu vzniku pohľadávky uviedol, že pohľadávka veriteľa vznikla z titulu vlastnej zmenky bez protestu
zo dňa 15.06.2007, ktorú vystavil dlžník, a ktorou sa zaviazal zaplatiť bez protestu sumu 125.581,72 Eur,
t.j.3.783.275,-Skvdeňsplatnosti,t.j.31.12.2009.Právazvlastnejzmenkynadobudolveriteľrubopisom.

54. Z predloženej zmenky vyplýva, že ide o vlastnú zmenku bez protestu vydanú dňa 15.01.2007,
ktorou sa spoločnosť AFRESH, a.s. zaviazala, že za túto vlastnú zmenku zaplatí 31.12.2009 P. V. sumu
3.783.275,- Sk v mieste plnenia Trstená.

55. Následne zmenka bola rubopisom prevedená na L. O. a dňa 15.10.2014 na T. X. (č.l. 7 rub spisu).
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.07.2015 T. X. postúpila svoju pohľadávku na L. X., pričom

konkurzný súd povolil vstup do konania uznesením zo dňa 20.7.2015 v konaní sp. zn. 4K/14/2014 a
okresný súd pripustil zmenu strán tohto konania uznesením zo dňa 10.08.2015 (č.l. 73).

56. Okresný súd v odseku 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa výsledkov vykonaného
dokazovania správne poukázal na to, že z prílohy na tlačive prihlásených pohľadávok č. 10 ,

časť B vyplýval dôvod popretia právneho dôvodu pohľadávky vymedzený tak, že veriteľ, t.j.
žalovaný, ...,,popiera pohľadávku č. 10 veriteľa T. X. čo do výšky a čo do právneho dôvodu
podaním zo dňa 17.12.2014. Jedná sa o plnenie na základe zmenky, ktorá nikdy nebola vedená v
účtovníctve úpadcu. Konanie o námietkach proti predmetnej zmenke je vedené na OS Žilina pod
číslom konania 10CbZm/5/2010. Zmenka je považovaná za falzum a podpísaná bývalým predsedom

predstavenstva úpadcu a podpredsedom predstavenstva úpadcu v čase, keď neboli štatutárnymi
zástupcami spoločnosti. Veriteľ uhradil sumu 350,- Eur na účet správcu podľa § 32 ods. 7 ZKR“. Čo sa
týka dôvodu popretia sumy, z daného tlačiva vyplývalo, že veriteľ (žalovaný) popiera pohľadávku č. 10
veriteľa T. X. čo do výšky a čo do právneho dôvodu, nakoľko jedná sa o plnenie na základe zmenky,
ktorá nikdy nebola vedená v účtovníctve úpadcu. Konanie o námietkach proti predmetnej zmenke je

vedenénaOSŽilinapodčíslomkonania10CbZm/5/2010.Zmenkajepovažovanázafalzumapodpísaná
bývalýmpredsedompredstavenstvaúpadcuapodpredsedompredstavenstvaúpadcuvčase,keďneboli
štatutárnymi zástupcami spoločnosti“, rozsah ktorého popretia nebol medzi stranami sporný.

57. V súvislosti s odvolacími dôvodmi vyjadrenými žalovaným k veci samej považuje odvolací súd

primárne za potrebné uviesť, že rozhodnutie okresného súdu v tomto v druhu incidenčnej žaloby
rešpektovalo závery vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa
11.09.2014, keď nosným v rámci podanej žaloby bolo zodpovedanie, či popierací prejav obstojí alebo
nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku
z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Okresný súd správne postupoval, ak vyhodnocoval

popierací prejav žalovaného ako konkurzného veriteľa.

58. Vzhľadom k vyššie uvedenému obsahu popieracieho prejavu žalovaného vo vzťahu k pohľadávke
prihlásenej pod poradovým č. 1 je potrebné poukázať na ust. § 32 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z., z ktorého
vyplývajú obsahové náležitosti popretia. Každý, kto pohľadávku popiera, teda bez ohľadu na to, či je to

správca alebo veriteľ, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť. Pri popretí právneho dôvodu (vzniku)
pohľadávky je potrebné uviesť konkrétnu právnu skutočnosť, na základe ktorej popiera jej existenciu.
Pri popretí výšky musí popierajúci subjekt uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie,
ktoré uznáva a pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné.
Rozsah popretia zabezpečenej pohľadávky sa môže týkať zabezpečovacieho práva ako takého (jeho

existencie), právneho dôvodu, poradia, ako aj majetku, ktorým je pohľadávka veriteľa zabezpečená.

59. Ak v rámci incidenčného konania sa vyhodnocuje len popierací prejav, tak potom dodatočne
uvádzané tvrdenia žalovaným v podaní zo dňa 24.04.2015 (č.l. 29 spisu), ktorým sa vyjadroval k
žalobe ako i vo vyjadrení zo dňa 13.10.2017 (č.l. 136 a nasl.), ktorým reagoval na ďalšie podanie

žalobcu, vo väzbe na jeho následné vyjadrenia v priebehu konania pred súdom prvej inštancie,
nemohli tvoriť predmet posudzovania, pretože v týchto podaniach a vyjadreniach uvedené argumenty
týkajúce sa zabezpečovacej funkcie zmenky, fiktívnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.06.2007 a jej reálne
neposkytnutie, rozpor s ust. § 59a Obchodného zákonníka, ako i zánik pôžičky neboli obsiahnuté vpopieracom prejave žalovaného. Dodáva sa, že popierací prejav nie je prejavom odkazovacím, čo
znamená, že sa vyžaduje uviesť konkrétne skutočnosti a dôvody a nie len odkaz na iné konanie.

60.Zvýrazňujeodvolacísúd,žeúlohouincidenčnéhokonanianiejeopätovnépreskúmavanieuplatnenej
pohľadávky súdom, pretože je to úlohou správcu. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by
veriteľ (žalobca) uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi (žalovanému) a v ktorom by tak predmetom
kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke (Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014). Nedostatok popretia má za následok

uznanie prihlásených pohľadávok, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Konkurzný súd nie je
oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov, ako tých, ktoré správca (veriteľ) uviedol
v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Z ustanovenia § 32
ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. vyplýva, že ten, kto popiera pohľadávku, musí jej popretie odôvodniť. V
popieracom prejave musia byť preto uvedené všetky právne a relevantné skutočnosti, pre ktoré nemá
byť riadne prihlásená pohľadávka uspokojená v rámci konkurzu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 3Obdo 70/2016 zo dňa 30. januára 2017).

61. Čo sa týka dôvodov odvolania žalovaného, tak tieto z vyššie uvedeného mohli byť i v odvolacom
konaní posudzované len v rozsahu popieracieho prejavu. Ak iné dôvody neboli v popieracom prejave
zadefinované, tak tieto sa potom nemohli stať predmetom posudzovania a zhodnocovania odvolacím

súdom. Ak žalovaný v odvolacom konaní zotrval na tvrdení, že zmenka nebola vypísaná a podpísaná
dňa 15.6.2007, ale najskôr v roku 2008, resp. po dátume 12.10.2007, teda v čase, keď P. V. a L. O. neboli
osobami oprávnenými konať v mene spoločnosti AFRESH, a.s., Trstená, tak toto nebolo preukázané.
Vykonaným dokazovaním, a to znaleckým posudkom č. 36/2008 bolo preukázané, že podpisy P. V. a
L. O. na zmenke sú pravými podpismi a údaje z výpisu z obchodného registra úpadcu preukázali, čo

žalovaný ani nepoprel, že dňa 15.6.2007 bol P. V. predsedom predstavenstva a L. O. podpredsedom
predstavenstvaúpadcu,t.j.spoločnostiAFRESH,a.s.akodlžníkazozmenky.Vkonanípredsúdomprvej
inštancie sa žalovanému nepodarilo preukázať to, že zmenka bola vystavená v iný deň ako 15.6.2007,
t.j. v čase po 12.10.2007, keď uvedené subjekty už nevykonávali funkciu štatutárneho orgánu. To, že
došlo k vystaveniu zmenky v tento deň, potvrdili výpovede svedkov O., V., vedomosť o zmenke potvrdil i

svedok A.. Dodáva krajský súd, že spôsob vedenia účtovníctva u úpadcu AFRESH, a.s., tak ako uviedol
aj okresný súd, nebol podstatný a rozhodný v rámci zhodnocovania, či zmenka je alebo nie je falzum,
pretože podstatným a rozhodným bolo to, či vystavená vlastná zmenka obsahuje náležitosti platnej
zmenky, čo na základe výsledkov dokazovania preukázané bolo.

62. V súvislosti so zmenkou odvolací súd v zhode s okresným súdom poukazuje na nespornosť
a abstraktnosť zmenkových záväzkov, keď nespornosť zmenkových záväzkov znamená, že zmenka
sama osebe je jedným a celkom dostatočným dôvodom pre platenie. Preto, ak ide o zmenku platnú
a pravú, má v zásade dlžník povinnosť zaplatiť majiteľovi sumu, na ktorú zmenka znie. Nie je k tomu
nutné preukazovať nič iného, než je existencia zmenky samej. Nie je teda dôležité, prečo zmenka

bola vystavená, aké dojednania sprevádzali jej vystavenie a uvedenie do obehu. Zmenkové záväzky
sú prísnymi záväzkami a predpokladá sa, že dlžník predloženú mu zmenku v platobnom mieste pri
splatnosti jej majiteľovi bez ďalšieho zaplatí. Abstraktnosť zmenkových záväzkov vyjadruje podobnú
skutočnosť, zmenka obvykle vzniká z určitých konkrétnych potrieb, vznik zmenky má svoj dôvod a svoju
kauzu. Ak však platne vznikne zmenkový záväzkový vzťah, stáva sa záväzkovým vzťahom celkom

samostatným, ktorý existuje, mení sa a vyvíja sa bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré stáli pri jeho
vzniku. Zmenka teda stelesňuje v sebe povinnosť zaplatiť určitú konkrétnu pohľadávku, pričom do
zmenky je inkorporovaný abstraktný záväzok zaplatiť peňažnú čiastku.

63. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že P. V. neposkytol úpadcovi dňa 15.6.2007 reálnym plnením

pôžičku vo výške 3.691.000,- Sk na základe Zmluvy o pôžičke č. FV 2007/1 zo dňa 15.06.2007, a
preto zmenka nemohla zabezpečovať uvedenú pôžičku v uvedenej výške; ako aj, že záväzok úpadcu
voči P. V. z pôžičky (evidovaná v účtovníctve úpadcu vo výške 251.000,- Sk) a prípadne aj iných
vkladov do spoločnosti úpadcu v roku 2007 zanikol ku dňu 31.12.2007 na základe preúčtovania týchto
finančných výpomoci - pôžičiek do Fondu finančnej stability na základe jeho vlastného prejavu vôle

podpísaním prílohy k internému zúčtovaciemu dokladu IN 007 zo dňa 31.12.2007, v dôsledku čoho
zmenka stratila svoje opodstatnenie; v prvom rade uvádza odvolací súd, že tieto tvrdenia neboli
obsiahnuté v popieracom prejave, jeho odôvodnení. Ako bolo už odvolacím súdom uvedené, popierací
prejav nie je prejavom odkazovacím, čo znamená, že len samotný odkaz na konanie o námietkachproti predmetnej zmenke vedené pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 10CbZm/5/2010 nenapĺňa
obsahové náležitosti popretia v tom smere, že sa v rámci zhodnocovania popieracieho prejavu jeho
predmetom stane preskúmavanie uplatnenej pohľadávky v rozsahu tohto iného konania.

64. Len pre úplnosť k tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaného krajský súd v prvom rade poukazuje na
vykonané rozsiahle dokazovanie a jeho výsledky zistené okresným súdom a uvádza, že tu bol sumár
dôkazov na strane žalobcu, a to výpovede svedkov V., O., A. a listinné dôkazy Zmluvy o pôžičke zo
dňa 15.6.2007, údaje Hlavnej knihy analytickej evidencie, výpisy z účtu úpadcu v Q., T. oproti čomu stáli

svedecké výpovede Ing. Q., Ing. Q., listinné dôkazy - Príjmové doklady, správa audítora - v časti ostatné
kapitálovéfondy,zápisyzpredstavenstva,zápisnicezvalnýchzhromaždeníúpadcuAFRESH,a.s..Tieto
dôkazy v zhode preukázali len to, že finančné prostriedky ako pôžička boli skutočne poskytnuté úpadcovi
v sume 3.691.000,- Sk, v ostatnom boli rozporné. Je potrebné uviesť, že ako rozpornú vo vzťahu ku
iným konaniam bolo potrebné hodnotiť nielen výpoveď svedkyne Ing. Q., ale čiastočne i výpovede p. V.,
O.. Bola tu výpoveď svedkyne U., ktorá potvrdila, že p. O. oslovil Ing. Q. ohľadne pôžičky, ktorú požičal.

Z týchto oproti sebe stojacich svedeckých výpovedí, ktoré boli vzájomne rozporné, bolo potrebné pri
posudzovaní klásť dôraz na to, čo urobil i okresný súd, že zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou a dôkazy
vykonané pred okresným súdom, a to priame i nepriame preukázali poskytnutie, reálne odovzdanie
peňazí P. V. v postavení veriteľa dlžníkovi, ktorým bol úpadca AFRESH, a.s., ako i to, že k ich vráteniu
nedošlo a ani zániku zmluvy o pôžičke.

65. K spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov pred súdom prvej inštancie a ich pravdivosti
(vierohodnosti) krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že zákon nepredpisuje formálny postup a ani
neurčuje váhu jednotlivých dôkazov tým, že by niektorým dôkazom priznával vyššiu pravdivostnú
hodnotu alebo naopak, určitým dôkazným prostriedkom dôkaznú silu úplne alebo sčasti odopieral.

Ust. 191 CSP je založené na postupe pri hodnotení dôkazov v zmysle úvahy súdu. Zásade voľného
hodnotenia dôkazov, ktorá bola v tomto ustanovení vyjadrená, preto nezodpovedá taký spôsob
hodnotenia, kedy je (vopred) označená za nespôsobilý dôkazný prostriedok svedecká výpoveď len
preto, že svedok prináleží k určitej sociálnej alebo profesnej skupine. Samotná skutočnosť, že osoba,
ktorá vystupuje v civilnom sporovom konaní ako svedok, je inak k niektorému zo strán konania v

právnom vzťahu rodinnom, zamestnanca či konateľa, ešte sama o sebe neodôvodňuje záver o
nepravdivosti (nevierohodnosti) svedeckej výpovede tejto osoby (tento záver nemusí byť nevyhnutne
logickým dôsledkom uvedenej premisy). Prisudzovanie hodnoty pravdivosti jednotlivým dôkazom sa
deje ich zhodnotením jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti. Myšlienkové závery o pravdivosti či
nepravdivosti dôkazov, ku ktorým súd dospel, preto nepredstavujú akt ľubovôle súdu a nie sú ani vecou

len osobného dojmu, či všeobecnej úvahy. Vnútorné presvedčenie o nepravdivosti (nevierohodnosti)
svedeckej výpovede je výsledkom logického myšlienkového postupu vychádzajúceho z posúdenia
objektívnych skutočností vonkajšieho sveta (skutkových okolností), zistených v konkrétne prejednávanej
veci ako napríklad z rozporov vo výpovedi svedka, ako aj z rozporov medzi výpoveďou svedka (jej
obsahom) a inými vykonanými dôkazmi, zo spôsobu jeho výpovede, z jeho osobného (nie však

všeobecne postulovaného) vzťahu k veci alebo k osobám zúčastneným na konaní a podobne.

66. Okresný súd na základe vyššie uvedených všeobecných princípov pri hodnotení vykonávaných
dôkazov, ako aj posudzovania výpovedí svedkov vo väzbe na obsah listinných dôkazov postupoval, keď
hodnotil (určil) dôkaznú silu svedeckej výpovede P. V., p. O., p. A. ako i Ing. Q., Ing. Q. vo väzbe na

zistenia z ďalších vykonaných dôkazov. Hodnotiaci záver o nepravdivosti (nevierohodnosti) údajov, o
ktorých svedecká výpoveď podáva správu, je možné urobiť len na základe tých konkrétnych skutočností,
ktoré boli v konaní zistené, s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo vrátane toho, čo bolo
uvedené sporovými stranami.

67. Žalovaný poukazoval na odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom
v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/22/2017
zo dňa 25. apríla 2018). Krajský súd konštatuje, že ani k jednej z uvedených situácií v danej sporovejprávnej veci nedošlo, pretože okresný súd z prijatých skutkových záverov vyvodil aj správne právne
závery, keďže aplikoval správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval.

68. Okresný súd v rozsahu veriteľom vymedzených dôvodov popretia pohľadávky na základe
výsledkov vykonaného dokazovania tieto správne vyhodnotil ako nepreukázané, a preto vyvodil správny
právny záver, ak pri neopodstatnenom popretí žalovaným žalobe žalobcu vyhovel a v prvom výroku
napadnutého rozsudku okresného súdu určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky s vymedzením jej
výšky, jej právneho dôvodu, poradia a vymáhateľnosti.

69. Krajský súd nezistil relevantnosť odvolacích dôvodov žalovaného voči rozsudku okresného súdu
a k tomu viažucemu sa odôvodneniu, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného
súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP spolu so závislým výrokom
o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý ak osobitnými odvolacími dôvodmi nebol
napadnutý, bol rovnako potvrdený ako vecne správny.

70. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol so svojim odvolaním úspešný, preto
žalobcoviakoúspešnejstraneodvolaciehokonaniabolvočižalovanémupriznanýnároknaplnúnáhradu
trov odvolacieho konania, o ktorej výške náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením

podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.