Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. júl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118213819
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118213819.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, spore žalobcu:
Ing. P. I., nar. XX.XX.L., bytom O. XXXX/XX, XXX XX G., zast.: Advokátska kancelária Hudák &
Ochodničanová, v.o.s., so sídlom Hodžova 208/8, 010 01 Žilina, IČO : 50 836 901, proti žalovanému:
Dadaj garden, s. r. o., so sídlom P. Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO: 47 453 818, zast.: Burian & partners,
s. r. o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, o zaplatenie 25.000,- eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/73/2018-157 zo dňa
16.05.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudok okresný súd ako súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému proti
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ustanovenie § 161 ods. 1 CSP, § 48, § 451, § 457, § 100,
§ 101, § 107, § 122, § 112 Občianskeho zákonníka a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné
skutkové a právne závery:
Súd v prvom rade skúmal, či sa v danej veci ne/jedná o prekážku právoplatne rozhodnutej veci a
dospel k záveru, že o prekážku veci rozhodnutej sa nejedná z nasledovných dôvodov: Žalobca sa
žalobou podanou na súde dňa 24.06.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 25.000 eur
právnym dôvodom vydania bezdôvodného obohatenia, pričom nárok uplatnený v konaní, ktoré sa viedlo

na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 6C/180/2016 odvíjal od rovnakých skutkových okolností ako v
danom spore. Je tak splnená podmienka totožnosti strán sporu a predmetu konania. O práve žalobcu
však súd v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/180/2016 meritórne nerozhodol, nakoľko ako to vyplýva
z rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 6C/180/2016 - 213 zo dňa 16.03.2018 (č.l. 119), z odseku 48.
odôvodnenia, žalobu žalobcu zamietol bez ďalšieho v celom rozsahu z dôvodu, že žalobca v podanom
žalobnomnávrhunevyjadrilsynalagmatickosťvzájomnýchplnenípovinnostístránsporupodľaust.§457
Občianskeho zákonníka, t.j. z procesných dôvodov. Súd tak pokračoval v konaní a na deň 16.05.2019

nariadil pojednávanie.
Po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným skutkovým zisteniam : Medzi stranami sporu nebolo
sporné, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli dňa 15.04.2015 zmluvu o dielo
č. 1/2015 (ďalej len "Zmluva"), predmetom ktorej bol v zmysle ust. čl. II. Zmluvy záväzok žalovanéhovykonať pre žalobcu "Sadové úpravy" Gbeľany a záväzok žalobcu zaplatiť žalovanému dohodnutú cenu
vo výške 28.619,52 eur bez DPH. Tiež nebolo sporné, že žalobca dňa 29.04.2016 prostredníctvom
elektronickej pošty doručenej žalovanému od Zmluvy odstúpil. Sporná nebola ani otázka platnosti

jednostranného právneho úkonu žalobcu - odstúpenia od Zmluvy zo dňa 29.04.2016.
Nárok uplatnený žalobcom v danom spore súd posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
podľa vyššie cit. ust. § 457 Občianskeho zákonníka, pričom ide o povinnosť účastníkov vrátiť majetkový
prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý následne odpadol.
Vzhľadom na námietku premlčania uplatnenú žalovaným, ako osobou oprávnenou namietať premlčanie,

sa súd primárne zaoberal uplatnenou námietkou premlčania.
Začiatokplynutiapremlčacíchdôbjeurčenýokamihom,keďdošlokzískaniubezdôvodnéhoobohatenia.
Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než
objektívnepremlčaciedoby.Otom,žedošlokzískaniubezdôvodnéhoobohateniaaktohozískal,satotiž
oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna

lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa
týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy,
keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na
jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno
dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností

uvedených v ustanovení § 107 ods. 1. OZ. Aby nedošlo k premlčaniu práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia musia byť zachované obe premlčacie doby, t.j. aj subjektívna aj objektívna doba.

Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol, ako je tomu v
prejednávanej veci, vzniká a objektívna doba pre premlčanie práva na jeho vydanie preto začína plynúť

okamihom odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej doby
sa zhoduje s okamihom, keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu
tohto plnenia.
Vkonkrétnostiachsúdenejveci,dňomurčujúcimprezačiatokplynutiadvojročnejsubjektívnejpremlčacej
doby podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka je deň, ktorým bolo žalovanému doručené odstúpenie

od Zmluvy, t.j. deň 29.04.2016, nakoľko týmto dňom sa Zmluva zrušila a týmto dňom odpadol právny
dôvod plnenia s tým, že žalobca zároveň mal aj skutočnú znalosť o tom, že došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia a aj o tom, kto ho získal. Dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa
§ 107 ods.1 Občianskeho zákonníka tak začala plynúť 30.04.2016, posledný deň tejto lehoty bol
deň 29.04.2018. Tento deň - 29.04.2018, však pripadol na nedeľu, posledným dňom lehoty bol teda

najbližšípracovnýdeň,čoboldeň30.04.2018.Dvojročnásubjektívnapremlčaciadobapodľa§107ods.1
Občianskehozákonníkatakuplynula dňa30.04.2018.Žalobcapodalžalobunasúdeaždňa25.09.2018,
teda zjavne po uplynutí dvojročnej subjektívnej doby upravenej v § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Z ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na
súde alebo na inom príslušnom orgáne, premlčacia doba počas konania neplynie, a to za predpokladu,

že veriteľ v konaní riadne pokračuje. Spočívanie premlčania môže teda veriteľ dosiahnuť pri splnení
dvoch podmienok : 1/ v premlčacej dobe uplatní svoje právo na súde alebo inom orgáne, 2/ v začatom
konaní riadne pokračuje.
Žalobca si právo na zaplatenie sumy 25.000 eur s prísl. právnym dôvodom vydania bezdôvodného
obohatenia proti žalovanému uplatnil na súde žalobou podanou dňa 24.06.2016, a to v konaní, ktoré

sa viedlo na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.6C/180/2016.
Ako je už uvedené, žalobca sa proti námietke premlčania uplatnenej žalovaným bránil odkazom na ust.
§112 Občianskeho zákonníka, čiže tvrdil, že subjektívna dvojročná premlčacia doba počas konania
vedeného pod sp.zn. 6C/180/2016 spočívala, a teda uplatnený nárok nemôže byť premlčaný.
Pod uplatnením práva na účely ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka sa rozumie taký úkon

oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby o jeho práve bolo rozhodnuté.
Z rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 6C/180/2016 - 213 zo dňa 16.03.2018, právoplatného dňa
06.08.2018 (č.l. 119), z odseku 48. odôvodnenia, vyplýva, že súd žalobu žalobcu proti žalovanému o
zaplateniesumy25.000,-eurspolusúrokmizomeškaniavovýške8,05%ročnezosumy25.000,-eurod
30.04.2016 do zaplatenia, zamietol bez ďalšieho v celom rozsahu z dôvodu, že žalobca v podanej žalobe

nevyjadril synalagmatickosť vzájomných plnení povinností strán sporu podľa ust. § 457 Občianskeho
zákonníka, t.j. z procesných dôvodov.Námietka premlčania povinného subjektu môže byť vo všeobecnosti úspešná vtedy, ak bola žaloba
podaná neskoro, t.j. po uplynutí premlčacej doby, alebo vtedy ak žaloba nemala za následok spočívanie
premlčacej doby.

Vdanomsporesúddospelkzáveru,žežalobažalobcuprotižalovanémuozaplatenie sumy25.000,-eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 25.000,- eur od 30.04.2016 do zaplatenia,
podaná na súde dňa 24.06.2016, o ktorej rozhodol Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 6C/180/2016
- 213 zo dňa 16.03.2018, právoplatným dňa 06.08.2018, nemala za následok spočívanie dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby upravenej v § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca si

svoje právo žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 24.06.2016 neuplatnil tak, aby bolo o
jeho práve meritórne rozhodnuté, keďže súd žalobu zamietol bez ďalšieho z dôvodu, že žalobca v
podanej žalobe nevyjadril synalagmatickosť vzájomných plnení povinností strán sporu podľa ust. § 457
Občianskeho zákonníka, teda z procesných dôvodov. Táto žaloba tak nebola takým úkonom žalobcu
ako oprávneného, ktorý smeroval k tomu, aby o jeho práve bolo meritórne rozhodnuté. Keďže si žalobca
svoje právo na súde v konaní sp. zn. 6C/180/2016 neuplatnil tak, aby bolo o jeho práve rozhodnuté,

nemohla byť splnená ani podmienka riadneho pokračovania v začatom konaní.
Zhrnúc teda dôvody rozhodnutia : Žaloba žalobcu proti žalovanému o zaplatenie sumy 25.000,- eur
s prísl., ktorú žalobca podal na Okresnom súde Žilina dňa 24.06.2016, a o ktorej Okresný súd
Žilina rozhodol rozsudkom č.k. 6C/180/2016 - 213 zo dňa 16.03.2018 nemala za následok spočívanie
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby upravenej v § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka. Súčasne

sa žalovaný účinne dovolal premlčania. Preto musel súd v danom prípade žalobu pre premlčanie
uplatneného nároku zamietnuť.
O náhrade trov konania rozhodol na základe ust. § 255 ods.1 Civilného sporového po Žalovaný sa
účinne dovolal premlčania uplatneného nároku a zároveň riadku, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu

súd proti žalobcovi ako neúspešnej strane priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že
rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne a má za to, že súd pri rozhodovaní dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP).

S právnym názorom súdu, aplikáciou právnych predpisov a posúdením skutkových okolností sa
nemožno stotožniť. Súd pri posudzovaní predmetnej právnej veci správne vychádzal z ustanovenia
§ 112 OZ. Má však za to, že jeho výklad a aplikácia na konkrétne skutkové okolnosti tohto prípadu
nevykonal správne. Okresný súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/180/2016 rozhodol
rozsudkom, ktorým zamietol žalobu žalobcu z dôvodu, že si tento nesplnil svoju reštitučnú povinnosť

voči žalovanému a keďže táto nemá výlučne podobu peňažného plnenia, žalobca v žalobnom návrhu
nevyjadril synalagmatickosť plnení. Nikde v odôvodnení predmetného rozhodnutia nie je výslovne
konštatované, že by došlo k zamietnutiu žaloby z procesných dôvodov, ako to uvádza súd v napadnutom
rozsudku. Ak by totiž mal súd v konaní sp. zn. 6C/180/2016 za to, že nie je možné ďalej v konaní
pokračovať z procesného dôvodu, t. j. z dôvodu nedostatku procesnej podmienky konania, konanie by

zastavil v zmysle ustanovenia § 161 CSP. Keďže však vo veci rozhodol rozsudkom, hoci zamietavým,
je s poukazom na ustanovenie § 212 ods. 1 CSP zrejmé, že ním rozhodol o veci samej, t. j. o merite
veci. Vzhľadom na uvedený postup súdu v konaní sp. zn. 6C/180/2016 má za to, že bola splnená
podmienka riadneho pokračovania v konaní, keďže súd riadne vo veci konal a pokračoval a rozhodol
rozsudkom. Predmetný výklad ustanovenia § 112 OZ je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR.

V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Poukázal na to, že vo všeobecnosti
platí, že o žiadne pokračovanie v konaní nejde vtedy, keď účastník zaviní zastavenie konania, pretože
neopraví vady konania (§ 139 a nasl. CSP), bezdôvodne vezme žalobu späť (§ 144 a nasl. CSP),
prípadneneodôvodneneprerušíkonaniepodľa§163CSP.Anijednaztýchtoalternatívsanetýkaprávnej
veci žalobcu. Žalobca v konaní sp. zn. 6C/180/2016 svoje právo uplatnil tak, aby o ňom mohlo byť

meritórne rozhodnuté a nijakými procesnými úkonmi či nečinnosťou nebránil v priebehu konania tak,
že by to vylučovalo možnosť meritórne rozhodnúť, nebol nikdy súdom vyzvaný na odstránenie nejakej
procesnej vady, bolo rozhodnuté v merite veci. Ak teda súd v napadnutom rozsudku tvrdí, že žaloba vo
veci sp. zn. 6C/180/2016 bola zamietnutá z procesných dôvodov, považuje to za nesprávne skutkovézistenie, ku ktorému súd dospel z vykonaných dôkazov a nesprávne vec právne posúdil, ak konštatuje,
že k spočívaniu premlčacej doby nedošlo. Trval na tom, že počas konania na okresnom súde sp. zn.
6C/180/2016 premlčacia doba neplynula a vzhľadom k tomu, že boli splnené všetky zákonné podmienky

(t. j. konanie riadne prebehlo a meritórne bolo vo veci rozhodnuté), aby bola žaloba právne relevantnou
prekážkou na zastavenie plynutia premlčacej doby, pohľadávka žalobcu voči žalovanému teda nemôže
byť považovaná za premlčanú, nakoľko bola uplatnená v premlčacej dobe upravenej v ustanovení §
107 ods. 1 OZ.

3. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Vo svojom vyjadrení uviedol, že má za to, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia je s poukazom na ustanovenie § 100 a § 107 ods. 1 OZ premlčané, keďže žalobca svoje
právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia mohol po prvý raz realizovať dňa 30.04.2016

a žalobca uplatnil svoje právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle jeho žaloby
na príslušnom súde až 25.09.2018, teda po uplynutí zákonom ustanovenej premlčacej lehoty. Uviedol,
že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom, ktorý bol vyslovený okresným súdom, a teda,
že v danom prípade právo na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcu je premlčané, a to na
základe skutkových a právnych okolností prezentovaných jednak žalovaným a jednak vyslovených

okresným súdom v rozsudku. Hypoteticky uviedol, že ak by mal odvolací súd za to, že právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia nie je premlčané, tak je v danom prípade daná tzv. prekážka právoplatne
rozhodnutej veci (res iudicata), ktorá tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je povinný súd
prihliadať ex offo. V tomto prípade sú kumulatívne splnené všetky kritériá, ktoré vymedzujú prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, a to totožnosť sporových strán a totožnosť predmetu konania, kedy sa v

danej veci s totožnými stranami sporu a totožným predmetom konania právoplatne rozhodlo v konaní
vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 6C/180/2016, a to rozsudkom Okresného súdu Žilina
zo dňa 16.03.2018.

4. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu podal písomné

vyjadrenie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení uviedol, že trvá na
podanom odvolaní a všetkých skutočnostiach v ňom uvedených s dôrazom na to, že sa nestotožňuje
s rozhodnutím súdu podloženým tým, že žaloba žalobcu voči žalovanému podaná dňa 24.06.2016, o
ktorej Okresný súd Žilina rozhodol rozsudkom sp. zn. 6C/180/2016 zo dňa 16.03.2018, právoplatným
dňa 06.08.2018, nemala za následok spočívanie 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby, nakoľko táto

žaloba bola zamietnutá z procesných dôvodov. S týmto právnym názorom súdu nesúhlasil, nakoľko k
zamietnutiu žaloby došlo z iných dôvodov než z procesných, to znamená, že počas trvania konania
na Okresnom súde Žilina sp. zn. 6C/180/2016 premlčacia doba neplynula a vzhľadom k tomu, že boli
splnené všetky zákonné podmienky, aby bola žaloba právne relevantnou prekážkou na zastavenie
plynutia premlčacej doby, pohľadávka žalobcu voči žalovanému nemôže byť považovaná za premlčanú,

nakoľko bola uplatnená v premlčacej dobe upravenej ustanovením § 107 ods. 1 OZ.
Čo sa týka námietky žalovaného, že v danom prípade ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, s
touto sa nestotožnil a má za to, že v predmetnom prípade nebola splnená podmienka totožnosti veci k
predmetu konania určeného obsahom žalobného petitu. V právnej veci vedenej na OS Žilina pod sp. zn.
6C/180/2016 bolo predmetom konania výlučne zaplatenie sumy vo výške 25.000,- eur, ktoré požadoval

žalobca od žalovaného. V tomto súdnom konaní na podklade novej žaloby je predmet konania odlišný a
predstavuje synalagmatické nároky obsahujúce vzájomné plnenia oboch účastníkov konania, t. j. nárok
žalobcu na zaplatenie voči žalovanému oproti nároku žalovaného voči žalobcovi.

5. K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný písomné vyjadrenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

Vo svojom vyjadrení uviedol, že poukazom na svoje vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 11.11.2019 má za to,
že rozsudok okresného súdu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci.

6. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1

CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,

vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil.

11. S rozhodnutím okresného súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací
súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej
neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé

inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal
so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj
v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

12. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

13. V zmysle ustanovenia § 212 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na
súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto
uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol
na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

14. Citované zákonné ustanovenie upravuje zastavenie (spočívanie) plynutia premlčacej doby.
Zastavenie plynutia premlčacej doby má ten dôsledok, že ak nastala právna skutočnosť predpokladaná
v zákone, premlčacia doba neplynie. Dochádza k nemu vtedy, ak sú kumulatívne splnené tieto
predpoklady: veriteľ právo uplatní v premlčacej dobe na príslušnom orgáne a v začatom konaní

riadne pokračuje. Pod uplatnením práva v premlčacej dobe rozumieme uplatnenie práva v dobe, keď
premlčacia doba ešte neskončila a právo bolo uplatnené na súde alebo inom príslušnom orgáne. Za
uplatnenie práva však nie je možné považovať akékoľvek podanie doručené príslušnému orgánu. Pre
plynutie premlčacej doby je rozhodné, aby zostala zachovaná totožnosť veci. O totožnosť veci ide vtedy,
ak je daná totožnosť účastníkov konania, predmetu konania vyplývajúceho z rovnakých skutkových

dôvodov a ide o to isté plnenie (petit). Totožnosť účastníkov konania je daná vtedy, ak v konaní vystupujú
tie isté strany sporu alebo ich právni nástupcovia ako v pôvodnej veci. Totožnosť predmetu konania sa
posudzuje v závislosti na totožnosti dôvodov, od ktorých je odvodzované právo alebo povinnosť. O to
isté plnenie (petit) pôjde vtedy, ak sa účastník domáha obsahovo rovnakého výroku ako vo veci, v ktorej
už bolo rozhodnuté. Nejde však o totožnosť veci, ak chýba čo len jeden z uvedených znakov. Ďalšou

podmienkou je riadne pokračovanie v konaní. za riadne pokračovanie v konaní sa považuje správanie
veriteľa, ktoré nebráni príslušnému orgánu v pokračovaní v konaní, teda stav, ktorý síce nevyžaduje
osobitnú iniciatívu veriteľa smerujúcu k urýchleniu konania, avšak na druhej strane správanie veriteľanie je prekážkou postupu súdu alebo iného orgánu. Za riadne pokračovanie v konaní sa považuje postup
veriteľa, kedy svojimi úkonmi nebráni priebehu konania a meritórnemu rozhodnutiu.

15. V konaní vedenom pred Okresným súdom v Žiline pod sp. zn. 6C/180/2016 si žalobca žalobou
proti žalovanému uplatňoval zaplatenie sumy 25.000,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 25.000,- eur od 30.04.2016 do zaplatenia. Rozsudkom Okresného súdu v
Žiline zo dňa 16.03.2018 č. k. 6C/180/2016-213, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.08.2018, bola
žaloba žalobcu zamietnutá, a to bez ďalšieho z dôvodu, že žalobca v podanej žalobe nevyjadril

synalagmatickosť vzájomných plnení povinností strán sporu v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho
zákonníka. Predmetné rozhodnutie sa zaoberá princípom vzájomnosti plnení, ktoré je normované v
ustanovení § 457 Občianskeho zákonníka, pričom túto otázku rieši v procesno-právnom kontexte pri
formulácii žalobného návrhu (petitu). V dôsledku neplatnosti zmluvy alebo zrušenia zmluvy je každý z
účastníkov zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Uvedené reštitučné povinnosti sú
vzájomne podmienenými povinnosťami, ide o tzv. synalagmatické záväzky, t. j., že žalobca je povinný

plniť žalovanému oproti povinnosti žalovaného plniť žalobcovi.

16. V predmetnom spore sa žalobca žalobou proti žalovanému domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na povinnosť zaplatiť mu sumu 25.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto
sumy od 30.04.2016 do zaplatenia oproti povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 2.866,12 eur a

na povinnosť nahradiť mu trovy konania.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené nemôže byť konštatované, že ide o totožnosť veci v predmetnom
konaní, ako aj v konaní vedenom pred Okresným súdom v Žiline pod sp. zn. 6C/180/2016. U uvedených
konaní sa nejedná o totožnosť veci v predmete konania, ako aj sa nejedná o to isté plnenie (petit),

v dôsledku čoho konanie vedené pred Okresným súdom v Žiline pod sp. zn. 6C/180/2016 nemalo
za následok spočívanie plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Vzhľadom k tomu, že žalobca
si svoje právo na súde v konaní pod sp. zn. 6C/180/2016 neuplatnil v súlade s ustanovením § 457
Občianskeho zákonníka, nemohla byť splnená ani podmienka riadneho pokračovania v začatom konaní.
Tak, ako bolo vyššie uvedené, žaloba žalobcu voči žalovanému vedená pred Okresným súdom v Žiline

pod sp. zn. 6C/180/2016 bola rozsudkom okresného súdu zamietnutá s tým, že bola riešená formulácia
žalobného návrhu (petitu) v procesno-právnom kontexte.

18. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu

potvrdil ako vecne správny.

19. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaného, a

preto odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným
rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)