Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320201943
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8320201943.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobkyne: P. Š., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. Č.. X, zast, JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, Námestie slobody 13/25, Humenné, proti
žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Hussmann, 750 00 Paríž,
Francúzsko, konajúca prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej
banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zast. SOUKENÍK-ŠTRPKA s.r.o., Šoltésovej 14,
Bratislava, IČO: 36 862 711, o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzatvorená medzi stranami
sporu dňa 4.4.2005 evidovaná pod číslom XXXXXXXXXXXXXX (návrh zmluvy evidovaný pod číslom

XXXXXXXXXXXXXXX) je v časti H. týkajúcej sa uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy neplatná.

V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 16.06.2020 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala, aby súd určil, že Zmluva
o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX ( návrh zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX )

uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou je absolútne neplatná.

2. Podanú žalobu odôvodnila tým, že uznesením Okresného súdu Humenné č. k. XCsp/XX/XXXX-
XX z 16.03.2020 jej bola uložená povinnosť podať proti žalovanému v lehote 30 dní od právoplatnosti
uznesenia žalobu o neplatnosť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v časti H. týkajúcej sa
dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa sa však podanou žalobou domáhala určenia nie len neplatnosti
časti zmluvy týkajúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy, ale žiadala určiť, že celá Zmluvy o poskytnutí

spotrebiteľského úveru je neplatná.

3. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že so žalovaným uzatvorila Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 8 990 Sk, z ktorého priama platba predstavovala
sumu 2 500 Sk a výška úveru bola 6 490 Sk. Úver sa zaviazala v desiatich mesačných splátkach po
754 Sk, takže súčet mesačných splátok predstavoval sumu 7 540 Sk a cena úveru bola 1 050 Sk. V
zmluve bola uvedená RPMN 19,72 %. Zmluva bola uzatvorená dňa 04.04.2005 a prvá splátka mala byť

zaplatená najneskôr do 15.05.2005.

4. Súčasťou zmluvy v bode H. bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 OZ, na základe ktorej
sa mala žalobkyňa so žalovaným dohodnúť na zabezpečení pohľadávok z úverovej zmluvy v časti A.a E.. Mala súhlasiť s tým, aby v prípade splnenia podmienok uskutočňoval jej platca mzdy mesačný
zrážky až do výšky stanovenej Občianskym súdnym poriadkom, až do úplného splatenia čerpaného
úveru vrátene príslušenstva.

Žalobkyňa je presvedčená, že žalovanému už uhradila dlžnú sumu a aj sumu nad rámec čerpaného
úveru ale nemá presný prehľad o tom, v akej výške mu plnenia zaslala. Napriek tomu jej zo strany
žalovaného boli opakovane doručované výzvy na úhradu dlhu a to vo výške 2 141,35 eur. Je však
nemysliteľné, aby po 20 rokoch splácania úveru bola jeho výška ešte taká vysoká.

5. K neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa uviedla, že jej obsahom je súhlas dlžníka, aby
platiteľ z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká
právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli zamestnávateľom
vyplácané. Spotrebiteľ je tak nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok
zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa bez súdnej kontroly nárokov. Keďže uzatvorená zmluva je

nepochybne zmluvou spotrebiteľskou, je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a
je rozhodujúce, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá
poškodiť spotrebiteľa. Poukázala aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a nekalých obchodných praktík pri Ministerstve spravodlivosti SR z 21.01.2011, kde Komisia
dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením §
53 ods. 1 OZ. Spotrebiteľ už v čase vzniku právneho vzťahu je nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach
zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autorizácii a verifikácii
primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Môže sa
tak obísť ex offo súdna kontrola zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach

a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
XCo/XX/XXXX ako aj na nálezy Ústavného súdu Českej republiky.

Dodala, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním jej dôsledkov dostala objektívne do rozporu
s požiadavkou na čestnú obchodnú prax. Preto nič nebráni hodnotiť ju ako neplatnú, aj keď má základ

v zákone.

Keďže uvedený inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj bez
predpokladu, že uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov,
v zmysle ustálenej judikatúry spôsobuje hrubú nerovnováhu v prospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa

takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných
klauzúl uplatneného nároku dodávateľa, preto je dohodu o zrážkach zo mzdy potrebné vyhodnotiť ako
neprijateľnú a tým neplatnú.

6. V ďalšej časti žaloby žalobkyňa odôvodňovala neplatnosť zmluvy ako celku, ale na pojednávaní

dňa 31.05.2021 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobkyňa netrvá na podanej žalobe v celom
rozsahu, takže žiada určiť neplatnosť celej zmluvy, ale trvá len na určení neplatnosti časti tejto zmluvy
a to týkajúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že súhlasí s tým, aby súd konanie zastavil mimo tej časti, ktorá zostala

predmetom sporu, to znamená určenia neplatnosti zmluvy v časti H. týkajúcej sa dohody o zrážkach
zo mzdy.

7. V dôsledku späťvzatia žaloby v časti sa súd už nezaoberal skúmaním platnosti celej zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru ale len tej časti, ktorá zostala predmetom sporu, to znamená určenia

neplatnosti zmluvy v časti dohody o zrážkach zo mzdy.

8. K tej časti žaloby, ktorá zostala predmetom sporu, sa žalovaný vyjadril tak, že považuje za platnú
celú zmluvu vrátane časti H. - F. Y. D. D. V.. Táto bola uzatvorená podľa ustanovenia § 551 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Žiaden predpis Európske Únie nezakazuje zabezpečenie záväzkov zo

spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy. Rovnako neexistuje žiadne rozhodnutie Súdneho
dvora, ktoré by výslovne uvádzalo, že dohoda o zrážkach zo mzdy je v spotrebiteľských vzťahoch
vylúčená z dôvodu, že sa považuje za nekalú obchodnú praktiku, resp. neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Žalovaný vykonáva zrážky zo mzdy v zmysle dohody uzatvorenej v súlade s právnymi predpismi.Nedochádza k bezdôvodnému zásahu do majetku žalobcu, poukázal na bod H. uzatvorenej zmluvy,
pričom žalobkyňa bola s obsahom zmluvy uzrozumená a s uzatvorením dohody súhlasila.

Ďalej žalovaný uviedol, že dlžník má vždy právo domáhať sa súdnej ochrany, dokonca má právo
podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ( ako tomu bolo v danom prípade ) za účelom
pozastavenia vykonávania zrážok zo mzdy a teda takáto dohoda neobchádza súdnu kontrolu. S
prihliadnutím na charakter zmluvy ( zmluva o revolvingovom úvere ) je možné dohodu o zrážkach
zo mzdy považovať za primeraný zabezpečovací prostriedok, ktorý nijakým spôsobom nezbavuje

spotrebiteľa možnosti domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Dispozičné právo so mzdou žalobcu
je v tomto prípade obmedzené maximálne do zákonnej výšky. Žalovaný si tak uplatňovaním zrážok
zo mzdy iba zabezpečuje plnenie zmluvných povinností žalobcu, na ktoré sa zaviazal uzatvorením
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Neaplikovaním dohody o zrážkach zo mzdy by došlo k nevyváženému
zásahu do práv žalovaného, ktorý by si nemohol uplatniť zmluvný zabezpečovací prostriedok a tiež
by dochádzalo iba k prehlbovaniu omeškania žalobcu v postavení dlžníka a teda aj k navyšovaniu

príslušenstva poskytnutého úveru.

O zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol, že ide o plnenie, na ktoré má žalovaný zmluvný nárok, sú
prípustné len v zákonom umožnenej miere a reflektujú na neplnenie povinnosti žalobcu vyplývajúcich zo
zmluvy. Z uvedených dôvodov žalovaný nesúhlasil s tvrdením o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy

obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy je platná a jej aplikáciou
nedôjde k nevyváženému zásahu do práv žalobkyne, naopak dôjde k zásahu do práv žalovaného, ktorý
si nebude môcť uplatniť dojednaný zmluvný zabezpečovací prostriedok.

9. V ďalšom vyjadrení žalovaný uviedol, že k použitiu dohody o zrážkach zo mzdy ani nepristúpil a

splneniu nároku od žalobcu prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa ani nedomáhal.

V prípade, ak žalobca tvrdí, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je
potrené k určeniu neplatnosti tejto zmluvnej podmienky preukázať, že spôsobuje značnú nerovnováhu v
právachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Tietoskutočnostineboližalobkyňou

preukázané.

Dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné vnímať ako zabezpečovací inštitút aj v širšom kontexte a síce,
že preventívne pôsobí na dlžníka, aby sa nedostával do omeškania so splátkami. Použije sa len vtedy,
ak sa dlžník dostane do omeškania so splácaním svojho dlhu.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä so žiadosťou/zmluvou
o poskytnutí spotrebiteľského úveru a s obsahom uznesenia sp. zn. XCsp/XX/XXXX. Vykonaným
dokazovaním mal za preukázané nasledovné skutočnosti:

11. Uznesením č. k. XCsp/XX/XXXX-XX z 16.03.2020 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
rozhodol tak, že:

Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX (návrh zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX) zo dňa

4.4.2005, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

Zamestnávateľ žalobkyne DaMaR experience s.r.o., Třebíčska 18, Humenné je p o v i n n ý zdržať
sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného, na základe Žiadosti o vykonávanie
zrážok zo mzdy zo dňa 18.2.2020 zaslanej zamestnávateľovi žalobkyne.

Ukladá žalobkynipovinnosťpodaťprotižalovanémuvlehote30dníodprávoplatnostitohtouznesenia
žalobu o neplatnosť Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru evidovanej pod č. XXXXXXXXXXXXXX
(návrh zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX) uzatvorenej stranami dňa 4.4.2005 v časti F týkajúcej sa
dohody o zrážkach zo mzdy.

P r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu
s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto
uznesenia vyšší súdny úradník.12. Z bodu 3 odôvodnenia citovaného uznesenia vyplýva, že žalovaný listom z 18.02.2020 požiadal
zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu vykonávania zrážok zo mzdy za účelom uspokojenia jeho

pohľadávky vo výške 2 141,35 eur bez príslušenstva.

13. Oboznámením sa obsahom so žiadosťou/zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 04.04.2005
mal súd za preukázané, že zmluva bola uzatvorená medzi právnym predchodcom súčasného
žalovaného a to spoločnosťou Cetelem Slovensko, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou.

Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 6 490 Sk ( 215,19 eur ), ktorý sa
žalobkyňa zaviazala splácať v desiatich mesačných splátkach po 754 Sk ( 25,03 eur ) a súčet splátok
tak predstavovala suma 7 540 Sk ( 250,28 eur ). Cena úveru bola určená na 1 050 Sk ( 34,85 eur ) s
tým, že prvá splátka bola určená najneskôr dňom 15.05.2005 a každá ďalšia mala byť splatná 15. deň
v príslušnom kalendárnom mesiaci.

V bode E. zmluvy bola obsiahnutá žiadosť žalobkyne, aby ju veriteľ zaradil do zoznamu žiadateľov o
poskytnutie úverového rámca vo výške 20 000 Sk a vydal jej úverovú kartu. Súčasťou zmluvy bola v
bodeH.dohodaozrážkachzomzdypodľa§551OZ,vzmyslektorejsamalažalobkyňasospoločnosťou
Cetelem Slovensko, a.s. dohodnúť na zabezpečení pohľadávok z úverovej zmluvy v časti A. a E. tak, že
výslovne a neodvolateľne súhlasí, aby jej v prípade, že sa omešká so splácaním úveru dlhšie ako jeden

mesiac, t. j. nezaplatením aspoň dvoch po sebe nasledujúcich splátok úveru, uskutočňoval platca mzdy
mesačné zrážky zo mzdy a to až do výšky stanovenej Občianskym súdnym poriadkom v ustanoveniach
o výkone rozhodnutia, až do úplného splatenia čerpaného úveru, vrátane príslušenstva a aby zrazenú
sumu poukazoval na účet veriteľa. Táto dohoda sa mala vzťahovať aj na budúcich platcov mzdy ako aj
na iné príjmy, s ktorými sa zaobchádza ako so mzdou, pričom náklady spojené so zrážkami nesie klient.

14. Vykonaným dokazovaním tak mal súd za preukázané, že dňa 04.04.2005 bola medzi právnym
predchodcom súčasného žalovaného spoločnosťou Cetelem Slovensko, a.s. a žalobkyňou uzatvorená
zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Pôvodne žalobkyňa žiadala určiť, že celá zmluva je
neplatná. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo predmetom sporu už len určenie, že zmluva je

neplatná v časti H..

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť z časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. V danom prípade
žalobkyňa zobrala žalobu späť z časti v priebehu sporu, po otvorení prvého pojednávania ale žalovaný
so späťvzatím žaloby v tej časti, v ktorej došlo k jej späťvzatiu súhlasil a preto súd konanie v tejto časti

zastavil.

15. Predmetom sporu tak zostalo už len určenie, že uzatvorená zmluva je neplatná v časti H. - F. Y.
D.K. D. V..

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluvy, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluvy podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 3. citovaného ustanovenia, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „neprijateľná podmienka“ ).

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu

podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré

podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

18. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok

okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa
pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

19. Podľa § 137d CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného predpisu.Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou.

20. Súd vyhodnotil zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom súčasného žalovaného a
žalobkyňou z 04.04.2005 ako zmluvu spotrebiteľskú vrátane uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy.
Na základe hore citovaných procesných predpisov je zrejmé, že žalobkyňa sa môže domáhať určenia
neplatnosti časti zmluvy týkajúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy. Ide o formulárovú zmluvu, ktorá

bola právnym predchodcom žalovaného vopred pripravená pre neurčitý okruh spotrebiteľov, pričom
podmienky zmluvy určil dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť tieto podmienky
individuálne ovplyvniť.

21. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných

podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť
a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ

vopred pripravený, a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla
obsah zmluvy nemení.

22. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 OZ) predstavuje zabezpečovací prostriedok
peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie. Dohoda o
zrážkach zo mzdy musí mať ex lege písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody o zrážkach zo
mzdy je súhlas dlžníka, aby platiteľ z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich
veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka
a boli zamestnávateľom vyplácané.

Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva, že jej
uzatvorením je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo
mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi, a to bez súdnej kontroly nárokov
uplatnených veriteľom, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie.

23. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o
nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez

toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.

Jepotrebnétiežzdôrazniť,žesúdnakontrolaštandardnýchzmlúvjepostavenánaabsolútnejneplatnosti
neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

V danom prípade súd poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa
21. 01. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že
dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou

podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a
je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho
vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

24. Výkon zrážok zo mzdy je pritom procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autorizácií a verifikácii

primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.

25. Keďže uvedený inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za
predpokladu, že uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov,podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa
takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných
klauzúl uplatneného nároku dodávateľa. Z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach zo mzdy

vyhodnotil ako neprijateľnú, neurčitú, a tým aj neplatnú, a keďže v tomto spore bol preukázaný aj
naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, podanej žalobe o určenie neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy vyhovel.

26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Tiež aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak
strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Žalobkyňa pôvodne podala žalobu o určenie neplatnosti celej zmluvy. V priebehu konania zobrala žalobu
späť v časti tak, že predmetom sporu zostalo len určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. V

tej časti konania, v ktorej bolo konanie zastavené by náhrada trov konania patrila žalovanému, lebo
žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania v tejto časti. V prevyšujúcej časti, teda v časti o určenie,
že dohoda o zrážkach zo mzdy bola žalobkyňa úspešná a žalovaný úspešný nebol. Preto súd rozhodol
tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal, lebo každá zo strán mala v konaní
úspech len čiastočný a nebolo žiaduce rozhodnúť, že strany sporu si vzájomne budú uhrádzať trovy

konania, keďže úspech žalobkyne a úspech žalovaného bol porovnateľný. Každá zo strán bola úspešná
len v časti uplatneného nároku. Žalobkyňa bola úspešná v časti určenia zmluvy za neplatnú týkajúcej sa
dohody o zrážkach zo mzdy a žalovanému by prináležalo právo na náhradu trov konania v prevyšujúcej
časti žaloby, to znamená, o určenie neplatnosti zmluvy v ostatných častiach.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.