Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. marec 2021

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/163/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316206606
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2021:2316206606.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, a.s., zapísaný v parížskom registri obchodu
a spoločností pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom Francúzsko, 1 boulevard Haussmann
75 009 Paríž, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom 812 36 Bratislava, Panenská 7, IČO: 47 258 713,
zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom 811 01 Bratislava, Ventúrska 16,
IČO: 47 234 547, proti žalovaným: v 1./ rade Š. B., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX B., Q.. F.
XXXX/XX, v 2./ rade K. W., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX B., E. XXX/XX, o zaplatenie 18

317,37 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1./ a 2./ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6176,68 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 23. 10. 2015 do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobcovi priznáva voči žalovaným v 1./ a 2./ rade náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej
výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 18. 4. 2016, v spojení s podaniami zo dňa 9. 6. 2016 a 27. 2. 2017,

domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 18 317,37 eura s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne od 23. 10. 2015 do zaplatenia, spolu s náhradou trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť CETELEM SLOVENSKO
a.s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, a žalovaný uzatvorili dňa 17. 9. 2013 Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške
18 803,- eur. Poskytnutý úver sa žalovaní zaviazali splatiť v 120 mesačných splátkach vo výške 320,87

eura, so splatnosťou prvej splátky dňa 15. 10. 2013. Do dňa podania žaloby uhradili celkovo 6662,31
eura. Žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou splátok úveru, preto právny predchodca žalobcu
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 22. 10. 2015. Žalovaní majú voči žalobcovi ku dňu podania
žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 18 317,73 eura (17 581,38 eura z titulu
zvyšku dlžnej úverovej istiny, 682,71 eura z titulu dlžných úrokov z úveru; 53,28 eura z titulu dlžného
poistného z úveru).

3. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili, nepopreli skutkové tvrdenia uvedené žalobcom, preto mal súd za
to, že tieto sú nesporné. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda
procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo
forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúceskutkovétvrdeniatýkajúcesasporu.Tátopovinnosťtvrdeniasavzťahujenaskutkovéokolnostisúvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Porušenie povinnosti tvrdenia

sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme
buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti
nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Ak súd považuje
skutkové tvrdenia strany podľa § 151 CSP za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie.

4. Právny predchodca žalobcu podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené. Po podaní
žaloby došlo s účinnosťou k 30. 6. 2016 medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
a.s. a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s., k cezhraničnému zlúčeniu. Spoločnosť CETELEM
SLOVENSKO a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP
PARIBAS PERSONÁL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom.

5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 10. 4. 2018 pod č. k. XXC/XXX/XXXX - XX tak, že
žalovaných v 1./ a v 2./ rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 12 140,69 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 23. 10. 2015 do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Súd žalobcovi
zároveň priznal voči žalovaným v 1./ a 2./ rade náhradu trov konania vo výške 32,56 %.

6. Na základe odvolania žalobcu, odvolací súd uznesením zo dňa 30. 7. 2020 pod č. k. 10Co/200/2019
- 138 rozsudok prvoinštančného súdu v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

7. Predmetom ďalšieho konania tak zostalo rozhodnúť o povinnosti žalovaných zaplatiť sumu 6176,68
eura istiny s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. od 23. 10. 2015 do zaplatenia.

8. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o
úvere, oznámenie mimoriadnej splatnosti úveru, potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov,

potvrdenie o prijatých platbách, výzva na splatenie dlžnej čiastky z 16. 9. 2015 s doručenkami a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

10. Súd uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

11. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

12. Dňa 17. 9. 2013 podpísali právny predchodca žalobcu a žalovaní Zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

13. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho

Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
ZoSÚ), oba predpisy účinné k 17. 9. 2013. Súd posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, nakoľko
právny predchodca žalobcu plnil v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovaní vystupovali ako fyzická
osoba nepodnikateľ.

14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoSÚ), (1) Tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,

podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. g/, h/ cit. zák., Na účely tohto zákona sa rozumie
g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových

nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až k), r) a y) cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí

obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zák., Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

Podľa § 19 ods. 2 cit. zák., Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných
poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie
služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie
účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných

prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na
účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek
inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

15. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.
slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť
individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo
vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom

dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera
zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar
alebo služby so zárukou kvality.

16. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam predstavoval dlh žalovaných voči žalobcovi ku dňu

zúčtovania do právneho vymáhania sumu v celkovej výške 18 317,37 eura, ktorá pozostávala zo sumy
17 581,38 eura z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, zo sumy 682,71 eura z titulu dlžných úrokov z úveru
a zo sumy 53,28 eura z titulu dlžného poistného z úveru. Žalobcom uvádzaná výška dlžnej sumy plne
korešponduje so zostatkom na úverovom účte žalovaných podľa predloženého výpisu z úverového účtu
žalovaných.

17. Dňa 17. 9. 2013 uzavrel právny predchodca žalobcu - Cetelem ako veriteľ na jednej strane so
žalovanými ako dlžníkmi na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "úverová zmluva")
podľazákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľov(ďalejlen"ZoS")
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (časť I. žaloby). Obsahom

úverovej zmluvy bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovaným klasický spotrebiteľský úver vo výške 18
803,-eurasúčasnezáväzokžalovanýchvrátiťposkytnutýúverspolusdohodnutýmiúrokmiapoplatkami
a to formou 120 mesačných splátok vo výške 320,87 eura, t. j. celkom 38 504,40 eura. RPMN bolo na
zmluve uvedené vo výške 15,73 % podľa výpočtu v zmysle vzorca uvedeného v prílohe č. 2 ZoSÚ za
podmienok uvedených v ust. § 19 ods. 2 tohto zákona.

18. V súvislosti s celkovou sumou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť súd uvádza, že žalovaní si pri
uzatváraní úverovej zmluvy zvolili poistenie úveru, a to rozšírený súbor poistenia s výškou poplatku za
poistenie 6,99 % (6,99 % zo sumy 299,91 eura, ktorá predstavuje súčet sumy istiny a úrokov v mesačnej
splátke = 20,96 eura) z mesačnej splátky ako to vyplýva z 1.1. časti 1. Úverovej zmluvy. To znamená,

že súčasťou mesačnej splátky bol aj poplatok za poistenie vo výške 6,99 % z aktuálnej výšky mesačnej
splátky, čo je zrejmé z výpisu z úverového účtu žalovaného č. XXXXXXXXXXXXXX.19. Súd poukazuje na vyššie citované ustanovenia §-u 2 písm. g) a § 19 ods. 2 ZoSÚ. Potom podľa bodu
1.6. časti 3. Úverovej zmluvy, dlžník berie na vedomie, že poistenie dojednané v zmluve je oprávnený
kedykoľvek ukončiť. Vzhľadom k tomu, že poistenie úveru bolo dobrovoľné (žalovaní netvrdili a ani

nepreukázali opak, teda táto skutočnosť je nesporná a súd o nej nevykonáva dokazovanie) a teda
dobrovoľný bol aj poplatok za poistenie, pričom žalovaní mohli kedykoľvek v súlade s bodom 1.6. časti 3.
Úverovej zmluvy poistenie ukončiť a zároveň poistenie nebolo podmienkou na uzatvorenie predmetnej
úverovej zmluvy. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobca nebol oprávnený započítavať poplatok
za poistenie do celkových nákladov úveru s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia. Súd

súčasne poukazuje na skutočnosť, že z obsahu úverovej zmluvy nevyplýva, že by povinnou podmienkou
poskytnutia úveru bolo uzavretie poistenia a zároveň žalovaní nijakým spôsobom nepreukázali, že by im
bolo poistenie zo strany Cetelemu akýmkoľvek spôsobom nanútené ako podmienka poskytnutia úveru.

20. Vzhľadom na uvedené potom súd považuje uzatvorenú Zmluvu o úvere za platnú.

21. S poukazom na body 17. - 20. tohto odôvodnenia sú potom žalovaní povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi aj zvyšnú sumu v žalovanej výške, t. j. 6176,68 eura istiny spolu s príslušenstvom -
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. od 23. 10. 2015 do zaplatenia.

22. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, účinného od 1. 2. 2013, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

23. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 22. 9. 2015 určená vo výške 0,05 % ročne, potom úrok
z omeškania predstavuje výšku 5,05 % ročne. Postupom podľa § 216 CSP súd priznal žalobcovi právo

na zaplatenie úrokov z omeškania až od 23. 10. 2015, ako to žiadal svojou žalobou.

24. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu tohto rozsudku.

25. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových

konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Žalobcovi tak prináleží plná náhrada
trov konania, nakoľko bol v konaní plne úspešný a to voči neúspešnej strane - žalovaným. O výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.