Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/26/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120201608
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5120201608.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. P.,
nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina, dieťa rodičov: matka - V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, právne zastúpená advokátkou JUDr.
Zdenkou Hruškovou, so sídlom E., W. X, a otec - O. P., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX, právne zastúpený
advokátkou JUDr. Lenkou Špiriakovou, PhD., so sídlom E. J. W. XX, o návrhu otca na udelenie súhlasu
za matku na zmenu miesta výkonu povinnej školskej dochádzky (základnej školy), na základe odvolania
otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 9P/33/2020-709 zo dňa 27. júla 2020 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na udelenie súhlasu za matku na
prehlásenie maloletého zo Základnej školy s materskou školou (ďalej len ZŠ) vo O. do ZŠ v L.. Vychádzal
zo záveru, že nedošlo k takej zmene pomerov na strane rodičov a predovšetkým maloletého, ktoré by
odôvodňovali potrebu zmeny základnej školy, ktorú maloletý aktuálne navštevuje. Bolo preukázané, že
maloletý ZŠ v L. navštevoval až do 5. ročníka. Na základe pedagogicko-psychologického vyšetrenia

bola u neho zistená porucha pozornosti a aktivity, z ktorého titulu bol/je maloletý W. integrovaný. Okrem
vzdelávacích problémov mal aj výchovné problémy (ku spolužiakom sa správal ako agresor, vyhľadával
konfliktné situácie, klamal a stiahol k sebe aj skupinu kamarátov).
2. Okresný súd uviedol, že po rozvode manželstva rodičov v roku 2019 bol maloletý zverený do ich
striedavej osobnej starostlivosti. Matka sa presťahovala a rodičia sa dohodli, že syn bude navštevovať
ZŠ vo O.; kde nastúpil do 6 ročníka, pričom jeho správanie sa v porovnaní so správaním na ZŠ v L.
zlepšilo. U maloletého W. prebieha integrované vzdelávanie (má asistentov na dva predmety) a začlenil

sa i do kolektívu; triedna učiteľka ani školská psychologička nepotvrdili, že by sa maloletý na zmenu
školy celkom neadaptoval. V tejto spojitosti znalkyňa vypovedala, že maloletý sa navonok prejavuje
bezproblémovo, ale vnútorné pocity má také, ako boli opísané v jej znaleckom posudku. Konštatovala
však, že problém maloletého s adaptáciou nevyrieši zmena školy, ale intenzívnejší prístup triednej
učiteľky a školskej psychologičky.
3. Na základe rozsiahleho dokazovania okresný súd dospel k záveru, že nie je v záujme maloletého,
aby došlo k zmene základnej školy, ako to navrhuje otec. Nebolo preukázané, že by maloletý bol

neakceptovateľne traumatizovaný v ZŠ vo O.; čo nepotvrdil ani samotný maloletý, ani pedagogičky a
psychologičky. Obsahovo čiastočne odlišnú výpoveď svedkyne Mgr. Z. (špeciálny pedagóg) okresný súd
nepovažoval za relevantnú, lebo s maloletým pracovala v zásade krátko a naposledy pred rokom. U
maloletého teda neboli preukázané pocity osamelosti, bezradnosti pri začleňovaní do kolektívu; naopak,došlo k normálnemu začleneniu sa do kolektívu v ZŠ vo O., pričom maloletý W. nestratil ani kontakt s
kamarátmi/spolužiakmi zo ZŠ v L..
4. Okresný súd zisťoval názor maloletého a hoci naň prihliadal, nemohol ho akceptovať nekriticky a

izolovane. Maloletý si totiž volí pre neho „ľahšiu cestu“, keď chce menej prísnych učiteľov, viac trávenia
času s predchádzajúcimi spolužiakmi a menej prísne prostredie než má u matky. Okresný súd zdôraznil,
že v priebehu konania došlo tiež k zmene v rozsahu striedavej starostlivosti a otec bude mať maloletého
len 10 dní v mesiaci. V prípade vyhovenia návrhu v súdenej veci by maloletý W. zvyšné dve tretiny
mesiaca musel (časovo náročne) dochádzať do školy od matky. V úhrne sa stotožnil s názorom znalkyne

(zhodne tak matky a kolízneho opatrovníka), že na to, aby sa dieťa v škole cítilo dobre, nie je nevyhnutná
zmena základnej školy; tým by sa len podporili únikové mechanizmy u maloletého.
5. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu, keďže neboli preukázané okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie takéhoto nároku
niektorému z účastníkov.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že návrhu bude vyhovené. Poukazoval na to, že zásadným musí byť záujem maloletého
dieťaťa. Z výpovede maloletého W. jednoznačne vyplýva jeho túžba navštevovať ZŠ v L.; pričom vo
vzťahu k svojmu predošlému správaniu je schopný sebareflexie. Otec sa domnieval, že na to, aby
dieťa v škole „prosperovalo“ je podstatné, aby sa v nej dobre cítilo a aby nebolo obklopené prostredím

vyvolávajúcim v ňom negatívne emócie. Mal za to, že okresný súd absolútne neprihliadal na záujem
maloletého a rozhodoval prísne formálne až „technokraticky“.
7. Odvolateľ namietal absenciu úvah o tom, ako sa okresný súd vysporiadal s názorom maloletého,
ako aj nezisťovanie názoru maloletého bezprostredne pred vydaním napadnutého rozsudku. Obdobne
za nedostatok označil i skutočnosť, že kolízny opatrovník pred vynesením rozhodnutia vo veci samej

nenavštívil domácnosť matky. Hoci bol v konaní vypracovaný znalecký posudok Mgr. Švrlovou, okresný
súd mal - podľa otca - v zmysle vyhľadávacej zásady nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré by
(opätovne) v momente pred vydaním rozhodnutia osvedčilo správnosť/vhodnosť zotrvania maloletého
na ZŠ vo O..
8. Otec poukázal i na (vnútornú) rozpornosť záverov znaleckého posudku Mgr. Švrlovej a jej vyjadrení

na pojednávaní. Navyše, ak samotný znalecký posudok nemôže hodnotiť vhodnosť zmeny základnej
školy, potom nie je ani znalkyňa oprávnená sa vyjadrovať k danej otázke. Otec nesúhlasil ani
s vyhodnotením výpovede Mgr. Z. ako nevierohodnej a neodbornej. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku tiež nevyplýva, že by sa okresný súd zaoberal skúmaním existencie a funkčnosti mechanizmov
na ZŠ vo O., ktoré majú maloletému pomôcť zvládnuť nepohodu a emočný stres.

9. Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že okolnosti vytýkané mu zo strany
otca boli opakovane prešetrené a „záverečné neodporúčanie na zmenu školy“ bolo dané po dôkladnom
zvážení všetkých súvislostí. Doplnil, že názor dieťaťa nemusí byť vždy v súlade s jeho záujmom.
10. Rovnako matka žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Konštatovala, že okresný súd sa vecou

dôsledne zaoberal a vykonal komplexné dokazovanie, preto námietky otca v danom smere sú absolútne
nedôvodné. Znalkyňa Mgr. Švrlová sa až pred súdom oboznámila so širšími súvislosťami prípadu a
korigovala svoj pôvodný názor, pričom viackrát výslovne uviedla, že zmena školy nie je pre maloletého
nevyhnutná. Zároveň poznamenala, že ak by došlo k zmene školy, mohlo by to byť pre maloletého
kontraproduktívne, pretože ak sa nezvládnutie adaptácie bude riešiť únikom (návratom na predošlú ZŠ),

bude mať maloletý problémy s adaptáciou v sociálnych vzťahoch aj po celý život.
11. Matka zdôraznila, že na základe výpovedí učiteliek maloletého (z oboch škôl) nemožno dospieť
k inému záveru, než že zmena školy by bola jednoznačne v jeho neprospech. Predovšetkým došlo
k zlepšenie správania maloletého a dieťa má zabezpečený špeciálny prístup zo strany ZŠ vo O..
Potreba špeciálneho prístupu je pritom daná až do ukončenia prípravy na povolanie, je preto nesprávny

názor otca o vhodnosti ZŠ v L., ktorá takýto špeciálny prístup (asistentov na druhom stupni) nemá.
Matka považovala za potrebné tiež zohľadniť zmenu pomeru dní v rámci kalendárneho mesiaca, ktoré
maloletý trávi v osobnej starostlivosti toho-ktorého z rodičov v zmysle súdneho rozhodnutia (schválenej
rodičovskej dohody) zo dňa 22.6.2020. Mala za to, že otec „krátkozrako“ sleduje uspokojovanie žiadostí
maloletého bez posúdenia následkov, ktoré to môže mať do budúcnosti (najmä rozvoj únikových

mechanizmov u maloletého).

12. Otec v následnej reakcii označil vyjadrenie kolízneho opatrovníka za maximálne formálne. Vzhľadom
na to, že ku zmene v úprave striedavej starostlivosti došlo na základe dohody rodičov nevidel problém,aby aj pri danom modeli striedavej osobnej starostlivosti maloletý navštevoval ZŠ v L.. Nedomnieval
sa, že by bol syn cestovaním na trase O.-L. nadmerne zaťažený. Otec zopakoval, že pre správnosť
rozhodnutia malo byť vykonané znalecké dokazovanie ohľadne toho, či maloletý je neakceptovateľne

traumatizovaný na ZŠ vo O. a či si volí tzv. ľahšiu cestu. Dodal, že sa nepovažuje za takého otca, ako
ho (negatívne) vykreslila matka - okrem iného - že by sa o maloletého nestaral, či nezaujímal a nechal
sa „vláčiť výlučne svojvôľou syna“.

13. Matka vo vyjadrení k reakcii otca zotrvala na svojej predchádzajúcej argumentácii.

14. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66
CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) napadnutý
rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je neoddeliteľnou súčasťou základného práva

na spravodlivý súdny proces, resp. ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Jeho porušením
však nie je to, keď súd svoje rozhodnutie neodôvodní podľa predstáv (neúspešného/nespokojného)
účastníka konania. Súvisiaca odvolacia argumentácia otca (minimálne) vykazuje presne takúto „kvalitu“
námietky nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolateľ vo svojej podstate nenamieta
neúplnosť odôvodnenia, „len“ nesúhlasí s úvahami okresného súdu a z nich rezultujúcimi závermi.

16. Okresný súd v rámci odôvodnenia dal odpoveď na všetky pre vydanie meritórneho rozhodnutia
relevantné otázky; čo v plnej miere platí aj pre vyhodnotenie názoru maloletého W., ktorý zisťoval
priamo (vlastným) výsluchom. Zároveň vykonané dokazovanie bolo nielen rozsiahle (v určitej miere aj
pri zohľadnení vyhľadávacej zásady v tzv. poručenských veciach až nad obvyklý rámec), ale i náležite

komplexné. V rámci nesúhlasu odvolateľa s vyhodnotením jednotlivých dôkazov sa - obdobne ako v
otázkach náležitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia - prejavuje jeho preferencia vlastných predstáv,
resp. záujmov.
17. Tie dôkazy, ktoré nepodporujú jeho argumentáciu, označuje iba za subjektívne a naopak tie
dôkazy (prípadne ich časti), ktoré korešpondujú s jeho tvrdeniami, hodnotí ako objektívne, zásadné

a správne. Znalecký posudok Mgr. Šavrlovej bol samotným otcom výslovne definovaný ako skutkový
základ jeho návrhu, keď však menovaná (aj v dôsledku konfrontácie s inými skutkovými zisteniami, či
konkrétnymi otázkami konajúceho súdu) modifikovala svoje stanovisko ohľadne ne/potreby zmeny školy
maloletého, otec nenamietal len samotné toto konštatovanie znalkyne, ale vôbec oprávnenosť znalca
vo všeobecnosti vyjadrovať sa k otázke zmeny školského/vzdelávacieho zariadenia.

18. Neobstojí ani požiadavka otca na opakované, či doplňujúce znalecké dokazovanie, keďže okrem
nesúhlasu so záverom, že zmena školy maloletého nie je riešením aktuálnej situácie, neprezentuje
žiadne relevantnejšie vecné námietky. Taktiež nebolo potrebné, aby bezprostredne pred vydaním
napadnutého rozsudku bol vyhotovovaný (ďalší) znalecký posudok.

19. Vo svojej podstate ide o požiadavku, aby v prípade, že všetci účastníci konania nesúhlasia so
všetkými závermi znalca (prípadne s výsledkami iného dôkazu) bolo vykonané ďalšie (znalecké)
dokazovanie na to, či tieto konkrétne závery - s ktorými niektorý z účastníkov nesúhlasí - sú správne.
Uvedenú procedúru by bolo potrebné nadväzne opakovať až dovtedy, kým by všetci účastníci neboli
spokojní s každým jednotlivým záverom znalca; či všeobecne s výsledkom dokazovania. Krajský súd si

uvedomuje určité zjednodušenie predchádzajúceho konštatovania, ale presne k takémuto - bezpochyby
až absurdnému - dôsledku požiadavka otca na prístup k dokazovaniu, resp. jeho výsledkom smeruje.

20. Obdobne nemá opodstatnenie námietka, že maloletý mal byť opätovne vypočutý bezprostredne pred
vydaním rozsudku okresného súdu. Sám otec uvádza, že postoj maloletého W. sa oproti jeho výsluchu

v priebehu konania nezmenil. Nie je preto zrejmé, čo by mal takýto jeho doplňujúci výsluch v rámci
dokazovania ozrejmiť. Skôr sa javí, ako keby dotknutá požiadavka smerovala k tomu, že by sa maloletý
malvtakomto-akomsipráveposlednéhoslova-vyjadriťkobsahuvykonanéhodokazovaniaaposkytnúť
k ním svoj vlastný postoj; čo však nemá absolútne žiadny zákonný podklad.

21. Okresný súd náležite konštatoval, že nie je prípustné najlepší záujem dieťaťa zamieňať, resp.
stotožňovať s jeho túžbami. V otázke požiadavky maloletého W. vrátiť sa na ZŠ v L. je pritom absolútne
dominantnou práve jeho subjektívne vnímaná túžba. Navyše, táto nie je spojená so vzdelávacímprocesom, ktorý je prioritným v otázkach návštevy konkrétnej základnej školy, ale viaže sa na túžbu byť
v kontakte s kamarátmi (bývalými spolužiakmi) z L..

22. V danej spojitosti je nutné zdôrazniť, že otec sa napriek pomerne rozsiahlym podaniam v odvolacom
štádiu konania nevenuje čo i len zmienkou súvislostiam vyplývajúcim z faktu, že maloletý W. je
integrovaným žiakom. Uvedená okolnosť sa (okrem iného) prejavuje v potrebe súčinnosti asistentov
na dvoch predmetoch, čo je na ZŠ vo O. - na rozdiel od ZŠ v L. - zabezpečené. Predmetnú, z hľadiska
vzdelávania určujúcu, okolnosť otec v rámci svojho vyjadrenia tak úplne (nie je podstatné, či úmyselne

a účelovo alebo „len“ nevedome) opomína.

23. Nespochybniteľným faktom je zásadné zlepšenie správania maloletého v rámci vyučovacieho
procesu počas školskej dochádzky na ZŠ vo O. oproti obdobiu navštevovania ZŠ v L.. Hoci maloletý W.
bolvdanomčasežiakomeštelenprvéhostupňa,intenzitajehoneakceptovateľnéhosprávaniabolataká,
že predstavovala „celoškolskú záležitosť“. Po jeho odchode na ZŠ vo O. došlo k celkovému upokojeniu

atmosféry na ZŠ v L.; čo úplne jednoznačne platí vo vzťahu k triede/ročníku, ktorý navštevoval. Na ZŠ
vo O. je W. z hľadiska správania úplne štandardným žiakom, ktorý rešpektuje príslušné normy správania
sa. Je zrejmé, že maloletý sa vnútorne vyrovnáva i so zmenou svojej pozície v školskom kolektíve, keď
z jedinca určujúceho pravidlá (opakovane treba zdôrazniť, že vyložene nesprávne a neakceptovateľné)
sa ocitol v pozícii, kedy je „iba“ jedným z viacerých.

24. Pokiaľ ide o potrebu udržiavania kamarátskych vzťahov s bývalými spolužiakmi z L., priestor na ich
dostatočné emočné sýtenie je vytvorený (a to aj po určitej modifikácii striedavej starostlivosti rodičov
v priebehu konania) počas času, kedy je maloletý v bezprostrednej osobnej starostlivosti otca. Hoci
rozvoj sociálnych väzieb s rovesníkmi je súčasťou celkového procesu vzdelávania, osobitne vo vyšších

ročníkoch, ktoré aktuálne navštevuje i maloletý W., je podstatou „pobytu v škole“ vzdelávanie. Na rozvoj
kamarátskych či priateľských vzťahov (v užšom význame) slúži prioritne čas po vyučovaní, ktorý má
maloletý W. v primeranom rozsahu naďalej k dispozícii aj vo vzťahu ku kamarátom/bývalým spolužiakom
z L..

25. Okresný súd správne zdôraznil i problematiku dochádzania maloletého do ZŠ v L., ktorá by v
prípade vyhovenia návrhu otca (aj) v spojitosti so zásadnou zmenou rozsahu striedavej starostlivosti
(cca 2:1 v prospech starostlivosti matky) mala výrazný dopad na celkový denný režim dieťaťa. Keďže
maloletý W. preferuje svoj návrat na ZŠ v L., úplne korešponduje s touto jeho túžbou vyjadrenie,
že v dochádzaní problém nevidí. Dokonca nemožno vylúčiť, že uvedené vyjadrenie zodpovedá

jeho aktuálnemu vnímaniu, avšak nerešpektuje komplexné hľadisko širších súvislostí zahŕňajúcich
napr. po väčšinu mesiaca niekoľko hodín denne strávených v dopravných prostriedkoch, opakované
prestupovanie atď., nehovoriac o úplne bežných komplikáciách v doprave na výrazne preťaženej trase
E. - L..

26. Na základe konštatovaného je zrejmé, že existencia okolností podmieňujúcich dôvodnosť
požiadavky/návrhu otca v súdenej veci preukázaná nebola. Naopak, v konkrétnostiach prejednávaného
prípadu je zachovanie súčasného miesta realizácie základnej školskej dochádzky maloletého (ZŠ vo O.)
v jeho najlepšom záujme. Len na okraj krajský súd dodáva, že aktuálne - doslova v horizonte niekoľkých
týždňov - maloletý nastúpi do záverečného (9.) ročníka základnej školy, kedy by ku zmene základnej

školy malo dochádzať skutočne výnimočne.

27. Okresný súd vecne správne rozhodol i o trovách prvoinštančného konania, keďže v zmysle § 52
CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Súčasne v súdenej veci nie sú dané (čo netvrdili
ani účastníci) žiadne zákonné alebo konkrétne skutkové podmienky na iné rozhodnutie o nároku na

náhradu trov konania; ktoré konštatovanie sa v plnej miere vzťahuje i na odvolacie štádium konania.
Preto krajský súd zhodným spôsobom (s odkazom na § 396 ods. 1 CSP) rozhodol o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania.

28. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.