Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. máj 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715202423
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6715202423.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcu Q. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom D.,
Q. XXXX/XX, zastúpeného Q.. R. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. E., L. Ľ. M. XX, proti žalovaným 1/
P. B., B. so sídlom A. č. X,. J.: XX XXX XXX, 2/ A.. so sídlom B., V. XX, J.: XX XXX XXX, zastúpený
P. L. & W., B. so sídlom v A. A., B. XX, J.: XX XXX XXX o vydanie hnuteľných vecí a vrátenie daru,
na odvolanie žalovaného v rade 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 13C/86/2015-436 zo
dňa 15. 04. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č.

XXX v kat. úz. A. ako stavba súp. č. X na parcele č. XXX - kravín, stavba súp. č. X na parcele č. XXX -
vrátnica, patria do vlastníctva žalobcu v podiele 1/1 k celku (výrok II.) a vo výrokoch o trovách konania
(výrok IV., V.) p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý (výrok I. a III.).

III. Žalovaný v 2/. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 % a o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Okresnýsúdvporadídruhýmrozsudkom určil,ženehnuteľnostivedenénaOkresnomúradeZvolen,
katastrálny odbor, zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre okres D., obec A., kat. územie A. ako stavba
súp. č. X, . umiestnená na parcele č. XXX, druh stavby - kravín a stavba súp. č. X., umiestnená na
parcele č. XXX, druh stavby - vrátnica, patria do vlastníctva žalobcu v podiele 1/1 k celku (výrok II.)
1.2. Žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal vypratania označených nehnuteľností zamietol a konanie
zastavil v časti, v ktorej sa žalobca domáhal vydania hnuteľných vecí.

2. Potom, čo Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 16Co/455/2016-158 z 23. 11. 2017 zrušil
predošlý rozsudok okresného súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá, okresný súd uznesením č. k.
13C/86/2015-182 zo dňa 26. 04. 2018 pripustil, aby do konania vstúpil žalovaný v 2/. rade a súčasne
pripustil zmenu žaloby, ktorou sa žalobca domáhal vydania hnuteľných vecí a pre prípad nemožnosti
vydania hnuteľných vecí, zaplatenia peňažnej náhrady, ďalej určenia vlastníckeho práva k stavbám
zapísaným na LV č. XXX . v kat. úz. A. a napokon sa domáhal vypratania označených nehnuteľností.

3. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal vydania hnuteľných vecí, zobral žalobu čiastočne späť z dôvodu
žedňa15.11.2018došlok dobrovoľnémuplneniu.Napojednávaní18.03.2019zobralžalobuovydanie
hnuteľných vecí späť celkom, pretože je problematické preukázanie hodnoty zostávajúcich vecí podľa
účtovnej závierky za rok 2014.4.1. Pokiaľ ide o vrátenie daru, okresný súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným v 1/ rade ako
obdarovaným darovaciu zmluvu zo dňa 27. 08. 2012, ktorou žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľností

zapísaných na LV XXX v kat. úz. A. tieto nehnuteľnosti bezodplatne previedol do výlučného vlastníctva
obdarovaného, ktorý dar prijal. Žalobca zmluvu podpísal označením „tichý spoločník - darca“, za
žalovaného v 1/ rade zmluvu podpísal konateľ V. M..
4.2. V pripojenom spise Okresného úradu Zvolen sp. zn. M ktorý sa týkal zastaveného konania
o nepeňažnom vklade tichého spoločníka, sa nachádza Zmluva o tichom spoločenstve, ktorá bola

uzavretá medzi žalovaným v rade 1/, v tom čase s obchodným menom P. K. P.,. a žalobcom,
podpísaná 21. 03. 2012. V bod IV. 3. bolo dohodnuté, že zmluvu je oprávnená vypovedať každá
zmluvná strana v pol ročnej výpovednej lehote, vždy ku koncu kalendárneho roka a výpovedná lehota
začína plynúť v pol roku nasledujúcom po pol roku, v ktorom bola výpoveď doručená. V bode IV.4.
boli dohodnuté dôvody, pre ktoré je tichý spoločník oprávnený od zmluvy odstúpiť s účinkami, ktoré
nastanú doručením. Dôvodmi odstúpenia tichého spoločníka bolo: a) spoločnosť/konateľ spoločnosti

si neplní riadne povinnosti vyplývajúce zo zakladateľskej listiny, b) porušenie akejkoľvek povinnosti,
vyplývajúcej z § 113 až § 124 Obchodného zákonníka a tiež hrubé porušenie akejkoľvek povinnosti
konateľa vyplývajúce z § 133 až § 135a Obchodného zákonníka, c) porušenie akejkoľvek zmluvnej
povinnosti, vyplývajúcej spoločnosti zo zmluvy o tichom spoločenstve. Podľa bodu V. spoločnosť je
povinná na základe doručenej žiadosti predložiť tichému spoločníkovi požadované účtovné doklady na

nahliadnutie najneskôr do 14 dní od doručenia žiadosti tichého spoločníka a to v sídle spoločnosti a
umožniť vyhotovenie účtovných dokladov. Podľa bodu VI. je spoločnosť povinná tichého spoločníka
informovať o chode spoločnosti s uvedením tržieb a výdavkov v tom ktorom štvrťroku.

5.1. Žalobca listom zo dňa 24. 06. 2014 vypovedal žalovanému v 1/. rade Zmluvu o tichom spoločenstve

podľa čl. IV. ods. 3 zmluvy o tichom spoločenstve a požiadal o vydanie vkladu, ktorý pozostával z
nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom sporu.
5.2. Žalovaný v rade 1/ v odpovedi žalobcovi oznámil, že výpovedná doba v zmysle čl. IV ods. 2
zmluvy o tichom spoločenstve uplynie 31. 12. 2014 a po uplynutí výpovednej doby bude vrátená hodnota
vkladu spočívajúca v hodnote hnuteľných vecí, zvýšená alebo znížená o podiel na výsledku podnikania.

Vrátenie nehnuteľností považoval za bezpredmetné, lebo vlastníctvo nadobudol darovacou zmluvou.
5.3. Žalobca listom zo dňa 27. 02. 2015 vyzval žalovaného na vrátenie nehnuteľností prevedených
darovacou zmluvou a vkladom do katastra pod M Ako dôvod odvolania daru žalobca v liste uviedol
skutočnosť, že zo strany žalovaného 1/, zastúpeného konateľom došlo k hrubej nevďačnosti a
neslušnosti voči darcovi ako tichému spoločníkovi, ktorému žalovaný znemožnil nahliadnuť do všetkých

obchodných dokladov a účtovných záznamov, týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa žalobca ako
tichý spoločník podieľal svojím vkladom. Konateľ V. M. viacnásobne konal protiprávne a v rozpore
s dobrými mravmi tým, že odcudzil kľúče od budovy, žalobcu v budove zamkol, poškodil elektrické
vedenie do objektu, vošiel do izby žalobcu odkiaľ odcudzil všetky písomnosti ohľadne vzájomného
sporu, ďalej žalobcovi odmietol vydať účtovnú závierku, nepredložil riadne zúčtovanie za rok 2013 a

žalobca sa domnieval, že zisk z hrubého obratu 180.000,- EUR za rok 2013 zrejme spreneveril. Z
uvedenýchdôvodovavsúvislostisukončenímzmluvyotichomspoločenstvežalobcapodalnaOkresnej
prokuratúre Zvolen dňa 12. 08. 2014 trestné oznámenie.
5.4. Žalobca predložil vyjadrenie Okresného súdu Banská Bystrica z 15. 10. 2018, v ktorom sa uvádza,
že účtovné závierky žalovaného 1/ za roky 2012, 2013 neboli do zbierky listín uložené.

5.5. Podľa daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby žalovaného v 1/ rade v období od
01. 01. 2013 do 31. 12. 2013 vykázal daňovú stratu -1.285 EUR a v období od 01. 01. 2014 do 31.
12. 2014 vykázal stratu -8.029 EUR.

6.1. Okresný súd ďalej zistil, že vo veci okresného riaditeľstva PZ Zvolen H. Y.-XXX/X-M.XXXX bolo

prerušené konanie vo veci neznámeho páchateľa, konajúceho v mene spoločnosti P. K. P., B. , ktorý v
úmysle sebe zadovážiť neoprávnený prospech skrátil daň tým, že nezaúčtoval príjmy minimálne od 15
odberateľov s finančným objemom cca 165.000 EUR, pretože správcovi dane podal dňa 30. 06. 2014
daňové priznanie dane s príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 01. 01. 2013 - 31. 12. 2013
v ktorom uviedol súčet výnosov sumu 75.925 EUR a súčet nákladov sumu 77.210 EUR a výsledok

hospodárenia pred zdanením 1.285 EUR.
6.2. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.
11. 2017 rozhodol o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013
žalovanému v rade 1/ v sume 22.099,19 EUR a zároveň neuznal daňovú stratu v sume 1.285 EUR. Zprotokolu o daňovej kontrole vyplýva, že daňový subjekt za zdaňovacie obdobie roku 2013 nepriznal
žiadnu daň a daňovou kontrolou sa základ dane zvýšil o 97.368,45 EUR.

7. Podľa výpisu obchodného registra žalovaný v rade 1/ podnikal od 17. 02. 2012 do 13. 06. 2016 pod
obchodným menom P. K. P., B.. a od 14. 06. 2016 ako P. B., B. Konateľom spoločnosti bol V. M. od 17.
02. 2012 do 07. 06. 2015, od 08. 06. 2015 do 03. 05. 2018 bol konateľom T. A. a od 04. 05. 2018 je
konateľom V. S..

8. Kúpnou zmluvou zo dňa 27. 07. 2017, ktorú uzavreli žalovaný 1/ ako predávajúci zastúpený
konateľomT.A.ažalovaný2/akokupujúci,zastúpenýkonateľomA.B.boli nažalovaného 2/prevedené
nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV XXX v kat. úz. A. v stave, v akom predmet prevodu stojí a leží
ku dňu podpisu zmluvy. Predávajúci v zmluve prehlásil, že na predmete kúpy neviaznu žiadne ťarchy
a právne vady a predmet kúpy nie je predmetom žiadneho súdneho sporu.

9.1. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že žalobca bol tichý spoločník žalovaného v rade 1/, od ktorého
po zániku zmluvy o tichom spoločenstve požadoval vrátenie vkladu hnuteľných veci a súčasne sa
domáha vrátenia nehnuteľností z dôvodu, že mu vznikol nárok na vrátenie daru.
9.2. Predmetom darovania bola nehnuteľnosť. Pre právne posúdenie vrátenia daru je potrebné
preukázanie tvrdenia, že obdarovaný sa voči darcovi dopustil hrubého porušenia dobrých mravov.

Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie porušenie značnej intenzity alebo sústavné
porušovanie. Hrubé porušenie dobrých mravov (stupeň závažnosti) súd hodnotí podľa objektívnych
kritérií.
9.3. Účinky odvolania darovania nastanú v momente, keď výzva na vrátanie daru dôjde obdarovanému
a teda k zrušeniu darovacej zmluvy dochádza v momente, kedy sa prejav vôle darcu dostane do

dispozičnej sféry obdarovaného. Tým momentom sa obnovujú pôvodné právne vzťahy. Darca sa môže
domáhať vypratania, ak nehnuteľnosť obdarovaný užíval. Ak obdarovaný nehnuteľnosť neužíval, môže
darca žalovať určenie vlastníckeho práva. Ak obdarovaný nehnuteľnosť scudzil potom, čo mu bola
doručená dôvodná výzva na vrátenie daru, ide o neplatný prevod vlastníckeho práva a právo darcu na
vrátenie daru zostáva zachované.

10.1. Okresný súd mal preukázané, že žalobca ako pôvodný vlastník previedol sporné nehnuteľnosti na
žalovaného 1/ darovacou zmluvou. Žalobca preukázal nárok na vrátenie daru tým, že osoba oprávnená
konať za žalovaného 1/ sa voči žalobcovi dopustila hrubého porušenia dobrých mravov. Okresný súd
videl hrubé porušenie dobrých mravov v tom, že konateľ žalovaného 1/ neplnil povinnosti, ku ktorým sa

zaviazal v Zmluve o tichom spoločenstve. Túto žalobcom tvrdenú skutočnosť potvrdzuje rozhodnutie
Daňového úradu Banská Bystrica o vyrubení rozdielu dane zo dňa 07. 11. 2017. Žalovaný 1/ vykázal
z podnikania, na ktorom sa podieľal žalobca ako tichý spoločník za rok 2013 daňovú stratu vo výške
1.285 EUR, ale správca dane vychádzal z kladného hospodárskeho výsledku 96.083,45 EUR, s čím
by súvisel aj podiel žalobcu ako tichého spoločníka na podnikaní a hospodárskom výsledku. Žalovaný

1/ si sústavne neplnil ani povinnosti, ku ktorým sa zaviazal v Zmluve o tichom spoločenstve a to
poskytnúť žalobcovi potrebné informácie ohľadne účtovníctva, neinformoval každý štvrťrok o chode
spoločnosti, tržbách a výdavkoch a podnikateľských zámeroch. Uvedením správaním k darcovi ako
tichému spoločníkovi žalovaný v rade 1/ ako obdarovaný hrubo porušil dobré mravy.
10.2. Nebolo sporné, že žalobca podaním z 27. 02.2015, ktoré bolo podané na poštovú prepravu 03. 03.

2015 vyzval žalovaného 1/ na vrátenia daru pre hrubé porušenie dobrých mravov. Dňom doručenia tohto
podania došlo k zrušeniu darovacej zmluvy a žalovaný 1/ sa stal neoprávneným držiteľom sporných
nehnuteľností.

11.1. Žalovaný 1/ napriek tomu, že prestal byť vlastníkom sporných nehnuteľností, tieto previedol kúpnou

zmluvou zo dňa 27. 07. 2017 na žalovaného v 2/ rade ako kupujúceho. K scudzeniu nehnuteľností
došlo až potom, čo bola obdarovanému doručená dôvodná výzva na vrátenie daru. Darca sa opäť stal
vlastníkom nehnuteľností, z toho dôvodu bol následný prevod vlastníckeho práva zo žalovaného 1/
na žalovaného v rade 2/ neplatný. Keďže rozhodnutím katastrálneho odboru okresného úradu bol ako
vlastník zapísaný žalovaný v 2/. rade na základe neplatnej kúpnej zmluvy, okresný súd rozhodol, že

vlastníkom sporných nehnuteľností je žalobca.
11.2. Okresný súd zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal vypratania nehnuteľností
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože právny nárok bol uplatnení predčasne. Žalobca samôže domáhať vypratania voči žalovanému v 2/. rade až potom, ak by po právoplatnosti rozhodnutia
nehnuteľnosti nevypratal.

12.1.Okresnýsúdneprihliadolnaobranužalovanéhov2/,rade,ktorýnamietal,ženehnuteľnostikupoval
v dobrej viere. Uvedená obrana nie je dôvodom na to, aby sa uplatnila výnimka z pravidla, v zmysle
ktorého nikto nemôže previesť na iného právo, ktoré sám nemá. Okresný súd poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/223/2016. Vo všeobecnosti možno za vlastníka
považovať osobu v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie (modus) a zodpovedajúci

právny titul (titulus), ktorým je napr. zmluva. Pokiaľ titul preukazuje právo inej osoby než modus,
za vlastníka je považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny
úkon ale nemá právne následky, na jeho základe nedochádza k prevodu nehnuteľností. Dobrá viera
ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva oprávneného držiteľa.
Dobrej viere ale právny poriadok žiadne právne následky nepriznáva. Ochrana dobrej viery nie je
takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľností účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Pokiaľ

zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri.
Dobromyseľnosť kupujúceho nemôže nahradiť chýbajúce vecné oprávnenie právneho predchodcu.
Okresný súd ďalej poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 549/2015,
v právnej vete ktorého sa uvádza, že z hľadiska ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú
úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam novým

nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do kolízie princíp ochrany dobrej viery
ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvera v akty štátu a právnej istoty) a princíp ochrany
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko má
sám). Pokiaľ nemožno zachovať maximum z oboch základných zásad, treba prihliadnuť na princíp
všeobecnej spravodlivosti a individuálne okolnosti prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než

nadobúdateľ v dobrej viere, pretože ten nie je schopný nijako sa dozvedieť o tom, ako vec opustila
vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu.
12.2. Okresný súd nepriznal ochranu dobrej viery žalovaného 2/ pri uzavretí kúpnej zmluvy, pretože
podľa výpovede konateľa žalovaného v rade 2/, ten poznal T. A., konateľa žalovaného 1/ a
o možnosti kúpy sa dozvedel „v rámci rodinných vzťahov“. Dobrú vieru nadobúdateľa spochybňuje

aj nepomer medzi kúpnou cenou a odhadovanou hodnotou. Okresný súd poukázal na kúpnu cenu,
dohodnutúvsume15.000EUR,hocikonateľžalovaného2/uviedol,ževznaleckomposudkuprepotreby
poisteniabolavšeobecnáhodnotanehnuteľnostíuvedenáokolo64.000EUR.Okresnýsúdtiežpoukázal
na prehlásenie predávajúceho v kúpnej zmluve, že na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy a
neprebieha žiadny súdny spor, pričom ak sa tieto tvrdenia ukážu nepravdivé, neúplné alebo nepresné,

môže kupujúci od zmluvy odstúpiť a uplatniť právo zo zodpovednosti za vady alebo za škodu.

13. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 628 ods. 1, 2 § 630 Občianskeho zákonníka. Okresný
súd priznal žalobcovi náhradu trov konania od žalovaného v rade 1/ v rozsahu 100 %, pretože voči
žalovanému v rade 1/ bol žalobca úspešný podľa § 255 ods. 1 CSP. Ďalej rozhodol, že žalobca a

žalovaný v rade 2/ nemajú voči sebe právo na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP, pretože v
konaní o určenie vlastníckeho práva bol úspešný žalobca a v konaní o vypratanie bol úspešný žalovaný
v 2/. rade.

14.1. Žalovaný v rade 2/ vo včas podanom odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia a právne

posúdenie. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s jeho tvrdeniami.
Skutočnosť, že konateľ žalovaného 2/ sa spoznal s konateľom žalovaného 1/ ešte nenasvedčuje, že
sú medzi nimi úzke vzťahy a prepojenia, v dôsledku ktorých by žalovaný 2/ vedel a mohol vedieť o
sporoch medzi žalobcom a žalovaným 1/. Ďalej namietal, že okresný súd vyvodil z kúpnej ceny 15.000
EUR nepomer s hodnotou nehnuteľností, lebo kúpna cena bola vecou dohody. Ohodnotenie pre

potreby poistenia nemá súvis s predmetom sporu. Okresný súd poukázal na ustanovenia kúpnej zmluvy,
v ktorých predávajúci prehlásil, že na nehnuteľnostiach nie sú žiadne ťarchy a súdne spory, čo ale
nepredstavuje relevantný podklad pre záver, že žalovaný 2/ nebol pri kúpe dobromyseľný, resp. že je
potreba pristúpiť k ochrane pôvodného vlastníka. Žalovaný 2/ sa o spore dozvedel až v priebehu
odvolacieho konania, čo okresný súd nevzal do úvahy v prospech žalovaného. O prebiehajúcom spore

sa žalovaný nemohol dozvedieť, lebo na liste vlastníctva nebola uvedená žiadna ťarcha ani poznámka.
Žalobcamoholpostupovaťstarostlivejšieadaťnapríslušnýkatasterzapísaťpoznámkuoprebiehajúcom
súdnom konaní. Na podporu svojich tvrdení ohľadom svojej dobrej viery pri nadobudnutí sporných
nehnuteľností poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu aj Ústavného súdu SR.14.2. Žalovaný ďalej v odvolaní spochybňuje nepresvedčivé závery okresného súdu o splnení
predpokladov na vrátenie daru. Nesúhlasí s tým, že nesplnenie povinností v zmysle zmluvy o tichom
spoločenstve predstavuje hrubé porušenie dobrých mravov, nakoľko nie je naplnená podmienka

sústavnosti ani intenzity. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.
14.3. V replike na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu uviedol, že sa nemohol a nevedel vyjadriť k
vzájomnému vzťahu a záväzkom medzi žalobcom a žalovaným 1/. V priebehu konania vyšlo najavo,
že žalovaný 2/ sa o spore dozvedel až v priebehu odvolacieho konania a z odôvodnenia rozhodnutia
nie je zrejmé, ako okresný súd vyhodnotil skutočnosti tvrdené žalovaným 2/ a prečo tieto nevyložil v

jeho prospech. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný 2/ sa mohol niektoré skutočnosti dozvedieť z verejných
kníh katastra nehnuteľností sú účelové, lebo vo vzťahu k žalovanému 1/ ich žalobca považuje za
bezpredmetné. Zopakoval tvrdenie, že nesplnenie povinnosti v zmysle zmluvy o tichom spoločenstve
predstavuje hrubé porušenie dobrých mravov, nakoľko nie je naplnená podmienka sústavnosti ani
intenzity.

15.1. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Poukázal na výsledky
dokazovania, ktoré vyplynuli z procesnej aktivity žalobcu, účtovných a daňových dokladov, zo zbierky
listín obchodného registra a katastra nehnuteľností, z vyžiadaných vyšetrovacích spisov orgánov
činných v trestnom konaní a výpovedí svedkov. Darovanie súviselo iba s vkladom tichého spoločníka
na účely podnikania a žalobca dar už pred podaním žaloby účinne odvolal. Z doterajšieho konania

nevyplýva, že by súd stranám sporu znemožnil účinne uplatniť námietky a argumenty. Okresný súd
nemohol prihliadnuť na skutočnosti, ktoré nevyšli v konaní najavo. Dobrá viera musí byť hodnotená veľmi
prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne
okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé (sp. zn. 6Cdo 71/2011). Žalovaný 2/ bol v
konaní pasívny, jeho tvrdenia o dobrej viere sú nepresvedčivé, tvrdenia nepreukázal a neobjektivizoval.

Nevymedzuje ani jednu individuálnu okolnosť z ktorej by bolo aspoň presvedčivé, že bol dobromyseľným
nadobúdateľom. Z darovacej zmluvy sa mohol dozvedieť, že táto zmluva bola uzavretá v súvislosti
so zmluvou o tichom spoločenstve. Žalobca mal záujem vložiť do podnikania ako vklad aj sporné
nehnuteľnosti, čo vyplýva z konania o vklade do katastra, vedeného pod č. M.XXX/XXXX, ktoré bolo
zastavené dňa 20. 06. 2012. Následne bola uzavretá darovacia zmluva 27. 08. 2012 z ktorej vyplýva, že

sauzatváralapodľazmluvyotichomspoločenstve. Nadobúdateľom bolaobchodnáspoločnosťavecsa
dostala do obchodného majetku spoločnosti, kde mala byť zaúčtovaná, čo žalovaný v druhom rade mal
ako podnikateľ vedieť. V objekte sa nachádzalo množstvo hnuteľných vecí, súvisiacich s keramickou a
kachliarskou činnosťou, pričom spôsobilosť na túto činnosť mal iba žalobca. Konateľ žalovaného v rade
2/ vedel alebo mohol vedieť o sporoch medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/, lebo konateľ žalovaného

2/ podľa vlastného vyjadrenia vedel, že v objekte sa vykonávala keramická výroba a kto je vlastníkom
vecí slúžiacich na keramickú výrobu.
15.2. Dôvodom odvolania daru bola skutočnosť hrubej nevďačnosti voči žalobcovi ako tichému
spoločníkovi a darcovi, ktorému konateľ žalovaného 1/ znemožnil nahliadnutie do všetkých obchodných
dokladov a účtovných záznamov, neposkytoval pravidelné informácie o podnikateľskom zámere,

neposkytol na vyžiadanie kópiu účtovnej závierky za rok 2013, neinformoval tichého spoločníka o chode
spoločnosti, tržbách a výdavkoch v prvý deň každého štvrťroka. Z dôvodu nedodržania povinnosti
konateľa žalovaného v rade 1/ došlo aj k uloženiu pokuty zo strany daňového úradu za účtovné obdobie
roka 2013, kedy došlo ku skresleniu daňového základu. Účtovná závierka roka 2013 nebola zverejnená
v zbierke listín v obchodnom registri.

15.3. Žalobca v replike zopakoval, že pred podaním žaloby dar účinne odvolal a dôvodnosť žaloby
vyplývala aj z uznesenia odvolacieho súdu v tejto veci, ktorý predchádzajúci rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný nenavrhol žiadne dokazovanie na preukázanie
nadobudnutia vlastníctva v dobrej viere k objektu s prevádzkovými priestormi na keramickú výrobu,
vrátane množstva zariadení a hnuteľných vecí slúžiacich výlučne na keramickú výrobu.

16. Žalovaný v rade 1/ sa k odvolaniu nevyjadril.

17. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného 2/ bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods.

1 CSP) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pretože rozhodnutie je vecne
správne.18. Odvolanie žalovaného v 2/. rade nebolo dôvodné. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia
uviedol všetky dôkazy z ktorých vychádzal a skutočnosti, ktoré z týchto dôkazov vyvodil a na ktoré
prihliadol ako na hrubé porušenie dobrých mravov v súvislosti s vrátením daru a určením vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli v priebehu konania prevedené kúpnou zmluvou zo žalovaného 1/
na žalovaného v rade 2/.

19.1. Okresný súd správne zistil a odôvodnil hrubé porušenie dobrých mravov spočívajúce v tom, že
žalovaný 1/ sústavne neplnil povinnosti, ku ktorým sa zaviazal v Zmluve o tichom spoločenstve a už v

roku 2013 vykázal záporný hospodársky výsledok, hoci správca dane pri dodatočnom vyrubení dane
vychádzal z kladného hospodárskeho výsledku 96.083,45 EUR, s čím by súvisel aj podiel žalobcu
ako tichého spoločníka na podnikaní. Okresný súd dôvodne neprihliadal na obranu žalovaného v 2/
rade, ktorému je na ťarchu, že sa spoliehal iba na prehlásenia predávajúceho v kúpnej zmluve, že
sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené žiadnou právnou vadou. Žalovanému v 2/ rade je na ťarchu aj
pochybnosť o výške kúpnej ceny 15.000 EUR, lebo žalobca preukázal, že v znaleckom posudku 36/2012

znalca J. M. W. bola pre účely vkladu tichého spoločníka do podnikania žalovaného v 1/ rade stanovená
všeobecná hodnota stavieb vo výške 22.400 EUR (bod 36.dôvodv okresného súdu). Žalovanému
priťažuje, že k uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy medzi žalovanými 1/ a 2/došlo v čase, keď predávajúci
mal vedomosť o neskončenom sporovom konaní, ktoré sa týka predávaných nehnuteľností a o tom,
že žalobca podal odvolanie proti zamietajúcemu rozsudku Okresného súdu Zvolen, ktorý bol následne

zrušený rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 16Co/455/2016-158 z 23. 11. 2017. Zo
súdneho spisu vyplýva, že predávajúci prevzal odvolanie doručené prostredníctvom súdu dňa 21. 07.
2016 (doručenka č. l. 149).
19.2. Žalobca sa nechoval ako nedbalý vlastník, lebo svoje právo včas uplatnil na súde. Na posúdenie
veci nemôže mať vplyv, že na strane žalovaného v rade 1/ došlo k zmene v osobe konateľa, lebo žaloba

bola podaná na súde už 04. 03. 2015 a vyjadrenie k žalobe predložil žalovaný v rade 1/ dňa 15. 05.
2015. Konateľ žalovaného v 1/. rade museli mať vedomosť o súdnom spore aj o predošlej výzve žalobcu
na vrátenie daru. To, že žalovaný v 2/ rade kupoval od nedbalého predávajúceho, ktorý ignoroval výzvu
na vrátenie daru a s tým spojené vlastnícke právo nemôže byť na ťarchu žalobcovi, ktorý svoje právo
riadne uplatňoval na súde.

20.1. V posudzovanej veci predchádza skúmanie naplnenia predpokladov pre odvolanie darovania zo
strany darcu záveru o dôvodnosti určovacej žaloby. Záver súdu o platnosti právneho úkonu darcu,
ktorým dar odvolal tvorí prejudiciálnu otázku vo vzťahu k otázke platnosti alebo neplatnosti právneho
úkonu, ktorým sporné nehnuteľnosti nadobudol žalovaný v rade 2/. Z toho dôvodu odvolací súd

preskúmal správnosť všetkých skutkových a právnych zistení okresného súdu a tieto považuje za vecne
správne.
20.2. Odvolací súd dodáva, že porušenie povinností žalovaného v rade 1/ voči žalobcovi ako tichému
spoločníkovi bolo potrebné posudzovať v súvislosti s podmienkami pre vrátenie daru, ktoré upravuje §
630 Občianskeho zákonníka. Nebolo sporné, že dôvodom uzavretia platnej darovacej zmluvy bol právny

vzťah zo zmluvy o tichom spoločenstve, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku. Zmluva o tichom
spoločenstve je obchodno-záväzkový vzťah, súvisiaci s podnikaním podľa § 1 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o tichom spoločenstve medzi žalovaným v 1/ rade a žalobcom sa
riadia v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka a posúdenie dobrých mravov vo vzťahoch
upravených Obchodným zákonníkom upravuje § 265 Obchodný zákonníka, podľa ktorého výkon práva,

ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
20.3. Žalovaný v rade 1/, ktorého konanie v rozpore s dobrými mravmi bolo dôvodom pre podanie
žaloby tvrdenia žalobcu nespochybnil. Žalovaný v rade 2/ svoje tvrdenia o tom, že nebola naplnená
podmienka sústavnosti ani intenzity porušovania dobrých mravov na úkor žalobcu zo strany žalovaného
1/ nepreukázal. Žalovaný v 2/. rade odvodzuje nadobudnutie práva (svoje právne nástupníctvo) od

žalovaného 1/ a pretože žalobca uplatnil vrátenie daru, t. j. vlastnícke právo skôr ako došlo k prevodu
na žalovaného v 2/ rade, nesie dôsledky neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá je od začiatku postihnutá
právnou vadou bez ohľadu na to, či žalovaný 2/ konal v dobrej viere.
20.4. V konaní bolo preukázané, že žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným v rade 1/ ako
podnikateľom a žalovaný v rade 2/ uzavrel spornú kúpnu zmluvu, ktorou nadobudol nehnuteľnosti od

žalovaného 1/ ako podnikateľ. Pri podnikateľskej činnosti nie je ospravedlňujúci dôvod dobrá viera, ak
dotknutáosobamohlavzhľadomnaokolnostiprípaduprávnuvaduzistiť.Natomničnemení,žezdôvodu
preukázanej nedbalosti žalovaného 1/ nebol žalovaný v rade 1/ upozornený na prebiehajúci súdny spor.
Dobrá viera oprávneného držiteľa nemá prednosť pred ochranou vlastníckeho práva žalobcu.21. Odvolací súd potvrdila rozhodnutie okresného súdu vo výrokoch o náhrade trov konania, pretože

sú vecne správne v súlade s pomerom úspechu strán sporu v konaní. Voči žalovanému v rade 1/ bol
žalobca úspešný v celom rozsahu. Žalobca a žalovaný v rade 2/ nemajú voči sebe právo na náhradu trov
konania podľa § 255 ods. 2 CSP, pretože v konaní o určenie vlastníckeho práva bol úspešný žalobca
a v konaní o vypratanie bol úspešný žalovaný v 2/. rade.

22. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca a preto odvolací súd rozhodol, že žalovaný v rade 2/ je
povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu v zmysle § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 CSP s tým, že v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. V tej časti, v ktorej okresný súd zastavil konanie (výrok I.) a zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal vypratania nehnuteľností (výrok III.) zostáva rozhodnutie okresného súdu nedotknuté.

24. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432

ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.