Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11Csr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115892081
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3115892081.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v spore žalobcu E. R., nar. XX.XX.XXXX,

štátneho občana J. republiky, bytom H. hájom XXXX/XX, C. nad R., zastúpeného D.. Štefanom Bugalom,
advokátom so sídlom Fándlyho 32, Trnava proti žalovanému BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. so
sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO 36 432 105 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie zriadeného Slovenskou bankovou asociáciou so sídlom v Bratislave, sp.zn. II/XXXX-XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd návrh žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie istiny vo výške 496,87 Eur, úroku vo výške
16,9 % ročne zo sumy 496,87 Eur od 02.08.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 496,87 Eur od 02.08.2013 do zaplatenia , úrokov vyčíslených odo dňa vzniku pohľadávky

do dňa 01.08.2013 vo výške 280,17 Eur, úrokov z omeškania vyčíslených za obdobie odo dňa vzniku
pohľadávky do dňa 01.08.2013 vo výške 74,90 Eur a zaplatenie dlžných poplatkov vo výške 99,03 Eur
vylučuje na samostatné konanie, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 16.11.2015 domáhal zrušenia rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zriadeného Slovenskou
bankovou asociáciou so sídlom v Bratislave, sp.zn. II/XXXX-XXXX zo dňa 13.08.2015. Uviedol, že
Stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami zákona

o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu,
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 3 zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy, v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne
vyhodnotil dôkazy, ktoré predložila, nevykonal ňou navrhnuté dôkazy alebo jej neumožnil predložiť
dôkazy a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, stály rozhodcovský súd rozhodol v
rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a

toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Tak ako v celom rozhodcovskom konaní tak aj v
konaní pred súdom uplatňoval námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu
rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 1, ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. V zmluve o poskytnutí
spotrebnéhoúveruvčl.II.bodV.,tátoúpravanezodpovedázákonnýmpredpokladomdohodyúčastníkovo určení konkrétneho rozhodcovského súdu. Opätovne vzniesol námietku premlčania uplatnenej istiny
s príslušenstvom, pretože v danom prípade pôvodný veriteľ VÚB, a.s. Bratislava vyhlásila predčasnú
splatnosť predmetného úveru vrátane príslušenstva dňom 30.08.2010 a túto postúpenú pohľadávku

žalovaný uplatnil na rozhodcovskom súde až dňa 20.12.2013. K tejto otázke na dopyty rozhodcovského
súdu odpovedali šesťkrát.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe v podaní zo dňa 19.09.2016 uviedol, že žalobca a Všeobecná úverová
banka, a.s. uzavreli dňa 28.01.2009 zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXCLXXXXXXXX v

spojení s Obchodnými podmienkami pre úver predmetom ktorej bolo poskytnutie účelového úveru na
splatenie zostatku pôvodného úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX uzavretou
medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom došlo k
postúpeniu práv vyplývajúcich z rozhodcovského rozsudku voči žalobcovi na žalovaného. V zmysle
zmluvy poskytla VÚB, a.s. žalobcovi úver vo výške 750,- Eur a žalobca sa zaviazal vrátiť poskytnuté
prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 27,47Eur počnúc dňom 20.03.2009.

Žalobca svoj záväzok voči žalovanému nesplnil napriek upomienkam, preto žalovaný oprávnene podal
návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej
asociácie. Obsahom zmluvy( nie Všeobecných obchodných podmienok), okrem iného, bol aj súhlas
žalobcu s návrhom VÚB, a.s., aby prípadné spory vzniknuté z tejto zmluvy boli rozhodnuté prednostne
v rozhodcovskom konaní. Uvedená zmluva o úvere obsahuje rozhodcovskú doložku v bode 5 čl. II

zmluvy o úvere. Žalobca mal možnosť odmietnuť uzavretie rozhodcovskej zmluvy, čo však neurobil.
Argumentáciu žalobkyne považoval za bezpredmetnú a právomoc stáleho rozhodcovského súdu za
založenú. Dodal, že žalobca sa v podanej žalobe opiera o zákonné ustanovenia, ktoré v čase podania
žalobe neexistovali. Napádaný rozhodcovský rozsudok bol vydaný v zmysle príslušných ustanovení
zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalobca v podanej žalobe okrem

všeobecných tvrdení v podanej žalobe neuvádza žiadne konkrétnosti, ktoré by osvedčovali tvrdenia v
podanej žalobe. Na stanovenie § 52 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, sa vzťahuje
zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred
01.04.2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku.
Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle aplikovať toto ustanovenie na právne vzťahy, ktoré boli založené

pred 01.04.2015, nič mu nebránilo výslovne to uviesť v intertemporálnej norme § 879 p, v ktorej sú
explicitne uvedené ustanovenia, na ktoré sa nepravá retroaktivita vzťahuje. Argumentum a contrario
je možné dospieť k záveru, že úmysel zákonodarcu je ten, že § 52 odsek 2 v novelizovanom znení
sa vzťahuje výlučne na právne vzťahy založené po 01.04.2015. . K vznesenej námietke premlčania
uviedol, predmetná zmluva nevznikla reálnym odovzdaním druhej veci (peňazí) dlžníkovi, ale vznikla

už dohodou zmluvných strán o jej obsahu, z ktorého vyplýval platný záväzok právneho predchodcu
žalovaného poskytnúť v prospech dlžníka finančné plnenie na úhradu kúpnej ceny ním zakúpeného
tovaru a zároveň záväzok dlžníka takto poskytnuté plnenie navýšené o úrok splácať v dohodnutých
splátkach. Zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d/ ObZ medzi tzv. absolútne obchody, pre
ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Súdu neprináleží

posudzovať, ktorá zákonná úprava je v akom momente vzťahu medzi účastníkmi pre nich výhodnejšia,
pokiaľ zákon vyslovene uvádza, že to čo je potrebné medzi účastníkmi posudzovať, je charakter ich
zmluvných dojednaní. Pokiaľ teda účastníci uzavreli platnú zmluvu o úvere (aj pri účasti spotrebiteľa
ako účastníka takejto zmluvy ) podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, je potrebné dôjsť k
právnemu záveru , že na ich zmluvný vzťah sa bude aplikovať režim Obchodného zákonníka aj v časti

premlčania jednotlivých nárokov a bude potrebné postupovať podľa § 391 ods. l a § 397 Obchodného
zákonníka. V zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy
o úvere banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Žalovaný

ako právny nástupca VÚB, a.s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského
zákona. VÚB, a.s. bola zo zákona povinná klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. V prípade,
ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na štátnom súde, žalobca
sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnejšej veci, ako bol prípadný
neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Akú inú kvalitu či kvantitu by mali jej procesné práva,

v čom by rozhodcovský súd pochybil, v čom by zasiahol do práv žalovaného. Úverová zmluva, ktorej
plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver
bankou, ktorá bola zriadená pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona o bankách
a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Ak by žalobca plnil riadne a včas svoj záväzok vočiprávnemupredchodcovižalovaného,žalovanýbysisvojeprávonarozhodcovskomsúdenemuselvôbec
uplatňovať. Žalobca si svojim nekonaním spôsobil, že sa voči nemu začalo rozhodcovské konanie zo
zmluvy tým, že porušil zmluvné podmienky vyplývajúce jej zo zmluvy, ku ktorým sa sám slobodne a

vážne, určite a zrozumiteľne zaviazal. Právny predchodca žalovaného žiadnym spôsobom nevyvíjal na
žalobcu žiaden nátlak, na základe ktorého by žalobca bol nútený získať úver od právneho predchodcu
žalovaného. Právny predchodca žalovaného si všetky svoje záväzky vzniknuté mu zo zmluvy splnil
riadne a včas a po práve požaduje od žalobcu len to, čo od neho možno spravodlivo požadovať. Žalobca
v žalobe neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré predpokladajú príslušné ustanovenia zákona č.

244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,pričommalzato,žerozhodcovskýrozsudokbolvydanývsúlade
so všeobecnými právnymi predpismi, nakoľko si žalobca nesplnil svoje povinnosti voči žalovanému.
Právny predchodca žalovaného je bankovou inštitúciou pod dohľadom Národnej banky Slovenska. Je
na základe rôznych právnych predpisov povinný spĺňať prísne kritéria nevyhnutné pre vykonávanie
bankových činností, preto akákoľvek argumentácia viažuca sa na nebankové subjekty je absolútne
neprípustná, nemiestna a súd by na ňu vôbec nemal prihliadať. Rozhodcovská zmluva môže byť

obsiahnutá aj v inom, nezmluvnom dokumente. Môže byť uzavretá vzájomnou korešpondenciou, pričom
návrh a akceptácia nemusia byť obsiahnuté na tej istej listine. Uzatváranie zmluvy o úvere je proces, v
ktorom podáva klient banky návrh na uzavretie zmluvy, následne banka vyhodnotí, či návrh na uzavretie
zmluvy o úvere príjme alebo odmietne. Žalobca mal k dispozícii tak obchodné zmluvné podmienky
ako všeobecné obchodné podmienky, keďže svojím podpisom na žiadosti o úver potvrdil, že si ich

prevzala preštudoval a vyjadril s nimi súhlas. Žalobca mal možnosť odmietnuť uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, čo však neurobil. Právna úprava umožňovala žalobcovi odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu s
takými účinkami, že sa zmluva od začiatku zrušuje. Toto svoje právo žalobca nevyužil, naopak peňažné
prostriedky vyčerpal v celej výške, čím sa stala zmluva o úvere platnou aj účinnou a banke ako právnemu
predchodcovi pohľadávky zo zmluvy o úvere vznikol nárok na plnenie pohľadávky zo strany žalobcu.

Porušením zmluvných podmienok zo strany žalobcu bol žalovaný oprávnený uplatniť svoju pohľadávku
na rozhodcovskom súde a to žalobou, keďže tento mal založenú právomoc dohodnutú rozhodcovskou
doložkou v zmluve o úvere. Žiadal, aby súd žalobu zamietol. V prípade, ak by súd žalobe vyhovel žiadal,
aby súd postupoval v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní a pokračoval v konaní, v ktorom by zaviazal žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 496,87 Eur,

úroku vo výške 16,9 % ročne zo sumy 496,87 Eur od 02.08.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 496,87 Eur od 02.08.2013 do zaplatenia , úrokov vyčíslených odo dňa vzniku
pohľadávky do dňa 01.08.2013 vo výške 280,17 Eur, úrokov z omeškania vyčíslených za obdobie odo
dňa vzniku pohľadávky do dňa 01.08.2013 vo výške 74,90 Eur a zaplatenie dlžných poplatkov vo výške
99,03 Eur a náhradu trov konania.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré prebehlo bez účasti sporových strán( § 180
Civilného sporového poriadku( ďalej CSP).

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, Rozhodcovským rozsudkom zo

dňa XX.XX.XXXX vrátane doručeniek, Oznámením o zániku funkcie rozhodcu a ustanovení nového,
vyjadrenia k žalobnej odpovedi žalovaného, žalobnej odpovede žalovaného vrátane výzvy k nej, žaloby
na vydanie rozhodcovského rozsudku, Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru XXXXCLXXXXXXXX
vrátane Všeobecných obchodných podmienok VÚB a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým
osobám - občanom, výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo

dňa 25.09.2013 vrátane príloh, vyjadrenia žalovaného k žalobe a zistil tento skutkový stav veci.

5. Žiadosťou zo dňa 28.01.2009 požiadal žalobca VÚB banku, a.s. o požadovanú výšku úveru 750 Eur s
dobou splatnosti úveru 36 mesiacov s navrhovanou úrokovou sadzbou 16,90 % ročne. Dňa 06.02.2009
uzavreli Všeobecná úverová banka ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom zmluvu( na základe návrhu

žalobcu zo dňa 28.01.2009) o poskytnutí spotrebného úveru č. 6094CL01090120, na základe ktorej
poskytol právny predchodca žalovaného žalobcovi účelový spotrebný úver( na splatenie zostatku
pôvodného úveru) vo výške 750,- Eur v lehote splatnosti 36 mesiacov s pevnou úrokovou sadzbou 16,90
% ročne. Žabca sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver v 36 mesačných anuitných splátkach po 27,47 Eur s
čerpaním úveru jednorazovo s tým, že dátum splatnosti prvej splátky bol 20.03.2009 a dátum splatnosti

poslednej anuitnej splátky bol 20.01.2012. Ročná percentuálna miera nákladov bola 23,85 % ročne,
celkové náklady dlžníka sú 1.025,50 Eur, z toho výška istiny je 750,- Eur a výška úrokov s poplatkami
je 275,50 Eur. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov je 69,84 %. Úrok z omeškania
je 5 % ročne nad rámec úrokovej sadzby. Poplatok za poskytnutie úveru je bez poplatku, poplatok zaprvú upomienku je 6,64 Eur, poplatok za každú ďalšiu upomienku je 33,19 Eur, poplatok za vedenie
úverového účtu 1,83 Eur mesačne, poplatok za zmenu zmluvných podmienok je 33,19 Eur, poplatok
za predčasné splatenie sú 3 % z predčasne splatenej časti úveru. V čl. II. v bode 2 je uvedené, že

žalobca, dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený s Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na
poskytnutie spotrebných úverov fyzickým osobám- občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej
zmluvy s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal s úverovou zmluvou. V čl. II. bod 4. zmluvy
je uvedené, že banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu
boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom
banky na riešenie sporov stálym rozhodcovským súdom.

6. Podľa čl. IX bod 3 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných
úverov fyzickým osobám - občanom účinným od 01.01.2009 zmluvné strany sa dohodli, že všetky
spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom

konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom
Asociáciebánkpodľazákonač.510/2002Z.z.oplatobnomstyku.Rozhodcovskékonaniesakonávsídle
rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov
predložených stranami v lehote stanovenej rozhodcom. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie,
ak nebude považovať predložené listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela

rozhodca strane na adresu, ktorú strana uviedla alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky
doručenia nastanú aj vtedy, ak adresát písomnosť odmietol prevziať alebo keď si ju ako poštovú
zásielku aj napriek oznámeniu pošty nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a
dňom doručenia nadobúda účinok právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a dlžník vyhlasujú, že sa
dobrovoľne podriadia rozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje

právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán. Zánik zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky,
ktorá je jej súčasťou.

7. Žalovaný doručil dňa 20.12.2013 Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie
žalobu proti žalobcovi, v ktorej žiadal, aby bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 496,87 Eur,

úroku vo výške 16,9 % ročne zo sumy 496,87 Eur od 02.08.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 496,87 Eur od 02.08.2013 do zaplatenia , úrokov vyčíslených odo dňa
vzniku pohľadávky do dňa 01.08.2013 vo výške 280,17 Eur, úrokov z omeškania vyčíslených za obdobie
odo dňa vzniku pohľadávky do dňa 01.08.2013 vo výške 74,90 Eur a zaplatenie dlžných poplatkov
vo výške 99,03 Eur poplatok za rozhodcovské konanie titulom nevráteného úveru zo zmluvy o úvere

č.6094CL01090120 zo dňa 06.02.2009.

8. Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie vydal dňa 13.08.2015 rozhodcovský rozsudok
sp.zn. II/2014-3089, ktorým žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 496,87 Eur, s úrokom
za obdobie odo dňa vzniku pohľadávky do 01.08.2013 vo výške 280,17 Eur, úrokom z omeškania

za obdobie odo dňa vzniku pohľadávky do 01.08.2013 vo výške 74,90 Eur, poplatkami za obdobie
odo dňa vzniku pohľadávky do 01.08.2013 vo výške 99,03 Eur, s úrokom 16,9 % ročne zo sumy
496,87 Eur od 02.08.2013 do zaplatenia, , s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 496,87 Eur
od 02.08.2013 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania 64,80 Eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 98,42 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský

rozsudok bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 20.08.2015. V odôvodnení rozhodcovského
rozsudku sa rozhodcovský súd zaoberal právomocou rozhodovať vo veci samej. Rozhodcovský súd
konštatoval, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi bankou a žalobcom dňa 06.02.2009 je z hľadiska
spotrebiteľského prieskumu podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a generálnej klauzuly smernice
konkrétnej podmienky podľa prílohy smernice zmluvou, ktorá nespôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva jasne
vymedzuje, ktorý rozhodcovský súd by mal spory zmluvných strán rozhodovať, pretože jednoznačne
určuje, že to bude rozhodcovský súd zriadený v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku,
a takým súdom je nezameniteľne a úplne jasne jediný rozhodcovský súd - Stály rozhodcovský súd
Slovenskejbankovejasociácie.Rozhodcovskázmluvavoformerozhodcovskejdoložkytvorísamostatný

bod v zmluve o úvere, ktorá bola so žalovanou individuálne dojednaná, takže žalovaná mala možnosť
vyjadriť s takým návrhom nesúhlas.9. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej tiež
"ZoSRK") ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred

1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.
januárom 2015, zostávajú zachované.

10. Podľa § 73 ods. 3 ZoSRK rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

11. Podľa § 45 ods. 1 písm. e), i) a l) ZoSRK účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak 1/
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, 2/ stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať

vplyv na výsledok sporu, 3/ rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Podľa § 46 ods. 1 ZoSRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch
mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského
konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského

rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

13. Podľa § 47 ods. 1 ZoSRK ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo

z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd
po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského
konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

14. Podľa § 47 ods. 2 ZoSRK ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v

odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály
rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a
rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 06.02.2009 spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 06.02.2009 dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 06.02.2009 spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 06.02.2009 za individuálne dojednané

zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 06.02.2009 ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 06.02.2009 za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú vrámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

22. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi
stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 06.02.2009 Neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 879s Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenie k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka v aktuálnom znení) ustanovenia tohto zákona sa použijú na spotrebiteľskú zmluvu uzavretú
po 31. decembri 2014.

25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 06.02.2009 neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom k 06.02.2009 rozhodcovská zmluva je
dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo

vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

27. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom k 06.02.2009 rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak

je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

28. Podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 06.02.2009 banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

29. Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd
k záveru, že žaloba je dôvodná.

30. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.11.2015 elektronicky a
písomne doplnenou dňa 18.11.2015 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym
rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie zriadeného Slovenskou bankovou asociáciou so
sídlom v Bratislave, sp.zn. II/2014-3089 zo dňa 13.08.2015 v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote,

keďže rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 20.08.2015 a žalobu tunajšiemu súdu doručil dňa
16.11.2015.

31. V predmetnej veci ide medzi stranami konania o vzťah spotrebiteľský, nakoľko žalobca ako dlžník
pri uzatváraní úverovej zmluvy i rozhodcovskej zmluvy vystupoval ako spotrebiteľ nekonajúci v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo právny predchodca
žalovaného ako veriteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Dôvody, pre naplnenie ktorých možno rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských veciach zrušiť,
sú uvedené v § 45 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V prípade dôvodu

neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, môže daný spor rozhodovať len všeobecný súd,
nakoľko rozhodcovský súd nemá právomoc.

33. Súd sa v prvom rade zaoberal platnosťou rozhodcovskej zmluvy, nakoľko v prípade jej neplatnosti by
už skúmanie nesprávneho právneho posúdenia, prípadne porušenia predpisov na ochranu spotrebiteľa

bolo nadbytočné, nakoľko tieto otázky by súd riešil v konaní vo veci samej, keďže žalovaný podal návrh
v zmysle § 47 ods. 1 ZoSRK. V zmysle § 73 ods. 3 ZoSRK sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred
1. januárom 2015, vrátane posúdenia jej platnosti, spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.S ohľadom na ustanovenie § 879s Občianskeho zákonníka sa aktuálne znenie § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka nepoužije, nakoľko zmluva bola uzavretá pred 01.01.2015.

34. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v danom prípade je rozhodcovská
zmluva neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, nakoľko predstavuje neprijateľnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za neprijateľnú možno kvalifikovať
iba podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o
individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy. Možno síce súhlasiť s názorom, že za individuálne

dojednanie sa považuje aj také ustanovenie, ktoré síce pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal reálnu
možnosť ho neprijať, odmietnuť ho a to bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia
v zmysle zániku zmluvy, respektíve jej neuzavretia. Žalovaný však toto nepreukázal, pričom na
preukázanie individuálneho dojedania ho ťažilo, v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dôkazné
bremeno.

35. V zmluve o úvere je rozhodcovská doložka zakomponovaná do čl. II bod 4. zmluvy, v ktorej je
uvedené, že banka navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne
v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu zriadeného v zmysle zákona č.
510/2002 Z.z. o platobnom styku. Vo všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. je rozhodcovská
zmluva zakomponovaná v čl. IX bod 3, v ktorom je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky

spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní Stálym
rozhodcovským súdom Asociácie bánk. Rozhodcovská doložka uvedená v čl. II bod 4. zmluvy je
výhradná, čo znamená, že všetky spory medzi účastníkmi zmluvy má po podaní návrhu právomoc
rozhodovaťvýlučneurčenýrozhodcovskýsúd.Vdanejvecibolarozhodcovskádoložkazakomponovaná
do čl. II bod 4. zmluvy o úvere a do čl. IX bod 3 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. Táto

rozhodcovská doložka nebola podľa súdu individuálne dojednaná a dlžník nemohol pri podpise zmluvy
ovplyvniť jej podstatu a zmysel. Rozhodcovskú doložku uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
na podklade ktorej veriteľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola individuálne
dojednaná, resp. po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú (nekalú)
podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi

neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred a výlučne podľa
vlastnej vôle určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom
a vylúčiť tak pre prípad iniciovania rozhodcovského konania veriteľom ochranu práv spotrebiteľa
všeobecným súdom.

36. Rozhodcovská doložka, ktorú právny predchodca žalovaného ako dodávateľ zakomponoval do
Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru z 06.02.2009 (čl. II bod 4. zmluvy), ako aj do Všeobecných
obchodných podmienok na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom (čl. IX bod 3),
vyžaduje výlučné rozhodovanie všetkých sporov z tejto zmluvy v rozhodcovskom konaní, teda vyžaduje
(aj)odspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,čonapĺňaskutkovú

podstatu neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy. To, že v tomto prípade rozhodcovské konanie neinicioval spotrebiteľ,
ale dodávateľ, nemá vplyv na posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktoré je
abstraktné (teda bez ohľadu na konkrétnu situáciu, v ktorej bola táto zmluvná podmienka aplikovaná).
Podstatné je, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v

neprospechspotrebiteľa(tým,žehonútipristúpiťnarozhodcovskékonaniepredrozhodcovskýmsúdom,
ktorý vopred vybral dodávateľ).

37. Žalovaný poukazoval na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z., podľa ktorého banky sú povinné
ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Právny predchodca

žalovanéhoneuzatvorilsožalobcomosobitnúrozhodcovskúzmluvuaaninedalžalobcoviosobitnýnávrh
na jej uzatvorenie a príslušné poučenie, ale rozhodcovskú doložku začlenil do vopred pripravenej zmluvy
v čl. II bod 5, resp. do Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. v čl. IX bod 3. Žalobca ako
spotrebiteľ bol v postavení, že buď zmluvu s príslušnými všeobecnými obchodnými podmienkami príjme
ako celok a úver dostane, alebo zmluvu ako celok odmietne o úver nedostane. Ustanovenie o povinnosti

banky ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy neznamená, že veriteľ je oprávnený
včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako tomu bolo v tomto prípade.
Dôsledkom ustanovenia rozhodcovskej doložky tak ako je naformulovaná je, že spotrebiteľovi je faktickyodopretá možnosť brániť svoje právo pred všeobecným súdom. Ustanovenie § 93b zákona 483/2001
Z.z. nie je možné vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenia možnosti prejednania prípadného
sporu účastníkov všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu

možnosť riešenia sporov všeobecným súdom. Právny predchodca žalovaného však nedal žalobcovi
jednoznačne na výber, ale mu predložil k podpisu zmluvu vrátane vopred pripravenej rozhodcovskej
doložky uvedenej v čl. II bod 5 zmluvy, ktorá zakotvuje rozhodcovské konania ako výlučnú možnosť
riešenia sporov, že s takouto doložkou súhlasí, čo je neprijateľné. Súd dospel k záveru, že právny
predchodca žalovaného so žalobcom rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a žalobca nemal

na výber vzhľadom na splynutie ustanovenia o rozhodcovskej doložke s ostatnými štandardnými
podmienkami zmluvy vopred pripravenej veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov, ktoré žalobca ovplyvniť
nemohol. Predkladania rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá
arbitráže a prirodzene nevenujú náležitú pozornosť tejto časti formuláru, nemožno zneužívať k
záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Za neprimeranú je potrebné považovať
aj rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré predkladal

právnypredchodcažalovanéhožalobcovinaformulári,pričomnebolaindividuálnedojednanáajejobsah
žalobca ovplyvniť nemohol.

38. Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, nakoľko sa jedná o neprijateľnú podmienku, súd
rozhodcovský rozsudok zrušil v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní. Keďže žalovaný podal návrh proti žalobcovi pre prípad vyhovenia žalobe o zrušení
rozhodcovského rozsudku, aby súd v konaní pokračoval, súd v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014
Z.z. vylúčil návrh spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, IČO 36 432 105 proti Martinovi Šteruskému, o zaplatenie 496,87 Eur s príslušenstvom na
samostatné konanie s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

39. Žalobca namietala i ďalšie dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku, súvisiace s nedôvodnosťou
plnení, priznaných dotknutým rozhodcovským rozsudkom. Týmito sa ale súd už nezaoberal, čo je
odôvodnené zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, keď i bez vyhodnotenia týchto námietok bol
rozhodcovský rozsudok zrušený z iných dôvodov.

40. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Žalobca bol v konaní plne úspešný vo veci, nárok na náhradu trov konania si v konaní riadne uplatnil,
preto mu patrí náhrada trov konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín ku Krajskému súdu v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len
tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatnéuznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / § 366 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.