Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. december 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/271/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712217051
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1712217051.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobkyne: M.V.
B., Z.. XX.XX.XXXX, B. T. L. XX, F., zast. Advokátska kancelária Bugala - Durček, s.r.o., so sídlom:
Miletičova 5B, Bratislava, ICO: 36 731 544, proti žalovanému: L. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. T. L. XX, F.,
zast. Advokátska kancelária Marko, s.r.o., so sídlom: Gróbska 19, Bernolákovo, IČO: 36 860 646, zast.
Advokátska kancelária Červenková, s.r.o., so sídlom Nevädzová 6/B, Bratislava, IČO: 50 582 429, o

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu takto:
I. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje :
- hnuteľné veci:
- televízor Samsung,
- satelitné zariadenie,
- krištáľové poháre na víno,

- mocca kávová súprava - porcelán karlovarský,
- mocca kávová súprava - porcelán karlovarský,
- krištáľová misa na ovocie,
- krištáľová váza,
- súprava - luster, stolná lampa, nástenná lampa,
- masívny jedálenský stôl pre 8-10 osôb,

- 8 masívnych čalúnených stoličiek,
- masívny konferenčný stolík,
- gauč 3 + 2 ,
- kreslá 3 ks,
- koberec,
- 1 ks notebook,
- 3 ks stolové počítače,

- koberec,
- starý nábytok (skriňa, skrinky),
- kancelárske kreslo,
- nočná lampa,
- nočný stolík,
- dvojposteľ,

- nástenné zrkadlo,
- automatická pračka,
- ručný šľahač,
- hriankovač,
- elektrický krájač,
- obedová súprava,
- čajová súprava - porcelánová,

- vysávač - tepovač Kärcher,- šijací stroj Singer,
v celkovej hodnote 1 500 Eur,

- osobné motorové vozidlo Škoda Octavia EVČ : SC 910 BI v hodnote 3000 Eur.

- nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX H. B. D., H. B.-F..Č.. X. B., A..Ú.. X. B.
X. J. „. M. Z. A. F. X.. Č.. XXXX H. V. XX F., L. X.: I. X. T. Z., X.. Č.. XXXX H. V. XXX F., L. X.: I.
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku, ako aj na liste vlastníctva č. XXXX H. B. D., H. B.- F..Č..

X. B., A.. Ú.. X. B. X. J. „. M. Z. A. F. X.. Č.. XXXX H. V. XXX F., L. X. I. X. T. Z. spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 1/7 k celku, spolu v celkovej hodnote 23 300 Eur.
II. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje:
- hnuteľné veci:
- obývacia stena,
- gauč,

- konferenčný stolík,
- jedálenský stôl,
- 4 stoličky,
- koberec,
- luster,

- 1 ks notebook,
- skriňa trojdverová ,
- koberec,
- nočná lampa,
- skriňa dvojdverová,

- 1 nočný stolík,
- predsieňová stena,
- zrkadlo,
- vešiak,
- 2x botník,

- skrinka,
- vírivá vaňa,
- kuchynské skrinky,
- rohová sedacia súprava + stôl,
- varný plynový panel,

- kuchynský robot - mixér,
- varná kanvica,
- fritéza,
- mikrovlnka,
- chladnička Minsk,

- kuchynský riad,
- vŕtačka,
- vysávač Philips,
- žehlička,
- kosačka na trávu,

- systém kamerového vybavenia,
- zvárací agregát,
v celkovej hodnote 1500 Eur.

- finančné prostriedky vedené v Československej obchodnej banke a.s. na účte číslo 202467143/7500

v sume 212 467,04 Eur.

III. Žalovaný je povinný titulom vyporiadania podielov zaplatiť žalobkyni 104 849,03 Eur, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

V. Slovenská republika má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou na tunajší súd dňa 03.10.2012 sa domáhala voči žalovanému
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný

uzavreli manželstvo dňa 15.05.1965; manželstvo bolo zapísané v knihe manželstiev bývalého
Obvodného národného výboru Bratislava - Staré mesto, vo zväzku 14, ročník 1965, na strane
47, pod poradovým číslom 246. Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené na základe
rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 11. 10. 2011, sp. zn. 8C 126/2011-23. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 11.07.2012, a to v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 10.05. 2012, sp. zn. 3Co 67/2012-47. Medzi žalobkyňou a žalovaným počas trvania

ich manželstva nikdy nedošlo ani k uzavretiu dohody, ktorou by sa zúžil alebo rozšíril zákonom určený
rozsah ich bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle § 143a ods. 1 ObčZ, ani k uzavretiu
dohody, ktorou by sa vyhradil vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku ich manželstva.
Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu zániku manželstva patrilo: peniaze v sume
zodpovedajúcej všeobecnej hodnote všetkých investícii, ktoré boli po roku 1987 vykonané/realizované

na nehnuteľnosti, ktorou je rodinný dom Q.. Č.. XX Z. Q. V. A..Ú.. F., H. F., H. Q., X. Z. X.. Č.. XXX/X
H. V.F. XXX F. I. X. T. Z. (nehnuteľnosti a vlastnícke právo k nim zapísané na liste vlastníctva Č.. XXX
V. Q. A. Q. X. A..Ú.. F., a to na meno žalovaného v 1/2); nakoľko sa jedná o investície realizované
z peňazí zo spoločného majetku, teda o to, čo bolo vynaložené zo spoločného majetku na ostatný
majetok žalovaného, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Podunajské Biskupice, obec

Bratislava II - mestská časť Podunajské Biskupice, okres Bratislava II, ktorými sú pozemky X.. Č.. XXXX
H. V. XX F. I. X. T. Z. T. X.. Č.. XXXX H. V. XXX F. I. (nehnuteľnosti a vlastnícke právo k nim zapísané
na liste vlastníctva Č.. XXXX V. Q. A. X. O. F. Q. B. X. A..Ú.. X. B., a to pod BI na meno žalobkyne
a žalovaného v 1/1); spoluvlastnícky podiel (o veľkostí 1/7 celku) na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v katastrálnom území Podunajské Biskupice, obec Bratislava II - mestská časť Podunajské Biskupice,

okres Bratislava II, ktorou je pozemok X.. Č.. XXXX H. V. XXX F. I. X. T. Z. (nehnuteľnosť a vlastnícke
právo k nej zapísané na liste vlastníctva Č.. XXXX V. Q. A. X. O. F. Q. B. X. A..Ú.. X. B., a to pod BI na
meno žalobkyne a žalovaného v 1/7); peniaze v sume 212 467,04 EUR, ktoré boli uložené na bankovom
účte vedenom v Československej obchodnej banke, a.s. pod číslom účtu 202467143/7500; zariadenie
a vybavenie rodinného domu Q.. Č.. XX Z. Q. V. A..Ú.. F., H. F., H. Q., vo všeobecnej hodnote

predstavujúcej približne sumu 15 000 EUR. Čo sa týka investícií do rekonštrukcie a dostavby/prestavby
rodinnéhodomuQ..Č..XXZ.Q.V.A..Ú..F.,H.F.,H.Q.,žalobkyňaosobitnepoukazujenaskutočnosť,že
predmetnú nehnuteľnosť (rodinný dom) síce pôvodne v roku 1987 nadobudol žalovaný dedením, avšak
následne po tom, ako rodinný dom zdedil, bol tento úplne prestavaný a dostavaný, a to z prostriedkov,
ktorépatriliobommanželom.Vzhľadomnauvedenétakprivyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctva

manželov vzniká na strane žalovaného povinnosť v zmysle § 150 ObčZ nahradiť žalobkyni, čo sa zo
spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, v danom prípade na rodinný dom, ktorého je
žalovaný spoluvlastníkom.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením obsahom listín, ktoré sú súčasťou

spisu a boli predložené stranami sporu, znaleckým posudkom č. 42/2018. Súd hodnotil dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil
nasledovný skutkový stav.
4. Manželstvo strán sporu, ktoré bolo uzavreté 15.05.1965 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu

Pezinok zo dňa 11.10.2011, č. k. 8C/126/2011-23, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
11.07.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/67/2012- 47 zo dňa 10.05.2012.
5. Z výpisu z listu vlastníctva Č.. XXX, H. X., H. F., A..Ú.. F. X. J. „. M. Z. A. F. X. Č. XXX/X, V.
XXX F., I. X. T. Z. mal súd za preukázané, že žalovaný je zapísaný v podiele 1 titulom nadobudnutia
D1228/87-52/87.

6. Z výpisu vlastníctva Č.. XXXX H. B. D., B.-F..Č.. X. B., A..Ú.. X. B. V., Ž. X. J. „. M. Z. A. F. X. Č.
XXXX H. V. XXX F. I. X. je spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/7 z celku. Z výpisu listu vlastníctva Č..
XXXX H. B. D., H. B.- F..Č.. X. B., A..Ú.. X. B. X. Č. XXXX H. V. XXmX I.Á. X. Z., XXXX H. V. XXX F.
I. a to v podiele v 1/1.7. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že čo nadobudli počas manželstva by jej mala adekvátna časť
pripadnúť. Nevie, či budem mať všetky doklady, nemá všetko k dispozícii. Vkladala do toho hlavne
duševno, varila, skôr vynakladala starostlivosť o pracovníkov, ale nekupovala cement a tehly.

8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že rozviedli ich v roku 2012. Volala mu žena, že sa chce stretnúť,
bolo to 4 mesiace po rozvode. Stretli sa v Eurovea. Bolo to milé stretnutie, nepadlo tu ani jedno slovo o
BSM. Asi po hodine sa opýtal, prečo sa chcela stretnúť. Žalobkyňa povedala, že 42 rokov manželstva x
12 mesiacov, za každý mesiac chce 350,-EUR, kde sa ohodnotila na tzv. minimálnu mzdu. Povedal jej,
že sa musí poradiť s právnikom. O päť dní neskôr išla na 00 PZ vo Vrakuni a podala na neho trestné

oznámenie,žeju42rokovtýral,kdemuhrozí4-7rokovväzenia. Žalobkyňachcevymôcťpeniazeza516
mesiacov čo je 18 680,-EUR, ktoré chcela vyplatiť v hotovosti. Nechcela žiadne hnuteľné a nehnuteľné
veci. Od roku 2011 sa lieči u Milosrdných bratov, má zhoršený zdrav, stav z neustáleho stresu zo strany
žalobkyne. Má depresie, vysoký tlak, musí si 4x denne pichať inzulín. Potom dňa 03.10.2012 podala
návrh návrh na vyporiadanie BSM.
9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 11.01.2017 predložil súdu fotografie rodinného

domu č.l. 134- 136 pôvodný stav a fotografia čl. v spise 137 súčasný stav, z čoho vyplýva, že
dom je obložený drevom a drevený plot. Zároveň predložil súdu znalecký posudok č. 37/91 ktorý bol
vypracovaný ešte za pôvodného stavu rodinného domu.
10. Zo znaleckého posudku č. 142/2018 znalca Ing. Dušana Petríka vyplýva, že znalec zodpovedal
na položené otázky zo strany súdu, kde znalec stanovil trhovú hodnotu spoluvlastníckeho podielu o

veľkosti 1/1 k pozemkom - (i) X. J. „., X.. Č.. XXXX H. V. XX F., L. X.: I. X. T. Z. T. (D.) X. J. „., X.. Č..
XXXX H. V. XXX F., L. X.: I., ktoré sa nachádzajú v okrese B. D., H. B. - F. Č. X. B., A.. Ú.. X. B. a ktoré
sú zapísané na liste vlastníctva Č.. XXXX V. H. Ú. B., A. H. a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/7 k
pozemku X. J. „., X.. Č.. XXXX H. V. XXX F., L. X.: I. X. T. Z., A. Q. Z. V. H. B. D., H. B. - F. Č. X. B.,
A.. Ú.. X. B. a ktoré sú zapísané na liste vlastníctva Č.. XXXX V. H. Ú. B., A. H. v celkovej hodnote 23

300 Eur. Ako aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k stavbe so Q. Č. XX, L. Q.: J. L., A. P. X. Z. X.
X. J. „., X.. Č. XXX/X H. V. XXX F., L. X. I. X. T. Z.L. a ktorý sa nachádza v okrese Q., H. F., A. Ú. F. a
ktorý je zapísaný na liste vlastníctva Č.. XXX V. H. Ú. Q., A. H. X. A.. Ú.. F. a k jej príslušenstvu v
zostatkovej hodnote 63.147,95 EUR. Znalec stanovil aj všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a to rodinného
domu, ktorá tvorí rozdiel medzi východiskovou hodnotou a hodnotou po rekonštrukcii a prístavbe v

sume 47 062 Eur. Znalec na otázku, či realizáciou stavebných prác uvedených v stavebnom povolení a
kolaudačnom rozhodnutí založených v súdnom spise došlo k vytvoreniu novej budovy alebo k nadstavbe
alebo prístavbe už existujúcej budovy (rodinný dom) znalec uviedol, že ako znalec v odbore stavebníctva
savyjadrovaťčipoprávnejstránkedošlokvytvoreniunovejbudovyvyjadrovaťnemôže.Zároveňuviedol,
žezpôvodnéhorodinnéhodomubolizachovanéčiastočnelenobvodovémurivopôvodnejčastiastropná

konštrukcia nad pôvodným skladom tuhého paliva, ktoré boli v dobrom technickom stave. Prístavbou
a rekonštrukciou bola na rodinnom dome zväčšená plocha podzemného, 1. nadzemného podlažia, 2.
nadzemného podlažia (podkrovné podlažie bolo v celom rozsahu zrealizované) Je zrejmé, že pôvodný
rodinný dom bol výrazne obnovený a bola zvýšená podlažnosť a celková plocha. Na liste vlastníctva
je stavba evidovaná pod rovnakým súpisným číslom a na rovnakej parcele ako pred rekonštrukciou a

prístavbou.

11. Znalec mal určiť, či rekonštrukciou rodinného domu vykonanou na základe stavebného povolenia
zo dňa 16.03.1988 došlo k zmene dispozičného riešenia prvého nadzemného podlažia zodpovedal,
že projektová dokumentácia pôvodného rodinného domu mu nebola poskytnutá. Z projektovej

dokumentácie vypracovanej Ing. Mackom, je z pôdorysu 1 nadzemného podlažia zrejmé, že v
projektovom návrhu sa uvažovalo zo zachovaním obvodového muriva pôvodnej stavy, bez vstupnej
verandy a vnútorných priečok. Z pôdorysného a výškového rozvrhu stavby vymedzeného obvodovým
murivom je usporiadanie objemu pôvodnej stavby zrejmé. Pôvodná stavba mala kuchyňu a kúpeľňu,
ktoré boli umiestnené v pôdorysnej časti pôvodnej stavby. Podľa poskytnutia čiastkovej dokumentácie,

podľa ktorej bola stavba realizovaná, sú v pôvodnej pôdorysnej časti obytné miestnosti. Kuchyňa a
kúpeľňa sú pôdorysne umiestnené v časti prístavby, z čoho možno usúdiť, že vnútorná dispozícia a
úžitková funkcia bola jednotlivých miestností bola zmenená aj v pôvodnej časti.

12.ZpredloženýchvýpisovzúčtužalovanéhovedenéhovČSOBa.s.atood01.01.2011atovykonaných

pohybov na účte mal súd za preukázané, že v čase do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvod
manželstva t.j. 11.07.2012 žalovaný vybral z účtu finančné prostriedky a to dňa 18.02.2011 vybral z účtu
50 000 Eur, dňa 23.02.2011 vybral z účtu 154 000 Eur, dňa 24.10.2011 vybral z účtu 4000 Eur, dňa
24.11.2011 vybral z účtu 9800 Eur.13. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.
14. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového

spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom

spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
15.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
16. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto
spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o
rozvode. Táto doba je rozhodujúca aj pre posúdenie stavu veci (napr. jej veku, kvality, miery opotrebenia

a pod.). Základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity).
17. V danej veci bolo nesporné, že manželstvo strán sporu, ktoré bolo uzavreté dňa 15.05.1965 bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 11.10.2011, č.k. 8C/126/2011-23, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.07.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave č.k. 3Co/67/2012- 47 zo dňa 10.05.2012.

18. K jednotlivým hnuteľným veciam označeným ako veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len „BSM“) súd uvádza vzhľadom nato, že strany sporu na pojednávaní dňa 19.04.2017
zhodne potvrdili, ktoré hnuteľné veci (č.l. 156 v spise) patria do BSM, kde uviedli, že hodnota hnuteľných
vecí je pre každú zo strán vo výške 1500 Eur, preto má súd zato, že tieto hnuteľné veci do BSM patria,
o týchto rozhodoval vo výroku rozsudku, nakoľko nebol predložený, navrhnutý žiaden dôkaz, ktorý by

pri týchto veciach preukazoval opak.
19. Medzi stranami nebolo sporné, že nehnuteľnosti a to spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k
pozemkom - (i) X. J. „., X.. Č.. XXXX H. V. XX F., L. X.: I. X. T. Z. T. (D.) X. J. „., X.. Č.. XXXX H. V. XXX
F., L. X.: I., A. Q. Z. V. H. B. D., H. B. - F. Č. X. B., A.. Ú.. X. B. a ktoré sú zapísané na liste vlastníctva
Č.. XXXX V. H. Ú. B., A. H. a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/7 k X. X. J. „., X.. Č.. XXXX H. V.F. XXX

F., L. X.: I. X. T. Z., A. Q. Z. V. H. B. D., H. B. - F. Č. X. B., A.. Ú.. X. B. a ktoré sú zapísané na liste
vlastníctva Č.. XXXX V. H. Ú. B., A. H. patria do BSM, kde všeobecná hodnota je 23.300 EUR, sporové
strany trhovú hodnotu nehnuteľnosti nerozporovali.
20. Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach žiadal, aby súd prikázal nehnuteľnosti uvedené
v bode 18 rozsudku do podielového spoluvlastníctva. Súd dané nehnuteľnosti, ktoré strany nadobudli

počas manželstva, prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. S prihliadnutím aj na to, že žalovaný
sámnapojednávanídňa23.11.2015uviedol,že„sožalobkyňousadojehosmrtinechcestretávaťanikdy
s ňou rozprávať“, z čoho vyplýva, že strany sporu medzi sebou vôbec nekomunikujú, žalovaný sa vyhýba
stretnutiam so žalobkyňou a určenie nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva nevyrieši stranám
sporu vyporiadanie, nakoľko by mohlo dôjsť, že následne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku podá

jedna zo strán návrh na súd o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
21. Medzi stranami sporu bolo sporné, či rodinný dom v podiele 1 patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, kde žalobkyňa až počas konania rodinný dom zahrnula do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov z toho dôvodu, že počas manželstva s rekonštrukciou a prístavbou vznikla
nová vec. Žalovaný daným nesúhlasil, nakoľko mal zato, že rekonštrukciou nebola vytvorená nová vec.

Súd sa v danom konaní musel s touto otázkou vysporiadať a to určiť či rekonštrukciou a nadstavbou
bola vytvorená nová vec, ktorá patrí do BSM, resp. rozhodnúť o prípadných investíciách.
22. Súd mal za preukázané, že žalovaný rodinný dom súpisné číslo 72 na parcele číslo 196/2 nadobudol
na základe Osvedčenia o dedičstve D1228/87-52/87. Následne žalovaný 1 rodinného domu previedol
na syna Dušana Behúňa ml., k čomu bol vypracovaný znaleckého posudku č. 37/1991.

23. Pokiaľ žalobkyňa odvodzuje svoje vlastnícke právo k rodinnému domu, že vykonanou rekonštrukciu
a nadstavbou rodinného domu vznikla nová vec a preto patrí rodinný dom do BSM, súd sa nestotožnil
s jej právnou ani skutkovou argumentáciou. Pre posúdenie dôvodnosti predmetnej námietky žalobkyne
bolo podľa názoru súdu rozhodné, či rekonštrukciou a nadstavbou došlo k zániku pôvodného rodinnéhodomu a vytvorenie nového rodinného domu. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR publikované pod č. R 4/2006, v zmysle ktorého nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním
cudzej nehnuteľnej veci (stavby) je možné iba v prípadoch, kedy sa rekonštrukciou stavby vykonajú také

zmenyjejzákladnýchstavebnýchprvkov,ktoréstavbucharakterizujú,žetoutočinnosťousazhotovínová
nehnuteľná vec (stavba). Nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci však
zrejme môže mať praktický význam iba v prípadoch, keď sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny
jej základných stavebných prvkov, že nepochybne ide o vytvorenie novej veci (stavby). Nadobudnutie
vlastníctva k „spracovanej“ stavbe je možné, len pokiaľ pôvodná stavba zanikla, pričom za zánik stavby

v zmysle práva treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné
dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia (porovnaj napr. R 29/1999). Z ustanovenia § 120
OZ vyplýva, že prístavba (nadstavba) ani iné stavebné zmeny (a už vôbec nie stavebné opravy a
úpravy) zásadne nemenia nič na vlastníctve nehnuteľnej veci (porovnaj napr. R 29/1989). Zo znaleckého
posudku a príloh nemal súd za preukázané, že vykonaním rekonštrukcie a nadstavby mala pôvodná
stavba rodinného domu zaniknúť, ale práve naopak, bolo preukázané, že nadstavba rodinného domu

bola realizovaná na už existujúcom nadzemnom podlaží predmetného rodinného domu. Kde sám znalec
uviedol, že z pôvodného rodinného domu boli zachované čiastočne len obvodové murivo pôvodnej časti
a stropná konštrukcia nad pôvodným skladom tuhého paliva, ktoré boli v dobrom technickom stave.
Prístavbou a rekonštrukciou bola na rodinnom dome zväčšená plocha podzemného, 1. nadzemného
podlažia, 2. nadzemného podlažia (podkrovné podlažie bolo v celom rozsahu zrealizované). Je zrejmé,

že pôvodný rodinný dom bol výrazne obnovený a bola zvýšená podlažnosť a celková plocha. Na
liste vlastníctva je stavba evidovaná pod rovnakým súpisným číslom a na rovnakej parcele ako
pred rekonštrukciou a prístavbou. Pôvodná stavba mala kuchyňu a kúpeľňu, ktoré boli umiestnené v
pôdorysnej časti pôvodnej stavby. Podľa poskytnutia čiastkovej dokumentácie, podľa ktorej bola stavba
realizovaná, sú v pôvodnej pôdorysnej časti obytné miestnosti. Kuchyňa a kúpeľňa sú pôdorysne

umiestnené v časti prístavby, z čoho možno usúdiť, že vnútorná dispozícia a úžitková funkcia bola
jednotlivých miestností bola zmenená aj v pôvodnej časti.

24. Súd len pre úplnosť poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1350/2005, podľa
ktorého prístavby a iné stavebné zmeny zásadne nemenia nič na vlastníctve nehnuteľnej veci, pričom

za stavebnú zmenu sa považuje i prístavba, ktorá spravidla má za následok i zmenu technických
parametrov, alebo aj funkcie a účelu stavby. K vykonaniu prestavby sú potrebné práce investičného
charakteru; tieto investície samy však neovplyvňujú vlastníctvo stavby. Preto ak nebolo dohodnuté
nič iné, do vlastníctva toho, komu patrila stavba pôvodná pripadne aj prístavba vykonaná na základe
stavebných úprav, pričom nie je rozhodné, kto bol stavebníkom, na čie meno znelo stavebné povolenie a

kolaudačné rozhodnutie, ani to z akých prostriedkov boli stavebné úpravy financované. V tomto prípade
sa nejedná o samostatnú vec, pretože prístavbu nemožno od pôvodnej stavby fyzicky oddeliť a pôvodná
stavba je súčasťou celku. Jedná sa zrejme len o rozšírenie stavby, teda o súčasť veci hlavnej, ktorá s
ňou po právnej stránke zdieľa všetko, čo sa jej týka. Nadzemná stavba zaniká a prestáva byť vecou v
zmysle práva vtedy, keď už nie je zrejmé dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. U stavieb

obytných a stavieb občianskych táto zásada platí bezvýnimočne. I v zmysle Rozsudku NS SR 2Cdo
22/2005 nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci /stavby/ je možné iba v
prípadoch, kedy sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov, ktoré
stavbu charakterizujú, že touto činnosťou sa zhotoví nová hnuteľná vec /stavba/.
25. Vo vzťahu k stavbám možno povedať, že o vytvorenie úplne novej veci pôjde, ak pred začatím

stavebných prác na mieste vykonávania stavebných prác žiadna pôvodná stavba neexistovala. V
prípade, ak pri začatí stavebných prác už na mieste ich vykonávania stavba existovala a stavebné
práce spočívali vo vykonávaní prístavby, prestavby resp. nadstavby k pôvodnej stavbe, nie je možné
hovoriť o vytvorení úplne novej veci, ale o spracovaní veci. Tak tomu je aj v tomto prípade, kedy na
mieste vykonávania stavebných prác na rodinnom dome už pred ich začatím existovala pôvodná vec a

stavebné práce na dome spočívali v uskutočnení prístavby, nadstaby a rekonštrukcie k už existujúcemu
rodinnému domu.
26. Žalovaný predložil súdu Kolaudačné rozhodnutie č. Výst./693/92-By zo dňa 30.07.1992 Obvodného
úradu životného prostredia, ktoré bolo podané na návrh žalovaného, kde je uvedené, že stavby
obsahuje dve bytové jednotky. Zo stavebného povolenia Okresného národného výboru č. 298/88-Ing.

H zo dňa 16.03.1988 vyplýva, že Okresný národný výbor prejednal žiadosť žalovaného na prístavbu
a rekonštrukciu rodinného domu. Kde stavebný úrad rozhodol, že stavba prístavby a rekonštrukcie
rodinného domu podľa overenej projektovej dokumentácie, ktorá je súčasťou tohto rozhodnutia. Zo
znaleckého posudku č. 37/1991 vypracovaný znalcom Ing. Alojz Schmidt CSc. vyplýva, že úlohou znalcabolo oceniť nehnuteľnosť, rozostavaný domček č. 72 s príslušenstvom, účel posudku podklad na prevod
vlastníctva k nehnuteľnostiam, čo vyplýva, že žalovaný predtým ako išiel prevádzať podiel 1 si dal
vypracovať znalecký posudok. Zo znaleckého posudku vyplýva, že nehnuteľnosť tvorí rozostavaný

rodinný domček z ktorého menšia časť prízemia tvorí murivo z pôvodného domu postaveného asi v roku
1926. Prestavba a prístavba a nadstavba sa vykonáva na základe stavebného povolenia, ktoré súd už
uviedol vyššie. Z posudku vyplýva, že rozostavaný rodinný domček je prízemný, čiastočne podpivničený
a podkrovím po celej zastavanej ploche. Dispozične má v suterénne garáž v prístavbe a sklad paliva
v pôvodnej časti domu, na prízemí sú 4 izby, kuchyňa, WC, chodba a logie, na podkroví sú 4 izby so

skosenými stropmi, kuchyňa, špajza, WC, kúpeľňa, chodba a 2 loggie. Z pôvodných konštrukcií domu
boli ponechané len obvodové múry a strop nad skladom paliva.
27. Právny zástupca žalobkyne rozsiahlou judikatúrou na ktorú poukázal vo svojom vyjadrení zo dňa
23.10.2018 trval na tom, že počas manželstva sporových strán rekonštrukciou a prístavbou vznikla nová
vec. Súd poukazuje na vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1350/2005, že z
hľadiska posúdenia otázky zániku pôvodnej stavby pritom nie je rozhodujúce objem novo vybudovaných

konštrukcií, pretože pôvodná stavba buď zanikla a novo vybudované konštrukcie potom tvoria súčasť
stavby novej, alebo nezanikla a novobudované konštrukcie tvoria súčasť stavby pôvodnej. Pre
posúdenie zániku pôvodnej stavby je teda v týchto prípadoch významné to, čo bolo odstránené, a nie
čo bolo vybudované, pričom pre záver o zachovaní dispozičného riešenia prvého nadzemného podlažia
je rozhodujúce, či prišlo k úplnej alebo čiastočnej deštrukcii obvodových múrov prvého nadzemného

podlažia. Zo znaleckého posudku mal súd za preukázané, že pri rekonštrukcii a prístavbe rodinného
domu boli zachované obvodové múry a strop nad skladom tuhého paliva. Išlo o rodinný dom prízemný
a čiastočne podpivničený, podkrovím po celej zastavanej ploche. Strany sporu počas manželstva
vykonalirekonštrukciuaprístavburodinnéhodomu,kdepôvodnémurodinnémudomuvykonaliprístavbu
suterénu, garáž, nadstavbu týkajúcu sa podrokrovia a ponechali pôvodnú časť pivnice a skladu. To

znamená, že nedošlo k úplnej deštrukcii obvodových múrov prvého nadzemného podlažia pôvodnej
stavby. Neprišlo teda k zániku pôvodnej veci, ale zhodnoteniu už jestvujúcej veci vlastnícky patriace
výlučne iba jednému z bývalých manželov, a to žalovanému, kde súd mal za preukázané, že 1 rodinného
domu nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale žalobkyňa má nárok na náhradovú
pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v 1 vynaložených finančných prostriedkov, ktoré boli vložené

počas BSM do majetku žalovaného.
28. Kde podľa § 150 OZ, vyplýva, že žalobkyňa v prípade investícií z BSM, ktoré vynaložila do majetku
žalovaného, sú prostriedkami, ktoré je povinný nahradiť, čo sú prostriedkami skutočne vynaložené.
Kde pri ich zisťovaní sa vychádza z ceny vecí a prác vložených do jeho ostatného v čase, kedy boli
vynaložené, a nie z všeobecnej hodnoty zhotovenej veci v oddelenom majetku jedného z manželov

(pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 26.júna 2012 sp. zn. 6MCdo/10/2011). Súd
vychádzal z technického zhodnotenia rodinného domu určenú v znaleckom posudku č. 142/2018, kde
znalec uviedol, že technická hodnota rodinného domu s príslušenstvom (z.r. 1926) súp. č. 72 na X. Č..
XXX/X stanovená výpočtom pre účel tohto posudku je 6826,61 Eur a rodinného domu s príslušenstvom
po prestavbe a nadstavbe Q.. Č.. XX Z. X.. Č.. XXX/X 53 888,79 ku dňu 30.07.1992 kedy bolo vydané

kolaudačné rozhodnutie č. Výst./693/92-By, rozdiel technických hodnôt je 47 062,18 eur.
29. Z vykonaného dokazovania (konkrétne z výpisu z účtu č. 202467143/7500 Československá banka,
a.s.) vyplynulo, že žalovaný vybral z bankových účtov dňa 18.02.2011 sumu 50 000 EUR, dňa
23.02.2011 sumu 150 000 Eur, dňa 24.10.2011 sumu 4000 EUR, dňa 24.11.2011 sumu 9800 Eur (t. j. do
právoplatnosti rozsudku o rozvode). Výber finančných prostriedkov bol uskutočnený v čase trvania BSM

strán sporu bez vedomia žalobkyne, a preto finančné prostriedky patria do BSM. Dôkazné bremeno o
tom, že by boli použité tieto finančné prostriedky v súlade s ustanovením § 144 a nasl. Občianskeho
zákonníka, teda na bežnú spotrebu, alebo na náklady spojené s udržiavaním majetku v BSM by bolo
v tomto prípade na žalovanom, pričom žalovaný v tomto konaní toto ani netvrdil. Kde na pojednávaní
dňa 23.11.2015 na otázku : Dňa 02/11 z účtu ČSOB a.s. vybral 154 000 Eur, načo boli použité finančné

prostriedky? žalovaný odpovedal „neviem, či som tieto finančné prostriedky použil, či nepoužil, neviem,
kde som ich použil“ Na otázku: Dňa 02/2011 opätovne bolo vybraných 50 000 eur. Načo ste tieto finančné
prostriedky použili? žalovaný odpovedal „nie sú, keď nie sú, tak nie sú“. Súd konštatuje, že žalovaný
súdu nevedel hodnoverne preukázať, na aký účel túto sumu peňazí použil, keď na položenú otázku
odpovedal iba stroho a všeobecne. Čo viedlo k záveru, že s týmito spoločnými prostriedkami nakladal

v rozpore so zásadami o nakladaní so spoločným majetkom, pretože ich nepoužil na bežnú spotrebu,
alebo na náklady spojené s udržiavaním majetku v BSM. Súd poukazuje, že žalovaný vybral z účtu dosť
veľkú finančnú hotovosť, kde s prihliadnutím na jeho odpoveď súd to vyhodnotil ako zavádzanie súdu,
nakoľko nie je možné, aby s odstupom času nevedel odpovedať načo použil finančné prostriedky ccavo výške 200 000 Eur, kde aj keby časť išla na bežnú spotrebu, alebo na náklady spojené s udržiavaním
BSM, načo žalovaný použil finančné prostriedky nepreukázal. Súd mal za preukázané, že žalovaný
výbery v hotovosti použil pre svoje účely. Z toho dôvodu súd zahrnul do vyporiadania aj tieto finančné

prostriedky vo výške 212 467,04 Eur, ktoré prikázal žalovanému, pretože s týmito peniazmi nakladal
výlučne sám bez vedomia a súhlasu žalobkyne a použil tak spoločné finančné prostriedky výhradne na
svoje potreby, kde žalobkyňa má nárok na polovicu z tejto sumy 106 233, 52 Eur.
30. Právny zástupca žalovaného namietol premlčanie, čo sa týka výberov finančných prostriedkov
žalovaného, taktiež uviedol, že žalobkyňa v zmysle § 40a OZ nepodala žalobu na relatívnu neplatnosť

právneho úkonu. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným súvislosti s jeho povinnosťou
vyplatiť žalobkyni sumu 106 233,53 Eur, z dôvodu, že žalobkyňa nikdy výber a použitie finančných
prostriedkov nenamietla, kde súd poukazuje nato, že povinnosť vyplatiť predmetnú sumu žalobkyni
vzniká žalovanému až na základe rozhodnutia o vyporiadaní BSM. Podľa § 149 Občianskeho zákonníka
ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 a v
rámci vyporiadania BSM je každý z manželov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho

vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo zo spoločného majetok vynaložilo na jeho
ostatný majetok, teda pohľadávka môže vzniknúť až na základe vyporiadanie BSM, nie skôr, nemohlo
teda dôjsť k premlčaniu nároku tak ako to udáva žalovaný. Kde súd poukazuje, že prostriedky tvoriace
BSM môže každý z manželov vybrať z účtu a použiť pre bežnú potrebu. Pri vyporiadní BSM je však
potrebné prihliadnuť k sumám, ktoré boli vybrané z účtu a následne nakladanie s vybranými finančnými

prostriedkami. Zároveň čo sa týka relatívnej neplatnosti a poukázania na § 40a OZ, ktorú žalovaný iba
stroho uviedol na pojednávaní súd uvádza, že žalobkyňa jednoznačne preukázala, že žalovaný vybral
finančné prostriedky bez jej vedomia a žalovaný ich nepoužil na bežnú spotrebu, alebo na zhodnotenie
majetku v BSM, ale výslovne pre svoje účely. Súd na záver poukazuje, že samotný výber finančných
prostriedkov z účtu nie je protiprávny, nepotrebuje súhlas druhého manžela, nakoľko ide o bežnú vec,

avšak následne výlučne nakladanie žalovaného s vybranými prostriedkami už protiprávne bolo.
31. Žalobkyni súd do výlučného vlastníctva prikázal hnuteľné veci v hodnote 1500 Eur, ktoré si na
pojednávaní dňa 19.04.2017 strany sporu rozdelili, čo sa týka veci, ktoré nechcela ani jedna zo strán
sporu súd prikázal žalobkyni masívny jedálenský stôl pre 8-10 osôb, 8 masívnych čalúnených stoličiek,
masívny konferenčný stolík, gauč 3 + 2 , kreslá 3 ks, koberec, 3 stolové počítače, koberec, starý

nábytok (skriňa, skrinky), kancelárske kreslo. Súd taktiež prikázal motorové vozidlo Škoda Octavia v
hodnote 3000 Eur do vlastníctva žalobkyne, ako aj pozemky v Podunajských Biskupiciach v hodnote 23
300 Eur. V rámci širšieho vyporiadania žalobkyňa má nárok od žalovaného na nasledovné pohľadávky
spočívajúce v 1 vynaložených finančných prostriedkov patriacich v BSM zo sumy 23 531,09 Eur,
ktoré boli vložené na zhodnotenie rodinného domu vo vlastníctve žalovaného a to sumu vo výške 11

765, 50 Eur, ako aj 1 z hodnoty finančných prostriedkov, ktoré žalovaný vyniesol z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vo výške 106 233,52 Eur.
32. Žalovanému súd do výlučného vlastníctva prikázal finančné prostriedky, ktoré aj keď reálne
neexistujú, nakoľko ich použil pre vlastnú potrebu a nie pre potreby rodiny a to v hodnote 212 467,04
Eur, ako aj hnuteľné veci v hodnote 1500 Eur. Žalovanému súd prikázal hnuteľné veci podľa dohody

strán, ako aj hnuteľné veci, ktoré nechcela žalobkyňa a to kuchynský robot, mixér, varná kanvica, fritéza,
mikrovlnka, chladnička Minsk, kuchynský riad, vysávač Philips, žehlička, kosačka na trávu, systém
kamerového vybavenia, zvárací agregát.
33. Žalovaný je povinný celkovo v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka vyplatiť žalobkyni s poukazom
na vyššie uvedené závery súdu sumu 104 849, 03 Eur.

34. Podľa § 232 ods. 2,3 C.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
35. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
38. Účelom ustanovenia § 257 C.s.p. (predtým § 150 ods. 1 O.s.p.) je umožniť súdu zmierniť dôsledky

právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto
ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol
celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými
podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru onáhradetrovkonania,nežbyplynulzpoužitiavšeobecnýchzásadnáhradytrovkonania.Zákonvyžaduje
pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti
a dôvody hodné osobitného zreteľa.

39. Súd preskúmal pomery strán, ako aj ostatné okolnosti prejednávanej veci, pričom po ich
komplexnom vyhodnotení v zmysle vyššie opísaných podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p.
(predtým § 150 ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov
tu nie sú. Súd pritom vychádzal z povahy veci, z okolností, ktoré viedli žalobkyňu k podaniu žaloby, z
postoja strán v priebehu konania a hodnotil ich význam pre uplatnenie výnimky pre nepriznanie náhrady

trov konania strane, ktorá má na ich náhradu nárok, za účelom spravodlivého riešenia vzťahu medzi
stranami sporu.
40. V zmysle citovaných zákonných ustanovení bolo pri rozhodovaní o náhrade trov konania potrebné
vychádzať zo zásady zodpovednosti za výsledok konania.
41. Súd konštatoval, že i v konaní o vyporiadanie BSM patrí náhrada trov konania podľa procesného
úspechu, pričom procesný úspech sa posudzuje podľa toho, či bolo žalobe ako takej vyhovené, ale

zároveň aj podľa toho, akým spôsobom bol spoločný majetok manželov vyporiadaný so zreteľom na
všetky okolnosti konania. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, keď súd vyhovel jej návrhu na vyporiadanie
BSM a zároveň bolo BSM vyporiadané prevažne spôsobom ňou navrhovaným s prihliadnutím na
výsledky vykonaného dokazovania. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol, že žalobkyňa má nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. V danom prípade totiž nemožno hovoriť o

situácii, že vyporiadanie by bolo v záujme oboch strán, čo súd vyvodzuje z postoja žalovaného k tomuto
konaniu, z jeho pasivity a z ničoho preto nemožno odvodiť, že by mal záujem na tomto konaní, preto
súd zohľadnil predmetnú skutočnosť v rámci výroku o trovách konania.
42. V rámci konania vznikli trovy Slovenskej republike v súvislosti so znaleckým dokazovaním (časť
znalečného, ktoré nie je/nebolo pokryté preddavkami). Vzhľadom na rozhodnutie o nároku na náhradu

trov konania má štát nárok na ich náhradu voči žalovanému (ako neúspešnej strane sporu).
43. O súdnom poplatku bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
i) sa týkajú procesných podmienok,

j) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
k) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
l) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).