Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. jún 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/114/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118376398
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:6118376398.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcov: 1. Ing. K. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R.. U., 2. Ing. G. I.ová, nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX U., zastúpených: Advokátska
kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ, s.r.o., so sídlom Farská 25, XXX XX U., IČO: 36 856 282, proti
žalovanému: Mesto U., so sídlom Štefánikova trieda 60, 950 06 U., IČO: 00 308 307, o zaplatenie sumy
16.333 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu U. zo dňa 28. júla
2020 č.k. 7C/20/2XX9-649, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania p

o t v r d z u j e .

Žalobcovia v prvom a druhom rade majú nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania. Žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 16.333 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 16.333 eur od 05.02.2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
žalobu zamietol. Žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, § 35 ods. 2, § 37 ods. 2, § 39, § 41, §
123, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 517 ods. 1, § 563 Občianskeho zákonníka, § 4
ods. 3 písm. f), g), h) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, §
164 Civilného sporového poriadku
1.2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobcovia a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti parc.č. XXXX/XX,. ostatné plochy a nádvoria o výmere č. 3581 m2, zapísanými na

LV č. XXXX pre katastrálne územie U., žalobcovia v rozsahu podielu 4175/7162-in a žalovaný v
rozsahu podielu 2987/7162-in k celku, titul nadobudnutia zmluva o vyporiadaní dvojitého vlastníctva V
5038/13-237/2014. Ďalej sú žalobcovia a žalovaný podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parcely
registra „C“ parc.č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 85 m2, parc.č. XXXX/XX
zastavané plocha a nádvorie o výmere 87 m2, zapísanými na LV č. XXXX, katastrálne územie U.,
žalobcovia v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1 a žalovaný v rozsahu spoluvlastníckeho podielu
1, titul nadobudnutia zmluva o vyporiadaní dvojitého vlastníctva V 5038/13-237/2014. Zmluvou o

vyporiadaní dvojitého vlastníctva č.j. 483/2013/OM zo dňa 02.04.2013, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je
geometrický plán č. 33/2010, vypracovaný Ing. L. V., úradne overený dňa 23.02.2011, si zmluvné strany,
medzi ktorými boli aj žalobcovia a žalovaný, vysporiadali vlastníctvo tak, ako je zapísané na LV č. XXXX
a LV č. XXXX. Na základe zápisu geometrického plánu č. 33/2010 sa parcela č. XXXX/XX - ostatnéplochyovýmere3753m2, rozdelilanatrisamostatnépozemky parc.č.XXXX/XX,XXXX/XXaXXXX/XX.
Dňa 31.12.2013 bol medzi stranami sporu k zmluve o vyporiadaní dvojitého vlastníctva č.j. 483/2013/
OM uzatvorený dodatok č. 1 č.j. 2253/2012/OM, podľa ktorého vzhľadom ku skutočnosti, že zmluvou sa

zrušuje spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam a navyšuje sa podiel žalobcov k novovytvorenému pozemku
parc.č. XXXX/XX, sa žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcom ich podiel na parc. č. XXXX/XX za
výmeru 297 m2 v rovnakej výške a splatnosti, ako bolo dohodnuté nájomné za hore označené pôvodné
parcely vnájomnejzmluveč.160/2009/OM.Dňa20.08.2009žalobcovia,akoprenajímatelia,ažalovaný,
ako nájomca, uzatvorili nájomnú zmluvu č.j. 160/2009/OM, ktorou riešili nájomný vzťah k viacerým

nehnuteľnostiam. Podľa čl. II. bod 4 nájomnej zmluvy do konečného vyriešenia vlastníckych vzťahov
k nehnuteľnostiam uvedeným v čl. II. bod 2, kde je okrem iného uvedená i parcela registra „C“ parc.
č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere 3753 m2, budú zmluvné strany považované za podielových
spoluvlastníkov predmetných parciel, každý v podiele jedna polovica. Podľa čl. II. bod 5 nájomnej
zmluvy prenajímateľ prenajíma a nájomca berie do nájmu spoluvlastnícky podiel prenajímateľov vo
veľkosti 1/2-ice na pozemkoch parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX,/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/

X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, ktoré
sú opísané v čl. II bod 2 tejto zmluvy (predmet nájmu) v celkovej ploche 3224,5 m2. Podľa čl. III
bod. 1 nájomnej zmluvy doba nájmu zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Podľa čl. V bod 1 zmluvné
strany sa dohodli, že nájomné za predmet nájmu bude vždy stanovené na 4 kalendárne roky, okrem
prípadu čl. V bod. 2 a 3 zmluvy, a jeho výška, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, sa bude

rovnať sume zistenej znaleckým posudkom na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu vypracovaným v
poslednom kalendárnom polroku nájmu, za ktorý bude ešte cena nájmu stanovená. Ak nájomné nebude
včas stanovené, je nájomca povinný platiť ho vo výške, v akej bolo dohodnuté na predchádzajúce
obdobie a po vyhotovení príslušného znaleckého posudku: a) bude nájomca povinný doplatiť rozdiel
vo výške nájmu, ak bude stanovená hodnota nájmu vyššia ako za predchádzajúce obdobie, b) budú

prenajímatelia povinní vrátiť nájomcovi preplatok na nájomnom, ak bude stanovená hodnota nájmu
nižšia ako za predchádzajúce obdobie, ak sa zmluvné strany nedohodnutú na započítaní voči ďalšiemu
nájomnému. Podľa č. VI bod 8 veta prvá nájomnej zmluvy pozemok parc.č. XXXX/XX je v spoločnom
užívaní zmluvných strán. Podľa čl. VI bod 9 nájomnej zmluvy zmluvné strany prehlasujú, že si počas
platnosti tejto zmluvy nebudú uplatňovať voči sebe ďalšie nároky na nájomné, resp. bezdôvodného

obohatenie, alebo inú náhradu za užívanie pozemkov uvedených v čl. II bode 1 zmluvy, okrem nárokov
zakotvených v čl. V zmluvy. Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve sa zmluvné strany dohodli na stanovení
nájmu a obvyklé nájomné bolo stanovené dohodou zmluvných strán vo výške 3,95 eura/m2 za rok. Na
základe tejto zmluvy má žalovaný platiť žalobcom za prenajaté pozemky nájomné v zmysle znaleckého
posudku, pričom za užívanie podielu 1-ice parc.č. XXXX/XX, ktorá nebola predmetom nájmu (t.č.

pozemkov parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX), v období od 22.11.2016 do 21.11.2018 nezaplatil
nič. Vzhľadom na uvedené sa žalobcovia domáhali vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na
strane žalovaného užívaním spoluvlastníckeho podielu žalobcov.
1.3. Znaleckým posudkom č. 93/2011 vypracovaným Ing. D. G. dňa 27.07.2011 cena nájomného za
užívanie 1 m2 bola stanovená vo výške 4,354 eura za rok. Žalovaný listom zo dňa 29.05.2017 odpovedal

žalobcom, že návrh na prenájom spoluvlastníckeho podielu žalobcov vo vzťahu k nehnuteľnostiam
vedených na LV č. XXXX a na LV č. XXXX za nájomné vo výške 4,10 eura/m2, ktoré bude platiť
pre obdobie rokov 2017-2020 za podmienky, že žalobcovia budú považovať za vysporiadaný aj rok
2016, tak ako bol platený teda s nájomným vo výške 3,95 eura/m2/rok, nebol schválený Mestským
zastupiteľstvom na zasadnutí konanom dňa 18.05.2017, a to uznesením č. 167/2017-MZ, a zároveň

bolo vo vzťahu k uvedeným pozemkom schválené odkúpenie spoluvlastníckych podielov za kúpnu
cenu rovnajúcu sa hodnote spoluvlastníckeho podielu na kupovaných nehnuteľnostiach stanovených
znaleckým posudkom, a podanie žaloby o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ak žalobcovia
neuzatvoria do 3 mesiacov odo dňa písomnej výzvy kúpnu zmluvu. E. znaleckým posudkom č. 93/2011
zo dňa 10.03.2020 vypracovanom Ing. F. N. bola všeobecná hodnota spoluvlastníckych podielov

žalobcov na predmetných nehnuteľnostiach spolu za výmeru 2173,50 m2 stanovená na sumu po
zaokrúhlení 49.300 eur a cena nájomného k dátumu ohodnotenia 29.01.2020 za užívanie 1 m2 vo výške
1,815 eura za rok, spolu za predmetné pozemky 3.940 eur a za obdobie dvoch rokov 7.889,80 eura.
Dodatkom č. 1 k uvedenému znaleckému posudku bola všeobecná hodnota spoluvlastníckych podielov
žalobcov na predmetných pozemkov, po úprave v zmysle ÚPI, za 2173,50 m2, stanovená na sumu

po zaokrúhlení 70.600 eur a cena nájomného za užívanie 1 m2 vo výške 1,815 eura za rok pre parc.č.
XXXX/XX, parc.č. XXXX/XX, parc.č. XXXX/XX, a vo výške 7,260 eura pre parc.č. XXXX/XX. Spolu za
predmetné pozemky po zaokrúhlení 5.700 eur za rok. Dodatkom č. 2 k znaleckému posudku sa znalec
vyjadril k chybnému zápisu termínu ku ktorému sa dané nehnuteľnosti hodnotia tak, že si za závermiznaleckého posudku č. 68/2020 plne stojí, vyhláška MS SR č. 213/2017 Z.z. je účinná od 01.09.2017,
pričom zaviedla systém povyšujúcich a redukujúcich faktorov, ich použitie v znaleckom posudku č.
68/2020 je priam potrebné, ukážkové a nadmieru logické. Uznal, že v znaleckom posudku č. 68/2020

v časti 1. bod 4 je nesprávne zrejme vinou automatického prenosu textov uvedený dátum 29.01.2020,
správne malo byť uvedené obdobie od 22.11.2016 do 21.11.2018, ide o formálne pochybenie, ktoré
nemá vplyv na závery posúdenia. Ponuka realít k znaleckému posudku jediná v tom čase pre danú
lokalitu mala dať iba obraz o cenovej hladine, zbytočne zavádza prítomnosťou, že je to podklad k
posúdeniu a teda dátum 28.01.2020, nie obdobie 22.11.2016 až 21.11.2018, pre ktoré obdobie nie sú

tieto údaje dostupné.
1.4. Znaleckým posudkom č. 88/2018 zo dňa 26.04.2018 vypracovaným Ing. D. H., bola všeobecná
hodnota parcely č. 7482/26 (42,5 m2) stanovená v sume 3.733,20 eura, hodnota spoluvlastníckeho
podielu 1 1.866,60 eura, všeobecná hodnota parcely č. XXXX/XX (70 % výmery 30,50 m2) stanovená v
sume 2.679,12 eura, hodnota spoluvlastníckeho podielu 1 1.339,56 eura, všeobecná hodnota parcely
č. XXXX/XX (15 % výmery 313,04 m2) stanovená v sume 23.585,04 eura, hodnota spoluvlastníckeho

podielu 4175/7162 13.748,61 eura, všeobecná hodnota parcely č. XXXX/XX (30 % výmery - 13
m2) stanovená v sume 978,90 eura, hodnota spoluvlastníckeho podielu 1 489,45 eura, všeobecná
hodnota parcely č. XXXX/XX (80 % zeleň 1774,46 m2) stanovená v sume 114.606,60 eura, hodnota
spoluvlastníckeho podielu 4175/7162 66.808,51 eura. Znaleckým posudkom č. 108/2018 vypracovaným
dňa 14.02.2018 Ing. C. A. bola všeobecná hodnota celej časti parcely č. XXXX/XX (85 % výmery)

1744,46 m2 stanovená v sume 163.949,84 eura, hodnota spoluvlastníckeho podielu 4175/7162 v sume
95.572,55 eura, parcely č. XXXX/XX (15 % výmery) 6,5 m2 stanovená všeobecná hodnota celej časti
910,26 eura, všeobecná hodnota podielu 1 455,13 eura, parcely č. XXXX/XX (70 % výmery) 30,5 m2
všeobecná hodnota celej časti 4.271,22 eura, všeobecná hodnota podielu 1 v sume 2.135,61 eura,
všeobecná hodnota celej časti parcely č. XXXX/XX (15 % výmery) v sume 37.600,74 eura, hodnota

podielu 4175/7162 v sume 21.918,89 eura, t.j. spolu všeobecná hodnota 120.082,18 eura.
1.5. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že na Okresnom súde U. prebiehajú konania medzi totožnými
účastníkmi s totožným predmetom konania, ale za iné časové obdobie, a to sp.zn. 8C/97/2013,
sp.zn. 19C/243/2014 a sp.zn. 16C/407/2016. Vo veci sp.zn. 8C/97/2013 za obdobie od 22.11.2010
do 21.11.2012 Okresný súd U. rozsudkom zo dňa 11.05.2016 č.k. 8C/97/2013-321 uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 16.333 eur spolu s úrokom z omeškania a súčasne povinnosť
zaplatiť žalobcom náhradu trov konania, a Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 14.06.2018
č.k. 8Co/305/2017-385 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcom priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Predmetný rozsudok súdu prvej
inštancie v spojení s odvolacím rozhodnutím nadobudol právoplatnosť dňa 23.07.2018. Vo veci sp.zn.

19C/243/2014 za obdobie od 22.11.2012 do 21.11.2014 Okresný súd U. rozsudkom zo dňa 17.12.2018
č.k. 19C/243/2014-171, v spojení s opravným uznesením č.k. 19C/243/2014-222 zo dňa 04.09.2019,
zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom
sumu 16.333 eur spolu s úrokom z omeškania, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcom priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 12.03.2020 č.k.

8Co/206/2019-231rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejvyhovujúcejčastiavovýrokuonárokuna
náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil a žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. Vo veci sp.zn. 16C/407/2016 za obdobie od 22.11.2014 do 21.11.2016
Okresný súd U. rozsudkom zo dňa 26.11.2018 č.k. 16C/407/2016-187 návrh žalovaného na prerušenie
konania zamietol, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 16.333 eur spolu s úrokom z

omeškania, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, a Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 11.06.2020 č.k. 9Co/122/2019-246 rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny
potvrdil a žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 31.10.2017 č.k. 16C/407/2016-127 zrušil.

1.6. Súd prvej inštancie hodnotiac vykonané dokazovanie konštatoval nespornosť skutočnosti, že strany
sporu sú spoluvlastníkmi nehnuteľností, vo vzťahu ktorým sa žalobcovia domáhajú náhrady za ich
výlučné užívanie žalovaným, a nespornosť rozsahu týchto nehnuteľností. Rovnako tak nebolo sporné,
že predmetné nehnuteľnosti sú označené ako „ Klokočinský park“, ktorý je využívaný ako verejná zeleň.
Sporným medzi stranami bola skutočnosť, či žalobcovia a žalovaný užívajú nehnuteľnosť spoločne,

tak ako je to uvedené v nájomnej zmluve č.j. 160/2009/OM. Sporná bola aj výška nájmu za prenajaté
nehnuteľnosti, keďže žalobcovia vychádzali zo znaleckého posudku č. 93/111, v ktorom bola cena
nájmu za 1 m2 stanovená na 4,354 eura za m2 a žalovaný doložil v konaní súkromný znalecký
posudok č. 68/2020 Ing. F.a N. v spojení s dodatkom č. 1, ktorom bola stanovená výška nájomnéhopre parc.č. XXXX/XX, pre parc.č. XXXX/XX a pre parc.č. XXXX/XX za užívanie 1 m2 vo výške 1,815
eura za rok, a parc.č. XXXX/XX za užívanie 1 m2 za rok vo výške 7,260 eura za rok. Preskúmaním
nájomnej zmluvu č. j. 160/2009/OM dospel k záveru, že parc.č. XXXX/XX (t.č. parcely č. XXXX/XX,

XXXX/XX a XXXX/XX) nebola predmetom nájmu, a to i napriek tomu, že v ustanovení čl. VI. bod 8.
sa uvádza, že pozemok parc.č. XXXX/XX je v spoločnom užívaní zmluvných strán. S poukazom na
ostatné prebiehajúce konania medzi stranami sporu, konštatoval, že výklad tohto ustanovenia nájomnej
zmluvy je medzi stranami sporu sporný, keď žalobcovia tvrdili, že do nájomnej zmluvy sa dostal
preto, že ohľadne tejto parcely prebiehali rokovania, v rámci ktorých im bolo prisľúbené, že si budú

môcť na časti pozemku postaviť polyfunkčný objekt a jeho užívaním bude naplnené konštatovanie,
že táto parcela je v spoločnom užívaní, a žalovaný tvrdil, že išlo o definitívnu dohodu o spoločnom
užívaní tejto parcely, pričom žalobcovia mali možnosť nehnuteľnosť užívať spoločne a v rovnakom
rozsahu. S uvedenou argumentáciou žalovaného sa súd prvej inštancie nestotožnil dôvodiac, že pri
takomto výklade by, vzhľadom na charakter sporného pozemku, ktorý slúži ako verejná zeleň, išlo
o dohodu v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Považoval za preukázané,

že žalobcovia, ako podieloví spoluvlastníci, nemôžu objektívne predmetný pozemok užívať. Samotný
pozemok je svojím charakterom, tvarom a umiestnením určený k plneniu funkcie verejnej zelene, je
užívaný neobmedzeným okruhom užívateľom. Na strane druhej je to práve žalovaný, ktorý sporný
pozemok výlučne užíva ako subjekt, ktorý si týmto plní verejnú funkciu, z čoho mu vyplýva okrem
iného aj povinnosť verejnú zeleň vytvárať a zabezpečovať a starať sa o jej údržbu tak, ako to má

na mysli aj ustanovenie § 4 ods. 3 písm. f), g) h) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej verejnosť pozemku je len na rozhodnutí žalobcov
a žalobcovia, ako väčšinoví spoluvlastníci, odmietli žiadosť žalovaného o oplotenie pozemku a z tohto
dôvodu je pozemok prípustný širokej verejnosti. Žalovaný vyhotovujúci nájomnú zmluvu jasne a logicky
nevysvetlil dôvod dojednania spoločného užívania práve v prípade parcely č. XXXX/XX a v čom užívanie

tejto parcely žalobcami spočíva. Rovnako tak ustanovenie čl. VI. bod 9 nájomnej zmluvy, v ktorom
je stanovené, že zmluvné strany si nebudú uplatňovať voči sebe ďalšie nároky na nájomné resp.
bezdôvodné obohatenie alebo inú náhradu za užívanie pozemkov uvedených v čl. II bode 1 tejto
zmluvy, kde parcela č. XXXX/XX (teraz parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX) nie je uvedená,
no užívanie ktorej žalovaný považuje predmetnou zmluvou za upravené, a teda nárok žalobcov na

bezdôvodné obohatenie za nedôvodný, za vyššie uvedeného stavu, t.j. objektívnej nemožnosti užívania
predmetnejnehnuteľnosti,ktorájeverejnouzeleňoužalobcami,bybolovrozporesustanovením§3ods.
1 OZ. Žalovaný sa v konaní bránil aj zásadou „ pacta sunt servanda“, ktorú však nemožno považovať
za absolútnu. Skutočnosti ohľadom uzatvárania zmluvy a jej vyhotovenia žalovaným a skutočnosti
ohľadom užívania sporných nehnuteľností, umožňujú a odôvodňujú aj prelomenie tejto zásady. Pričom

táto zásada a súčasne aj princíp zmluvnej voľnosti, primárny pre obchodno-záväzkové vzťahy, nie
je nadradený pri ochrane (spolu)vlastníckych práv princípu ústavnosti, zákonnosti a spravodlivosti,
keď z ústavnej rovnosti všetkých vlastníckych práv je daná nielen rovnaká ich právna ochrana, ale aj
zákaz zneužívania práv na úkor druhého. Navyše so zákonom súladné užívanie spoločnej veci na iný
účel ako verejnej zelene vyžaduje predovšetkým činnosť volených zástupcov žalovaného (rozhodnutie

Mestského zastupiteľstva o zmene územného plánu) a súčasne aj činnosť žalovaného ako stavebného
úradu, napríklad ohľadom oplotenia pozemku. V tomto smere poukázal na právny názor Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutí sp.zn. 4 Cdo/52/2009 zo dňa 31.01.2011, s ktorým sa
v celom rozsahu stotožnil a podľa ktorého obec disponujúca s majetkom, ktorý patrí vlastnícky celkom
alebo čiastočne inému subjektu, si jej užívaním plní svoje verejné funkcie súvisiace s uspokojovaním

potrieb občanom, čo je jej povinnosť stanovená zákonom. Ak je teda pozemok užívaný pre potreby
všetkých (neobmedzený okruh užívateľov) ako verejné priestranstvo - verejná zeleň, ide o užívanie zo
strany žalovaného, čím dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva iného subjektu, ktorý je povinný
tento stav strpieť, za čo mu patrí právo na náhradu.
1.7. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobcovia hoci sú spoluvlastníkmi nehnuteľností

nemôžu realizovať svoje vlastnícke práva k nim a nehnuteľnosti sú v celosti užívané žalovaným, ktorý
tak užíva i podiel žalobcov, a to bez právneho dôvodu, čím sa žalovaný bezdôvodne obohacuje na
úkor žalobcov, za čo im patrí náhrada. Predmetom sporu bolo obdobie dvoch rokov od 22.11.2016 do
21.11.2018. Pri výške bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku
č. 93/2011, kde bola stanovená výška nájomného za m2 vo výške 4,354 eura, čo pri výmere 1876,5

m2 predstavuje 8.166,50 eur za rok a za žalobcami požadované obdobie 2 rokov nárok predstavuje
16.330 eur. Žalovaný predložil v konaní súkromný znalecký posudok č. 68/2020 Ing. F.a N., voči ktorému
vznieslinámietkyžalobcoviaspochybňujúcesprávnosťsúkromnéhoznaleckéhoposudkuznalca. Pritom
poukazovali na znalecký posudok č. 88/2018 Ing. D. H., vyhotovený na objednávku žalobcu v 1.rade, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu sporných pozemkov v rozsahu spoluvlastníckych podielov
žalobcu v sume 120.080,12 eura, v rámci ktorého sa uvádza, že koeficient redukujúcich faktorov 0
nevyskytuje sa a tento koeficient hodnotil 1, rovnako tak aj v znaleckom posudku č. 93/2011 sa tento

koeficient redukujúcich faktorov hodnotí 1, pričom znalecký posudok č. 68/2020 Ing. F.a N. stanovuje
všeobecnú hodnotu pozemkov v rozsahu spoluvlastníckych podielov žalobcov sume 49.300 eur a
koeficient redukujúcich faktorov 0 nevyskytuje sa, určil hodnotu koeficientu 0,25, bez zdôvodnenia.
Ďalej namietali, že žalovaným obdobím je obdobie od 22.11.2016 do 21.11.2018 a znalec Ing. N.
vychádzal z hodnoty nehnuteľností pre rok 2020. Z dôvodu uvedených námietok žalovaný predložil

dodatok č. 1 k znaleckému posudku č. 68/2020, ktorým cenu nájmu predmetných pozemkov určil
sumou 5.700 eur za rok, ktorú zmenu vykonal pri chybných podkladoch, z ktorých pri stanovení ceny
pozemku (a následne ceny nájmu) vychádzal pri použití územnoplánovacej informácie ÚPI Mesta
U. zo dňa 31.01.2018 a nevychádzal zo skutočného stavu tohto pozemku v období od 22.11.2016
do 21.11.2018, v ktorom čase bolo na časti predmetného pozemku vybudované detské ihrisko a na
ďalšej časti parkovisko. Žalobcovia voči dodatku č. 1 namietali, že reálny stav pozemku parc.č. XXXX/

XX čo do plochy zelene nezodpovedá ani údajom znalca v dodatku č. 1 k znaleckému posudku, v
prípade pozemku parc.č. XXXX/XX znalec uviedol, že tento sa nachádza v lokalite funkčne určenej pre
zeleň s urbárnou ekostabilizujúcou funkciou (30% výmery) a pre bývanie so stanovenou kompaktnou
uličnou zástavbou s koeficientom zastavanosti 0,8 (cca 70% výmery pozemku) avšak výpočet ceny
urobil na celú plochu pozemku 87 m2 ako zeleň s koeficientom redukujúcich faktorov KR = 0,25, a

v prípade parcely č. 7483/26 postupoval ešte neodbornejšie, pretože celá táto parcela je evidovaná
ako zastavaná plocha o výmere 85 m2 a je reálne zastavaná, ide o asfaltovú prístupovú cestu s
parkoviskom, ktorá nemôže byť zaradená medzi zeleň s koeficientom KR=0,25, keďže ide o 100 %
zastavaného pozemku. Žalovaný preložil aj dodatok č. 2 k znaleckému posudku, v ktorom znalec na
svojich záveroch zotrval. Súd prvej inštancie sa zaoberal námietkami žalobcov voči súkromnému

znaleckému posudku Ing. N. vrátane dodatkov č. 1 a 2, a považoval ich za dôvodné, vyvolávajúce
pochybnosti o vecnej správnosti záverov znalca, a to najmä v prepočte použitých koeficientoch, keď
v dodatku č. 2 znalec Ing. N., poukazuje na vyhlášku MS SR 213/2017 účinnú od 01.09.2017, pričom
obdobie, za ktoré mal stanovovať hodnotu nájmu bol už za rok 2016 a preto za obdobie do 31.08.2017
je vylúčená aplikácia právnej úpravy účinnej od 01.09.2017. Pochybnosti o vecnej správnosti záverov

vzhľadom na námietky žalobcov neboli odstránené ani dodatkami č. 1 a 2 k znaleckému posudku
č. 68/2020, preto nebolo možné podľa neho postupovať. Súd prvej inštancie uzavrel, že znalecký
posudok č. 68/2020, v znení dodatkov č. 1 a 2., neobsahuje jednoznačné odpovede na námietky
žalobcov, absentuje najmä zdôvodnenie znalca, na základe čoho určil hodnoty použitých koeficientov v
určenej hodnote, akým spôsobom postupoval v rámci vyhotoveného súkromného znaleckého posudku,

a to s ohľadom na použitú metodiku. Konštatoval, že uvedené nedostatky vyvolávajú pochybnosti o
správnosti záverov súkromného znaleckého posudku znalca Ing. F.a N., ako aj nepreskúmateľnosť jeho
záverov. Keďže žalovaný jednoznačne a relevantne nepreukázal inú výšku bezdôvodného obohatenia,
pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo znaleckého posudku č. 93/2011, z ktorého
vychádzali súdy pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia aj v predchádzajúcich konania vedených

na Okresnom súde U.. Na základe uvedeného zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom sumu 16.333
eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne v zákonnej výške od 05.02.2019
do zaplatenia. Úrok z omeškania priznal odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému
dňa 04.02.2019, ktorú považoval za výzvu na plnenie, keďže žalobcovia nepreukázali, že žalovaného
vyzvali na vydanie bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie od 22.11.2016 do 21.11.2018 pred

podaním žaloby. Pritom poukázal na § 563 Občianskeho zákonníka.
1.7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, keďže mal za to, že
žalobcovia mali úspech v celom rozsahu, spočívajúcom v istine a práve jej výška je rozhodujúca pre
výpočet trov konania. Neúspech žalobcov spočíval v časti, týkajúcej sa príslušenstva, predstavujúcom
úrok z omeškania, ktoré s poukazom na priznanú výšku dlžnej sumy predstavujú zanedbateľnú časť, a

preto ustálil, že žalobcom patrí plná náhrada trov konania. Uviedol, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie voči II. a IV. výroku rozsudku a navrhoval, aby

odvolací súd rozsudok zrušil alebo zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne ako nedôvodnú.
S poukazom rozhodnutie Okresného súdu U. č.k. 12C 232/1995-34 tvrdil, že strany sporu sa reálne
stali podielovými spoluvlastníkmi parc. registra E č. XXXX/X v k.ú. U., každý v jednej polovici, pričom
pre zápis vlastníckeho vzťahu rozhodnutie nepostačovalo, preto bolo v katastri nehnuteľností vedené kpredmetnej parcele dvojité vlastníctvo. K parcele registra E č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX ako
vlastníctvo žalobcov v celosti a zároveň zidentifikovanej s parcelou registra C č. XXXX/X zapísanej na LV
č. XXXX ako vlastníctvo žalovaného v celosti. Z uvedeného dôvodu sa do času konečného doriešenia

vlastníckeho vzťahu k predmetnému pozemku rozhodli usporiadať vzájomné vzťahy nájomnou zmluvou,
ktorou si prenajal podiel žalobcov na tých častiach spornej parcely, ktorú výlučne užíval. Ohľadom
parcely č. XXXX/XX sa dohodli na jej spoločnom užívaní. Nájomná zmluva vyjadruje slobodnú a vážnu
vôľu žalobcov, na znak čoho ju vlastnoručne podpísali. Napriek tomu súd prvej inštancie dospel k
záveru, že právny vzťah k uvedenej parcele nebol nájomnou zmluvou definitívne vyriešený. Pritom

nerešpektoval, že žalobcovia majú v zmysle základnej zásady civilného práva „Pacta sunt servanda“
dodržať svoj záväzok dohodnutý v čl. VI. bod 8. a 9. nájomnej zmluvy, rovnako ako žalovaný plní
záväzok podľa čl. VI. bod 10. a 11. Ďalej poukázal na zmluvu o vyporiadaní dvojitého vlastníctva č.j.
483/2013/OM s vyhotoveným geometrickým plánom č. 33/2010, ktorý rozdelil parc.č. XXXX/XX na
tri samostatné parcely č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, a strany sporu boli zapísaní na
LV č. XXXX ako podieloví spoluvlastníci. Za parcelu č. č. XXXX/XX v časti výmery 297 m2 uhrádza

žalobcomnájomnépodľadodatkuč.1kzmluveovyporiadanídvojitéhovlastníctva. Namietal,ženajeho
strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže nezískal majetkový prospech zo žiadneho zákonom
predpokladaného dôvodu, vzhľadom na existenciu nájomnej zmluvy, pričom poukázal na jej obsah.
Tvrdil, že výnimkou zo zásady pacta sunt servanda môžu byť okolnosti vyplývajúce zo zmluvy alebo
zákona, ktoré spočívajú v absolútnej alebo relatívnej neplatnosti právneho úkonu. K tomu poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 39/03. Nie je pravda, že užíva celú plochu predmetných
pozemkov výlučne. Všeobecne záväzné nariadenie mesta U. č. 20/2009 bolo zrušené uznesením
Mestského zastupiteľstva č. 195/2013-MZ. A verejnosť pozemku je len na rozhodnutí žalobcov, ako
väčšinových spoluvlastníkov. Žalobcovia odmietli pozemok oplotiť, preto je prístupný širokému okruhu
osôb. Ale ani užívanie pozemku tretími osobami nemožno stotožniť s tým, že ich užíva výlučne žalovaný.

Hocikosíačistítrávnatéplochy,idelenostarostlivosťspoluvlastníkaovec,pričomnaznášanienákladov
na kosenie sa zaviazal v nájomnej zmluve. Tvrdil, že žalobcovia stotožňujú jeho postavenie ako subjektu
správneho práva (z čoho mu vyplýva povinnosť správy a údržby verejnej zelene) a subjektu súkromného
práva (v ktorom platí rovnosť vlastníctva), pričom tieto dve postavenia treba odlišovať. A ako subjekt
súkromného práva požíva rovnaké práva a musí plniť rovnaké povinnosti a zniesť rovnaké obmedzenia,

ako iný subjekt. K tomu poukázal na čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, § 11 ods. 5 stavebného zákona.
Namietal, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/52/2009 je v danej veci neaplikovateľné z dôvodu,
že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov a existuje medzi nimi platná a účinná zmluva.
Tvrdil, že nebolo preukázané, že výlučne užíva celú výmeru pozemkov a nemožno to vyvodiť ani z
§ 4 ods. 3 písm. f), g), h) zákona o obecnom zriadení. K výške bezdôvodného obohatenia uznal, že

znalec urobil chybu, túto však napravil, a preto navrhol, aby bola odplata stanovená podľa znaleckého
posudku č. 68/20 v znení dodatku. Namietal priznanie úrokov z omeškania, nakoľko neexistuje nárok
z bezdôvodného obohatenia. A pokiaľ by ho súd zaviazal, do omeškania by sa dostal až neuhradením
v lehote uvedenej v rozsudku.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že s argumentmi žalovaného uvedenými v odvolaní
sa zaoberali súd prvej inštancie alebo odvolacie súdy v predchádzajúcich rozhodnutiach týkajúcich sa
rovnakého nároku žalobcov za iné časové obdobia. Navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
plnom rozsahu potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v vyhovujúcej napadnutej
časti a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. V danej veci sa žalobcovia v 1. a 2. rade žalobou, po pripustení zmeny žaloby, domáhajú voči
žalobcovi zaplatenia sumy 16.333 eur s úrokom z omeškania 5 % zo sumy 8.166,50 eura od 22.11.2017
do zaplatenia a zo sumy 8.166,50 eura od 22.11.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania, na tomskutkovom základe, že žalobcovia a žalovaný sú spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území
U., zapísaných na Okresnom úrade U., katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako pozemok reg. C parc.č.
XXXX/XX ostatné plochy o výmere 3581 m2, žalobcovia v podiele 4175/7162-ín a žalovaný v podiele

2987/7162-ín, a nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade U., katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako
pozemok parcela registra „C“ parc.č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 85 m2, a parc.č.
XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2, žalobcovia v podiele 1 a žalovaný v podiele
1. Jedná o pozemky označené ako „L., ktoré slúžia ako verejná zeleň, nachádzajú na nich prístupové
cesty - chodníky vo vlastníctve žalovaného, prístup k zeleni a k vnútro sídliskovým komunikáciám.

7. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného skutkového
stavu a aplikovaných zákonných ustanovení a z hľadiska odvolacích dôvodov, dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Súd prvej inštancie považoval
v danej veci za rozhodujúce, že žalobcovia, ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností,

objektívne nemôžu pozemky užívať, keďže ide o pozemky prístupné širokej verejnosti, ktoré plnia
verejnú funkciu a na ktorých sa nachádza verejná zeleň, a je to práve žalovaný, ktorý pozemky užíva
výlučne, čím plní zákonnú povinnosť verejnú zeleň vytvárať a zabezpečovať a starať sa o jej údržbu
podľa § 4 ods. 2 písm. f), g) a h) zákona č. 369/1990 Zb. Na základe uvedeného dospel k záveru,
že žalobcovia nemôžu realizovať svoje vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam a tieto sú v

celosti užívané žalovaným, ktorý tak užíva i podiel žalobcov, a to bez právneho dôvodu, čím sa žalovaný
bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcov, za čo im patrí náhrada. Pri výške bezdôvodného obohatenia
súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku č. 93/2011, podľa ktorého bola stanovená výška
nájomného za m2 vo výške 4,354 eura, čo pri výmere 1876,5 m2 predstavuje 8.166,50 eura za rok a
16.330 eur za obdobie 2 rokov od 22.11.2016 do 21.11.2018. Odvolací súd sa s uvedeným záverom

súdu prvej inštancie stotožnil, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, ako
vecne správny, potvrdil. Správny bol aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže čiastočne
zamietnutý úrok z omeškania v danej veci nebol samostatným predmetom konania, v dôsledku čoho
neovplyvnil rozsah priznanej náhrady trov konania. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie svoj rozsudok v napadnutej časti dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil,

keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací
súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov rozsudku v
napadnutej časti ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Odvolací súd poukazuje, že na odvolacom súde prebiehali konania pod spisovými značkami

8Co/305/2015, 8Co206/2019 a 9Co/122/2019, v ktorých odvolacie súdy svojimi rozhodnutiami potvrdili
vyhovujúce rozhodnutia prvoištančných súdov v konaniach prebiehajúcich medzi totožnými stranami
sporu, v ktorých bol nárok založený na rovnakom skutkovom a právnom základe, len za iné časové
obdobie. Vo všetkých veciach žalovaný uplatnil rovnakú odvolaciu argumentáciu ako v tomto konaní,
a odvolacie súdy sa s ňou vysporiadali zhodne tak, že odvolacie dôvody nepovažovali za dôvodné a

nestotožnili sa s nimi. Odvolací súd nezistil okolnosti odôvodňujúce odklon od rozhodovacej činnosti
Krajského súdu v Nitre v skutkovo a právne totožnej veci. Preto pri posudzovaní podstatných námietok
žalovanéhouvedenýchvodvolanívzmysle§387ods.3CSP,obdobnedodávanasledovné.Snámietkou
žalovaného voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého právny vzťah k parcele č. XXXX/XX nebol
nájomnou zmluvou definitívne vyriešený, sa odvolací súd nestotožnil. Pritom poukazuje na záver súdu

prvej inštancie, podľa ktorého parc.č. XXXX/XX (t.č. parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX) nebola
predmetom nájmu, a to i napriek tomu, že v ustanovení čl. VI. bod 8. sa konštatuje, že pozemok
parc.č. XXXX/XX je v spoločnom užívaní zmluvných strán. Podľa názoru odvolacieho súdu spoločné
užívanie pozemkov žalobcami a žalovaným, vzhľadom na ich charakter verejnej zelene, neprichádzal
do úvahy. Do obsahu vlastníckeho práva podľa §123 Občianskeho zákonníka patrí predmet vlastníctva

držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. K uvedenému odvolací súd poukazuje
na bod 16. rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 11. júna 2020 č.k. 9Co/122/2019-246, podľa
ktorého: „Prostredníctvom práva vec užívať a požívať sa realizuje úžitková hodnota veci, ktorá znamená
jednak prisvojovanie si podstaty a úžitkových vlastností veci (čo znamená právnu možnosť meniť
podstatu veci, prípadne ju podľa povahy veci aj spotrebovať), a jednak prisvojovanie si úžitkov a plodov

veci. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej
užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade
sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si
úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tentostav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem, ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní
celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka alebo, či ide o faktický stav.“.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že žalobcovia

v rozhodnom období nerealizovali svoje vlastníckeho právo vo forme užívania veci, bez ohľadu na
skutočnosť, že predmetné pozemky boli voľne prístupné. Nemožno totiž žalobcov, ako podielových
spoluvlastníkov, postaviť do rovnakej pozície, ako ostatných obyvateľov mesta (sídliska), ktorí bez
obmedzenia pozemky užívajú za účelom prechodu, prechádzok či relaxu, keďže slúžia ako verejná
zeleň, a nachádzajú na nich prístupové cesty - chodníky vo vlastníctve žalovaného, prístup k zeleni a k

vnútro sídliskovým komunikáciám. V tomto smere treba prisvedčiť argumentácii žalobcov, podľa ktorej
ustanovenie čl. VI. bod 8. nájomnej zmluvy č.j. 160/2009/OM bolo odrazom prebiehajúcich rokovaní
o plánovanej stavbe polyfunkčného objektu, užívaním ktorého by bolo spoločné užívanie naplnené. Z
rovnakých dôvodov sa odvolací súd nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalovaného, podľa ktorej
vzhľadom na existenciu nájomnej zmluvy, nezískal majetkový prospech, preto na jeho strane nedošlo
k bezdôvodnému obohateniu. V danej veci nemožno ani aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp.zn. 5 Cdo 39/03, z ktorého vyplýva, že „v prvom rade platí to, čo si zmluvné subjekty spolu dohodli
(ich dohoda je potom rovnako záväzná ako sám zákon - lex contractus). Ak však subjekty už raz uzavrú
podľa svojho slobodného rozhodnutia určitú zmluvu (či už pomenovanú alebo nepomenovanú), platí, že
túto zmluvu sú povinní plniť (pacta sunt servanda), a to aj keby plnenie bolo pre niektorú zo zmluvných
strán nevýhodné.“. V predmetnej veci totiž nebolo sporné, čo si strany sporu v nájomnej zmluve dohodli,

sporný bol len výklad tejto dohody, a skutočnosť, či žalobcovia sú spoločnými užívateľmi predmetných
pozemkov a či svoje právo vyplývajúce z nájomnej zmluvy aj dokážu realizovať vzhľadom na charakter
pozemkov, ktoré plnia verejnú funkciu.

9. Pokiaľ žalovaný namietal, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/53/2009 je na danú vec

neaplikovateľné z dôvodu, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov a existuje medzi
nimi platná a účinná nájomná zmluva, ani s touto námietkou sa odvolací súd nestotožnil. Z uvedeného
rozhodnutia totiž vyplýva záver, že „užívaním pozemku, vlastnícky patriaceho navrhovateľke, ktorý je
verejným priestranstvom, neobmedzeným okruhom užívateľov, najmä obyvateľmi obce, je užívaním
odporcu (pozn. mesto)“. Uvedený záver je plne aplikovateľný aj na danú vec, v ktorej sú žalobcovia

podielovými spoluvlastníkmi pozemkov, pričom pozemky užíva výlučne žalovaný tak, že na ich zriadil
verejnú zeleň, prístupové chodníky a komunikácie pre potreby občanov mesta, ktoré udržiava. Hoci je
to jeho zákonná povinnosť, jej plnením obmedzuje (spolu)vlastnícke právo žalobcov, preto v rozsahu
ich spoluvlastníckeho práva vzniká žalovanému majetkový prospech na úkor žalobcov, ktorý je povinný
vydať.

10. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovaného voči výške bezdôvodného
obohatenia. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný predloženým súkromným znaleckým posudkom
č. 68/2020, ani jeho dodatkami č. 1. a 2., nepreukázal, že cena za 1 m2 vo výške 4,354 eura, ako základ
prevýpočetnájomnéhopodľaznaleckéhoposudkuč.93/2011, jenesprávna.Naopaksúdprvejinštancie

správne vyhodnotil, že znalecký posudok č. 68/2020 v znení dodatkov č. 1 a 2. neobsahuje jednoznačné
odpovede na námietky žalobcov, absentuje najmä zdôvodnenie znalca, na základe čoho určil hodnoty
použitých koeficientov, akým spôsobom postupoval v rámci vyhotoveného súkromného znaleckého
posudku, a to s ohľadom na použitú metodiku, pričom uvedené nedostatky vyvolávajú pochybnosti o
správnosti záverov súkromného znaleckého posudku, ako aj nepreskúmateľnosť záverov znalca Ing.

F.a N.. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie plne stotožňuje. Pokiaľ žalovaný
namietal priznaný úrok z omeškania a tvrdil, že do omeškania by sa mohol dostať až neuhradením v
lehote uvedenej v rozsudku, uvedenú námietku nie je možné akceptovať. Žalovaný totiž mohol nárok
žalobcov uspokojiť v plnom rozsahu bez zbytočného odkladu po doručení žaloby, keďže tak neurobil,
dostal sa do omeškania a žalobcovia majú právo na úrok z omeškania tak, ako im ho priznal súd prvej

inštancie.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a
v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcom v 1. a 2. rade nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobcovia boli vodvolacom konaní úspešní. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).