Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. máj 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010475
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1620010475.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Vladimíra
Buchvalda a Mgr. Michala Kačániho, PhD., v trestnej veci obžalovanej K. T., pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Malacky z 01.12.2020 sp. zn. 0T/100/2020, na verejnom zasadnutí konanom 27. mája 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 01.12.2020 sp. zn. 0T/100/2020 bola obžalovaná K. T. uznaná
zavinnúpreprečinohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.1Tr.zák.,natomskutkovom
základe, že

dňa02.09.2020včaseokolo17:23hod.vMalackáchpouliciU.H.,akovodičviedlapopredchádzajúcom

požití alkoholických nápojov osobné motorové vozidlo značky Ford Galaxy, evidenčné číslo G pričom
následne v čase o 17:23:15 hod. jej bola vykonanou orientačnou dychovou skúškou na AlcoQuant 6020
plus číslo K nameraná hodnota 1,52 mg/l alkoholu dychu, t. j. cca 3,17 ‰.

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanej podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3, § 36
písm. j/, písm. l/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovanej výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložený a zároveň jej bol uložený probačný dohľad nad jej správaním
v skúšobnej dobe. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. bola obžalovanej určená skúšobná doba 30 mesiacov
a podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. jej bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov.

Napokonpodľa§61ods.1,ods.2Tr.zák.bolobžalovanejuloženýajtrestzákazučinnostiviesťmotorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovanej,
ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste.

V písomných dôvodoch podaného odvolania prokurátor uviedol, že v danom prípade nemožno uložený
trest považovať za dostatočný, nakoľko obžalovanej bola bezprostredne po jazde v čase o 17:23 hod.
nameraná hodnota 1,52 mg/l alkoholu v dychu (t. j. cca 3,17 promile), pričom ešte v čase o 17:43
hod. jej bola nameraná hodnota 1,56 mg/l alkoholu v dychu. Obžalovaná teda riadila osobné motorové
vozidlo v stave ťažkej opitosti, teda v stave, ktorý predstavuje vážne ohrozenie života, zdravia a majetku.

Hodnota 3 promile je považovaná už za vážnu otravu alkoholom s následkom ťažkej poruchy vedomia.
Obžalovaná navyše riadila motorové vozidlo v pracovný deň, v čase vyššej premávky a vo vozidle zatakého stavu mala okrem svojich dvoch detí ešte aj kamarátkine dieťa. Z uvedeného možno vyvodiť
odôvodnený záver, že v tomto prípade by bolo vhodné z dôvodu represie, ale najmä prevencie, či už vo
vzťahu k obžalovanej alebo iným osobám, uložiť obžalovanej aspoň krátkodobý nepodmienečný trest

odňatiaslobody.Natomtozákladeprokurátornavrhoval,abyKrajskýsúdvBratislavezrušilvýrokotreste
napadnutého rozsudku a obžalovanej K. T. uložil adekvátny krátkodobý nepodmienečný trest odňatia
slobody so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadrila aj obžalovaná K. T. a to písomným podaním urobeným

prostredníctvom svojho obhajcu. V rámci tohto vyjadrenia uviedla, že nesúhlasí s odvolaním prokurátora
a s navrhovaným nepodmienečným trestom odňatia slobody. V tejto súvislosti poukázala na to, že sa
k trestnému činu priznala a jeho spáchanie oľutovala. V jej prípade nešlo o recidívu, nakoľko sa skutku
dopustila prvý krát a to v mimoriadne citovo náročnom období, keďže v čase jeho spáchania prebiehalo
na Okresnom súde Malacky rozvodové konanie, ktoré bolo pre obžalovanú mimoriadne traumatizujúce.
Ďalej poukázala na to, že v súčasnej pandemickej situácii má pre spoločnosť dôležité postavenie a

poslanie, nakoľko pracuje v trvalom pracovnom pomere ako lekár záchrannej služby, pričom preukázala,
že sa dobrovoľne podrobila ochrannému liečeniu formou ústavnej liečby. Z uvedených dôvodov sa
plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom súd okrem iného uviedol, že izolácia
páchateľky bez predchádzajúcej kriminálnej minulosti od spoločnosti v prostredí iných páchateľov, má
často neprimeraný dopad na odsúdenú a jej rodinu a to bez želaného efektu sebareflexie a prevencie

páchania ďalšej trestnej činnosti. Záverom svojho vyjadrenia obžalovaná K. T. navrhovala, aby odvolací
súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Na prejednanie odvolania prokurátora, krajský súd nariadil vo veci verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnil obhajca obžalovanej a prokurátorka krajskej prokuratúry. Odvolací súd vykonal verejné

zasadnutie v neprítomnosti obžalovanej, nakoľko táto písomným podaním z 28.04.2021 výslovne
požiadala, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jej neprítomnosti, v dôsledku čoho boli v zmysle § 293
ods. 7 Tr. por. splnené zákonné podmienky na takýto postup.

Krajský súd na verejnom zasadnutí podľa § 326 ods. 5 Tr. por. s použitím § 269 Tr. por. doplnil

dokazovanie čítaním vyjadrenia Základnej odborovej organizácie ZZS Bratislava z 03.05.2021,
potvrdenia o hospitalizácii z 04.03.2021 a potvrdenia Záchrannej zdravotnej služby Bratislava -
zamestnávateľa obžalovanej z 23.04.2021.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedla, že sa v

plnom rozsahu pridržiava písomne podaného odvolania. Navrhovala, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že obžalovanej uloží krátkodobý trest odňatia slobody
nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň
jej uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí poukázal na písomné vyjadrenie k odvolaniu prokurátora.
Navrhovaný trest považoval za neprimeraný aj vo vzťahu k rodinným pomerom obžalovanej a
starostlivosti o maloleté deti. Obhajca záverom navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora ako
nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné,
vzhľadom na správnosť a zákonnosť výroku o treste napadnutého rozsudku.

Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným
ustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie

správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z
uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podaniemimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Takéto
chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.

V nadväznosti na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany prokurátora iba
voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti,
odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku.

Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaná K. T. na hlavnom pojednávaní konanom

01.12.2020 urobila vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., t. j. vyhlásenie, že je vinná zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe, následne samosudkyňa okresného súdu prijala vyhlásenie
obžalovanej podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia okresný súd
obžalovanú poučil o jej právach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe. Súd
I. stupňa obžalovanej položil podľa § 257 ods. 4 a § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. otázky, na
ktoré obžalovaná odpovedala kladne a až potom okresný súd rozhodol uznesením, že podľa § 257 ods.

7 Tr. por. vyhlásenie obžalovanej prijíma a súčasne podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie
v rozsahu v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace
s výrokom o treste.

Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v

súvislosti s vyhlásením obžalovanej a jeho prijatím v zmysle § 257 Tr. por., odvolací súd sa zaoberal
iba výrokom o treste.

Na podklade odvolania prokurátora, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého rozsudku,
krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanej K. T. bol prvostupňovým súdom uložený

nielen zákonný, ale i primeraný trest, či už do druhu, ako aj do jeho výmery.

Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok
upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky
skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel

trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie
predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák.
základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený

trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery
na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho
vyplynúť.

Po preskúmaní obsahu spisu a po vyhodnotení dôkazov vzťahujúcich sa k výroku o treste, odvolací
súd dospel k názoru, že uložený trest ako celok, či už trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 30 mesiacov a s uložením probačného
dohľadu, vrátane uloženého obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov, ako

aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky, je dostatočným
trestom a odráža primeranosť trestu predovšetkým s ohľadom na spôsob spáchania činu (obžalovaná
po požití alkoholu viedla osobné motorové vozidlo, v ktorom sa nachádzali aj ďalšie tri deti) a rovnako
zohľadňuje osobu obžalovanej ako páchateľky súdeného trestného činu (ide o páchateľku, ktorá
doposiaľ súdne trestaná nebola a z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že doposiaľ bola iba jedenkrát

postihnutá za priestupok a to v roku 2006). Treba si uvedomiť, že pod pojmom „výrok o treste“ v zmysle
ustanovenia § 321 ods. 1, ods. 3 Tr. por. treba rozumieť súhrn všetkých čiastkových výrokov týkajúcich
sa určitého trestu, alebo aj viac trestov popri sebe. Z tohto pohľadu nemožno izolovane hodnotiť
primeranosť alebo neprimeranosť iba jedného trestu z viacerých trestov uložených popri sebe, ale toto
hodnotenie sa musí vzťahovať na celý uložený trest. Vodičom motorových vozidiel, ktorí vedú motorové

vozidlá pod vplyvom alkoholu, treba spravidla ukladať trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, a to
podľa okolnosti buď ako trest samostatný, prípadne popri inom treste (R 42/1978, R 15/1977). Okresný
súd teda postupoval v súlade s doposiaľ ustálenou súdnou praxou, keď obžalovanej uložil trest odňatia
slobody, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu so súčasným uložením probačnéhodohľadu, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, pričom v tomto smere mal na zreteli, aby
takýto trest ako celok vyznel pre obžalovanú citeľne a viedol ju k tomu, aby sa takéhoto závažného a
nebezpečného konania na úseku cestnej dopravy v budúcnosti vyvarovala.

Ďalej treba konštatovať, že okresný súd postupoval správne, keď ustálil poľahčujúce okolnosti
spočívajúce v tom, že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Tr.
zák.) a že sa priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala (§ 36 písm. l/ Tr. zák.)
a neustálil žiadne priťažujúce okolnosti (§ 37 Tr. zák.).

Za situácie ak prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, prichádzalo do úvahy zníženie hornej hranice
trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona o jednu tretinu. V prejednávanej veci sa
preto vychádzalo z upravenej trestnej sadzby do 8 mesiacov a v jej rámci bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 5 mesiacov, t. j. v hornej polovici trestnej sadzby. Z tohto pohľadu preto nemožno
konštatovať, že výmera tohto druhu trestu je neprimerane nízka.

V súlade s ustanovením § 51 ods. 1 s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovanej trest
odňatia slobody podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním
v skúšobnej dobe, ktorú podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určil na 30 mesiacov, nakoľko účel trestu
možno dosiahnuť aj bez výkonu trestu odňatia slobody, vzhľadom na osobu obžalovanej a prostredie v

ktorom žije a pracuje, ako aj s prihliadnutím na okolnosti tohto konkrétneho prípadu. Prvostupňový súd
postupoval správne, keď obžalovanej v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody s probačným dohľadom uložil aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických
nápojov.

V súvislosti s určením skúšobnej doby krajský súd zistil, že súd prvého stupňa použil nesprávne
ustanovenie Trestného zákona, ak pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody s
probačným dohľadom podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. rozhodol o určení skúšobnej doby podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. V takom prípade je potrebné aj pri určení skúšobnej doby použiť to ustanovenie Trestného zákona,
ktoré je súčasťou ustanovení o tomto druhu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody.

V posudzovanom prípade tak bolo pri určení skúšobnej doby potrebné aplikovať § 51 ods. 2 Tr. zák.,
nie § 50 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd vychádzajúc z princípu stability súdnych rozhodnutí na uvedené
pochybenie okresného súdu iba upozorňuje, bez potreby ho korigovať, nakoľko ide o pochybenie, ktoré
na vecnú správnosť napadnutého rozsudku nemalo žiaden vplyv.

K odvolacím námietkam prokurátora, ktorý sa domáhal sprísnenia uloženého trestu v tom smere, aby
obžalovanej bol uložený krátky nepodmienečný trest odňatia slobody, krajský súd poznamenáva, že
okresný súd v tejto posudzovanej veci vychádzal tak z okolností prípadu významných pri posúdení
závažnosti spáchaného prečinu, ako aj z kritérií pri ukladaní trestu, ktoré sú definované v ustanovení §
34 Tr. zák. a prihliadol aj na osobné, rodinné a pracovné pomery obžalovanej. Súčasne rešpektoval aj

ustanovenie§34ods.3Tr.zák.,ktoréprikazujesúdu,abypriukladaníkonkrétnychtrestovprihliadolajna
záujmy rodiny obžalovaného a ďalších jemu blízkych osôb, samozrejme, v rámci zákonných podmienok
pre uloženie konkrétneho trestu. Možno síce súhlasiť, že závažnosť stíhaného prečinu je vzhľadom na
množstvo nameraného alkoholu v dychu obžalovanej a skutočnosť, že v takom stave viedla motorové
vozidlo, v ktorom sa nachádzali tri deti, vyššia, než je to u bežne sa vyskytujúcich trestných činov

rovnakéhodruhu,avšaktietoskutočnostiniesújedinýmikritériamiprespravodlivéazákonnépotrestanie
obžalovanej, ktorú nemožno považovať za kriminálne závadovú osobu a ktorú by bolo nevyhnutne nutné
sankcionovať trestom odňatia slobody s jeho priamym výkonom. V osobe obžalovanej pritom nejde ani
o nedisciplinovanú vodičku, ktorá by bola v minulosti opakovane priestupkovo postihovaná. Obžalovaná
presvedčivým spôsobom popísala rodinnú a osobnú situáciu, v ktorej sa nachádzala v období spáchania

činu a z tohto hľadiska krajský súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by nebol odôvodnený záver, že v
prípade obžalovanej ide výlučne iba o exces z inak riadne vedeného života. Uloženie prokurátorom
navrhovaného nepodmienečného trestu by v danom prípade nereflektovalo všetky funkcie trestu a
v konečnom dôsledku by s ohľadom na osobu obžalovanej mohlo mať výrazne opačný efekt, než
je ten, ktorý sa má podľa prokurátora dosiahnuť. Obžalovaná K. T. svojím postojom k spáchanému

trestnému činu, ale aj svojím ďalším správaním preukázala výraznú mieru sebareflexie, tak ako na
to správne poukázal aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Pozitívne aspekty u
osoby obžalovanej vyplývajú aj z vyjadrenia Základnej odborovej organizácie Záchrannej zdravotnejslužby Bratislava, ktoré bolo spolu s ostatnými listinnými dôkazmi krajskému súdu predložené v rámci
odvolacieho konania.

Vychádzajúc z vyššie rozvedených pomerov obžalovanej a okolností prípadu i odvolací súd zastáva
názor, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo v rozpore s požiadavkami najmä
individuálnej prevencie, ale aj s ostatnými funkciami trestu. Inak povedané, v posudzovanom prípade
je potrebné trest individualizovať tak, aby plnil účel uvedený v § 34 ods. 1 Trestného zákona. V
zmysle týchto úvah odvolací súd považuje podmienečný trest odňatia slobody za súčasného uloženia

probačného dohľadu a obmedzenia spočívajúceho v zákazu požívania alkoholických nápojov a uloženia
trestu zákazu činnosti za vyhovujúci výchovnej, ochrannej, preventívnej a aj represívnej funkcii trestu.
Oba uložené tresty sú svojou výmerou a pri podmienečnom odklade trestu odňatia slobody aj skúšobnou
dobou, adekvátne aj k samotnej závažnosti tohto prečinu a nepochybne od nich možno očakávať, že
povedú k dosiahnutiu účelu trestu.

Záverom odvolací súd sumarizuje, že obžalovaná K. T. svojím doposiaľ bezúhonným spôsobom života
dáva reálnu možnosť predpokladať, že účel trestu možno v jej prípade dosiahnuť i bez jeho výkonu,
a teda uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nie je nevyhnutné. Trest odňatia slobody s
probačným dohľadom, ktorý bol obžalovanej uložený napadnutým rozsudkom, plne zohľadňuje všetky
Trestným zákonom stanovené požiadavky a javí sa ako vhodný nástroj na dosiahnutie všetkých funkcií

trestu. Súd prvého stupňa určil výmeru trestu, dĺžku skúšobnej doby i primerané obmedzenia v rámci
probačného dohľadu správne a efektívne, pričom zároveň dodržal zákonom stanovené kritériá. Uložený
trest súčasne poskytuje primeraný priestor na monitorovanie správania obžalovanej z hľadiska jeho
súladu so zákonom a to po dlhšie časové obdobie. V neposlednom rade je v uloženom treste vyjadrený
aj jeho difamačný účinok.

Zákonným kritériám zodpovedá aj uloženie trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá
vo výmere 3 rokov, pričom výmeru tohto trestu odvolací súd považuje za primeranú aj z hľadiska
ochrany ostatných účastníkov a z výchovného aspektu. Pri preskúmaní výroku o treste zákazu činnosti
napadnutého rozsudku teda krajský súd nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by bolo možné

považovať výmeru tohto druhu trestu za neprimeranú.

Všetkyzistenéskutočnostiviedliodvolacísúdkzáveru,ževýrokotrestenapadnutéhorozsudkujevecne
správny, zohľadňujúci všetky atribúty významné pre ukladanie trestov.

Vychádzajúczvyššieuvedenýchprávnychúvahazáverov,odvolacísúdoodvolaníprokurátorarozhodol
spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 163 ods. 4 Tr.
por. v spojení s § 180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.