Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. september 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 6T/35/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214010417
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7214010417.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

22.9.2020 v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
ml. Q. O., nar. X.X.XXXX v A.,
trvale bytom A., ul. Q. č. XX,

j e v i n n ý, ž e

dňa 26.4.2013 v čase medzi 18.00 hod. - 20.00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s ml. F. O.
a ml. J. A., na ul. X. nemocnici č. X v A., odcudzili z chodby obytného domu horský bicykel zn.: SCOTT
Voltage ZX 30, výr. č.: TX1301734 tak, že obv. ml. J. A. zazvonil na zvonček pri vchodových dverách,
ktoré mu otvoril J. Q., ml. J. A. s ml. Q.om O.m ostali pred otvoreným vchodom, kým ml. F. O. vošiel do
vnútra, kde chcel prestrihnúť kovové lanko, ktorým bol bicykel ukotvený o plynové potrubie, pričom po
vyrušení J. Q. a všetci traja ušli s tým, že sa na uvedené miesto vrátili po 10 minútach, kde sa ml. F. O.
napokon podarilo odstrihnúť kovové lanko a bicykel odcudziť, kým ml. J. A. držal vchodové dvere a ml.

Q. O. stál 20 m od vchodu, čím krádežou bicykla spôsobili F. J. nar. XX.X.XXXX, škodu vo výške 350,- €;

t e d a
- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal
vlámaním;

t ý m s p á c h a l

- prečin krádeže vo forme spolupáchateľstva podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
(účinného v čase spáchania skutku).

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 114 ods. 1 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 50 (päťdesiat) Eur.

Podľa § 114 ods. 2 Trestného zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, súd stanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 6T/35/2014 zo dňa 23.3.2017, bol obžalovaný ml. Q. O.
uznanývinnýmzprečinukrádeževoformespolupáchateľstvapodľa§20,§212ods.1,ods.2písm.a)Tr.zák.natomskutkovomzáklade,akojeuvedenévovýroku.NapodkladeodvolaniaobžalovanéhoKrajský
súd v Košiciach uznesením sp. zn.: 6To/48/2017 zo dňa 12.9.2017 rozsudok napadnutý odvolaním podľa
§ 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec

vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný
vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
Vzhľadom ku skutočnosti, že napadnutý rozsudok bol zrušený v celom rozsahu, je potrebné opätovne

poukázať na dôkazy, ktoré boli vykonané v priebehu predchádzajúcich pojednávaní. Pre úplnosť sa
vyžaduje zdôrazniť, že J. A. a F. O. účasť obžalovaného ml. Q.a O. na trestnom čine potvrdili s tým, že ml.
Q. O. bol so spáchaním krádeže uzrozumený. J. A. a F. O. zhodne uviedli, že spoločne s obžalovaným
ml. Q.om O.m sa na odcudzení bicykla dohodli tak, že F. O. mal prestrihnúť kliešťami bezpečnostné
lanko, ktorým bol bicykel pripevnený k rúre. Q. O. s J.om A. ostali v okolí brány a schodov a mali
dávať pozor. Lanko sa podarilo prestrihnúť a s bicyklom potom ušli. Podiel obžalovaného ml. Q.a O.

na trestnej činnosti spočíval v tom, že dával pozor, kým F. O. preštikol kliešťami bezpečnostné lanko,
čo sa mu najprv nepodarilo a po vyrušení sa vrátili na miesto činu, kde bol skutok dokonaný. Ak by sa
obžalovaný nechcel krádeže dopustiť, nemusel by sa na miesto po prvom nevydarenom pokuse vrátiť.
Nebolo preukázané, aby obžalovaný pozor nedával.
Na výpoveď spoluobvinených J.a A. a F. O.a nadväzujú aj výpovede ďalších svedkov.

Poškodená F. J. sa síce k priebehu trestného činu ani k jeho páchateľom vyjadriť nevedela, potvrdila
však, že ku krádeži bicykla, ktorý v tom čase užíval jej 13-ročný syn, došlo. Bicykel bol pripútaný lankom
o plynovú rúru na chodbe prízemia obytného bloku. Od svojho suseda sa dozvedela, že ten páchateľov
krádeže najprv vyrušil. Škoda jej nevznikla, pretože bicykel bol následne vrátený v nepoškodenom stave.
Z výpovede svedka J. Q. bolo zrejmé, že dňa 26.4.2013 mu nejakí chlapci zazvonili, aby ich pustil do

vchodu. Povedali meno susedy, ktorú nepozná, preto sa išiel pozrieť, koho vlastne pustil. Keď vyšiel z
bytu, zbadal dvoch chlapcov, jeden z nich sa pokúšal prestrihnúť zabezpečovacie lanko na bicykli, ale
keď ho zazreli, tak ušli.
Zo zápisníc o výpovedi maloletých D. G., Q. F. neboli zistené podstatné okolnosti ohľadom krádeže. D.
G. potvrdil, že po zakúpení štikacích klieští J. A., Q. O. a F. O. odišli na jemu neznáme miesto. O tom,

že sa títo dopustili krádeže bicykla, sa dozvedel z rozprávania spolužiakov až o niekoľko dní. Maloletý
Q. F. vypovedal o tom, že na požiadanie obžalovaných odcudzený bicykel uskladnil, pričom nevedel, že
sa jedná o kradnutý bicykel. Skutočnosť, že v kritickom čase sa trojica mladíkov nachádzala pri plote
Univerzitnej nemocnice v Košiciach, potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa A. K., ktorá uviedla, že
jeden z nich držal v rukách veľké štikacie kliešte a preštikával drôt na oplotení.

Zo zápisnice o vydaní veci je zrejmé, že dňa 30.4.2013 matka maloletého Q. F. vydala horský bicykel
zn. SCOTT VOLTAGE YZ 30 policajtovi OKP ORPZ Košice.
V predchádzajúcom zrušujúcom uznesení krajský súd poukázal na tú časť výpovede znalca z odboru
psychiatrie F.. V. Q., v ktorej nesúhlasil s neurologickým záverom detskej neurologičky F.. P. L., v ktorom
vyslovilapodozrenie,žeuobžalovanéhomalapodozrenienaADHD.Krajskýsúdpoukázalajnalekársku

správu F.. K. J. zo dňa 6.7.2017, ktorú obhajoba predložila v odvolacom konaní. Z nej vyplýva, že
obžalovaný trpel aj hyperkinetickou poruchou v zmysle Aspergerovej poruchy. Vzhľadom na takúto
dôkaznú situáciu krajský súd uložil okresnému súdu vypočuť F.. K. J. k obsahu jej lekárskej správy -
nálezu, následne opätovne vypočuť znalca F.. Q., aby sa vyjadril k týmto skutočnostiam a prípadne
zvážiť pribratie znalca - pedopsychiatra na prípadnú trestnú zodpovednosť mladistvého obžalovaného

v čase spáchania skutku.
Svedkyňa F.. K. J. popísala priebeh liečby ml. Q.a O., ktorého ošetrovala od roku 2012. Vtedy u
neho zistila poruchu ADHD a odporúčala matke dieťaťa medikamentóznu liečbu. Matka však odmietla
prijať závery vyplývajúce z jej diagnózy a v ďalšom liečení v jej ambulancii nepokračoval. Následne
ju matka obžalovaného vyhľadala sama bez prítomnosti svojho syna Q.a 6.7.2017 a to v súvislosti s

riešením trestného konania a trestnej činnosti, do ktorej sa zaplietol. Na základe výsledkov vyšetrení
z roku 2012 stanovila u Q.a O. diagnózy Aspergerov syndróm (F84.5) a hyperkinetickú poruchu
(F90.8). Hyperkinetická porucha sa prejavovala u neho tým, že bol živý, pohyblivý, avšak nevedel sa
koncentrovať, nevedel dlho zotrvať v riešení jednej úlohy. Chcel byť centrom pozornosti, bol veľmi
impulzívny, ľahko ovplyvniteľný, stále potreboval vynikať, pretože nemal kamarátov. Chyby, ktoré spravil,

akceptoval, avšak dopustil sa ich znova. Aspergerov syndróm sa u obžalovaného prejavoval ľahkou
formou autizmu v tom, že chcel byť v centre pozornosti, nerozumel však sociálnej situácii. Dôsledky
svojho konania predvídať nevedel. Vedel však posúdiť, čo je dobré, čo je zlé. Osoby, ktoré trpia
Aspergerovým syndrómom majú obyčajne vysoký intelekt, čo bolo zistené aj v prípade Q.a O., ktorý jeschopný študovať na strednej či vysokej škole. Pokiaľ ho niečo zaujme, dokáže sa tomu venovať celou
svojouosobnosťou.Mávšakpoznatky,žeproblémyktorévyúsťujúdonevhodnéhosprávaniapretrvávajú
aj v súčasnosti. Ohľadom posúdenia jeho rozpoznávacej a ovládacej schopnosti v čase spáchania

skutku (26.4.2013) svedkyňa F.. K. J. uviedla, že ak sa protiprávna činnosť pre neho zdala zaujímavá,
tak sa jej zúčastnil. Dôsledky svojho konania, ktoré pre neho vyplynuli, si však určite neuvedomoval.
Jeho príčetnosť narušená nebola, zmenenú rozpoznávaciu ani ovládaciu schopnosť nemal. Vzhľadom
na Aspergerov syndróm však nerozumel situácii, ku ktorej došlo, že sa deje niečo zlé. Ak chlapci spolu
s ním išli kradnúť bicykel, jemu sa to zdalo zaujímavé, tak tam stál a prizeral sa. Ak by bol poverený

nejakou úlohou napr. tým, že by mal dávať pozor, tak by sa s tým aj stotožnil.
Na podklade usmernenia krajského súdu bol znalec F.. V. Q. osobne vypočutý aj v novom konaní pred
súdom, ktorý vzhľadom na závažnosť diagnózy popisovanej F.. K. J. navrhol pribratie nového znalca z
odboru pedopsychiatrie.
Vzhľadom na vyššie uvedenú dôkaznú situáciu súd napokon pribral F.. A. T. znalkyňu z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria za účelom vyšetrenia duševného stavu obžalovaného

ml. Q.a O..
Na základe dostupných informácií znalkyňa ustálila, že je možné v súčasnosti posúdiť rozumovú úroveň
a mentálnu vyspelosť obžalovaného aj v čase spáchania skutku, ktoré boli v strednom pásme priemeru.
Obžalovaný bol v takom stupni rozumovej a mentálnej vyspelosti, že vedel rozpoznať protiprávnosť
svojho konania.

Obžalovaný reálne trpel na ADHD v čase spáchania skutku a túto diagnózu má potvrdenú aj v
rannej dospelosti. Aspergerov syndróm u obžalovaného však zistený nebol. Žiadne symptómy poruchy
autistického spektra zistené neboli.
ADHD sa u obžalovaného od útleho veku prejavovalo nadmernou hyperaktivitou, narušeným biorytmom
a problémami so spánkom. V predškolskom veku, hlavne v období mladšieho a staršieho školského

veku a v období puberty jej jadrovými príznakmi boli porucha koncentrácie, pozornosti, hyperaktivita a
impulzivita. Znalkyňa zistila u obžalovaného oslabenie niektorých kognitívnych funkcií a to krátkodobej
pracovnej pamäte, poruchu pozornosti a schopnosti učiť sa novému, poruchu vizuomotorickej
koordinácie a priestorovej orientácie. Od detstva má problémy zorganizovať si činnosti, i keď si dobre
uvedomuje svoje priority, odkladá si plnenie školských povinností na poslednú chvíľu, čo svedčí pre

oslabenie riadiacich funkcií. Obžalovaný má a mal zníženú frustračnú tolerančnú záťaž. Vtedy sa u
neho prejavovali známky afektívnej nestability, sklony k negatívnemu emočnému prežívaniu v podobe
úzkosti. Pri psychickej nepohode sa prechodne zvýraznia očné tiky, vyskytujú sa depresívne rozklady,
stavy zlosti hnevu a podráždenosti. Aj v čase spáchania skutku obžalovaný javil známky hyperkinetickej
poruchy (ADHD). Nejednalo sa však o závažnú duševnú poruchu v zmysle psychózy. Vzhľadom k jeho

veku, mentálnej, rozumovej a mravnej vyspelosti bol schopný rozpoznať, že skutok ktorého sa dopustil
hrubo odporuje spoločenským normám. V čase skutku sa jednalo o impulzívnu reakciu. Duševnou
chorobou v zmysle psychózy obžalovaný však netrpel, ani v súčasnosti netrpí. Pravdepodobným
motívom jeho protiprávneho konania bola snaha včleniť sa „do partie“. Jeho rozpoznávacia schopnosť
bola plne zachovaná, jeho ovládacia schopnosť bola znížená forézne nepodstatne.

Po vykonaní dôkazov prokurátor v záverečnej reči navrhol u obžalovaného ml. Q.a O. uznať skutok aj
vinu v zmysle podanej obžaloby. Poukázal najmä na výpovede spoluobvinených ml. A. a ml. O.a, ktorí
obžalovaného ml. O. usvedčujú zo spáchania trestnej činnosti. Úmysel obžalovaného spáchať trestný
čin je možné vyvodiť aj z jeho správania.
V záverečnej reči prokurátor navrhol uznať skutok aj vinu v zmysle podanej obžaloby, pričom poukázal

na závery znaleckého posudku týkajúce sa vyšetrenia duševného stavu obžalovaného. Zdôraznil, že
obžalovaný je schopný chápať význam trestného konania, v čase spáchania skutku jeho ovládacia
schopnosť bola znížená vo forezne bezvýznamnej miere, rozpoznávacia schopnosť znížená nebola.
Obžalovaný netrpí duševnou chorobou ani poruchou, a tak tomu bolo aj v čase spáchania skutku. S
prihliadnutím na vyššie uvedené ako aj dôkazy vykonané v predchádzajúcom konaní navrhol uložiť

obžalovanému výchovný trest.
Obhajkyňa obžalovaného navrhla v záverečnej reči oslobodiť obžalovaného spod obžaloby v celom
rozsahu, lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný a nebola ani preukázaná trestnoprávna
zodpovednosť obžalovaného. Usvedčujúcu výpoveď J.a A. a F. O.a vo vzťahu k obžalovanému O.vi
vyhodnotila ako nepravdivú preto, lebo na hlavnom pojednávaní klamali aj o existencii ich ďalšieho

trestného stíhania. Iný priamy dôkaz o vine obžalovaného údajne zabezpečený nebol. Vyjadrila
presvedčenie, že v čase spáchania skutku obžalovaný nevedel rozpoznať nebezpečnosť svojho
konania a nevedel svoje konanie ovládať. Jeho rozumové schopnosti neboli vyvinuté do takej miery,
aby rozpoznal protiprávnosť svojho konania. Poukázala na diagnózu Aspergerov syndróm, ktorúobžalovanému diagnostikovala F.. J., čo malo mať za následok zníženie príčetnosti obžalovaného. So
závermi znaleckého posudku F.. T. nesúhlasila a vyjadrila presvedčenie, že táto znalkyňa nemohla na
podklade vyšetrenia v roku 2019 z vyšetrenia ani z testov obžalovaného zistiť stav jeho rozumovej

vyspelosti a schopnosť ovládať svoje konanie ku dňu skutku s niekoľkoročným posunom.
Obžalovaný v záverečnej reči prehlásil, že sa stále cíti nevinný. Navrhol, aby súd neprihliadal na
výpovede spoluobvinených J.a A. a F. O.a, ktorí účelovo vypovedali v jeho neprospech, aby si sami
v trestnom konaní prilepšili. Zdôraznil, že jeho rozumové schopnosti v čase spáchania skutku neboli
posudzované adekvátnym spôsobom a vo vzťahu k hodnoteniu posudku F.. T. sa pripojil k záverom

prezentovaných jeho obhajkyňou. Preto navrhol, aby ho súd oslobodil.

Po doplnení dokazovania v rozsahu stanoveného krajským súdom, okresný súd opakovane dospel k
názoru, že predmetný skutok sa stal a že ho spáchal aj obžalovaný. Jeho právna kvalifikácia zodpovedá
prečinu krádeže spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona (účinného v čase spáchania skutku). Obžalovaný ml. Q. O. naplnil pojmové znaky tejto skutkovej

podstaty po stránke objektívnej tým, že spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil,
spôsobil takým činom škodu malú (viac ako 266,- Eur) a čin bol spáchaný vlámaním.
Po stránke subjektívnej bolo zavinenie obžalovaného preukázané vo forme priameho úmyslu.
Obhajobu obžalovaného súd považoval za využitie možnosti brániť sa akýmkoľvek spôsobom.
Obžalovaný okrem tvrdenia, že je nevinný, nič podstatné na svoju obhajobu neuviedol. Okrem

usvedčujúcich výpovedi J.a A. a F. O.a je obžalovaný usvedčovaný aj ďalšími dôkazmi, ktoré pravdivosť
výpovedí týchto svedkov potvrdzujú.
Súd nemal pochybnosti ani o príčetnosti a rozumovej vyspelosti obžalovaného v čase spáchania
skutku, ktorých absencia by mala byť dôvodom na oslobodenie obžalovaného, ako to navrhovala
obhajoba. Znalci vyšetrujúci duševný stav obžalovaného (F.. V. Q. a F.. A. T.) nezávisle od seba

potvrdili, že obžalovaný ml. Q. O. bol v čase spáchania trestného činu príčetný, duševnou chorobou
ani poruchou netrpel. Jeho rozpoznávacia schopnosť bola plne zachovaná, jeho ovládacia schopnosť
bola podľa zistení znalkyne F.. A. T. znížená iba vo forézne nepodstatnej miere. Jeho rozumové
schopnosti zodpovedali jeho veku a nebolo zistené, aby v čase spáchania trestného činu vo svojom
vývoji mentálne zaostával. Neuropsychický vývoj obžalovaného bol jeho veku primeraný, bol schopný

rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie ovládať.
Aj znalkyňa F.. A. T. logicky zdôvodnila, na podklade akých skutočností došla k záverom o príčetnosti
obžalovaného a súd nevidí dôvod tieto závery spochybňovať.
Pokiaľ ide o ADHD diagnostikované u obžalovaného, je potrebné zdôrazniť, že sa nejedná o takú
duševnú poruchu, ktorá by spôsobovala jeho nepríčetnosť, ale jedná sa o poruchu prejavujúcu sa

poruchou pozornosti, hyperaktivitou a impulzivitou, čo nemá vplyv na posudzovanie ovládacej a vôľovej
schopnosti obžalovaného. Aspergerov syndróm, ktorý v roku 2012 bol obžalovanému diagnostikovaný
F.. J., ďalšími lekármi, odbornými vyšetreniami (EEG) ani znalcami potvrdený nebol kvôli absencii
prejavov zasahujúcich do autistického spektra.
Na námietky obhajoby, že postup znalcov pri vyhotovení znaleckého posudku je v rozpore s predstavami

obhajoby, nie je možné prihliadať. Vyšetrenie duševného stavu je odborná činnosť, na ktorú nemá súd
ani procesné strany potrebné odborné znalosti. Je výlučne v kompetencii znalcov špecializovaných na
činnosť, ktorá je obsahom znaleckého posudku, ako budú postupovať.
Z uvedeného dôvodu súd považoval spochybňovanie odborného postupu znalcov spôsobom, ako to
prezentovala obhajoba za účelové.

V zmysle zásad uvedených v § 34 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy.
Za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona je u mladistvého páchateľa podľa
§ 117 ods. 1 Trestného zákona stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody až na jeden rok.

V zmysle ustanovenia § 114 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest vo výmere od 30 Eur do 16 590
Eur môže uložiť súd mladistvému pri splnení podmienok ustanovených týmto zákonom, ak je mladistvý
zárobkovo činný alebo jeho majetkové pomery uloženie tohto trestu umožňujú. Uloženie samostatnéhopeňažného trestu je možné uložiť páchateľovi, ktorý získal alebo sa snažil získať majetkový prospech, ak
vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.
Podľa § 114 ods. 2 Trestného zákona ak súd ukladá mladistvému peňažný trest, určí pre prípad, že by

jeho výkon mohol byť v ustanovenej lehote úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na
jeden rok. Náhradný trest odňatia slobody nesmie však ani spolu s uloženým trestom odňatia slobody
presahovať hornú hranicu trestnej sadzby zníženej podľa § 117 ods. 1.
Obžalovaný doposiaľ súdom trestaný nebol, čo bola jediná poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j)
Trestného zákona, na ktorú súd mohol prihliadať. Priťažujúce okolnosti zistené neboli.

Obžalovaný je študentom 3. ročníka Právnickej fakulty na Univerzite Komenského v Bratislave. Býva
u rodičov. Popri štúdiu vykonáva študentskú prax v advokátskych kanceláriách, aby získal nejaké
skúsenosti a aby si aj finančne prilepšil. Je slobodný, bezdetný. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula
od spáchania trestného činu, na okolnosti prípadu, na podiel obžalovaného na trestnej činnosti, jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a študuje, súd má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a jeho nápravu, uloženie trestu odňatia slobody nie je nevyhnutné.

K trestnej činnosti, na ktorej sa podieľal nemá obžalovaný kritický postoj, a teda sa vyžaduje, aby bol
za protiprávne konanie potrestaný. Preto mu súd podľa § 114 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil
peňažný trest vo výmere 50 (päťdesiat) Eur a pre prípad, že by výkon uloženého trestu mohol byť
úmyselne zmarený súd mu stanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.
Uložený trest možno považovať na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Preto súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom
súdeKošiceII.Oznámenímrozsudkujejehovyhlásenievprítomnostitoho,komutrebarozsudokdoručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.