Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. december 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 6T/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219010732
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7219010732.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3.

decembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd oslobodzuje obžalovaných:
- Q. M., nar. XX.X.XXXX v E.,
- Q. M., nar. X.X.XXXX v K. a
- M. M., nar. X.XX.XXXX vo M. R.,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 3Pv 245/2018 zo dňa 29.5.2019 pre

skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm.
b), písm. c) Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa
mal dopustiť tak,

že

dňa 24.5.2018 v čase o 12.00 hod. po rozpojení oplotenia oddeľujúceho pozemok patriaci k rodinnému

domu na ul. X. V. XX v K. po predchádzajúcej vzájomnej dohode vnikli na časť pozemku uvedeného
domu bez súhlasu F. M., ktorý táto dlhodobo užíva a následne tam vyrúbali 4 ks liesok, 1 ks orgovánu a
1 ks ruže, čím takto neoprávnene prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, a najmenej
s dvoma osobami vnikli do obydlia F. M. a X. C. a neoprávnene tam zotrvali, pričom výrubom uvedených
drevín spôsobili škodu vo výške 65,- EUR

- keďže skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal na obžalovaných Q. M., Q. M. a M. M. obžalobu pre

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona
vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené
vo výroku.
Obžalovaná Q. M. vyhlásila, že je nevinná. K osobným pomerom uviedla, že je na starobnom dôchodku.
Ozrejmila, že spoluobžalovaný M. M. je jej manžel a Q. M. je jej syn. Poškodený X. C. je jej brat, F.
M. bola družka jej nebohého synovca (syna poškodeného) a T. C.ová je vnučka poškodeného X. C.a,
zároveň dcéra F. M.. V roku 2019 sa presťahovala na ulicu X. XX, K., kde má trvalé bydlisko.

Ku skutku, ktorý jej bol v obžalobe kladený za vinu vypovedala, že dom na ulici X. V. v Košiciach-K.,
mala v podielovom vlastníctve so svojím bratom X. C.om. X. C. dom ani pozemok neužíval, dal ho do
užívania svojmu (toho času nebohému) synovi, ktorý v ňom býval s družkou F. M. a jej dcérou T.. Po ich
nasťahovaní obžalovaná urobila na pozemku plot, aby ich psy neprechádzali na jej časť pozemku. Načasti pozemku, ktorý užívali poškodení niekedy dávno vysadila liesku, ktorá sa rozrástla a bránila jej v
riadnom užívaní jej pozemku. Roky F. M. aj jej príbuzných prosila, aby liesku odstránili, pretože kvôli nej
zamokala jej časť domu. Keďže sa tak nestalo, požiadala F. M. o súhlas, aby liesku mohla vyrúbať sama.

Rástla pri plote tak blízko, že sa k nej z jej strany nedalo dostať. Ešte ráno 24.5.2018 telefonovala bratovi
X. C.ovi, ktorý potvrdil, že môže liesku vyrezať. Liesku vyrezali spoločne so synom Q.om. Rám s pletivom
preložili nabok, aby sa dostali na pozemok k spomínaným krovinám. Počas toho ako zrezávali konáre,
bola v dome dcéra F. M. - T. C.ová. Tá vyšla na dvor, začala ich vyháňať z pozemku, v dôsledku čoho
došlo medzi nimi k verbálnemu konfliktu. Pred polnocou prišla do domu aj F. M., ktorá volala policajtov.

Obžalovaná zároveň dodala, že aj F. M. a jej príbuzní prechádzali cez jej časť pozemku, na ktorý chodili
kvôli vode a keď išli do lesa na drevo. S rodinou poškodenej F. M. mala obžalovaná dobrý vzťah až do
doby, kým sa jej synovec T. C. neobesil. Potvrdila, že pre susedské nezhody opakovane podávala na
F. M. trestné oznámenia.
Podobne vypovedali aj obžalovaní Q. M. a M. M.. Obaja urobili vyhlásenie, že sú nevinní.
Obžalovaný Q. M. potvrdil, že obžalovaní Q. a M. M. sú jeho rodičia, poškodený X. C. je brat jeho matky

a F. M. je bývalá družka jeho nebohého bratranca T. C.. Deň predtým než vyrezali liesku, orgován a ružu,
tento svoj zámer oznámili X. C.ovi a F. M., ktorí s tým súhlasili, avšak potom, ako boli kríky zrezané,
udelenie súhlasu popreli. Obžalovaný Q. M. dosvedčil, že kroviny zrezával motorovou pílou. Zdôraznil,
že sa cíti nevinný, a že pozemok v spoluvlastníctve jeho mamy a X. C.a reálne rozdelený doposiaľ nebol.
V podstate zhodne vypovedal aj obžalovaný M. M.. Tvrdil, že s vyrezaním liesky súhlasila F. M. a

večer predtým aj poškodený X. C. v telefonáte s jeho manželkou, pri ktorom bol prítomný. Zdôraznil,
že poškodený X. C. na otázku, či môžu liesky vyrezať odpovedal: „... rob čo chceš“. Keď sa M.ovi M.
nepodarilo zrezať liesku ručnou pílou, zavolali syna, ktorý liesku zrezal motorovou pílou.
Poškodený X. C. potvrdil, že obžalovaní sú jeho príbuzní, právo odoprieť výpoveď nevyužil. Vypovedal,
že na adrese, kde malo dôjsť k spáchaniu skutku nežije, ale že s jeho súhlasom tam býva jeho vnučka

T. C.ová so svojou mamou F. M.. Jedná sa o dom jeho rodičov, z ktorého polovicu darovali jeho sestre
Q. M.. Časť pozemku dal ohradiť jeho syn, pretože chceli mať súkromie, s čím Q. M. súhlasila. Syn
poškodeného T. C. zomrel asi pred štyrmi rokmi. Poškodený nebol priamym svedkom inkriminovanej
udalosti. Potvrdil však, že jeho sestra Q. M. žiadala od neho súhlas na zrezanie konárov. Povedal jej,
že môže orezať iba konáre, ktoré presahujú na jej pozemok. Súhlas so vstupom na druhú časť pozemku

podmieňoval súhlasom F. M.. Zdôrazňoval, že sestre výslovne povedal, aby sa neopovážila vstúpiť na
časť pozemku, ktorý užíva F. M. s dcérou. Na druhej strane potvrdil, že aj on s poškodenými vstupovali
na časť pozemku, ktorý užívala Q. M.. Stalo sa tak pri vyhotovení vodovodnej prípojky zo studne do
časti domu, ktorý užíva jeho vnučka. Aj on však podotkol, že pozemok na katastri nie je reálne rozdelený.
Svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v priebehu trestného stíhania previedol na svoju vnučku

T.u C.ovú preto, aby ju jeho sestra nepovažovala za príživníčku, čo sa ho veľmi dotýkalo.
Aj poškodená F. M. tvrdila, že so svojou dcérou v inkriminovanom čase užívala časť rodinného domu ako
aj pozemok na ulici 1. V. 80 v K., ktorý patril jej svokrovi X. C.ovi. Deň pred spáchaním skutku Q. a Q. M.
jej oznámili, že kríky im na ich pozemok clonia. Dala im súhlas na zrezanie konárov, ktoré presahovali
na ich pozemok. V čase spáchania skutku bola doma iba jej dcéra T.. Od nej sa cez telefón dozvedela,

že Q. M. a Q. M. na ich časti pozemku pília liesky. Dcéru žiadala, aby volala políciu, avšak tá sa to bála
urobiť. Preto dcére prikázala, aby Q. M. vyzvala, aby z pozemku odišla, čo Q. M. nerešpektovala. Keď
sa vrátila domov, išla na OO PZ, odkiaľ prišli policajti, ktorí jej časť pozemku nafotili. Vyčíslená škoda
vo výške 65,- Eur sa jej zdá prinízka. Náhradu škody za vyrezané kry od obžalovaných odmietla prijať,
hoci jej ju núkali.

Priamou svedkyňou inkriminovaných udalostí bola iba T. C.ová. Vo svojej výpovedi popísala, že dňa
24.5.2018 bola doma sama. Zobudila sa na hluk motorovej píly. Videla Q. M. ako na ich pozemku reže
pílkou ružu a Q. M. ako sa oháňa motorovou pílou. Obžalovaného M. M. nevidela a nespomína si, aby
ho toho dňa vôbec videla. To čo videla, telefonicky oznámila svojej mame, ktorá jej prikázala volať
políciu. Neurobila tak, pretože sa bála. Medzitým Q. M. s Q.om M.m zrezali na ich pozemku, čo chceli.

Q. M. vyzvala, aby prestala a aby odišla. Na to jej obžalovaná začala vytýkať, že bez deda by bola
bezdomovkyňa. Následne telefonovala aj dedovi X. C.ovi. Od neho sa dozvedela, že obžalovaným
nedal súhlas, aby vošli na ich pozemok. Keď sa jej mama vrátila večer domov, zavolala policajtov. Aj T.
C.ová potvrdila, že jej dedo X. C. na ňu prepísal svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam a že je
podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktorých polovicu vlastní Q. M..

Vo vzťahu k predmetnému skutku boli vykonané aj listinné dôkazy a fotodokumentácia. Zo zápisnice o
obhliadke miesta činu a súvisiacej fotodokumentácie vyplýva, kde k spáchaniu skutku došlo. O existencii
spoluvlastníckeho podielu X. C.a k dotknutým nehnuteľnostiam svedčí čiastočný výpis z listu vlastníctva
č. 327 z katastra nehnuteľností (č.l. 115), kde je uvedený ako vlastník iba X. C.. Spoločenská hodnotavyrúbaných krovín bola vyčíslená odborným vyjadrením znalca J.. V. R. na 65,- Eur. Fotodokumentácia
predložená obžalovanou objasňuje spôsob oplotenia pozemkov. Z nej je zrejmé, že prechod medzi
jednotlivými časťami pozemkov bolo možné vykonať bez použitia násilia, či bez prekonávania prekážky,

ktorej účelom je zabrániť vniknutiu. Časť fotodokumentácie preukazuje prítomnosť poškodeného X. C.a
na pozemku, ktorý užívala poškodená. Obžalovaní sú v mieste bydliska hodnotení všeobecne, doposiaľ
nikto z nich súdom trestaný nebol. Až z výpisu z listu vlastníctva č. 327, č. 661 a katastrálnej mapy (viď.
č.l. 207 - 209) predloženého obhajobou vyplýva, že spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností sú
obžalovaná Q. M. a až od 15.1.2019 aj T. C.ová, (na podklade darovacej zmluvy).

Povykonanídôkazovprokurátornavrholuvšetkýchobžalovaných uznaťskutokajvinuvzmyslepodanej
obžaloby, pričom poukázal na výpoveď poškodených, ktorí potvrdili, že nedali obžalovaným súhlas
vstupu na ich časť pozemku. Keďže obžalovaní doposiaľ súdom trestaní neboli, obžalovaným navrhol
uložiť podmienečné tresty odňatia slobody, resp. peňažné tresty ako tresty samostatné.
Obhajca obžalovaných v záverečnej reči žiadal oslobodiť obžalovaných spod obžaloby, lebo skutok nie
je trestným činom. Pripomenul, že dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní ani nebola preukázaná

účasť M. M. na spáchaní skutku. Poukázal na to, že obžalovaní uplatňovali svoje vlastnícke právo na
pozemku, ktorého je obžalovaná spoluvlastníčkou, preto sa nemohli dopustiť trestného činu porušovania
domovej slobody. Argumentoval aj stanoviskom GP SR, ktoré právny názor obhajoby potvrdzuje s
tým, že konanie obžalovaných nie je možné posudzovať ani ako správny delikt a ani ako priestupok.
Obžalovaní sa k záverečnej reči svojho obhajcu v celom rozsahu pripojili.

Pred vyhodnotením sa vyžaduje zdôrazniť, že trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona sa mohli obžalovaní dopustiť iba v prípade, ak by spoločným konaním neoprávnene vnikli do
obydlia iného, čin spáchali prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, najmenej s dvoma
osobami.

Ako poškodený, tak aj obžalovaná potvrdili, že plot nemal uzamykateľnú bránku a bol zámerne riešený
tak, aby sa cez neho dalo jednoducho prechádzať, čo obaja spoluvlastníci preukázateľne využívali pri
výkone svojich vlastníckych práv. Účasť M. M. na vykonaní skutku nebola riadne preukázaná. Jediná
priama svedkyňa T. M. totiž tvrdila, že obžalovaného M. M. inkriminovaného dňa ani nevidela. Tieto
úvahy však pri posúdení veci nemajú rozhodujúci význam, keďže konanie obžalovaných nebolo možné

považovať za trestný čin z nasledujúcich dôvodov:
Objektom žalovaného trestného činu je domová sloboda zaručená Ústavou Slovenskej republiky. V
zmysle § 122 ods. 5 Trestného zákona je trestný čin spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome
alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim
patriacim, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.

Vyšetrovací spis v čase podania obžaloby obsahoval iba čiastočný výpis z listu vlastníctva viažuci sa k
nehnuteľnosti na adrese : 1. mája č. 80 v Košiciach - K., na ktorom bol ako vlastník uvedený výlučne
poškodený X. C.. Taký dôkaz pôsobil zavádzajúco a vyvolával dojem, akoby X. C. bol jediným výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej došlo ku spáchaniu skutku.
Po vykonaní a doplnení dôkazov na hlavnom pojednávaní bolo nepochybné, že obžalovaná Q. M.

- sestra poškodeného X. C.a mala rovnaký vlastnícky podiel na dvore, ktorý v čase spáchania
skutku reálne rozdelený nebol. Vyplýva to aj z katastrálnej mapy, ktorá bola na hlavnom pojednávaní
oboznámená ako listinný dôkaz. Zároveň to potvrdili aj osoby vypočuté na hlavnom pojednávaní na
strane obžalovaných, tak aj na strane poškodených. To, že si dvor spoluvlastníci predelili plotom nemalo
rozhodujúci význam. Vychádzajúc z ustálenej právnej praxe „domom iného", (ktorý požíva ochranu

Trestného zákona) vo vzťahu k jednému z vlastníkov alebo užívateľov však nie je spoločný nerozdelený
dvor. (viď. R 1/1980, str. 25, resp. R 32/1974). V danom prípade preto nebolo možné urobiť záver,
že obžalovaní vnikli na pozemok v spoluvlastníctve poškodeného neoprávnene, keďže preukázateľne
zabezpečovali výkon svojho vlastníckeho práva, na ktorý súhlas poškodeného nepotrebovali. Ak by pri
tom poškodenému spôsobili škodu prevyšujúcu 266,- Eur, bolo by možné uvažovať o spáchaní trestného

činu poškodzovania cudzej veci, k čomu v prejednávanom prípade nedošlo.
Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je
trestným činom.
V prejednávanej veci bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaná so svojimi príbuznými bola
oprávnená vstúpiť na pozemok, ktorého je spoluvlastníčkou. Zároveň bolo preukázané, že obžalovaná

uplatňovala na pozemku svoje vlastnícke právo. Tvrdenie poškodených, že na to nemala ich súhlas
je právne irelevantné. Trestného činu by sa dopustila až v prípade, keby neoprávnene vstúpila do
uzatvorenej časti domu, ktorý so súhlasom poškodeného užívala F. M. so svojou dcérou T. C.ovou.Keďže k takej situácii preukázateľne nedošlo, trestný čin spáchaný nebol. Preto obžalovaných súd spod
obžaloby prokurátora oslobodil.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Košice II do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.