Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. máj 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 14C/172/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1196899736
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tulejová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1196899736.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred samosudkyňou JUDr. Evou Tulejovou v právnej veci navrhovateľov: 1.

BAMF, s.r.o., IČO: 45279845, sídlom Kráľová pri Senci 271, 900 50 Kráľová pri Senci, zastúpená: Mgr.
Michal Mišík, advokát, sídlom Bratislava, Záhradnícka 64, 2. Q. I., bytom Bratislava, C. XX, zastúpený
opatrovníčkou:E.T.,bytomP.H.J.XXX,protiodporkyni:I.C.,bytomBratislava,W.XX,zastúpená:JUDr.
Romanom Hošovským, advokátom, sídlom Bratislava, Na vŕšku 2, o vydanie bezdôvodného obohatenia
a prísl. rozhodol

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a 2. rade (E. T.Q.Z. ako navrhovateľka v 1. rade a G. I. ako navrhovateľka v 2. rade)
sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 4.7.1996 domáhali voči odporkyni vydania bezdôvodného

obohatenia. Návrh odôvodnili tým, že navrhovateľka v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti k.ú. Staré Mesto v podiele 12/30-in zapísané na LV: XXXX, parcela Č.. XX a zastavaná
plocha, súpisné číslo XXXXXX o výmere XXX m2 a odporkyňa je podielovou spoluvlastníčkou 18/30-
in na predmetnej nehnuteľnosti na W. K. XX v Bratislave a ide o dom s pozemkom. Navrhovateľka
v 1. rade uviedla, že sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy zo dňa
13.3.1995, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený 14.3.1995 pod číslom R.-XXXX/XX,
pričom darujúcou bola navrhovateľka v 2. rade a obdarovanou navrhovateľka v 1. rade a navrhovateľka

v 2. rade bola spoluvlastníčkou 12/30-in pred uzatvorením darovacej zmluvy. Návrh odôvodnili tým,
že celú nehnuteľnosť okrem jedného bytu užíva odporkyňa bez súhlasu navrhovateľky v 1. rade a
pred 14.3.1995 aj bez súhlasu navrhovateľky v 2. rade. Uplatneným návrhom sa domáhali vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 355.209,- Sk s príslušenstvom od 15.3.1995 ako aj sumy 744.791,-
Skspríslušenstvomod2.7.1992.Vpriebehukonaniadošlokzmenenastranenavrhovateľovanamiesto
navrhovateľky v 1. rade vstúpila do konania spoločnosť BAMF, s.r.o. so sídlom Kráľova pri Senci 271
na základe uznesenie Okresného súdu Bratislava 1, spisová značka 14C 172/1996 - 669 zo dňa

9.9.2010. Súčasne došlo k zmene návrhu s tým, že navrhovateľ žiadal zaviazať odporkyňu na zaplatenie
žalovanej sumy 95.524,90 Eur s príslušenstvom. Ďalším podaním navrhovateľa na základe uznesenia
súdu 14C 172/1996-734 zo dňa 3.5.2011 došlo k zmene petitu, v ktorom navrhovatelia žiadali zaviazať
odporkyňu na povinnosť uhradiť navrhovateľke v 1. rade 123.813,65 Eur s príslušenstvom a zaviazať
odporkyňu na povinnosť uhradiť navrhovateľovi v 2. rade 1928,42 Eur s príslušenstvom. Navrhovatelia
ďalej upravili petit a žiadali aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie žalovanej sumy 119.181,06 Eur
s príslušenstvom navrhovateľovi v 1. rade, pričom zmena petitu bola pripustená uznesením Okresného

súdu Bratislava 1, spisová značka 14C 172/1996-796 zo dňa 30.11.2011. Navrhovatelia v 1. a 2.
rade v písomných podaniach poukázali na to, že odporkyňa neinformovala menšinovú spoluvlastníčku
o plánovaných a ani o vykonaných investíciách na spoločnej veci, pričom zastávali názor, že majú
neodňateľné právo vyjadriť sa k zamýšľanej investícií v zmysle ustanovenia § 139 odsek 2 Občianskehozákonníka. Zastávali názor, že povinnosť menšinového spoluvlastníka vydať bezdôvodné obohatenie
vzniká až pri zániku jeho spoluvlastníctva a to vo výške zhodnotenia jeho podielu. Súčasne poukázali
na to, že vo veci zrušenia podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti na W. K. Č. XX prebieha medzi

právnou predchodkyňou navrhovateľa a právnym predchodcom odporcu konanie na Okresnom súde
Bratislava 1 pod spisovou značkou 15 C 113/2007. Namietali, že nemožno zahrnúť investície odporkyne
do spoločnej veci do výdavkov súvisiacich s údržbou a správou nehnuteľnosti, a tieto investície nemôžu
mať vplyv na výšku uplatneného nároku.

Odporca v písomnom podaní zo dňa 20.6.2011 uviedol, že uznáva nárok navrhovateľky v 1. rade na
vydanie bezdôvodného obohatenia za čas od 5.7.1994 (t.j. dva roky pred podaním žaloby) do 30.6.1996
(t.j. do času po ktorý pôvodní navrhovatelia obmedzili svoje nároky). Odporkyňa uviedla, že tento nárok
nespochybnila a ho uznávala a poukázala na vyjadrenie na pojednávaní zo dňa 27.3.2007. Odporkyňa
poukázala na to, že Q. I. je podľa rozhodnutia Okresného súdu Bratislava 1, spisová značka D 107/00
dedičom po nebohej G. I., avšak E. T., ktorá je opatrovníčkou nesvojprávneho Q. I. si uplatnila nárok

v priebehu konania až 22.2.2011, kde BAMF, s.r.o. a Q. I. žiadajú priznania osobitne vyčíslených
samostatných nárokov. Poukázal na tom že tento procesný úkon urobil však jedine navrhovateľ v 1. rade
prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý však nezastupuje navrhovateľa v 2. rade. Zdôraznil, že Q. I.
sa zo zákona stal účastníkom konania, avšak pre neuplatnenie jeho nároku došlo k jeho premlčaniu.
Odporkyňa zastáva názor, že nemôže obstáť námietka právnej predchodkyni navrhovateľa v 1. rade E.

T., že až po vypracovaní znaleckého posudku sa dozvedela o výške svojho nároku. Odporkyňa tvrdila,
že právna predchodkyňa navrhovateľa v 1. rade mala dostatok
podkladov aby si uplatnila svoj nárok za obdobie po 30.6.1996, pretože mala k dispozícií špecifikáciu
všetkých príjmov a výdavkov nehnuteľnosti za čas od roku 1992 do roku 1998, ktoré jej boli
známe zo sporu, ktorý viedla pred Okresným súdom BA 1 v konaní o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva vedenom pod spisovou značkou 9C 280/1992. Zastávala názor, že právna
predchodkyňa navrhovateľa v 1. rade neuplatnila procesne riadne a včas vydanie bezdôvodného
obohatenia aj za ďalšie obdobie po 30.6.1996 a učinila tak až po 14-tich rokoch, teda po uplynutí
subjektívnej dvojročnej lehoty podľa § 107 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ale aj trojročnej (dokonca
aj desaťročnej) lehoty podľa § 107 odsek 2 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa uviedla, že prestala

byť spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti dňom 16.5.2006, pričom ani nároky uplatnené na súde
podaním zo dňa 30.6.2010 za obdobie dva roky pred týmto dátumom neprichádzajú do úvahy. Zastávala
názor, že právna kvalifikácia nároku navrhovateľov v zmysle ust. § 515 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je nenáležitá a nárok je potrebné posudzovať ako bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 a násl.
Občianskeho zákonníka. Súčasne zastávala názor, že uplatnené úroky z omeškania navrhovateľmi sú

premlčané. Tvrdila, že navrhovateľ môže požadovať úroky odo dňa začiatku omeškania a poukázala na
to, že o nehnuteľnosť na Zámočníckej 11 v Bratislave sa starala výlučne sama. Zdôraznila, že uznala
nárok navrhovateľov za obdobie od 4.7.1994 do 30.6.1996, avšak neuhradenie sumy vyplýva z toho, že
sporná bola výška a od roku 1991 investovala nemalé finančné prostriedky. Poukázala na to, že právna
predchodkyňa navrhovateľa v 1. rade E. T. ju nevyzvala na zaplatenie podielu na výnosoch z domu a

o nešpecifikovaných nárokoch sa dozvedela až z doručenej žaloby zo dňa 4.7.1996. Poukázala na to,
že dovtedy hospodárila s nehnuteľnosťou sama a so súhlasom právnej predchodkyne navrhovateľa v
1. rade. Odporkyňa vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania a na neuplatnenie práva zo strany
Q. I. sa zaoberala len nárokmi pôvodnej navrhovateľky G. I. vo výške 33% (5/6-in z 12/30-in) výnosov
za čas od 5.7.1994 do 14.3.1995 a pôvodnej navrhovateľky vo výške 40% (12/30-in) výnosov za čas

od 14.3.1995 do 30.6.1996. Uviedla, že sa plne stotožňuje so znaleckým posudkom Ing. Kubicom z
30.6.2009 a z 4.10.2010 k doplnku číslo 1, s tým, že pri výpočte výnosu z nehnuteľnosti na Zámočníckej
11 znalec vychádzal zo skutočných príjmov pochádzajúcich iba z tejto nehnuteľnosti. Poukázala na to,
že v roku 1996 nemajú navrhovatelia žiaden nárok, pretože nemala žiaden výnos.

Odporkyňa za zásadnú otázku považovala námietku premlčania, ktorú opakovane niekoľkokrát v tomto
konaní uplatnila. Poukázala najmä na časti I, II a III môjho vyjadrenia z 21. 11. 2005, na vyjadrenie z
22. 3. 2010 a na časti V a VI vyjadrenia z 4. 10. 2010, v ktorých som uviedla skutkové a právne dôvody
premlčania časti nároku žalobcov.

Uvedené skutočnosti som kvôli prehľadnosti uviedla do tejto tabuľky:

Žaloba z 4. 7. 1996 požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia za čas od 1. 7. 1992 do 30. 6. 1996
vo výške Moja námietka premlčania Dedičia po G.. I.. podľa D 107/00 E. T.G.I.vlastníčka12/30-tindo14.3.1995(+9.1.2000)744.791Sk(24.722,53€)Od1.7.1992do14.3.1995
Od 1.7. 1992 do 4.7.1994 (nepremlčané od 5. 7. 1994 do 14. 3. 1995 E.S. T.Q.Z. 5/6-in Q. I. 1/6 - na.
5/6-in z 12/30-in po G.. I.. za čas od 5. 7. 1994 do 14. 3. 1995

E. T. vlastníčka 12/30-tin od 14. 3. 1995 355.209 Sk (11.790,78 €) Od 14. 3. 1995 do 30. 6. 1996 Vlastný
nárok 12/30-in od 14. 3. 1995 do 30. 6. 1995

Zdôraznila, že uznáva nárok navrhovateľa v 1. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia za čas od 5.
7. 1994 (t.j. dva roky pred podaním žaloby) do 30. 6. 1996, t.j. do času, po ktorý pôvodní navrhovatelia

obmedzili svoje nároky. Tvrdila, že nárok nikdy nespochybnila a v priebehu konania som ho vždy
uznávala (napr. vyjadrenie na pojednávaní 27. 3. 2007).

Súd vo veci vykonal dokazovanie darovanou zmluvou zo dňa 11.3.1995,LV č. 4314, znaleckým
posudkom č. 3 a dodatkom č.1 k posudku vypracovaného znalcom Ing. Milanom Kubicom, uznesením
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. P 16/85 zo dňa 10.11.1995, potvrdením Okresného súdu Bratislava I

sp. zn. D 107/00 o okruhu dedičov a listinnými dôkazmi založenými v spise a ďalšími listinnými dôkazmi,
ktoré sú obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Súd z darovacej zmluvy uzatvorenej medzi G. I. ako darujúcou a E.Á. T. ako obdarovanou zistil, že
predmetom darovania bol spoluvlastnícky podiel 12/30 nehnuteľnosti v Bratislave - obytného domu,

zapísaných na LV č:XXXX, parcela číslo XX zastavaná plocha, súpisné číslo: XXXXXX o výmere XXX
m2 K.ú. Staré mesto, vklad bol povolený Katastrálnym úradom Bratislava, Správa katastra pod číslom
R.-XXXX/XX dňa 19.3.1995.

Súd z výsluchu E. T. zistil, že chcela realizovať svoje vlastnícke právo a podieľať sa na povinnostiach

spoluvlastníka, avšak zo strany odporkyne jej to nebolo umožnené. Uviedla, že mala záujem spravovať
svoje vlastníctvo, avšak nebolo jej to umožnené, hoci vyzývala odporkyňu aby jej sprístupnila doklady.

Súd zo znaleckého posudku číslo 3/2009 vypracovaného znalcom Ing. Milanom Kubicom zistil, že výška
výnosov za obdobie od 1993 až 2006 je 7.194.455,- Sk. Podľa záverov znaleckého posudku vyplýva, že

doklady na nevyhnutne vynaložené náklady boli len z časti písomné, deklarované právnym zástupcom
odporkyne. Žiadne potvrdenia neboli predložené.

Súd z doplnku číslo 1 k znaleckému posudku číslo 3/2009 zistil, že obvyklá výška nájomného za
jednotlivé byty bola počítaná na základe dostupných podkladov a pre nedostatok podkladov boli pri

výpočtoch uvažované len náklady vo výške uplatniteľných paušálnych nákladov v zmysle platných
zákonov o dani z príjmu v danom roku. Odpočítaná bola aj zaplatená daň z príjmov, ktorú uhradila
odporkyňa. Zo záverov vyplýva, že náklady na nehnuteľnosti za obdobie od 1.1.1993 do 16.5.2006 sú
uplatnené na úrovni paušálnych výdavkov, ktoré umožňoval zákon o dani z príjmov a to sú náklady
uplatnené v zmysle ust. § 9 odsek 3 zákona 286/1992 Zz, ktorého účinnosť bola od 1.1.1993 do

31.12.1999, následne zákona číslo 366/1999 Zz s účinnosťou do 31.12.2003, pričom možné paušálne
výdavky predstavovali 25%. Podľa § 6 ods. 3 a 10 zákona 595/2003 Zz od 1.1.2004 je možné si
uplatniť paušálnu daň vo výške 40%. Zo záverov dodatku ďalej vyplýva, že pôvodná navrhovateľka E.
T. neposkytla súčinnosť a požadované doklady a informácie pre zistenie, či v období od 1.5.1994 do
30.4.2004 mala akékoľvek príjmy z bytu číslo 8 na 1. poschodí predmetnej nehnuteľnosti, ktorého je

vlastníčkou.

Súd z výsluchu znalca Ing. Kubica zistil, že trval na závere znaleckého posudku, pričom celkové príjmy
z nájmu od roku 1993 do roku 2006 sú vypočítané tabuľkovo v znaleckom posudku, uvedené jednotlivo
za roky. Pri spracovaní znaleckého posudku vychádzal z podkladov, ktoré poskytli účastníci v rámci ich

súčinnosti a paušálne náklady boli dané zákonom a z výnosu ich odpočítal pričom paušálne náklady
boli nedostatočne spracované aj tým, že navrhovateľka si ich nesprávne uplatnila. Uviedol, že paušálne
náklady za rok 1993, 2004 a 2005 mohli byť odpočítané vyššie vzhľadom na výšku poistenia. Uviedol,
že skutočné výnosy od roku 1993 až 2006 sú 7.194.455,- Sk v prepočte na euro 238.812,16 Eur.

Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať ( § 451 odsek 1 Občianskeho
zákonníka).Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bezprávneho dôvodu, plnením z
neplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávnehodôvodu,ktorýodpadolakoajmajetkovýprospech
získaný z nepoctivých zdrojov ( § 451 odsek 2 Občianskeho zákonníka).

Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä
preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada ( § 458 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniasapremlčízadvarokyododňa,keďsaoprávnene
dozvie,žedošlokbezdôvodnémuobohateniuaktosanajehoúkorobohatil(§107odsek1Občianskeho
zákonníka).

Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide
o úmyselné bezdôvodné obohatenia, za desať rokov odo dňa keď k nemu došlo ( § 107 odsek 2

Občianskeho zákonníka).

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej, primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom má právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa
odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj jednotlivých plnení ( § 517 odsek 1 Občianskeho

zákonníka).

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatky z omeškania ustanovuje vykonávací predpis
( § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka).

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade na vydanie
bezdôvodného obohatenia je nedôvodný, vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania odporkyňou. V
tomto konaní bolo nesporné, že odporkyňa uhradila uznaný nárok po ustálenej výške bezdôvodného
obohatenia určenej znaleckým posudkom v celkovej výške 139.561,39 Sk v prepočte na euro 4.632,59

Eur dňa 30.8.2011.Tieto skutočnosti potvrdil navrhovateľ v 1. rade a súd ich považuje za nesporné.
Predmetná uznaná suma pozostáva zo sumy 28.975,45 Sk titulom dedenia podielu po spoluvlastníčke
G. I. za rok 1994 E. T., suma 19.064,97 Sk titulom dedenia podielu po spoluvlastníčke G. I. za rok 1995
a sumu 91.520,97 Sk z titulu podielu vo výške 40% spoluvlastníčky E. T. za rok 1995. Na základe
uznania časti žalovanej sumy navrhovateľ v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu dňa písomným

podaním 28.11.2011 uplatnil úroky z omeškania a to „úroky z omeškania zo sumy 1 892,73 € vo výške
24 % od 1. apríla 1994 do 30. augusta 2011 a úroky z omeškania zo sumy 2 372,08 € vo výške 22
% od 1. apríla 1995 do 30. augusta 2011. Súd uznal námietku premlčania vznesenú odporkyňou ako
aj právnu argumentáciu v tomto smere.V tomto konaní bolo nesporné,že Q. I.C. je podľa rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. D 107/00 dedičom po neb. G. I., avšak v tomto konaní procesne

predpísaných spôsobom sa s ním nevedie konanie.

Navrhovateľka E. T. listom z 8. 6. 2003 oznámila súdu „okruh dedičov“ po neb. G.. I., ale v ďalšom konaní
jeho nároky (ako súdom ustanovená opatrovníčka) neuplatnila.

Podaním z 22. 9. 2005 E. T. upravila petit návrhu z 4. 7. 1996 „tak, že sa z neho vypúšťa navrhovateľka v
2. rade a nahradzuje sa navrhovateľkou v 1. rade (ktorá je zároveň opatrovníčkou nesvojprávneho Q. I.)“.

E. T. ako opatrovníčka ani v ďalšom konaní nerešpektovala hmotné právo Q. I. a jeho nárok neuplatnila
a nešpecifikovala. Za celé obdobie v predmetnej veci uplatnila vždy sama všetky nároky, ako to vyplýva

napríklad z úpravy petitu urobeného na pojednávaní 23. 9. 2005, zo zmeny žalobného návrhu z 29. 6.
2010, zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo 7. 7. 2010 a podobne. Opatrovníčka uplatnila nárok za
navrhovateľa v 2. rade Q. I. v priebehu konania až dňa 3.5.2011 na pojednávaní a žiadala zaviazať
odporkyňu na zaplatenie žalovanej sumy 1928,42 Eur s prísl. ,pričom súd rozhodol o zmene petitu
uznesením zo dňa 3.5.2011. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,že až v zmene žalobného návrhu

z 22. 2. 2011 navrhovatelia BAMF, s.r.o. a Q. I. žiadajú priznania osobitne vyčíslených samostatných
nárokov. Tento procesný úkon urobil však jedine navrhovateľ v prvom rade prostredníctvom svojho
zástupcu, ktorý však nezastupuje navrhovateľa v 2. rade. Je nesporné, že Q. I. sa zo zákona stal
účastníkom konania, avšak pre neuplatnenie svojho nároku riadne a včas a predpísaným spôsobomdošlo k jeho premlčaniu. Súd sa nestotožnil s obranou navrhovateľky v 1. rade, že až po vypracovaní
znaleckého posudku vypracovaného Ing. Kubicom sa dozvedela o výške svojho nároku a až potom
mohla nárok uplatniť na súde. V konaní bolo preukázané, že E. T. mala dostatok podkladov na to, aby

uplatnila svoj nárok aj za obdobie po 30. 6. 1996, disponovala oveľa viac spoľahlivými podkladmi, ako
ich mala po vypracovaní žaloby z 4. 7. 1996 a mala k dispozícií nájomné zmluvy, ktoré navrhovateľka aj
odporkyňa predložila súdu, ako aj špecifikáciu všetkých príjmov a výdavkov z predmetnej nehnuteľností
za čas od roku 1992 do roku 1998, ktoré boli predložené účastníkmi v konaní Okresného súdu Bratislava
I v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedenom pod sp. zn. 9 C 280/92 a ktoré

jej boli známe pod. Možno jednoznačne uviesť, že na základe týchto podkladov a ďalších podkladov
umožnili navrhovateľke E.. T. vypracovať „Výpočet nájomného“ s presnými sumami za jednotlivé byty a
nebytové priestory, ktorý zaslala súdu 24. 5. 2000 a ešte podrobnejší „výpočet dlžného nájomného“ z
10. 10. 2005, ktorý E.. T. zaslala súdu 13. 10. 2005 a z 5. 6. 2008. Odporkyňa v tomto smere namietala,že
navrhovatelka v 1. rade E.. T. vie aj bez znaleckého posudku Ing. Kubicu vyčísliť svoje nároky z titulu
bezdôvodného obohatenia a vyplýva aj z jej žaloby, ktorú podala z rovnakého titulu za obdobie po 16. 5.

2008 voči terajšej vlastníčke podielu na nehnuteľnosti, t.j. voči dcére odporkyne E. P.. (Vec je vedená
na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 8C 388/2008).

Z vykonaného dokazovania je nesporné, že napriek týmto podkladom navrhovateľka E.. T. dokonca na
pojednávaní23.9.2005spresnilapetittak,žepožadovalaiba744.791.-Sks3%úrokomzomeškaniaod

2. 7. 1992, t.j. to, čo v návrhu z 4. 7. 1996 uplatnila jej nebohá matka nerešpektujúc výsledky dedičského
konania, a svoj nárok v žalobe uplatnený ponechala bez zmeny. V podaní z 22. 9. 2005 síce vtedajšia
navrhovateľka navrhuje, aby súd „po vykonanom dokazovaní povolil zmenu petitu“ tak, že žiada, aby
odporkyňa vydala „všetko bezdôvodné obohatenie za čas od 1. 7. 1992 do vynesenia rozsudku“. Je
nesporné, že nejde o uplatnenie nároku na súde, pretože v samotnom tomto podaní E. T. uvádza, že

tento návrh ešte upraví a na pojednávaní 28. 6. 2006 vtedajšia právna zástupkyňa navrhovateľky E.. T.
uviedla, že nejde o rozšírenie žaloby na ďalšie obdobie.

Je preukázané, že navrhovateľka v 1. rade E. T. neuplatnila procesne riadnym spôsobom svoj nárok
za ďalšie obdobie po 30. 6. 1996 a urobila tak až podaním zo dňa 25.2.2011 teda po 14-tich rokoch,

s prihliadnutím na dôvodnú námietku premlčania vznesenú odporkyňou ,teda po uplynutí subjektívnej
dvojročnej lehoty podľa § 107 ods. 1 Obč. zákonníka, ale aj trojročnej (dokonca aj desaťročnej) lehoty
podľa § 107 ods. 2 Obč. zákonníka.

Na viac odporkyňa prestala byť vlastníčkou dotknutej nehnuteľnosti 16. 5. 2006, takže ani nároky

uplatnené na súde podaním z 30. 6. 2010 za obdobie dva roky pred týmto dátumom neprichádzajú do
úvahy.

Pokiaľ ide o právnu argumentáciu pri aplikácii zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka, tak súd
sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľky v 1. rade, ktorý právne odôvodňujú svoj nárok podľa §

515 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd sa stotožňuje s argumentáciou odporkyne a považuje právna
kvalifikácia nároku navrhovateľov za nenáležitú. Ustanovenie § 515 Obč. zákonníka upravuje plnenie zo
strany dlžníka viacerým veriteľom a vnútorný vzťah medzi viacerými veriteľmi. Z konania vyplynulo, že
odporkyňa na základe uzavretých nájomných zmlúv prijala plnenie od nájomníkov po práve, pretože v
súlade s právnym predpisom (§ 139 os. 2 Obč. zákonníka) som ako väčšinová spoluvlastníčka uzavrela

nájomné zmluvy a prijala v nich dohodnuté plnenia.

Súd po zhodnotení dokazovania posúdil vec podľa ako nárok z bezdôvodného obohatenia podľa § 451
a nasl. OZ. V tomto smere súd poukazuje na právne charakterizovaný nárok navrhovateľky vyplýva aj z
judikatúry Najvyššieho súdu ČR. Napríklad podľa rozsudku NS ČR z 22. 2. 2001, sp. zn. 25 Cdo 2616/99

„podielovému spoluvlastníkovi, ktorý užíva spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu,
vzniká bezdôvodné obohatenie. Pretože nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva
nájmu vrátiť, musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť peňažitú náhradu ako ekonomickú protihodnotu
toho, čo nemôže byť vydané.“ Obdobný záver vyplýva z rozsudku NS ČR 24. 1. 2007, sp. zn. 33 Odo
778/2005. Podľa rozsudku NS ČR z 10. 1. 2001 sp. zn. 25 Cdo 263/99 „bezdôvodným obohatením

získaným užívaním cudzej veci nie je akýkoľvek prospech, ktorého by mohol vlastník veci dosiahnuť,
ale len ten prospech, o ktorý sa na úkor vlastníka iný subjekt užívaním jeho veci obohatil“. Súd je toho
názoru, že „užívanie veci nad rozsah spoluvlastníckeho podielu“ treba rozumieť nielen vlastné užívania
spoluvlastníkom ale aj užívanie tým, že s ním sám disponuje, t.j. napríklad aj prenajíma iným osobám.Pokiaľ ide o uplatnenie úrokov z omeškania navrhovateľka G. I. sa v žalobe z 4. 7. 1996 domáhala
úrokov z omeškania vo výške 3 % od 2. 7. 1992 do zaplatenie a tento petit navrhovateľka E. T. potvrdila
aj v spresnení žaloby na pojednávaní 23. 9. 2005.

Navrhovateľka E. T. sa domáha v žalobe úrokov z omeškania v rovnakej výške 3 % od 15. 3. 1995 do
30. 4. 1995 a vo výške 22 % od 1. 5. 1995 do zaplatenia. Odporkyňa k argumentácii úrokov z omeškania
uviedla, že navrhovateľ môže požadovať úroky odo dňa začiatku omeškania a poukázala, že sa svojim
konaním nedostala do omeškania.

V doterajšom priebehu konania odporkyňa poukázala na to, že o nehnuteľnosť na W. XX R. T. sa od jej
vydania starala výlučne sama. Poukázala na to, že oprávnená osoba podľa zákona č. 87/1991 Zb. G. I.Á.
(matka navrhovateľky E. T.) 2. 1. 1990 pred notárom podpísala prehlásenie, že sa vzdáva reštitučných
nárokov k domu na Zámočníckej 11 v prospech odporkyne. Rovnaký záver vyplýva aj z dohody z 2. 1.
1991 uzavretej medzi týmito osobami. V konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp.

zn. 9 C 280/92 bolo potvrdené (napríklad svedkom Ing. A. na pojednávaní 14. 3. 1994), že obsahom
dohôd medzi matkou odporkyne a G.. I. bolo, že nebude požadovať podiel na dome na C. K.. Č.. XX a
ona nebude požadovať nehnuteľnosti na W. ul. č. XX. G. I. túto dohodu (a ďalšie dohody) nedodržala.
Uchádzala sa o reštitúciu domu na W.B. XX a nehnuteľnosť na C. K.. XX prevzala sama v rozpore so
zákonom.

Tvrdila, že G. I. sa začala zaujímať o dom na W. K.. Č.. XX až v roku 1996, t.j. potom, čo odporkyňa v
rámci reštitúcie (18. 11. 1991) celú túto nehnuteľnosť prevzala do faktickej držby a starostlivosti sama
a začala som s ňou hospodáriť. Dovtedy rešpektovala dohodu z 2. 1. 1990 a nechala ju spravovať
nehnuteľnosť, starať sa o ňu, vykonať rôzne opravy a investície a prejavila o ňu záujem, až keď -

podľa jej názoru - začala prinášať výnosy. Odporkyňa aj napriek tomu rešpektovala spoluvlastnícke
vzťahy k nehnuteľnosti a aj v tomto konaní som uznala nároky navrhovateľov na podiel na výnosoch
z nehnuteľnosti za čas od 4. 7. 1994 do 30. 6. 1996. Jeho neuhradenie vyplýva z toho, že doteraz
je sporná jej výška a okrem toho - ako to vyplýva aj z dôkazov predložených v tomto konaní - do
spoločnej nehnuteľnosti od roku 1991 investovala nemalé finančné prostriedky. Poukázala, že prakticky

všetkyvýnosyinvestovaladonehnuteľnosti,ktoráakohistorický apamiatkovochránenýstavebnýobjekt
vyžaduje neustále investície.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka E. T. nevyzvala odporkyňu na zaplatenie
podielu na výnosoch z domu a o jej nešpecifikovaných nárokoch sa odporkyňa dozvedela až dňom

doručenia žaloby z 4. 7. 1996 pričom dovtedy odporkyňa hospodárila s nehnuteľnosťou sama so
súhlasom právnej predchodkyne žalobkyne E. T. v zmysle uzatvorenej dohody zo dňa 2.1.1990.
Vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania nároku navrhovateľov a na neuplatnenie práva zo strany
Q. I., predmetom sú nároky
· pôvodnej žalobkyne G. I. vo výške 33 % (5/6-in z 12/30-tin) výnosov za čas od 5. 7. 1994 do 14. 3. 1995

· pôvodnej žalobkyne E. T. vo výške 40 % (12/30-tin) výnosov za čas od 14. 3. 1995 do 30. 6. 1996.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo s poukazom na dôvody uvedené vo vyjadreniach z 22. 3. 2010
odporkyne k znaleckému posudku Ing. Kubicu z 30. 6. 2009 a z 4. 10. 2010 k doplnku č. 1 k znaleckému
posudku sa súd stotožnil s argumentáciou, že znalec v posudku z 30. 6. 2009 vypočítal výnos, ktorý
bol z nehnuteľnosti na W. XX v T. tak, že vychádzal zo skutočných príjmov pochádzajúcich iba z tejto

nehnuteľnosti. Na viac v tejto súvislosti poukázala aj na dva listinné dôkazy pripojené k vyjadreniu z 4.
10. 2009, ktoré potvrdzujú, že odporkyňa mala aj príjmy z iných zdrojov, ktoré som súhrne zdanila a je
v rozpore so skutočným stavom, aby navrhovateľom poskytla aj podiel z týchto výnosov.

Príjmy z nehnuteľnosti na W. XX v T. po odpočítaní paušálnych nákladov podľa daňových priznaní a

zaplatenej dane (ako to ustálil v oboch prípadoch znalec) sú uvedené nasledujúcej tabuľky:

V Sk 1993 1994 1995 1996

Príjem podľa tab. č. 15 ZP 230.148.- 359.667 734.404.- 799.067.-
- Náklady 0,25 % z príjmov 57.537.- 89.916,80 183.601.- 199.766,75
- Zaplatená daň 57.218.- 92.480.- 204.800.- 266.240.-
- Zariadenie Prašnej bašty 60.000.- 60.000.-Čistý výnos 115.393.- 117.270,20 286.003.- 273.060.-
33,33 % 59.084,16 95.324,80
Podiel 33,33 % G. I. od 5.7.1995 do 31.12.1995 = 179/365 = 28.975,45 od 1.1.1995 do 14.3.1995 =

73/365 = 19.064,97
40 % 114.401,20 109.224.-
Podiel 40 % E. T. od 15.3.1995 do 31.12.1995 =292/365 = 91.520,97 od 1.1.1996 do 30.6.1996 =
181/365 = 54.163,16

Odporkyňa preukázala, že od príjmov odpočítala v rokoch 1995 a 1996 po 60.000.- Sk prenájom
zariadenia reštaurácie Prašná bašta podľa nájomnej zmluvy uzavretej s Ing. Makainom. Pri tomto
úkone vychádzala len z minimálnej sumy 5.000.- Sk mesačne, ako to bolo dohodnuté v roku 1992 v
nájomnej zmluve s predošlou nájomníčkou Ž. J. - hoci nájomné za nebytové priestory bolo dohodnuté v
dvojnásobnej výške. Zdôraznila, že v roku 1996 som do nehnuteľnosti investovala najmenej 450.016,90
Sk za opravu strechy vrátane výmeny strešných okien, čím zveľadila celú nehnuteľnosť, teda aj podiel

bývalej žalobkyne E. T.. O tom predložila príslušné doklady znalcovi v liste z 25. 5. 2009 a súdu
vo vyjadrení z 10. 11. 2009 k znaleckému posudku (články III a IV).Zo záverov vyplýva, že v roku
1996 nemala odporkyňa žiaden výnos a tak navrhovatelia nemajú žiaden nárok. Podľa názoru súdu v
predmetnej veci nedošlo zo strany odporkyne k omeškaniu, pričom na základe skutkových okolností
sa odporkyňa po dohode s G. I. overenou pred notárom výlučne starala o nehnuteľnosť na W. XX v

T., pričom dohodu rešpektovala aj navrhovateľka až do roku 1996. Bolo preukázané, že odporkyňa sa
do vydania nehnuteľnosti podieľala zveľaďovaní, investovaní, hospodárení a platení daní, čo vyplýva
aj zo záverov znaleckého posudku a jeho doplnku č. 1 vypracovaného Ing. Kubicom. Súd pokiaľ
ide o ďalšie dokazovanie týkajúce sa preukázania výšky obvyklých /trhových/ výnosov z prenájmu
budov prenajatých osobám blízkym odporkyni vznesenej navrhovateľkou považoval navrhovaný dôkaz

nad rámec dokazovania. Bolo preukázané, že odporkyňa ako väčšinový spoluvlastník realizovaním
vlastníckeho práva obmedzila vo výkone vlastníckeho práva navrhovateľku, hoci odporkyňa uznala
zaplatením navrhovateľke v 1. rade dňa 30.8.2011 bezdôvodné obohatenie. Súd pokiaľ ide o predmet
konania a pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia zaplatením istiny odporkyňou dňa 30.8.2011
s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania odpadol a stal sa bezpredmetný. Pokiaľ ide o úroky

z omeškania, tak podľa argumentácie odporkyne súd má za to, že nedošlo k omeškaniu, pretože v
priebehu konania uznala odporkyňa vydanie bezdôvodné obohatenie, avšak sporná bola výška, pričom
navrhovateľka neuplatnila svoje právo predpísaným spôsobom a právo Q. I. bolo uplatnené až dňa
3.5.2011 na pojednávaní, pričom súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú odporkyňou a
návrh navrhovateľa v 2. rade bol podaný po lehote. Preto súd návrh na základe skutkových okolností a

argumentácie účastníkov zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205, ods. 2 O.s.p.