Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. december 2010

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 1C/78/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209205634
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Růžička

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2010:6209205634.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudcom JUDr. Milanom Růžičkom v právnej veci navrhovateľa M.

J., G.. XX.X.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, bytom U. G. Z. XX, Slovenská republika,
zastúpeného Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou so sídlom Veľký Krtíš, Komenského 3 proti
odporcovi J. F., G.. XX.X.XXXX, štátnemu občanovi Maďarskej republiky, bytom U. G. Z. XXX, Slovenská
republika o zaplatenie 2.207,41 Eur istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi čiastku 15,74 Eur istiny s 9% ročným úrokom z
omeškania od 6. 10. 2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 9.11. 2009 navrhovateľ žiadal súd, aby uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
mu čiastku 2.207,41 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 6. 10. 2009 do zaplatenia z titulu
nezaplateného nájomného vo výške 844,18 Eur, ceny za odber plynu a elektriny vo výške 954,25 Eur a
náhrady za škody vo výške 408,98 Eur. V návrhu uviedol, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 1. 7.
2008 nájomnú zmluvu na prenájom nehnuteľností a to domu č. súpisné 46 v k. ú. Opatovská Nová Ves

s tým, že odporcovi vznikla povinnosť tento dom uvoľniť a vypratať k 1. 6. 2009. Ak by prenajatý dom v
stanovenom termíne neodovzdal navrhovateľovi, dohodli sa na platbe nájomného vo výške 4.000 forint
denne. Odporca tiež neuhradil navrhovateľovi nájomné za mesiace február 2009, máj 2009 v celkovej
výške 112.000 forint. Potom dlhuje na nájomnom celkom 232.000 forint, čo predstavuje 844,18 Eur.
Odporca tiež neuhradil nedoplatok za plyn vo výške 638,86 Eur a elektrickú energiu vo výške 315,25
Eur spolu 954,25 Eur. Počas užívania domu odporca poškodil navrhovateľovi kúpeľňu a to upchatím
potrubia, poškodením toalety, pisoára a tiež poškodil okná na dome. Celková výška škody spôsobená

takýmto konaním odporca predstavuje čiastku 408,98 Eur. Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval
podaného návrhu a uviedol, že odporca predmetnú nehnuteľnosť užíval od 1.7.2008 do 1.7.2009. Spolu
s ním tam bývala aj jeho matka R. F.. Nájomné platila R. F.. Keď odporca z domu odišiel, záchod bol
upchatý a boli porozbíjané zvnútra okná. Za zasklievanie okien dal 62,97 Eur a za odstránenie vady
zapchatého potrubia 346 Eur.

Odporca na pojednávaní uviedol, že žiada súd, aby návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol Tvrdil,

že v dome býval spolu s matkou R.L. F. a tá s navrhovateľom uzavrela nájomnú zmluvu. Poukázal na to,
že kľúče od domu navrhovateľ odovzdal jeho matke a nájomné platila výlučne jeho matka. Ona peniaze
poukazovala na účet navrhovateľa v OTP banke v Balašských Ďarmotách. Uznal tú skutočnosť, že keď
dom odovzdávali navrhovateľovi, potrubie bolo zapchaté. K zapchatiu potrubia došlo po tom, ako začalidom užívať. Tvrdil však, že zapchatie potrubia bolo spôsobené činnosťou predchádzajúceho nájomníka.
Potvrdil, že pri odchode z domu bolo jedno okno rozbité a to okno rozbil on.

V priebehu konania boli vypočutí svedkovia R. F., M. J., T. E., Q. J. Q. B. C..

Svedkyňa R. F., matka odporcu, na pojednávaní dňa 11.11.2010 uviedla, že s navrhovateľom ju zoznámil
v júni roku 2008 T. E.. S navrhovateľom sa dohodla, že od 1.7.2008 zoberie do prenájmu jeho prázdny

rodinný dom. Dohoda bola len ústna. Dohoda znela tak, že do domu sa nasťahuje so svojím synom.
Nájom bude platiť ona. Táto dohoda bola uzavretá ešte v mesiaci jún 2008 a kľúče od domu jej k rukám
odovzdal navrhovateľ. Potom bola následne uzavretá písomná dohoda 1.7.2008. Táto dohoda bola
spísaná na návrh navrhovateľa, keď už v dome bývali. Text dohody napísal navrhovateľ. Navrhovateľ
ju ani neoboznámil s tým, že túto dohodu má podpísať. Dohodu podpísal len odporca. Všetky platby
z titulu nájomného a za služby platila navrhovateľovi ona prostredníctvom OTP banky v Balašských

Ďarmotách. V júni 2008 dala k rukách navrhovateľa čiastku 168.000 forint v hotovosti. Toto bola platby
za nájom rodinného domu na dobu 3 mesiace. Súčasťou nájomného boli aj zálohové platby za elektrinu,
plyn a vodu a to za elektrinu 1.000,- Sk, plyn 1.500,- Sk a vodu 500,- Sk mesačne. Ak by vznikli nejaké
nedoplatky, boli dohodnutí tak, že ich zaplatí ona. Z domu sa vysťahovali 27.7.2009, pričom kľúče od
domu odovzdala navrhovateľovi. Pri ich odchode tam bol prítomný aj T. E.. Keď z domu odchádzali, WC

nebolo funkčné, pretože bolo zapchaté potrubie. Samotná toaleta a pisoár fyzicky poškodené neboli.
Potrubie bolo upchaté od septembra 2008. Keď z domu odchádzali bolo poškodené iba jedno okenné
krídlo. Toto okno poškodil odporca. S navrhovateľom sa ústne dohodla aj na tom, že po 1. 6. 2009 môžu
bývať v rodinnom dome až dovtedy, kým si nekúpia dom, pričom nemusia nič platiť. Návrh tejto dohody
jej navrhol sám navrhovateľ. Za mesiac máj zaplatila nájomné v júni 2009 a čo sa týka februára 2009 tak

sa dohodli s navrhovateľom tak, že ak neodstráni vadu - upchaté potrubie na WC tento nájom nebude
musieť zaplatiť. Za mesiace máj a jún 2009 zaplatila len 90.000 forint, hoci mala v skutočnosti zaplatiť
112.000 forint a to preto, pretože v tomto období zaplatila poplatok za zavedenie internetu vo výške
18.000 forint a internet zostal v dome.

Svedok T. E. na pojednávaní dňa 11.11.2010 uviedol, že oboch účastníkov osobne pozná. V júni roku
2008 ho R. F. požiadala, aby zohnal prenájom, či už v Maďarsku alebo v Slovenskej republike. On sa
potom obrátil na navrhovateľa. Vedel o tom, že má prázdny dom. Bol osobne pri tom, keď sa R. F. a
navrhovateľ rozprávali o podmienkach dohody o nájme. R. F. mala navrhovateľovi mesačne platiť za
nájom 56.000 forint s tým, že v tejto sume boli už zaúčtované aj mesačné zálohy za elektrinu, plyn a

vodu. Ako kauciu za nájomné na tri mesiace dala R. F. navrhovateľovi 168.000 forint. Dohodol sa s ňou
tak, že rok tam môžu bývať. Potom podľa tejto dohody bývala v rodinnom dome R. F. a jej syn, teda
odporca. On v tom čase tam býval na tom istom dvore. Býval však v samostatnom dome, ktorý tiež patrí
navrhovateľovi. Osobne videl, že v júni 2008 navrhovateľ dal kľúče R. F.. R. F., ako aj odporca sa mu
sťažovali počas bývania v dome, že sú zapchaté odpadové rúry v kúpeľni. Keď odchádzali ani pisoár ani

toalety neboli rozbité. K oknám sa on vyjadriť nevie. Môže potvrdiť, že do domu v ktorom býval odporca
a R. F. bol zavádzaný internet vtedy, keď tam bývali.

Svedok M. J. na pojednávaní dňa 11.11.2010 uviedol, že v polovici septembra roku 2009 vymenili
navrhovateľovi odtokové potrubie zo záchod. Potrubie bolo upchaté. Záchodová misa aj pisoár boli

poškodené. Boli prasknuté a zlomené. Ďalej robil stavebné úpravy v kúpeľni navrhovateľa. Opravovali
sa tiež obklady, ktoré boli poškodené. Zasklili aj 4 okenné krídla.

Svedkyňa Q. J., manželka navrhovateľa na pojednávaní dňa 11.11.2010 uviedla, že odporca prišiel sám
za navrhovateľom s tým, že sa chcel nasťahovať do prázdneho domu. Potom účastníci uzavreli písomnú

zmluvu, ktorú vyhotovil navrhovateľ. Odporca ju podpísal a navrhovateľ odovzdal kľúče odporcovi.
Tvrdila, že odporca zapchal odpadové zariadenie na toalete, pričom ona spolu s E. odtokové zariadenie
vyčistili. Potrubie pretlačil B. C.. Až keď sa odporca so svojou matkou odsťahovali, tak sa všetko vyčistilo
a prerobilo. Pisoár a záchodová misa keď odchádzali boli poškodené. Záchodová misa bola odlomená.
Boli rozbité 4 okná.

Svedok B. C. na pojednávaní dňa 9.12.2010 uviedol, že niekedy na jeseň roku 2008 ho zastavila
manželka navrhovateľa s tým, že majú problém, lebo sa jej zapchala záchodová misa. On dal potom
hadicu do záchodovej misy, tlakom to potlačil a zápcha povolila. Nevšimol si, že by ten záchod bolpoškodený. Môže sa stať, že Keď sa veľa papieru nahádže do záchodu tak sa potrubie upchá. Nepamätá
si, že by opätovne čistil odpadové potrubie na tomto záchode.

Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že v júni roku 2008 sa R. F. matka odporcu
ústne dohodla s navrhovateľom o tom, že od 1.7.2008 si zoberie do prenájmu jeho prázdny rodinný dom
a že tam bude bývať spolu so synom. Taktiež sa dohodli na tom, že bude pravidelne platiť mesačné
nájomné vo výške 56.000 forint s tým, že platba obsahuje aj zálohové platby za elektrinu, plyn a vodu.
Kľúče od domu v júni roku 2008 odovzdal navrhovateľ k rukám R. F.. R. F. bola tá, ktorá pravidelne

mesačne poukazovala platby z titulu nájomného na účet v OTP banke v Balašských Ďarmotách. R. F.
spolu so svojím synom, teda odporcom bývala v predmetnom rodinnom dome od 1.7.2008 do 1.7.2009.
Opravy v rodinnom dome sa uskutočnili v polovici septembra 2009. Odporca uznal, že rozbil jedno okno
na dome. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa R. F.. Svedok T. E. potvrdil tú skutočnosť, že pisoár a
toaleta neboli rozbité, keď odporca spolu s R. F. z domu navrhovateľa odchádzali. Písomnú dohodu o
nájme rodinného domu č. súpisné 46 uzavreli dňa 1.7.2008 účastníci.

Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ ponecháva nájomcovi vec, aby ju dočasne (v
dojednanej dobe) užíval, alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva

nájomcovi za nájomné byt do užívania a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania; nájomná
zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde
k dohode možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil poručením právnej povinnosti.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Zákon neustanovuje
písomnú formu ako podmienku platnosti nájomnej zmluvy. Nájomnú zmluvu k bytu možno uzavrieť aj
ústne, prípadne konkludentne (mlčky). Z vykonaného dokazovania v danom prípade nesporne vyplýva,
že zmluvou o nájme bytu v rodinnom dome č. súpisné 46 v Obci Opatovská Nová Ves s navrhovateľom

uzavrela R. F. a nie odporca. Túto zmluvu uzavrela ústne v roku 2008, čomu nepriamo nasvedčujú aj
tie skutočnosti, že navrhovateľ kľúče od predmetného rodinného domu odovzdal odporkyni a odporkyňa
mu pravidelne poukazovala platby za nájomné. Ak by aj súd pripustil, že nájomný vzťah vznikol aj medzi
navrhovateľom a odporcom, je nesporné, že medzi R. F. a odporcom existovala dohoda, že nájomné,
ktoré obsahovalo aj zálohové platby za elektrinu, plyn a vodu bude platiť navrhovateľovi R. F.. Ak by aj

k takejto dohode medzi odporcom a R. F. nedošlo ústne, stalo sa tak konkludentne, pretože ako už bolo
povedané R. F. tieto platby pravidelne zasielala navrhovateľovi. Potom ak je navrhovateľ toho názoru,
že z titulu úhrady nájomného, alebo nedoplatkov za elektrinu a plyn jemu niečo dlhované, pasívne vecne
legitimovaná na podanie takéhoto návrhu je R. F. a nie odporca. Vzhľadom na uvedené, potom súd v
tejto časti návrh navrhovateľa pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácii odporcu v spore zamietol. Čo

sa týka náhrady škody tu súd poukazuje na to, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za
škodu sú poručenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou ako aj zavinenie. V danom prípade okrem poškodenia (rozbitia) jedného okna
nepreukázal navrhovateľ súdu, že by vzniknutú škodu mu spôsobil práve odporca. Súd poukazuje aj
na pomerne dlhú dobu od odchodu odporcu z rodinného domu (1.7.2009) a následne vykonaných

opráv (polovica septembra 2009). Naopak svedok T. E. potvrdil, že keď odporca z domu odchádzal
pisoár ani toaleta neboli rozbité. Upchaté kanalizácie bolo problémom počas celého užívania rodinného
domu navrhovateľa odporcom a R. F.. Ak by aj bolo zapchaté kanalizačné potrubie navrhovateľ ničím
nepreukázal, že by toto potrubie zapchal práve odporca. Za zasklievanie 4 okien navrhovateľ zaplatil
62,97 Eur z toho potom vychádza, že zasklenie 1 okna predstavovalo čiastku 15,74 Eur. Keďže sám

odporca uznal, že túto škodu (rozbitie 1 okna) svojim konaním navrhovateľovi spôsobil on, v tejto
časti považoval súd návrh navrhovateľa za dôvodný. Odporca sa dostal do omeškania so svojim
plnením potom, ako ho navrhovateľ vyzval ústne na plnenie, teda od 6.10.2009. Vo zvyšku súd návrh
navrhovateľa v časti o náhradu škody zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. a ô 151 ods. 2 O. s. p.
Odporca mal neúspech len v pomere nepatrnej časti a preto mu v súlade s ustanovením § 142 ods.
3 vznikol nárok na náhradu trov konania. Trovy konania však písomne v lehote 3 dní nevyčíslil a teda
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nevyplývalo, žeby mu vznikli trovy konania, súd vyslovil, žeodporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Tomuto rozhodnutiu nebráni ani tá skutočnosť, že výrok
prisudzujúci trovy konania (nevyčíslené) bol vyhlásený v rámci rozsudku, pretože rozhodnutie o trovách
konania má v takomto prípade povahu uznesenia. Uznesením je súd viazaný len čo bolo vyhlásené,

pokiaľ to zákon neupravuje inak. V danom prípade však právna úprava uvedená v § 151 ods. 2 O. s.
p. predstavuje ďalšiu výnimku zo zásady, že súd je viazaný vyhláseným uznesením (§ 170 ods. 1 O. s.
p.) a umožňuje v písomnom vyhotovení rozsudku uviesť namiesto prisudzujúceho vyhláseného výroku,
výrok o nepriznaní rov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v 4 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.