Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. júl 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314204214
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8314204214.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobkyne W. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W. G. XXX, právne zastúpenej JUDr. Miloš Kunec, advokát so sídlom Strojárska
3995/113, Snina, proti žalovaným 1/ Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, U., 2/ Y. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, U., obaja právne zastúpení JUDr. Ľuba Berezňaninová, advokátka
so sídlom Hlavná 45, Prešov, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovaným priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 07.04.2014 domáhala určenia neplatnosti

darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, medzi účastníkmi: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX,
U., a Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, U., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam: pozemok- par.č. W. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria, o výmere 705 m2 a
rodinný dom -súp.č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX/XX- všetky nehnuteľnosti sú evidované na LV
č. XXXX, pre okres U., obec U., kat. územie U., zapísané Okresným úradom U., Katastrálny odbor.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalovaní v 1. a 2. rade ako kupujúci kúpnu

zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam: par.č. W. XXXX/
XX- zastavané plochy a nádvoria, o výmere 705 m2 a rodinný dom súp.č. XXXX, postavený na
parc. č. W. XXXX/XX, všetky nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXXX, pre okres U., obec U.,
kat. územie U., zapísané Okresným úradom U., Katastrálny odbor. Touto zmluvou nadobudli žalovaní
predmetnú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva, v pomere 1/2 a 1/2. Nakoľko boli obaja
kupujúci ženatí a ich manželky neboli na predmetnej zmluve vyznačené ako vedľajšie účastníčky,
nadobudli túto nehnuteľnosť za trvania manželstva rovnako do bezpodielového spoluvlastníctva, pričom

žalobkyňa podľa jej tvrdení sa rovnako podieľala na financovaní kúpy ako jej vtedajší manžel Y. W.,
nar. XX.XX.XXXX, preto sa považovala za bezpodielovú spoluvlastníčku 1/2 nehnuteľnosti. Zákon
vymedzuje predmet BSM tak, že ho tvorí ,,všetko čo môže byť predmetom vlastníctva", pričom ide
o majetok, ktorý nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Nadobudnutú nehnuteľnosť
užívali spoločne žalobkyňa spolu so žalovaným v 1. rade a s ich deťmi a rovnako žalovaný v 2. rade
spolu s manželkou. Žalobkyňa sa podieľala na rekonštrukcii, na zariadení predmetnej nehnuteľnosti
a znášala náklady na bývanie v predmetnom rodinnom dome v súlade s § 144 OZ. Vzťahy medzi

žalobkyňou a žalovaným v l. rade sa časom naštrbili, čo viedlo v konečnom dôsledku k tomu, že
žalobkyňa podala na príslušnom súde návrh na rozvod manželstva, a to dňa 03.05.2012. Žalovaný hneď
ako sa dozvedel túto skutočnosť spolu so svojim otcom rozhodol sa ich spoločný podiel vo výške 1/2
predmetnej nehnuteľnosti previesť darovacou zmluvou do výlučného vlastníctva jeho otca Y. W., nar.XX.XX.XXXX, a to bez vedomia žalobkyne. Dňa XX.XX.XXXX sa spolu s otcom dostavil na notársky
úrad, kde spísali formou notárskej zápisnice darovaciu zmluvu, ktorou daroval ich spoločný podiel vo
výške 1/2 svojmu otcovi do jeho výlučného vlastníctva. Žalobkyňa o tejto skutočnosti nevedela ak by

o nej vedela nebola by to dovolila. Aj vzhľadom na to, že túto skutočnosť jej zatajil, rozhodla sa ešte v
rámci zachovania manželstva podaný návrh na rozvod vziať späť. Konanie žalovaného v l. rade vykazuje
znaky špekulatívnosti, nakoľko sa rozhodol darovať svojmu otcovi 1/2 predmetnej nehnuteľnosti
práve v čase, keď žalobkyňa podala návrh na rozvod, chcel sa tak vyhnúť tomu, aby v budúcnosti v
prípade rozvodu; nebola nehnuteľnosť predmetom vyporiadania BSM. Manželstvo bolo nakoniec kvôli

pretrvajúcim problémom rozvedené rozhodnutím Okresného súdu V., zo dňa XX.XX.XXXX,sp. zn. XXP/
XXX/XXXX, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa XX.XX.XXXX. V
súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka považuje uzatvorenie tejto darovacej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Špekulatívne
správanie zo strany žalovaného v l. rade vykazuje rozor s dobrými mravmi, nakoľko svoju bývalú
manželku, a teda žalobkyňu pripravil o vlastnícke právo. Žalovaný v 1. rade svojím konaním a

uzatvorením darovacej zmluvy išiel nad rámec svojho oprávnenia v rozpore s § 145 OZ ods. l. Právny
úkon vykonaný bez súhlasu druhého manžela je neplatný podľa § 40a OZ.

3. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 18.07.2014 uviedli, že žalobkyňa na jednej strane namieta náležitosti
kúpnej zmluvy, keďže v nej nie je uvedená na strane kupujúcich a zároveň tvrdí, že na jej kúpu prispela

sumou 10.000,- €. Žalovaní považujú za celkom prirodzenú snahu každého subjektu, ktorý investuje
do kúpy nehnuteľnosti zväčša nemalé finančné prostriedky, aby bol prítomný pri celom prevodnom
procese. Uvedené platí aj v prípade, že kupujúci sú manželmi. Prípadná obrana žalobkyne v tom
zmysle, že bývalému manželovi dôverovala, a preto trebárs nepovažovala za potrebné, aby bola ako
jedna z kupujúcich uvedená na predmetnej zmluve, neobstojí. Akceptovateľnosti takejto ,,výhovorky"

v súdnom konaní bráni najmä ust. § 145 ods. l OZ, na ktoré sa sama žalobkyňa v žalobe odvoláva a
ktoré podmieňuje platnosť právneho úkonu uzatvoreného niektorým z manželov, ktorý sa netýka iba
bežnej veci, súhlasom druhého manžela. Z tvrdení žalobkyne možno usudzovať, že o nadobudnutí
predmetných nehnuteľností žalovanými do podielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX, nemala vedomosť. Ťažko preto mohla ona sama svojimi finančnými prostriedkami

prispieť na jeho kúpu. Ak by to tak skutočne bolo, bola by nepochybne ako kupujúca uvedená na
predmetnej kúpnej zmluve, a to z dôvodu, že by na tom jednoducho mala záujem, a to tak právny, ako
aj morálny. Tvrdenia žalobkyne o tom, že sa podieľala na financovaní kúpy predmetnej nehnuteľností
nie sú pravdivé. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že cena predmetných nehnuteľnosti bola dohodnutá vo
výške 1.100.000,- Sk (36.513, 31 €), teda nie 40.000,- € ako to v návrhu na vyporiadanie BSM uviedla

žalobkyňa. Peňažné prostriedky na kúpu predmetných nehnuteľností zhromaždil žalovaný v 2. rade
tak, že 900.000,- Sk mal svojich vlastných a zvyšných 200.000,- Sk si požičal. Keďže žalovaný v 1.
rade je jediným synom žalovaného v 2. rade, rozhodol sa, že polovicu peňažných prostriedkov na
kúpu nehnuteľností, t.j. sumu 550.000,- Sk, daruje žalovanému v 1. rade, aby mohli byť kupujúcimi
predmetných nehnuteľností tak, že 1/2 získa žalovaný v 1. rade a 1/2 žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 1.

rade tak nadobudol predmetné nehnuteľnosti v rozsahu 1/2 k celku na základe kúpnej zmluvy do svojho
výlučného vlastníctva. Na jej nadobudnutie totiž použil finančné prostriedky, ktoré získal darovaním od
svojho otca. Z uvedeného dôvodu bolo rozhodnutie o ich ďalšej dispozícii výlučne vecou žalovaného v
1. rade. Ak sa teda neskôr rozhodol predmetné nehnuteľností darovať žalovanému v 2. rade (svojmu
otcovi), názor žalobkyne, aj keby o tomto zamýšľanom právnom úkone bola vopred vedela, by nebol mal

a ani nemohol mať, žiaden vplyv na konečné rozhodnutie žalovaného v 1. rade. Na tejto skutočnosti nič
nemení ani to, že uvedenú nehnuteľnosť užívali žalovaný v 1. rade spoločne so žalobkyňou, kým trvalo
ich manželstvo. Navrhli žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi, a to najmä darovacou zmluvou

spísanou formou notárskej zápisnice B. XXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, kúpnou
zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre okres, obec a k.ú. U., zmluvou
o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa XX.XX.XXXX, daňovými
priznaniami žalobkyne za obdobie rokov XXXX, XXXX a XXXX, a žalovaného 1/ za obdobie rokov
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, potvrdením úradu práce, soc. vecí a rodiny, výpismi

z krátkodobých devízových účtov pre fyzické osoby a výpisom z účtu s viazanosťou pre fyzické osoby,
poskytnutím údajov VÚB bankou, kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX spísanou formou notárskej
zápisnice B. XXX/XX B. XXXXX/XX, kreditným avízom zo dňa XX.X.XXXX, potvrdením o výplate
finančných prostriedkov zo dňa XX.X.XXXX, kreditným avízom zo dňa XX.X.XXXX, potvrdením o výplatefinančných prostriedkov zo dňa XX.X.XXXX, pas s vízami K. T., výpisom z LV č. XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, pre okres U., obec W. G., k.ú. W. G. s dátumom vyhotovenia
XX.X.XXXX, výpisom z LV č. XXX pre okres U., obec W., k.ú. W., vyhotoveného dňa XX.X.XXXX,

výpisom z LV č. XXXX pre okres U., obec U., k.ú. U. vyhotoveným dňa XX.X.XXXX, úverovou zmluvou
zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou stavebnej sporiteľne VÚB Wűstenrot zo dňa X.XX.XXXX, oznámením o
výplate stavebnej sporiteľne VÚB Wűstenrot zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením o začiatku splácania
úveru stavebnej sporiteľne VÚB Wűstenrot zo dňa XX.XX.XXXX, ukončením zmluvného vzťahu
Wűstenrot stavebnej sporiteľne, a.s. zo dňa XX.XX.XXXX, technickou správou k projektu rekonštrukcie

plynofikácie, dodacím listom, fakturáciou, rozpočtom, výsluchom strán sporu a svedkov a zistil
nasledovný skutkový stav veci.

5. Darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice B. XXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX dňa
XX.XX.XXXX žalovaný 1/ daroval svoj podiel nehnuteľnosti dom č. XXXX s príslušenstvom evidovaný
v meste U., ako aj pozemok, na ktorom je stavba postavená, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na

LV č. XXXX k.ú. U., obec U., pod H. parc. S.-W. XXXX/XX so stavbou (dom) č. XXXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 705 m2, kde na podiel pripadá výmera 353 m2, stavba - dom č. XXXX na
pozemku parc. S.-W. XXXX/XX, pod X. X v podiele 1-ica v pomere k celku v celosti v pomere k svoju
spoluvlastníckemu pomeru svoju otcovi žalovanému 2/ v celosti do jeho výlučného vlastníctva.

6. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX predávajúci T. R., T. J., T. B., predali nehnuteľnosti: parc. W.
XXXX/XX o výmere 705 m2 zastavaná plocha a rodinný dom č. XXXX s príslušenstvom, postavený na
parc. W. č. XXXX/XX, nachádzajúci sa v k.ú. U. zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra U.
- Katastrálny úrad L. na LV č. XXXX, kupujúcim žalovaným do podielového vlastníctva každému 1 bez
tiarch za kúpnu cenu 1 100 000 SK. Kupujúci sa zaviazali dohodnutú kúpnu cenu predávajúcim zaplatiť

v celosti v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy.

7. Zmluvou o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX veriteľ T. R. poskytol pôžičku na kúpu rodinného domu vo
výške 200 000 Sk na dobu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX žalovaným, ktorí sa zaviazali spoločne a
nerozdielne vrátiť celú sumu pôžičky v dohodnutom termíne.

8. Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa XX.XX.XXXX T. R. prijal od žalovaného 2/ 900 000
Sk ako zálohu za dom LV č. XXXX.

9. Žalobkyňa vypovedala tak, že počas manželstva s manželom kúpili dom spoločne s jeho rodičmi s

tým, že sa dohodli, že každý prispeje polovičnou sumou. Tak isto na výdavky spojené s rekonštrukciou
domu mali platiť spoločne. Keď bol podaný návrh na rozvod zistila, že dom bol už prevedený. Dom bol
prevedený počas trvania manželstva. Nikto jej o tom nič nepovedal.

10. Žalovaný 1/ vypovedal tak, že čo sa týka kúpy domu s tým nápadom prišiel jeho otec, lebo bol

dom na predaj. So svojimi rodičmi sa dohodol, že rodičia kúpia dom a on vezmem pôžičku na plyn a
podmienka rodičov bola v tom, že pokiaľ oni kúpia dom, že polovicu prepíšu na neho z toho dôvodu, aby
mal nejakú čiastku. To bolo darovanie jeho rodičov, táto čiastka. Mimo kúpnej zmluvy nebola uzavretá
ďalšia darovacia zmluva. Ten dom kupovali jeho rodičia. Účastníkom zmluvy bol aj on. Otec spísal
zmluvu s tým, že on šiel podpísať zmluvu. Bolo to rozhodnutie jeho rodičov, že polovica domu ide na

neho. Otec dom kúpil a dal na neho polovičku. Bolo to hneď ako sa vyplácal dom. Kúpnu zmluvu
podpísal, ale finančne sa nepodieľal na kúpe domu. Bolo tak dohodnuté s jeho rodičmi. Rodičia mu
jednu polovicu z domu darovali ústne. Bola to zmluva medzi jeho rodičmi s pôvodnými vlastníkmi.

11. Žalovaný 2/ vypovedal tak, že pôvodne bývali na sídlisku v trojizbovom byte, ale nakoľko už ich

bolo 5 ľudí, tak sa rozhodol, že kúpi dom. Našiel na inzeráte ponuku, potom sa porozprával so synom,
či by šiel s nimi bývať. Syn povedal, že áno. S manželkou sa dohodli, nakoľko sa jedná o jediného
syna, jediného dediča po ňom, že manželka svoju čiastku dá na syna a preto bol udávaný iba on a
jeho syn na kúpno-predajnej zmluve. Všetky finančné prostriedky za dom platil žalovaný 2/. Nevesta
sa nepodieľala žiadnou sumou, čo sa týka kúpy domu, lebo v tom čase boli 4 roky zosobášení, nikde

nerobili, tak nemohli mať peniaze na kúpu domu. Z toho dôvodu neudal na zmluvu ani manželku, ani
žalobkyňu, lebo to bola čisto kúpa jeho, aby sa necítili ako v cudzom, tak dal ako spoluvlastníka tiež
syna. Oni sa na kúpe domu finančne vôbec nepodieľali.12. Svedkyňa O. W., švagriná žalovaného 2/ a teta žalovaného 1/ uviedla, že jej sestra v roku XXXX ju
požiadala, či by jej nemohla požičať 100.000,- Sk, lebo išli kupovať byt. To bola ústna dohoda, že do
roka peniaze vráti. Lenže ona nemala času prísť po peniaze, lebo podnikala, tak poslala svojho syna aj

s rodinou, aby jej peniaze doniesli. Syn s manželkou a dieťaťom prišli k nim na víkend a ona tie peniaze
po synovcovi poslala sestre. Peniaze do roka vrátila a tým sa to skončilo. Peniaze jej doniesli synovec
s rodinou.

13. Svedok K. T., švagor žalovaného 2/ a ujo žalovaného 1/ uviedol, že sestra pýtala od neho 100.000,-

Sk, asi v roku XXXX. Sestre dal 100.000,- Sk a ona mu ich splácala mesačne. Celú sumu mu
vrátila. Peniaze mu vrátila asi o dva roky. Sestra tieto peniaze potrebovala na kúpu domu, alebo na
rekonštrukciu.

14. Svedok T. R. uviedol, že žalovaný 2/, ktorého pozná ako zákazníka, prejavil záujem o odkúpenie
rodinného domu po jeho rodičoch, kde predávajúcimi boli jeho súrodenci. Okrem toho, že prejavil túto

skutočnosť, tak mal aj finančný problém, nemal plnú čiastku, takže sa dohodli na tom, že mu požičia
peniaze s tým, že v priebehu ďalších dvoch, alebo troch mesiacov mal prisľúbené, že mu ich vráti,
čo sa aj stalo skutočnosťou a celá kúpa rodinného domu prebehla bez problémov. Jeho súrodenci boli
spokojní. Dlh mu vyrovnal. Bolo to asi 110.000,- Sk. Čo sa týka sumy a času, kedy to bolo sa nepamätá,
pretože má toho strašne veľa, ale vie, že sa to uskutočnilo tak, ako sa dohodli a bolo to absolútne bez

problémov. Žalovaný 1/ s tým nemal spoločné, videl ho, raz prišiel s otcom v doprovode, ale nič s tým
nemal určite s touto záležitosťou. Požičiaval peniaze výlučne žalovanému 2/.

15. Svedkyňa P. X., matka žalobkyne uviedla, že v roku XXXX, dcéra jej naznačila, že uvažujú kúpiť dom
spoločne. Vtedy jej poskytla, dala do rúk peniaze 480.000,- Sk. Ako oni hospodárili, kde tie peniaze

dali, nevie, lebo k ním nechodila na návštevy. Kúpili dom, nebol obývaný. Po kúpe domu jej manžel
chodil a im pomáhal bez nároku na náhradu. Bola pri tom iba dcéra žalobkyňa a ona keď jej dávala
peniaze. Mala dvoch starých rodičov, ktorých pochovala. Otec zomrel v roku XXXX a mama zomrela
v roku XXXX. Peniaze neboli dedené. Nejaká časť peňazí jej ostala po rodičoch a druhá si pomáhala
zo svojho čo má doma, čo ušetrí.

16. Z výpisov z krátkodobých devízových účtov pre fyzické osoby vedených vo Všeobecnej úverovej
banke, a.s. vyplýva, že na účte č. XXXXXXXXXX mal žalovaný 2/ zostatok ku dňu 02.07.2002 5687,43
USD, teda 252 089,64 Sk, na účte č. XXXXXXXXXX 3250,37 USD 144 069,39 Sk, na účte č.
XXXXXXXXXX ku dňu 31.12.2001 4400,85 USD 208 327,44 Sk a z krátkodobého účtu s viazanosťou

pre fyzické osoby vedeného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. vyplýva, že na účte č. XXXXXXXXXX
mal žalovaný 2/ zostatok ku dňu 04.09.2002 51 200, 33 Sk.

17. Z potvrdenia VÚB banky zo dňa 17.06.2015 vyplýva, že účet č. XXXXXXXXXX bol zrušený dňa
02.01.2002, č. XXXXXXXXXX dňa 07.07.2003, č. XXXXXXXXXX dňa 02.01.2003.

18. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny V. zo dňa 20.09.2017 vyplýva, že žalobkyňa
poberala rodičovský príspevok od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume 3790 Sk.

19. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou žalovaný 1/ (bývalý manžel

žalobkyne) previedol svoj spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu a pozemku na žalovaného 2/
(svojho otca). Nehnuteľnosti nadobudli kúpou žalovaní za trvania manželstva žalobkyne a žalovaného
1/ a podľa tvrdenia žalobkyne mal spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ patriť do ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný 1/ spoluvlastnícky podiel bez jej vedomia
a súhlasu previedol do vlastníctva žalovaného 2/. Na tunajšom súde sa vedie medzi žalobkyňou a

žalovaným 1/ konanie o vyporiadanie BSM, ktoré je v súčasnosti prerušené do právoplatného skončenia
predmetnej veci. V tomto konaní žalobkyňa uplatnila voči žalovaným námietku relatívnej neplatnosti
právneho úkonu - darovacej zmluvy, ktorou žalovaný 1/ scudzil spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti.

20. Rozsudkom zo dňa 25.10.2017 súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho

záujmu na určovacej žalobe. Na odvolanie žalobkyne odvolací sud zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že na podanej žalobe je naliehavý právny
záujem - súd nemôže otázku platnosti zmluvy medzi žalovanými riešiť v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože žalovaný v 2. rade nie je stranou konania ovyporiadanie BSM a rozsudok sa na neho nebude vzťahovať. Prípadné určenie neplatnosti zmluvy
umožní súdu prejednávajúcemu vyporiadanie BSM prejudiciálne rozhodnúť, že nehnuteľnosť zapísaná
ako vlastníctvo jedného z manželov, v skutočnosti patrí do BSM. Uložil súdu prvej inštancie sa žalobou

meritórne zaoberať a zistiť, či sú dané tvrdené dôvody neplatnosti zmluvy a v závislosti od toho
rozhodnúť.

21. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

22. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať

každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

23. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za

platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

24. Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia
§ 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho
vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená
osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá,

je právny úkon neplatný od svojho začiatku, t.j. ex tunc. Dovolaním sa relatívnej neplatnosti nastane
stav, ktorý bol pred tým, ako bol neplatný úkon urobený. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný
právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom
právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto
právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí

relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať
k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu
neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou
žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní
pred súdom. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej

ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu
neplatnosť.

25. V danom prípade sa žalobkyňa dovoláva neplatnosti právneho úkonu, ktorým žalovaný 1/ bez jej
súhlasu previedol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na svojho otca, žalovaného 2/. Urobila tak

podaním tejto žaloby dňa 07.04.2014, pričom do sféry žalovaných sa námietka dostala až okamihom
doručenia žaloby dňa 09.07.2014.

26. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je bežnou vecou. Pojem „bežná vec“ nie je v
Občianskom zákonníku definovaná, preto pri posudzovaní či ide o vec bežnú alebo nie, treba vychádzať

z okolností konkrétneho prípadu s prihliadnutím na povahu a hodnotu veci ako aj účel, na ktorý slúži a
pod. V zmysle ustálenej súdnej praxe predaj alebo darovanie nehnuteľnosti za bežnú vec považovať
nemožno a ak k tomu dôjde vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá je spoločným majetkom manželov, vyžaduje
sa k platnosti takéhoto právneho úkonu súhlas ich oboch. Pokiaľ takýto súhlas jedným z nich nebol daný,
považuje sa právny úkon urobený druhým manželom za relatívne neplatný.

27. V konaní nebolo sporné, že počas trvania manželstva žalobkyne a žalovaného 1/, keďže manželmi
boli od XX.XX.XXXX až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené dňa
XX.XX.XXXX, bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaní ako kupujúcinadobudli do spoluvlastníctva dom a pozemok. Ďalej nebola sporná ani skutočnosť, že darovacou
zmluvou dňa XX.XX.XXXX, žalovaný 1/ previedol svoj podiel na žalovaného 2/.

28. Žalobkyňa v spore tvrdila, že na prevod spoluvlastníckeho podielu svoj súhlas žalovanému 1/ nedala
(o prevode dokonca ani nemala vedomosť), ktoré tvrdenie žalovaní nepopierali.

29. Žalovaný 1/ nemal k prevodu podielu súhlas žalobkyne. Žalovaní však tvrdili, že nehnuteľnosť
nepatrila do BSM žalobkyne a žalovaného 1/, ale bola v podielovom spoluvlastníctve žalovaných,

pretože bola obstaraná z prostriedkov patriacich žalovanému 2/.

30. Treba vychádzať zo zásady, že veci nadobudnuté za trvania manželstva patria do BSM manželov
a pokiaľ niektorý z nich tvrdí, že veci do BSM nepatria, je na ňom, aby toto svoje tvrdenie preukázal
hodnoverným spôsobom.

31. Z dôkazov, vykonaných v tomto spore vyplynulo, že kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX
predávajúci T. R., T. J., T. B., predali nehnuteľnosti: parc. W. XXXX/XX o výmere 705 m2 zastavaná
plocha a rodinný dom č. XXXX s príslušenstvom, postavený na parc. W. č. XXXX/XX, nachádzajúci sa
v k.ú. U. zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra U. - Katastrálny úrad L. na LV č. XXXX,
kupujúcim žalovaným do podielového vlastníctva každému 1/2 bez tiarch za kúpnu cenu 1 100 000

SK. Kupujúci sa zaviazali dohodnutú kúpnu cenu predávajúcim zaplatiť v celosti v hotovosti pri podpise
kúpnej zmluvy.

32. Kúpna cena nehnuteľnosti bola 1 100 000 Sk. Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa
XX.XX.XXXX T. R. prijal od žalovaného 2/ 900 000 Sk ako zálohu za dom LV č. XXXX.

33. Z výpisov z krátkodobých devízových účtov pre fyzické osoby vedených vo Všeobecnej úverovej
banke, a.s. vyplýva, že na účte č. XXXXXXXXXX mal žalovaný 2/ zostatok ku dňu 02.07.2002 5687,43
USD, teda 252 089,64 Sk, na účte č. XXXXXXXXXX 3250,37 USD 144 069,39 Sk, na účte č.
XXXXXXXXXX ku dňu 31.12.2001 4400,85 USD 208 327,44 Sk a z krátkodobého účtu s viazanosťou

pre fyzické osoby vedeného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. vyplýva, že na účte č. XXXXXXXXXX
mal žalovaný 2/ zostatok ku dňu 04.09.2002 51 200, 33 Sk.

34. Z potvrdenia VÚB banky zo dňa 17.06.2015 vyplýva, že účet č. XXXXXXXXXX bol zrušený dňa
02.01.2002, č. XXXXXXXXXX dňa 07.07.2003, č. XXXXXXXXXX dňa 02.01.2003.

35. Žalovaní preukázali, že žalovaný 2/ mal pred kúpou nehnuteľnosti k dispozícii finančné prostriedky
vo výške 655 686,80 Sk. Účty, na ktorých boli uložené finančné prostriedky boli zrušené v roku XXXX
a XXXX, pred uzavretím kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX.

36. Zo svedeckej výpovede O. W., sestry matky žalovaného 1/, mal súd preukázané, že v roku 2003
požičala 100 000 Sk za účelom kúpy domu matke žalovaného 1/. Svedkyňa vypovedala, že peniaze
odovzdala žalobkyni a žalovanému 1/ a títo jej aj požičané peniaze od sestry vrátili. Súd uveril výpovedi
tejto svedkyne, pretože žalobkyňa nepopierala, aby peniaze od svedkyne spolu so žalovaným 1/
prevzali.

37. Svedok K. T., brat matky žalovaného 1/, vypovedal síce, že 100 000 Sk požičal svojej sestre v roku
XXXX, avšak s poukazom na ďalšiu skutočnosť, keď vypovedal, že to boli prostriedky na kúpu alebo
rekonštrukciu domu, súd uveril jeho svedeckej výpovedi a mal za to, že išlo o požičanie finančných
prostriedkov vo výške 100 000 Sk na kúpu nehnuteľnosti v roku XXXX, pretože nebolo preukázané, aby

v roku XXXX matka žalovaného 1/ kupovala dom.

38. Dňa XX.XX.XXXX bola síce uzavretá zmluva o pôžičke medzi T. R. a žalovanými, predmetom
ktorej bolo poskytnutie sumy vo výške 200 000 Sk na kúpu rodinného domu. T. R. reálne neodovzdal
žalovaným sumu vo výške 200 000 Sk, ale iba žalovanému 2/. Pôžička je reálny kontrakt. Keďže

zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej platnému uzavretiu zákon vyžaduje i
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Z uvedeného dôvodu, že nedošlo k reálnemu
odovzdaniu peňazí žalovanému 1/, je zmluva o pôžičke v časti medzi veriteľom a dlžníkom žalovaným1/neplatná. Svedok T. R. vypovedal, že v zmluvnom vzťahu bol výlučne so žalovaným 2/ a tento mu aj
požičanú sumu vrátil. Tvrdenia žalobkyne o vrátení sumy 200 000 Sk T. R. z úverovej zmluvy uzavretej
medzi Stavebnou sporiteľňou VÚB Wustenrot, a.s. a žalobkyňou a žalovaným 1/, boli vyvrátené dôkazmi

predloženými žalovanými, a to oznámením stavebnej sporiteľne zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého je
zrejmé, že finančné prostriedky boli použité na plynofikáciu rodinného domu.

39. Spolu s finančnými prostriedkami pochádzajúcimi z účtov žalovaného 2/ vo výške 655 686,80 Sk
a požičanými od vyššie uvedených svedkov vo výške 400 000 Sk, bolo preukázané, že žalovaný 2/

disponoval finančnými prostriedkami na kúpu nehnuteľnosti vo výške 1 055 686,80 Sk.

40. Vzhľadom na vek žalovaného 2/ a zároveň tvrdil, že podnikal, čo nebolo v konaní spochybnené, súd
mal za to, že mohol disponovať aj zvyšnou čiastkou do rozdielu časti ceny nehnuteľnosti 1 100 000 Sk,
teda sumou 44 313,20 Sk.

41. Dňa XX.XX.XXXX T. R. prijal od žalovaného 2/ 900 000 Sk. Súd mal tak preukázané, že časť
kúpnej ceny nehnuteľnosti dňa XX.XX.XXXX vyplatil iba žalovaný 2/ a to zo svojich prostriedkov. Túto
skutočnosť možno vyvodiť aj z toho, že na príjmovom pokladničnom doklade je uvedený iba žalovaný 2/.

42. Na základe vyššie uvedených skutočnosti súd dospel k záveru, že celú časť kúpnej ceny

nehnuteľnosti 1 100 000 Sk vyplatil žalovaný 2/, tieto finančné prostriedky mal z vlastných zdrojov, neboli
to prostriedky žalovaného 1/ ani žalobkyne ani prostriedky patriace do ich BSM.

43. Svedkyňa P. X., matka žalobkyne uviedla, že v roku XXXX dala žalobkyni do rúk peniaze 480.000,-
Sk. Bola pri tom iba žalobkyňa a ona keď jej dávala peniaze. Mala dvoch starých rodičov, ktorých

pochovala. Otec zomrel v roku XXXX a mama zomrela v roku XXXX. Peniaze neboli dedené. Nejaká
časť peňazí jej ostala po rodičoch a druhá si pomáhala zo svojho čo má doma, čo ušetrí.

44. Súd neuveril svedeckej výpovedi matky žalobkyne, že jej poskytla sumu vo výške 480 000 Sk za
účelom kúpy nehnuteľnosti, z toho dôvodu, že nepreukázala žalobkyňa žiadnymi dôkazmi, aby reálne

jej matka takouto sumou disponovala. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že pokiaľ by skutočne matka
žalobkyne darovala sumu vo výške 480 000 Sk za účelom kúpy nehnuteľnosti, je nepochopiteľné z
akého dôvodu, by žalobkyňa netrvala na tom, aby bola aj ona uvedená ako kupujúca na kúpnej zmluve
a následne ako vlastníčka nehnuteľnosti, keďže by išlo takmer o polovicu kúpnej ceny nehnuteľnosti.
Túto skutočnosť žalobkyňa súdu neozrejmila.

45. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol, pretože mal za to, že nehnuteľnosť bola nadobudnutá z
finančných prostriedkov žalovaného 2/. Žalobkyňa nepreukázala, že by nehnuteľnosť bola obstaraná aj
z prostriedkov patriacich do BSM resp. jej výlučných prostriedkov.

46. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovaným
ako úspešným stranám sporu priznal náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni.

47. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.