Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/251/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115229006
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1115229006.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobkyne: Š.

A., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: E. Č. L. XXX, zastúpenej: Mgr. Peter Voloch, advokát,
sídlo: Čáčovská 305, 905 01 Senica, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej strane súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 09.11.2015 doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.11.2015 žiadala zaviazať
žalovanú na zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy vo výške 2.328,30 EUR s príslušenstvom,
a to titulom rozhodnutia o väzbe v konaní, v ktorom bola neskôr žalobkyňa oslobodená spod obžaloby.

Žalobu odôvodnila tým, že uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn.
K. XX/XX zo dňa 05.08.2010 bola žalobkyňa vzatá do väzby. Ďalším uznesením sudcu pre prípravné
konanie Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. K. XX/XX zo dňa 27.10.2010 súd rozhodol o prepustení
žalobkyne z väzby. Vo väzbe tak žalobkyňa strávila spolu 86 dní. Rozsudkom Okresného súdu Veľký
Krtíš sp.zn. XT XXX/XXXX-XXX zo dňa 22.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 14.06.2012, bola žalobkyňa spod obžaloby oslobodená. Krajský súd v Banskej Bystrici svojim
uznesením sp.zn. XTo XX/XX zo dňa 14.06.2012 odvolanie okresného prokurátora zamietol, čím sa

oslobodzujúci prvostupňový rozsudok stal právoplatným. V súlade s § 15 zákona č. 514/2003 Z.z.
žalobkyňa dňa 23.11.2012 doručila Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, kde bola zaevidovaná pod číslom 28996/2012/34 a neskôr vedená pod
číslom 17345/2013/34. Túto žiadosť Ministerstvo spravodlivosti SR vybavilo svojim oznámením číslo
17345/2013/34 zo dňa 10.06.2013 tak, že žiadosti nebolo vyhovené. Ministerstvo spravodlivosti SR
nevyhovenie žiadosti žalobkyne odôvodnilo tým, že podľa neho nebolí preukázané podmienky pre vznik
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobkyňa žalobou uplatnila náhradu nemajetkovej

ujmy vo výške 2 068,30 EUR ako aj náhradu skutočnej škody vo výške 260,- EUR spočívajúcu v trovách
právneho zastúpenia.
2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k veci zo dňa 16.04.2018 uviedla, že neuznáva nárok
žalobkyne, pretože nedošlo ku kumulatívnemu naplneniu zákonných podmienok obsiahnutých v § 8 ods.
5 zákona č. 514/2003 Z. z. resp. z dôvodu, že v danom prípade bola naplnená zákonom negatívne
vymedzená podmienka obsiahnutá v § 8 ods. 6 písm. a) vyššie uvedeného zákona a zároveň žalovaná
neuznávanárokžalobkyneajzdôvoduneexistencieškody.Rovnakoajztohtodôvodubymalsúdžalobu

zamietnuť v celom rozsahu. Žalovaná poukázala na rozhodnutia Krajských súdov v Trenčíne zo dňa
17.07.2014 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, Žiline zo dňa 26.11.2014 sp. zn. X C., ktoré rozhodli v obdobných
prípadoch. Poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš , ktorý v odôvodnení uznesenia sp.
zn. K. zo dňa 05.08.2010, ktorým bola žalobkyňa vzatá do väzby, uviedol, že „...keďže existuje dôvodnépodozrenie, že v prípade ponechania na slobode by obvinení pôsobili na svedkov a to najmä na F. Q. T.
J. L., aby vypovedali v rozpore so skutočnosťou a tým spôsobili nesprávne zistenie skutkového stavu,
dospel sudca ‚ k záveru, že vzhľadom na vyššie uvedené konkrétne skutočnosti sú dané dôvody väzby

podľa § 71 ods.1 písm. b/ Trestného poriadku. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva aj existencia
dôvodnej obavy, že ak by boli obvinení ponechaní na slobode, budú pokračovať v trestnej činnosti a
preto je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Na základe uvedeného mala
žalovaná za to, že existoval v čase rozhodovania o väzbe zákonný dôvod na nariadenie tzv. kolúznej
a preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a

to pre zavinené konania samotnej žalobkyne. Žalovaná upozornila na tú skutočnosť, že pri zavinení
väzby poškodeným postačuje aj nevedomá nedbanlivosť, nakoľko zákon č. 514/2003 Z. z. nevyžaduje
konkrétnu formu zavinenia. Dôvodnosť nariadenia väzby voči žalobkyni možno potvrdiť aj aplikáciou
ústavnoprávneho testu proporcionality. Ten sa uplatňuje v prípade, kedy sa do protichodného postavenia
dostanú dve ústavou garantované práva a kedy ochranou jedného dochádza automaticky k porušeniu
druhého práva. V tomto prípade sa do konfliktu dostalo právo na osobnú slobodu žalobkyne s ochranou

majetku a osobnej slobody poškodených v trestnom konaní ako aj s ochranou verejného záujmu, ktorý
spočíval v ochrane verejnosti pred ďalším páchaním násilných trestných činov. Z nazhromaždených
dôkazných materiálov v rámci prípravného konania jednoznačne vyplynula nutnosť nariadenia väzby
vočižalobkyni.Nazákladedoposiaľuvedenéhozastávalažalovanánázor,žežalobkyňasiväzbuzavinila
sama, dôsledkom čoho došlo k negatívnemu naplneniu § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. a

týmkvylúčeniuúspešného uplatnenia nárokuztitulurozhodnutiaoväzbe. Čosanáhradynemajetkovej
ujmy žalovaná uviedla, že žalobkyňa sa takmer vôbec nevyjadrovala k nepriaznivým následkom, ktoré
mala na nej väzba zanechať. Tvrdenia týkajúce sa obmedzenia osobnej slobody majú čisto všeobecný
charakter. V spojitostí s uvedeným je potrebné poukázať na to, že samotná skutočnosť vykonania väzby
nezakladá vznik nemajetkovej ujmy. Na jej úspešné uplatnenie musí žalobkyňa preukázať, že výkon

väzby sa dotkol jej osobnostných práv a zanechal na nej nepriaznivé následky, čo v tomto prípade
žalobkyňa nepreukázala. K uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody spočívajúcej v trovách
obhajoby trestnom konaní v sume 260.- EUR žalovaná vznik škody rozporovala, teda namietala, že
žalobkyni sa majetok sa o uvedenú sumu v súvislosti s obhajobou v trestnom konaní nezmenšil.
Rovnako žalovaná rozporovala skutočnosť, že si žalobkyňa v tomto konaní uplatnila trovy obhajoby

určené zo zmluvnej odmeny. Poukázala na to, že žalobkyňa skutočnú úhradu vyššie vyčíslených trov
žiadnym spôsobom nepreukázala. Vystavenie faktúry žalobkyni zo strany advokáta ešte neznamená,
že žalobkyňa aj pristúpila k úhrade týchto trov, čím by došlo k reálnemu zmenšeniu jej majetku. Z
predloženejfaktúry,ktorábolaprílohoukžalobe,vyplýva,žežalobkynibolasuma260,-EURfakturovaná
v súlade so zmluvou o poskytovaní právnych služieb zo dňa 25.01.2011, teda ako zmluvná a nie tarifná

odmena. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o tom, že trovy vo výške
260,- EUR jej vznikli práve v súvislosti s rozhodnutím o väzbe sp. zn. K.. Do väzby bola žalobkyňa
vzatá v auguste 2010, pričom Zmluva o poskytovaní právnych služieb uvádzaná na faktúre je zo dňa
25.01.2011. Rovnako faktúra nepreukazuje, že by bola vystavená v súvislostí s trestným konaním sp.
zn. XT/XXX/XXXX.

3.Súdvovecivykonaldokazovanievyjadrenímsporovýchstrán, obsahomlistinnýchdôkazov: návrhom
Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš na vzatie do väzby zo dňa 04.08.2010, uznesením Okresného súdu
Veľký Krtíš sp.zn. K. XX/XX zo dňa 27.10.2010 o prepustení žalobkyne z väzby , rozsudkom Okresného
súdu Veľký Krtíš sp.zn. XTXXX/XXXX-XXX zo dňa 22.02.2012, uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. XTo XX/XX zo dňa 14.06.2012, oznámením MS SR zo dňa 10.06.2013, faktúrou obhajcu

žalobkyni zo dňa 02.11.2012 č. 59 VK12/2010, obsahom spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn.
XT/XXX/XXXX, a zistil skutkový stav zhodný so skutkovými tvrdeniami žalobkyne uvedenými v žalobe.
4. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

5. Podľa § 8 ods. 5 písmeno a) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby,
ak bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie.6. Podľa § 8 ods. 6 písmeno a) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci právo na náhradu škody nevznikne ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia
alebo väzbu zavinila sama.

7. Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4a
11.
8. Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
9. Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
10. Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
11. Podľa § 17 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

12. Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
mociaozmeneniektorýchzákonovnáhradaškodyzahŕňaajnáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie

zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
13. Podľa § 18 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody pred príslušným orgánom.
14. Podľa § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).
15. Podľa citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch

podmienok a to:
1. nezákonné rozhodnutie orgánu štátu
2. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
3. príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.
16. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo

právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného
do 30. júna 2004. Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu
za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom

štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená, a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu
trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti
a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť
začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárokna náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti
(zákonnosti)začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery
prijaté súdnou judikatúrou v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy stále

použiteľné(Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009).
17. Z citovaných ustanovení teda možno dospieť k záveru, že náhrada škody zahŕňa i náhradu trov
konania (v trestnom konaní i trov obhajoby), ale nie bez ďalšieho. V prvom rade i vznik škody spočívajúci
v trovách konania predpokladá reálne zmenšenie majetku poškodeného, v konečnom dôsledku ide
o náhradu skutočnej škody. V druhom rade i škoda spočívajúca v trovách konania musela vzniknúť

v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, rozhodnutím o väzbe, resp. rozhodnutím o treste.
Napokon tak súdna prax (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cz 41/90, uverejnené pod publikačným
číslom 24/1992) ako i samotné znenie § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. ukladajú povinnosť dôsledne
diferencovať, ako jednotlivé rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní a súdu podmienili úkony
obhajoby a určiť rozsah tých úkonov, ktoré boli vyvolané nezákonnými rozhodnutiami.
18. Žalobkyňa si žalobou uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2 068,30 EUR ako aj náhradu

skutočnej škody vo výške 260,- EUR spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia.
19. Čo sa náhrady nemajetkovej ujmy týka, je potrebné vychádzať jednak z § 17 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiťjuinakazároveňjepotrebnévychádzaťajz§17ods.3zákonač.514/2003Z.z.,podľaktorého
výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje. b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo. c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, i) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení Vyššie citované

ustanovenia stanovujú zákonné podmienky, splnením ktorých možno priznať náhradu nemajetkovej
ujmy. Týmito podmienkami sú:
- vznik nemajetkovej ujmy,
- iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením ,
- ujmu nie je možné uspokojiť inak .

20. Súd sa stotožnil s názorom žalovanej , že žalobkyňa sa takmer vôbec nevyjadrovala k nepriaznivým
následkom, ktoré mala na nej väzba zanechať. Tvrdenia týkajúce sa obmedzenia osobnej slobody majú
čisto všeobecný charakter. V spojitosti s uvedeným je potrebné poukázať na to, že samotná skutočnosť
vykonania väzby nezakladá vznik nemajetkovej ujmy. Na jej úspešné uplatnenie musí žalobkyňa
preukázať, že výkon väzby sa dotkol jej osobnostných práv a zanechal na nej nepriaznivé následky,

čo v tomto prípade žalobkyňa nepreukázala. Vznik nemajetkovej ujmy a následne aj výška jej náhrady
sa posudzuje vždy s prihliadnutím na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v spoločenskom uplatnení. Žalobkyňa v žalobe neoznačila ani jeden z uvedených atribútov, ktorý by

mohol byť v konaní predmetom dokazovania, a ktorý by sa týkal priamo výkonu väzby a zároveň
by bol v prospech žalobkyne. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktorý stíha toho
účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd mohol uznať zo pravdivú. Keďže je dôkazné bremeno
inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel, až vo svetle takej dôkaznej situácie, keď

aktívny účastník bezo zbytkov splní si svoju povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú vynikne procesný
zmysel dôkazného bremena, pretože jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých
prípadoch, keď určitá skutočnosť, rozhodná pre výsledok sporu, nebola dokázaná, teda v prípadoch,
keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti týchto skutočností, ale ani
záver o tom, že boli rozhodne nepravdivé. Avšak aj v týchto prípadoch musí rozhodnúť v neprospech

toho účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť (rozsudok
Okresného súdu Košice I zo dňa 30.06.2014 sp. zn. 37C/301/2011) Dôkazné bremeno v prípade
preukazovania vzniku nemajetkovej ujmy spočíva na žalobkyni a žalobkyňa ho v danom prípade
neuniesla.
21. Ďalším žalobkyňou uplatneným nárokom je náhrada majetkovej škody spočívajúcej v trovách

obhajoby v trestnom konaní v sume 260.- EUR. Súd sa stotožnil s názorom žalovanej, ktorá namietala,
že majetok sa o uvedenú sumu v súvislosti s obhajobou v trestnom konaní nezmenšil. Rovnako sa
súd stotožnil s názorom žalovanej, že si žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje trovy obhajoby určené
zo zmluvnej odmeny. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že žalobkyňa skutočnú úhradu vyššievyčíslených trov, žiadnym spôsobom nepreukázala. Vystavenie faktúry žalobkyni zo strany advokáta
ešte neznamená, že žalobkyňa aj pristúpila k úhrade týchto trov, čím by došlo k reálnemu zmenšeniu
jej majetku. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho

zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa
určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody pred príslušným organom. Z predloženej faktúry, ktorá bola prílohou k žalobe,
vyplýva, že žalobkyni bola suma 260,- EUR fakturovaná v súlade so zmluvou o poskytovaní právnych
služieb zo dňa 25.01.2011, teda ako zmluvná a nie tarifná odmena. Tarifná odmena advokáta sa určuje

podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, v zmysle ktorej sa odmena advokáta vypočítava z úkonov
právnej služby. Štát nemôže nahradiť žalobkyni inú odmenu, ktorú vyplatila žalobkyňa advokátovi, na
základe ich súkromnej dohody. Z toho dôvodu súd považuje skutočnú škodu za nepreukázanú. Vyššie
uvedená argumentácia alogicky vychádza z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X C. XXX/XXXX
zo dňa 28.04.2016, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že „s náhradou trov konania ide o zásadu,

že sa priznáva len náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Z uvedeného
pravidla vyplýva, že sa uhrádzajú len účelne, či dôvodne vynaložené náklady v konaní a teda nie všetky
náklady, ktoré účastník v konaní vynaložil. V súvislosti s odmenou za zastupovanie advokátom platí,
že aj v prípade, ak sa klient s advokátom dohodne na zmluvnej odmene, pri určení nákladov konania,
ktorých náhrada sa priznáva proti inej fyzickej či právnickej osobe, sa výška odmeny advokáta určí podľa

ustanovení vyhlášky o tarifnej odmene. Podľa dovolacieho súdu v súlade s uvedenými zásadami niet
dôvodu, aby štát uhrádzal poškodenému v tomto špecifickom prípade náhrady škody všetky náklady,
ktoré vynaložil v trestnom konaní na svoju obhajobu. Bolo by popretím základných predpokladov pre
náhradu škody, aby štát hradil aj náklady spojené so zastúpením, ktoré boli poškodeným vynaložené
bezúčelne“. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o tom, že trovy vo

výške 260,- EUR jej vznikli práve v súvislosti s rozhodnutím o väzbe sp. zn. K.. Do väzby bola žalobkyňa
vzatá v auguste 2010, pričom Zmluva o poskytovaní právnych služieb uvádzaná na faktúre je zo dňa
25.01.2011. Rovnako faktúra nepreukazuje, že by bola vystavená v súvislosti s trestným konaním sp.
zn. XT/XXX/XXXX.
22.Žalobkyňaokremnáhradyškodyanemajetkovejujmyvpeniazochpožadovalaiúrokyzomeškania,a

to tak z majetkovej škody, ako i z uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Úroky z omeškania
požadovala vo výške 5,50 % od 23.05.2013 do zaplatenia. Keďže súd žalobu na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy zamietol, nemohol žalobkyni priznať ani uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania. Vzhľadom na vyššie uvedené , súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v súlade s ustanovením § 255 ods. 1

CSP v zmysle zásady úspechu strany vo veci. Žalovaná strana v mala v konaní plný úspech, náhradu
trov konania si neuplatnila, súd jej preto náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.