Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 27. jún 2021

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Er/1241/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7504898034
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2021:7504898034.3

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast.: JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava,protipovinnému:T.B.,M..XX.XX.XXXX,Q.B.XX/XXX,XXXXXL.,ovymoženieistiny157,33
Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského
úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, v konaní o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.
II. Exekúciu zastavuje.
III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V predmetnej veci bola súdu dňa 18.11.2004 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a to na základe Notárskej zápisnice M. XXXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX zo dňa 13.08.2004

spísanej na Notárskom úrade T.. T. B., M. P. P. Y. XX v Bratislave a to na uspokojenie pohľadávky
oprávneného voči povinnému vo výške 7.940 Sk t.j. 263,55 eur s príslušenstvom. Na podklade takto
predloženého exekučného titulu tunajší súd vydal poverenie dňa 24.05.2006.

2. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej ako „EP“) v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania

začaté pred 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

3. Súd preskúmal spisový materiál a to najmä notársku zápisnicu, zmluvu o úvere a všeobecné
podmienky poskytnutia úveru a na základe toho, zistil, že medzi oprávneným a povinným bola
dňa 27.01.2004 uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
oprávneným (ako veriteľom) povinnému (ako dlžníkovi) vo výške 165,96 eur, ktorým sa dlžník zaviazal

vrátiťtútosumuspoluspoplatkomvsume43,89eurcelkovotaksumu209,78euratov4dvojtýždňových
splátkach v sume 52,44 eur a to počnúc dňom 10.02.2004.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy platiť splátky riadne a čas si povinný
neplnil, tak oprávnený predložil na základe v úverovej zmluve udeleného splnomocnenia, túto zmluvu
o úvere notárovi na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, kde za povinnú osobu konal

splnomocnený advokát L.. A. B., pričom predmetom notárskej zápisnice bolo Osvedčenie o vyhlásení
účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa §274 písm. e) Občianskeho
súdneho poriadku a súhlase s exekúciou podľa §41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z..

5. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu podpísania úverovej zmluvy
(ďalej ako „OZ“), pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.

Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.6. Podľa § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

7. Podľa § 34 ods. 1 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

8. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

9. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda

účastníkov, je neplatný.

11. Podľa 40 ods. 3 OZ, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

12. Podľa § 574 ods. 2 OZ, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti,
je neplatná.

13. Podľa bodu 7 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedené, že: „Dlžník vyhlasuje, že

žiadnym konaním neznemožní veriteľovi zabezpečenie svojho záväzku spísaním notárskej zápisnice
ako exekučného titulu na základe uvedeného splnomocnenia. V prípade porušenia tohto ustanovenia
berie na vedomie trestnoprávnu zodpovednosť za svoje konanie a zaväzuje sa zaplatiť veriteľovi
zmluvnú pokutu vo výške 3.000 Sk. "

14. V uzavretej úverovej zmluve zo dňa 27.01.2004 sa okrem časti týkajúcej sa poskytnutia úveru
podpísal povinný aj pod udelenie splnomocnenia advokátovi L.. A. B., P. P. J. B. S. B. X, XXX XX Q. X, na
spísanienotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulut.j.abyvjehomeneuznaljehozáväzokzúveruvyššie
uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia
podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č.

233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (resp.
jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva. Notárska zápisnica bude
obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet,
dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a bude preto titulom pre
výkon rozhodnutia podľa§ 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku resp. pre exekúciu podľa §

41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky
náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice (notársky poplatok, trovy právneho zastúpenia pri
tomto právnom úkone a iné.).

15. Na základe uvedeného, súd dospel k jednoznačnému záveru, že vyššie citované splnomocnenie je

v zmysle ustanovenia § 39 OZ absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorý súd musí prihliadnuť
ex offo (z úradnej povinnosti, pozn. súdu) aj s ohľadom na dikciu ustanovenia § 574 ods. 2 OZ, v
zmysle ktorého dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
V čase vzniku tohto záväzku povinný ešte nebol v omeškaní a ani nemohol vedieť, či také omeškanie
a samotný dlh voči oprávnenému ešte len vzniknú, nebola mu ani známa výška jeho dlhu, a preto

takéto splnomocnenie nemohlo byť ani udelené, pričom súd akcentuje, že udelenie splnomocnenia
je dvojstranným právnym úkonom. Podpis, ktorý je v časti daného splnomocnenia súd neakceptuje,
nakoľko zo zmluvy nie je zrejmé kde táto bola podpísaná, a či splnomocnenec bol prítomný pri podpise
zmluvy.

16. Ďalším faktom je aj skutočnosť, že osoba, ktorá mala byť na daný úkon splnomocnená, bola vopred
vybratá a už zahrnutá do vopred predtlačenej písomnej zmluvy, kde sa ostatné údaje týkajúce sa
označenia dlžníka ako aj parametre poskytovanej úverovej zmluvy, vpísali ručne, bez možnosti dlžníka
toto jednak ovplyvniť, ale zároveň aj odmietnuť, pričom možno pochybovať aj o zámere dlžníka podpísaťsa pod tú časť úverovej zmluvy, ktorá sa týka splnomocnenia. Z takto koncipovaného splnomocnenia je
jednoznačne zrejmé, že záujmy vopred vybraného zástupcu boli v rozpore so záujmami povinného, v
dôsledku čoho je dohoda o zastúpení neplatná aj s ohľadom na dikciu ustanovenia § 22 ods. 2 OZ a je

evidentné, že podpis pri splnomocnení zo strany splnomocnenca bol vopred predtlačený na formulárovej
zmluve, bez toho aby toto mohol spotrebiteľ odmietnuť.

17. Súd upriamuje pozornosť aj na bod č. 7 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, kde si
oprávnený v postavení veriteľa zahrnul aj ďalšie vyhlásenie povinného ako spotrebiteľa, že neznemožní

výkon tohto dojednaného oprávnenia, dokonca pod hrozbou trestnoprávnej zodpovednosti, čím
vzbudzuje obavy spotrebiteľa o tom, že v prípade, ak nebude plniť svoj dlh riadne a včas, môže to mať
preňho trestnoprávne následky, čím vlastne donútil spotrebiteľa rešpektovať toto svoje konanie, ktoré v
konečnom dôsledku je neplatné a obchádza zákony a výrazne narušuje zásadu poctivého obchodného
styku.

18. Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa súd zaoberal je aj samotná notárska zápisnica. Na to, aby notárska
zápisnica bola vykonateľným exekučným titulom, musia byť splnené jednak formálne podmienky
zakotvené v zákone č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) ako aj
jej materiálna stránka a tá je daná ustanovením § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, kde jedným z
predpokladov je aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou, na základe ktorej sa z notárskej zápisnice

stávaverejnálistinaatýmajvykonateľnýexekučnýtitul,pričomtátoosobatentosúhlasdávabuďosobne
alebo na základe udeleného splnomocnenia, ktoré však musí spĺňať zákonné náležitosti a zároveň
konanie zástupcu nesmie byť v rozpore so záujmami zastúpeného, nakoľko zastúpený v tomto prípade
vkladá určitý stupeň dôvery k zástupcovi, že bude konať v jeho mene, v jeho záujmoch, nakoľko zo
zastúpenia mu vznikajú určité práva i povinnosti, čo v tomto prípade splnené nebolo.

19. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.: 7ECDo 281/2013, 7CoE 100/2013
zo dňa 09.01.2014, dovolací súd za konanie in fraudem legis (konanie obchádzajúce zákon, pozn. súdu)
považuje aj konanie, v rámci ktorého určitý nebankový subjekt robí rôzne dvojstranné právne úkony
(zmluvy o úvere, záložné zmluvy, dohody o zastúpení a pod) tak, že má vopred vytypovaného „zástupcu“

druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany,
ale záujmy nebankového subjektu, Záujmy zástupcu a zastúpeného sa v takom prípade dostávajú do
rozporu.

20. K danej veci sa vo svojej judikatúre venoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením

sp.zn.: IV. ÚS 151/2011 zo dňa 15.04.2011, kde skonštatoval, že jedným z predpokladov vedenia
exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.
Preto je podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského
súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom
buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na

zastavenie exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zataví
exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto
rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas),
kedytakmáalebomôžeučiniť,niejevňomustanovenýexplicitne.Zuvedenéhomožnovyvodiťzáver,že
všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že súd dané

dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný
v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie
takéhoto konania.

21. Podľa ust. § 58 ods. 1 EP, zastaví súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.

22. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

23. Podľa ust. § 57 ods. 2 EP, môže súd exekúciu zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto

alebo osobitného zákona.

24. Na základe vyššie uvedeného nepochybne vyplýva záver, že právny úkon udelenia splnomocnenia
na uznanie záväzku je absolútne neplatným právnym úkonom a notárska zápisnica je tak nespôsobilýmexekučným titulom, a preto súd vo veci rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju
aj zastavil.

25. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

26. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. hotových výdavkov a

náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,
zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

27. Podľa § 199 EP, Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času,
spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov
exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych

vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

28. Súdny exekútor si trovy konania neuplatnil, nakoľko na výzvu súdu zo dňa 23.03.2021, ktorá mu
bola doručená dňa 23.03.2021, nereagoval, pričom bol poučený, že ak sa v súdom stanovenej lehote
nevyjadrí, súd bude predpokladať, že si trovy konania neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku)

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.