Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. jún 2010

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 9T/22/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108010484
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2010:7108010484.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského a členov

senátu Ing. Gabriela Lalkoviča a Kláry Remiášovej v trestnej veci vedenej proti obž. I. N. pre trestný čin
lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. júna 2010
v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
I. N., nar. X.X.XXXX v T., trvale bytom T., G. č. 4, t. č. bytom G. bitúnku č. XX, chatová oblasť Košice

je vinný , že

A/
- v Českej republike, v meste Mladá Boleslav dňa 2.11.2005 v čase o 13.15 hod. na Triede Václava
Klementa za domom č. 832, pod zámienkou získania cigarety siahol I. X. do ľavého predného vrecka
látkovej mikiny a odtiaľ mu odcudzil mobilný telefón zn. Siemens sivobielej farby, neznámeho výrobného
čísla a typu, z ktorého následne vybral SIM kartu, ktorú vrátil I. X., čím spôsobil poškodenému I. X. škodu
vo výške cca 1.971,- Sk,

B/
- v Českej republike, v meste Mladá Boleslav dňa 9.11.2005 v čase od 07.36 hod. do 07.45 hod. na
Jičínskej ulici, cestou od panelového domu č. 1140 k zastávke mestskej hromadnej dopravy „Na rozvoji“
najprv oslovil C. T. s tým, aby išiel s ním a následne, keď na jeho slová nereagoval, od neho pod hrozbou
násilia so slovami „mám ťa podrezať“, keď v ruke držal doposiaľ nezistený, železný, hrdzavý, špicatý
predmet, požadoval vydanie jeho mobilného telefónu zn. Sony Ericson D 7501, striebornej farby, IMEI:
XXXX XX XXX XX XXXX v hodnote 7.500,- Kč, ktorý mal zavesený na krku, ktorý mu v obave o svoj

život poškodený C. T. vydal, čím mu bola spôsobená škoda vo výške 9.990,- Sk

teda
v bode A/
- si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a taký čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe,

v bode B/
- proti inému hrozbou bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal taký čin so
zbraňo

tým spáchal

v bode A/

- trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.v bode B/
- trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Za to mu súd ukladá
Podľa § 234 ods. 2 Tr. zák., § 35 ods. 1 Tr. zák., s použitím čl. 25 Európskeho dohovoru o
odovzdávaní trestného konania č. 551/1992 Zb., úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 /päť/ rokov
nepodmienečne.

Podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do druhej nápravno-výchovnej skupiny.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného I. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. XXX, XXX XX C. J. -
C. J. II., Česká republika s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, čítaním výpovedí
svedkov-občanovČeskejrepubliky zrealizovanýchvČeskejrepublikeprostredníctvomprávnejpomoci,
vykonal listinné dôkazy, znalecké dokazovanie čítaním znaleckého posudku, a dospel k nasledujúcim
skutkovým a právnym záverom.

Obžalovaný I. N. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní ku skutku zo dňa 2.11.2005 uviedol, že tento
skutok nespáchal a k ďalším okolnostiam sa vyjadriť nevie.

Taktiež vo vzťahu ku skutku B rozsudku zo dňa 9.11.2005 v prípravnom konaní uviedol, že tento skutok
nespáchal. Ten telefón síce pozná, predal ho, avšak osobu poškodeného C. T. nepozná a neprepadol

jeho ani nikoho iného, aby ten telefón získal. Ten telefón mu dal G. C., ktorý ho chcel predať, a on, teda
obžalovaný mu s tým pomohol. Zavolal známemu, ktorý kupuje a predáva telefóny, ktorého pozná pod
meno Y. a sprostredkoval predaj telefónu za 1.000,- Kč. Hipo kúpil telefón za 800,- Kč a nakoľko jeho
kamarát G. C. chcel za telefón 1.000,- Kč, tak mu teda on, obžalovaný ešte doložil 200,- Kč. G. mu zato
kúpil len cigarety.

Obžalovaný ďalej uviedol, že nevie odkiaľ mal G. C. ten telefón. Tých 200,- Kč mu G. nevrátil, avšak
požičal mu ich preto, lebo sa poznali a bol mu sympatický. Obžalovaný ďalej uviedol, že v Českej
republike bol viackrát a bol tam aj v novembri 2005. V tom čase už nepracoval a žil z toho, že chodil
po diskotékach, hip - hopových kluboch, kde rapoval, začo mu dávali peniaze. Poškodený si ho musel

pomýliť, nakoľko on nikdy tak skoro nevstával, von chodieval večer. Skutočnosť, že bol označený pri
rekognícii „In Natura“ vo vzťahu ku skutku B rozsudku, ako aj pri rekogníciach podľa fotografií vo vzťahu
ku skutku A rozsudku vysvetlil tak, že sa svedkovia museli pomýliť.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že v tej dobe, t. j. v novembri 2005 bol v Českej republike,

avšak nevedel uviesť či bol na danom mieste, nakoľko v Českej republike bol aj vo väzbe v Liberci.
Pokiaľ ide o samotné spáchanie skutku v bode A obžaloby uviedol, že o tomto skutku nič nevie a tento
skutok nespáchal, poškodeného I. X. nepozná.

Vo vzťahu k skutku B rozsudku uviedol, že je síce pravdou, že predal mobilný telefón, resp., že

sprostredkoval jeho predaj, avšak mal z toho len cigarety a nič viac. S tým telefónom za ním prišiel G. C.
s G. M., ktorých pozná, pretože si v tom čase chodili zatancovať a zabreakovať na ulici, kde aj prebiehali
takéto výmeny telefónov. S poškodeným C. T. nebol v žiadnom kontakte, nakoľko ráno o pol ôsmej by
bol v práci, alebo by spal. K skutočnosti, že pri rekognícii ho C. T. označil sa na hlavnom pojednávaní
vyjadril, že nevie prečo naňho ukázal, že ho možno k tomu donútili policajti, aby sa zbavili tejto veci.

Pri tejto rekognícii bol aj G. C., ktorý stál vedľa neho, tak nechápe prečo poškodený ukázal naňho, teda
na obžalovaného.

V Českej republike bol do konca roka 2005, presne do 24.12.2005, keď ho prepustili z väzby a bol
vyhostený na dobu piatich rokov. Vo väzbe bol necelý mesiac a chceli mu „našiť“ aj ďalšie iné veci,

ktoré neurobil.Obžalovaný ďalej uviedol, že známi a kamaráti ho volajú P., C., K., K., Q., má tetovanie na predlaktí ľavej
ruky asi päť rokov a tetovanie na pravej ruke medzi palcom a ukazovákom asi osem rokov. Skutočnosť,

žejedenzpoškodenýchuviedol,žeosobu, ktorámumalavziaťmobilnýtelefónvolalimenomK.,nevedel
vysvetliť.

Svedok-poškodený I.X. vosvojejvýpovedivprípravnomkonanívovzťahukuskutkuvbodeArozsudku
uviedol, že v čase skutku v popoludňajších hodinách išiel spoločne so svojím príbuzným O. Y., ktorý je

telesne a mentálne postihnutý a ktorý bol vo veku dvanástich rokov po ulici E. T. v Mladej Boleslavy.
Niektomuvolalnajehomobilnýtelefónzn.SiemensúčastníckehočíslaXXXXXXXXXskartouT-mobile.
Tento telefón vlastnil asi rok a po skončení hovoru si telefón uložil do pravého vrecka svojej zimnej
bundy, ktorú si nezapínal a ani vrecká nemal zavreté. Za jeho chrbtom mu pískal nejaký chlapec a keď
sa otočil tak videl za sebou ísť troch chlapcov, ktorí k nemu a jeho príbuznému pristúpili vo vzdialenosti
asi jedného metra, nijak ich fyzicky nenapadli, ani im nebránili v odchode, pričom jeden z nich, ktorého

poznal z videnia z ulice ho poprosil, či nemá cigaretu. Svedok vytiahol krabičku, z ktorej dal tri cigarety
tomuto mladíkovi. Medzitým však videl v ruke druhého chlapca, ktorého vtedy videl prvý krát svoj mobilný
telefón zn. Siemens, ktorý než by čokoľvek povedal, začal pred ním jeho mobilný telefón rozoberať. Z
telefónu vytiahol SIM kartu a dal ju do ruky svedkovmu príbuznému O. Y.. Svedok na to nič nepovedal,
pretože mu bolo jasné čo robia a vzhľadom na postihnutie svojho príbuzného si bol vedomý, žeby bol na

troch chlapcov sám. Jeden z tých chlapcov, ktorého svedok z videnia poznal, oslovil mladíka, ktorý mu
vzal mobilný telefón z vrecka a konkrétne mu povedal „K., nedělej to“. Tento však na jeho upozornenie
nijak nereagoval a ešte sa svedkovi aj slovne vyhrážal. Potom ten K. odišiel sám smerom k banke GE
-Money bank a tí dvaja, ktorí mu nič neurobili a naopak sa ho zastávali odišli smerom k obchodnému
domu Kaufland. Od tej doby ich viackrát nevidel a keby tam bol vtedy sám bez postihnutého príbuzného,

tak by sa snažil utiecť, alebo brániť sa . Za prítomnosti príbuzného však mal strach, žeby mu mohol
uvedený K. ublížiť.

Svedok zároveň k osobe zvanej K., ktorý mu vzal mobilný telefón uviedol, že tohto videl prvý krát, išlo
o chlapca staršieho, vo veku asi 20 rokov, rómskej národnosti, štíhlej, asi 175 cm postavy, ktorý bol

z tých troch prítomných osôb najvyšší, najstarší, hovoril chvíľami slovensky, rómsky aj česky, mal to
popletené. Táto osoba mala niekde na ruke tetovanie, ktoré už svedok nevedel bližšie popísať. Po
skutku sa od kamarátov a známych dozvedel, že osoba s prezývkou K. by mal byť slovenskej národnosti
a že s ním tiež mali aj iné osoby zlé skúsenosti a že údajne v tej dobe zháňal peniaze, aby sa mohol
dostať na Slovensko. Hodnotu mobilného telefónu odhadoval na 3.000,- Kč, mal ho asi rok, avšak žiadne

doklady a bližší popis vzhľadom na časový odstup uviesť nevedel. Nevedel ani presne o aký konkrétny
typ mobilného telefónu išlo, nemal k nemu žiadne doklady.

V priebehu výsluchu v prípravnom konaní svedok zároveň uviedol, že už bol v tejto veci opakovane
vypočúvaný zo strany polície Českej republiky Mladá Boleslav v procesnom postaví svedka, kde pri

výsluchu bola prítomná aj jeho matka a aj sudkyňa Okresného súdu Mladá Boleslav, pričom v priebehu
tohto výsluchu bola s jeho osobou vykonaná rekognícia so šiestimi fotografiami, kde páchateľa popísal
a označil, keďže v tej dobe išlo len o štvormesačný časový odstup od skutku.

Svedok v celom rozsahu zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania aj v priebehu hlavného

pojednávania, kedy bol opätovne vypočutý formou dožiadania a právnej pomoci v Českej republike.

Ako to vyplýva zo spisového materiálu predloženého spolu s odovzdaním predmetnej veci orgánom
Slovenskej republiky, svedok I. X. bol po zahájení úkonov trestného konania podľa § 158 ods. 3 Tr. por.
ČR vypočutý v procesnom postavení svedka dňa 22.2.2006, teda cca tri a pol mesiaca od spáchania

skutku, kde v rámci výsluchu sa zúčastnil aj rekognície podľa fotografií, pri ktorej popísal osobu zvanú K.,
ktorámu malaodcudziťtelefónavrámciktorej mubolonáslednepredložených6ksfarebnýchfotografií.
Svedok označil ako páchateľa osobu obžalovaného I. N. na fotografii č. 3 albumu, i keď zároveň uviedol,
že si nie je úplne stopercentne istý vzhľadom na čas, ktorý od skutku uplynul.

Svedok - poškodený C. T. vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že dňa 9.11.2005 išiel do
školy na gymnázium, kam dochádzal autobusovou dopravou. Na zastávke bol okolo 07.35 hod., keď
zistil, že nemá kľúče od domu. Zo zastávky volal zo svojho mobilného telefónu kvôli kľúčom matke.
Mobilný telefón mal na šnúrke zavesený na krku a mal ho schovaný pod mikinou. Keď však hovoril smatkou, tak telefón vybral a následne ho opäť zasunul pod mikinu. Išiel smerom domov a keď prechádzal
okolo hlavného vchodu reštaurácie Slavoj, v momente keď bol na rohu ich panelového domu proti nemu
išiel neznámy muž rómskej národnosti. Keď došiel k ich vchodu, tak sa opätovne pozrel na svoj mobilný

telefón, ktorý vytiahol spod mikiny a opäť ho tam zasunul. Ten neznámy muž rómskej národnosti ho
medzitým minul v dobe, keď sa díval na svoj mobil a prešiel vedľa neho. Svedok si všimol, že tento sa
následne niekoľkokrát po ňom otočil a týmto svojim chovaním v ňom vzbudil dôvodnú obavu.

Svedok si zobral kľúče od matky, šiel rovnakou cestou na autobusovú zastávku aby stihol autobus

a vo chvíli, keď odbočoval smerom k reštaurácii Slavoj, tak tam stál uvedený neznámy muž rómskej
národnosti, ktorý ho oslovil „pojď zamnou“ načo mu svedok povedal, že nemá čas, že musí stihnúť
autobus a stále šiel k autobusovej zastávke. Neznámy muž ho stále volal, aby šiel za ním a vo chvíli,
keď sa otočil tak sa zvýšeným hlasom svedka spýtal, či za ním má snáď utekať. Svedok na to nič
nepovedal a ďalej smeroval k zastávke, avšak ten muž ho rýchlejším krokom z ľavej strany dobehol a
povedal mu, že keď pôjde v kľude a dá mu svoj mobilný telefón, tak sa mu nič nestane.

Pri týchto slovách svedok spomalil svoj krok, pozeral sa na osobu toho muža a povedal mu, že mu svoj
mobilný telefón nedá, načo mu dotyčný bez váhania povedal „mám ťa podrezať“ a pravdepodobne pravú
ruku si vytiahol z pravého vrecka a držal v nej nejaký špicatý hrdzavý predmet, čo vo svedkovi vyvolalo
dôvodnú obavu o svoj život. Keďže tento muž stál od neho maximálne pol metra a svoju ruku s tým

predmetom držal stále pri tele, aby to nikto iný nevidel, tak svedok úplne zastavil. V tom momente okolo
nich nikto neprechádzal. Z tohto dôvodu a vyvolaného strachu vybral svoj telefón zn. Sony Ericsson D
750i spod mikiny a neznámeho muža sa spýtal, či si môže aspoň vybrať svoju SIM kartu, čo mu dotyčný
dovolil.Čihoajprimanipuláciístelefónomneznámymužstáleohrozovalnožom,resp.vyššiepopísaným
predmetom svedok uviesť nevedel, nakoľko sa venoval vyberaniu SIM karty. Keď kartu vybral, tak mu

dal mobilný telefón rozložený na tri diely a to batériu, kryt a samotný aparát. Šnúrku si nechal na krku.
Keď mu telefón odovzdal, tak mu ten muž povedal, aby utekal a preto sa svedok otočil a išiel smerom
k zastávke na autobus, následne za svojou matkou, odkiaľ zavolali políciu.

Telefón o ktorý prišiel bol značky Sony Ericsson, konkrétne D 750i striebornej farby zakúpený dňa

23.7.2005 na paušálnu zmluvu svedkovej matky C. T., nar. X.X.XXXX. Mal hodnotu 9.500,- Kč a
na zmluvu bol zakúpený za zvýhodnenú cenu 5.001,- Kč, čo vyplýva aj z dokladov predložených
poškodeným ešte v priebehu podania trestného oznámenia. Poškodený si spôsobenú škodu
nenárokoval, nakoľko suma vo výške 5.000,- Kč mu bola vyplatená Českou poisťovňou na základe
poistnej udalosti.

Svedok aj s odstupom času popísal uvedeného muža, ktorý ho ohrozoval predmetom, ktorý považoval
za nôž, jednalo sa o muža, asi 170 - 175 cm postavy a v pravom uchu mal vtedy nejakú náušnicu. Mal
oči tmavej farby, oválnu tvár s výstupnými lícnymi kosťami bez fúzov. Toho muža videl vtedy prvý krát a
od tej doby ho videl až pri rekognícii, ktorej sa zúčastnil v procesnom postavení svedka za prítomnosti

sudcu, keď opoznával osoby cez tmavé sklo, kde označil páchateľa, ktorý sa tohto skutku vo vzťahu
k jeho osobe dopustil. V tej dobe, asi štyri mesiace po skutku dokázal podľa svojich možnosti páchateľa
vzhľadom na pomerne malý odstup času označiť.

Úplne zhodne následne svedok vypovedal aj v priebehu hlavného pojednávania na základe dožiadania

a právnej pomoci pred súdom v Českej republike.

Svedok - poškodený C. T. sa dňa 24.11.2005 vo veci podozrivého I. N. vo vzťahu ku skutku B rozsudku
zúčastnil rekognície in natura. Zo zápisnice o tejto rekognícii zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj z priloženej
fotodokumentácie malokresnýsúdpreukázané,že poškodenýC.T.sistotoupodľavlastnéhovyjadrenia

na 90% označil z počtu siedmich osôb, ktoré mu boli ukázané ako páchateľa skutku zo dňa 9.11.2005
osobu obžalovaného I. N., ktorý bol označený číslom 6. Pred vykonaním rekognície svedok podozrivú
osobu podrobne popísal v rámci podaného trestného oznámenia zo dňa 9.11.2005.

Svedok B. G. vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že niekedy v prvej polovici novembra

2005 išiel okolo ôsmej až deviatej hodiny ráno z miesta trvalého bydliska na ulici U Stadiónu 982 Mladá
Boleslav peši do zamestnania na Mestský štadión. Keď išiel po ulici ku štadiónu, tak pri reštaurácii Start
stretol mladíka rómskej národnosti vo veku maximálne do 25 rokov, ktorého poznal z videnia z ulice.
Tento ho zastavil a slušnou formou svedkovi ponúkol na odkúpenie mobilný telefón zn. Sony EricssonD 750i bez batérie, obalu, nabíjačky a krabičky, ako aj dokladov k tomuto telefónu za sumu 700,- Kč.
Svedok ďalej uviedol, že keďže mobilným telefónom nerozumie, tak zavolal svojmu kamarátovi, ktorý s
telefónmi obchoduje s tým, že má možnosť takýto mobilný telefón za uvedenú sumu kúpiť a či sa uňho

môže v obchode zastaviť za účelom zapožičania batérie a zistenia jeho funkčnosti. Mladík, ktorý mu
telefón ponúkol s tým súhlasil a tak išli spoločne do predajne P.H. Tel., kde telefón vyskúšal. Ten mladík
s ním do predajne vôbec nešiel, čakal pred vchodom. Keďže telefón bol plne funkčný a jeho hodnota
niekoľko násobne presahovala sumu, za ktorú ho mohol kúpiť, tak sa rozhodol, že za ponúknutú cenu
700,- Kč ho od mladíka kúpi. Jeho známy mu povedal, že mobilný telefón mal v tej dobe hodnotu asi

10.000,- Kč.

Na pôvod mobilu sa dotyčnej osoby svedok nepýtal, ale tento mu sám povedal, že telefón ma od muža,
ktorýmudlžínejaképeniaze.NáslednesvedokmobilpredalobratomkamarátoviM.O.začiastku2.500,-
Kč v rovnakom stave, ako ho kúpil. Mladíka od ktorého mobil kúpil videl aj následne asi druhý a tretí
deň, avšak len sa pozdravili a nič viac. Od tej doby ho nevidel.

K popisu jeho osoby uviedol, že sa jednalo o muža rómskej národnosti, asi 168 - 170 cm vysokého,
štíhlej postavy, hovoriaceho česky, s krátko ostrihanými čiernymi vlasmi, ktoré mal nagelované.

Vo vzťahu k týmto okolnostiam bol už predtým dvakrát vypočúvaný políciou Českej republiky a dňa

22.2.2006 sa súčasne zúčastnil rekognície, kedy podľa fotografií stopercentne a bez zaváhania opoznal
osobu, ktorá mu telefón predala.

V celom rozsahu svedok zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania aj pri výsluchu vykonanom v
Českej republike na základe dožiadania a právnej pomoci v priebehu hlavného pojednávania.

Dňa 22.2.2006 v rámci výsluchu svedka B. G. bola vykonaná rekognícia podľa fotografií v priebehu
ktorej svedok podrobne popísal osobu od ktorej si kúpil mobilný telefón zn. Sony Ericsson D750i a
zároveň výslovne uviedol, že by túto osobu na 100% opoznal. Zo zápisnice zo dňa 22.2.2006 vyplýva,
že svedkovi bol následne predložený fotoalbum so 6 ks fotografií za účelom vykonania rekognície, medzi

ktorými svedok bez zaváhania a so 100% istotou označil ako opoznávanú osobu obžalovaného I. N.
pod číslom 3 fotoalbumu.

Svedok M. O. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní a formou dožiadania výsluchom v Českej
republike aj v priebehu hlavného pojednávania uviedol, že mobilný telefón zn. Sony Ericsson D750i kúpil

od svojho známeho B. G. niekedy začiatkom roku 2006 za sumu asi 2.000,- Kč. Tento telefón kúpil bez
batérie a nabíjačky a keďže ho kúpil od svojho známeho, tak sa nezaujímal odkiaľ on telefón získal.
Následne k tomuto telefónu zohnal nabíjačku a batériu, a predal ho svojmu známemu C. K. za sumu asi
2.500,- Kč. Osobu I. N. nepozná, nevie o koho sa jedná.

ObdobnesvedokC.K.takvprípravnomkonaní,akoajvpriebehuhlavnéhopojednávaniapovykonanom
dožiadaní o právnu pomoc vo svojich výpovediach uviedol, že niekedy v roku 2006, alebo ešte skôr
pred Vianocami 2005 mu jeho vtedajší spolupracovník a nadriadený v pobočke Telecomu v Prahe, kde
spolu pracovali, M. O., ponúkol na predaj mobilný telefón zn. Sony Ericsson D750i, ktorý svedok aj
kúpil za sumu asi 4.500,- Kč. Tento telefón bol bez záručného listu a manuálu, avšak keďže ho kupoval

od spolupracovníka nemal žiadne podozrenie, aby telefón mohol pochádzať z trestnej činnosti. Daný
telefón užíval asi mesiac, následne ho poškodil a predal ho niekde v bazáre v Prahe za sumu asi 2.500,-
Kč. Osobu obžalovaného I. N. nepozná, nevie o koho sa jedná.

Z výpovedi svedkov C. K. a M. O. vyplýva, že tieto osoby do kontaktu s obžalovaným neprišli, nemajú ani

priamy vzťah ku skutku v bode B rozsudku, a ich výpovede v podstate len dopĺňajú a potvrdzujú výpoveď
svedka G. ohľadom ďalšieho osudu mobilného telefónu zn. Sony Ericsoon D750i, ktorý pôvodne patril
poškodenému C. T..

Okresný súd v priebehu hlavného pojednávania dožiadaním o vykonanie právnej pomoci výsluchom

vyššie uvedených svedkov požiadal príslušné orgány Českej republiky o opätovný výsluch svedkov
z dôvodu, že obhajca v priebehu prípravného konania nebol prítomný pri výsluchu týchto svedkov v
Českej republike. Ako to vyplýva zo spisového materiálu a z korešpondencie a oznámení medzi orgánmi
prípravného konania, k výsluchu všetkých vyššie uvedených svedkov okrem výsluchu svedka M. O.došlo predtým než bol obhajca o ich výsluchu zo strany českých orgánov upovedomený, nakoľko ostatný
svedkovia boli vypočutý predtým, než bolo orgánom prípravného konania českej republiky oznámené,
že dňa 18.7.2007 bol obvinenému I. N. za obhajcu ustanovený I.. N. X..

Aj keď zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obhajca nežiadal o opakovanie
úkonov, ktorých sa nezúčastnil, okresný súd pre čistotu veci a dôsledné zachovanie práva na obhajobu,
s poukazom tiež na závažnosť trestného činu, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a aj výšku trestu, ktorý
obžalovanému hrozil, opätovným dožiadaním o právnu pomoc požiadal príslušný súd Českej republiky

o výsluch všetkých vyššie uvedených svedkov aj v priebehu hlavného pojednávania s tým, že zároveň
bola zachovaná možnosť obhajcu týchto úkonov sa zúčastniť, nakoľko obhajca bol o čase a mieste
konania výsluchov v Českej republike riadne a včas upovedomený /č. l. 230/.

Akotoužvyššieokresnýsúdvovzťahukvýpovediamjednotlivýchsvedkovkonštatoval,všetcisvedkovia
vypovedali aj následne v priebehu hlavného pojednávania dožiadaním o poskytnutie právnej pomoci

v podstate úplne zhodne ako v prípravnom konaní, a po týchto výsluchoch nemal okresný súd
žiaden dôvod pochybovať tak o hodnovernosti ich výpovedi, ako aj o dôslednom zachovaní práva
obžalovaného na obhajobu. Vzhľadom na skutočnosť, že v osobách všetkých svedkov ide o občanov
iného štátu, žijúcich na území iného štátu, neexistujú žiadne právne prostriedky na zabezpečenie ich
účasti za účelom ich osobného výsluchu na hlavnom pojednávaní. Opätovné vypočutie svedkov formou

právnej pomoci tak bolo jedinou možnosťou tak na vykonanie výsluchu svedkov v priebehu hlavného
pojednávania, ako aj na zachovaní práva obžalovaného na obhajobu.

Vo vzťahu k bodu A rozsudku poškodený I. X. podrobne popísal priebeh skutku a spôsob, ako došlo
k odcudzeniu mobilného telefónu. Z jeho výpovede mal okresný súd preukázané, že osobu, ktorá mu

telefón odcudzila volali ďalšie tam prítomné osoby prezývkou K., pričom toto oslovenie uviedol vo svojej
výpovedi ako oslovenie svojej osoby zo strany iných aj samotný obžalovaný I. N..

Svedok I. X. podrobne popísal osobu, ktorá mu vzala mobilný telefón, tento popis zodpovedá osobe
obžalovaného s tým, že svedok dokonca uviedol, že na ruke dotyčnej osoby videl tetovanie, a že tá

osoba chvíľami hovorila aj slovensky. Tetovanie na ruke ma aj obžalovaný a je občanom SR.

Ako to mal ďalej okresný súd z vykonaného dokazovania vo vzťahu ku skutku v bode A rozsudku
preukázané, svedok X. sa zúčastnil rekognície podľa fotografií v rámci ktorej označil ako osobu
páchateľa obžalovaného, i keď vzhľadom na odstup času nie so stopercentnou istotou. Okresný súd

však v tejto súvislosti poukazuje na podrobný popis obžalovaného zo strany svedka, skutočnosť, že
svedok mal dostatok času nato, aby si obžalovaného dobre všimol, keďže tento manipuloval s telefónom
svedka, čo trvalo určitú dobu a na odstup času cca 4 mesiacov od skutku.

Na podklade takto vykonaného dokazovania, zhodnotiac vyššie uvedené dôkazy tak jednotlivo, ako aj

vo vzájomnej súvislosti dospel okresný súd vo vzťahu ku skutku A rozsudku k záveru, že tento skutok
sa stal a že ho spáchal obžalovaný I. N.. Z hľadiska právnej kvalifikácie konania obžalovaného I. N.
dospel okresný súd k záveru, že toto konanie napĺňa všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného
činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku.
Po objektívnej stránke obžalovaný naplnil pojmové znaky tohto trestného činu tým, že poškodenému

I. X. odcudzil mobilný telefón zn. Siemens, ktorý mal poškodený vo vrecku zimnej bundy, pričom tohto
konania sa z hľadiska subjektívnej stránky dopustil vo forme priameho úmyslu podľa § 4 písm. a/ Tr. zák.

Obdobne vo vzťahu ku skutku B rozsudku svedok - poškodený C. T. popísal podrobne priebeh skutku
a konanie páchateľa, ktorému v obave o svoj život, keďže tento sa mu vyhrážal špicatým, hrdzavým

predmetom, vydal svoj mobilný telefón zn. Sony Ericsson D750i. Svedok osobu páchateľa podrobne
popísal a v rámci rekognície vykonanej „in natura“ s istotou na 90% ako páchateľa označil obžalovaného
I. N. a to medzi ďalšími šiestimi osobami. Aj v tomto prípade mal svedok vzhľadom na priebeh skutku
dostatok času, aby si páchateľa všimol.

Vo vzťahu k skutku B rozsudku je obžalovaný I. N. usvedčovaný aj výpoveďou svedka B. G., z ktorého
výpovede mal súd preukázané, že telefón zn. Sony Ericsson D750i mu na odkúpenie niekedy v novembri
2005 slušnou formou pri náhodnom stretnutí na ulici ponúkol mladík rómskej národnosti, ktoréhopodrobne popísal a ktorého následne taktiež v rámci rekognície vykonanej podľa fotografií a to so 100%
istotou označil ako obžalovaného I. N..

Výpoveďou svedka G. tak bola v celom rozsahu vyvrátená obhajoba obžalovaného, ktorý tvrdil, že
tento telefón mal od kamaráta G. C. a že predaj telefónu len sprostredkoval prostredníctvom osoby s
prezývkou Y., ktorý s telefónmi obchoduje. Z výpovede svedka G. mal súd preukázané, že tento svedok
nieje osobou,ktorástelefónmiobchoduje,resp.sazaoberáichkúpouaďalšímpredajom,keďžesvedok
G. predtým ako telefón kúpil, navštívil známeho, ktorý takúto činnosť vykonáva a telefónom rozumie.

Len pre úplnosť vo vzťahu k tomuto skutku okresný súd uvádza, že obžalovaný si v jednotlivých
výpovediach protirečil a to v tom smere, že raz uviedol, že telefón zo skutku B rozsudku pozná a
sprostredkoval jeho predaj a inokedy uvádzal, že možno bol v tom čase vo väzbe. To je však v rozpore
s ďalšími ním uvádzanými skutočnosťami vo vzťahu k jeho väzobnému stíhaniu v Českej republike v
inej veci, podľa ktorých bol prepustený dňa 24.12.2005 a vo väzbe bol celkovo 29 dní, čo samo o sebe

vylučuje možnosť, aby bol vo väzbe začiatkom novembra 2005.

Zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie mal vo vzťahu k osobe obžalovaného I. N. okresný súd
preukázané, že v čase spáchania trestných činov netrpel na žiadnu duševnú chorobu. U obžalovaného
bola zistená nevyrovnaná osobnosť s asociálnymi rysmi s tým, že sa nejedná o duševnú chorobu, ale

ide o poruchu osobnosti. V čase spáchania trestných činov bol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho
konania a bol schopný svoje konanie ovládať a zároveň správne chápať zmysel trestného konania.

Zhodnotiac vykonané dokazovanie vo vzťahu k bodu B rozsudku tak dospel okresný súd k záveru, že aj
tento skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný I. N. tak, ako je to vo výrokovej časti rozsudku uvedené,

čím spáchal trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného
v čase spáchania skutku , keďže pod hrozbou podrezania špicatým, hrdzavým predmetom, ktorý držal
v ruke požadoval od poškodeného C. T. vydanie mobilného telefónu, ktorý mu ho v obave o svoj život
vydal. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný konal preukázateľne vo forme priameho úmyslu podľa
§ 4 písm. a/ Tr. zákona.

S poukazom na závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie mal okresný súd preukázané, že
oboch skutkov sa obžalovaný dopustil ako plne trestne zodpovedný subjekt.

V závere časti týkajúcej sa rozhodnutia o vine, vo vzťahu k obom skutkom rozsudku, poukazuje

okresný súd na skutočnosť, že účelové bolo aj tvrdenie obžalovaného ohľadom označenia jeho
osoby pri všetkých vykonaných rekogníciach v tom smere, že si ho mýlili s osobou G. C.. V tejto
súvislosti dáva okresný súd do pozornosti skutočnosť, že fotografia G. C. bola súčasťou fotoalbumu
pri rekogníciach vykonávaných so svedkami I. X. a B. G. a zároveň osoba G. C. bola in natura
prítomnáprirekogníciivykonanejdňaXX.XX.XXXX,kdeopoznávajúcouosoboubolsvedokC.T.,pričom

všetky tieto opoznávajúce osoby označili ako páchateľa trestných činov v predmetnej trestnej veci práve
obžalovaného I. N. a nie G. C..

K vykonaným rekogníciam považuje za potrebné okresný súd ďalej uviesť, že pri týchto úkonoch
vykonaných v Českej republike bol prítomný sudca, resp. sudkyňa. O zákonnosti týchto úkonov

po preštudovaní príslušných zápisníc a príslušných ustanovení Trestného poriadku Českej republiky,
obsiahnutých v návrhu na začatie trestného stíhania obžalovaného zo strany Okresného štátneho
zastupiteľstva / č. l. 3 - 8/, nemal dôvod okresný súd pochybovať. Navyše z uvedeného návrhu
Okresného štátneho zastupiteľstva Mladá Boleslav zo dňa 13.10.2006 vyplýva, že zápisnice o
rekogníciach tak zo dňa 22.2.2006 ako aj zo dňa XX.XX.XXXX možno v Českej republike použiť ako

dôkaz v konaní pred trestným súdom.

Podľa § 528 ods. 3 Tr. por., úkon urobený orgánmi dožadujúceho štátu v súlade s právnym poriadkom
tohto štátu ma rovnakú platnosť v Slovenskej republike, ako by ho urobili slovenské orgány, za
podmienky, že jeho prijatie nedá tomuto úkonu väčšiu dôkaznú hodnotu, ako má v dožadujúcom štáte.

V zmysle vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa vykonaných rekognícii a citovaného ustanovenia §
528 ods. 3 Tr. por. tak nemal okresný súd žiadne pochybnosti o použiteľnosti týchto úkonov vykonaných
v Českej republike aj v konaní pred súdmi Slovenskej republiky.PokiaľideoosobuobžalovanéhoI.N.tentojezmiestatrvaléhobydliskahodnotenývšeobecne,zÚstavu
na výkon trestu odňatia slobody v Ružomberku je hodnotený kladne.

Z odpisu z registra trestov mal okresný súd preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ sedemkrát súdne
trestaný, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, dvakrát bol uznaný vinným z násilnej trestnej činnosti.
Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 3T 15/2006 zo dňa 7.12.2006
pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody vo výmere 3 /troch/ rokov, so zaradením pre jeho výkon do druhej nápravno-výchovnej skupiny,
z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený dňa 5.2.2008 so stanovením skúšobnej doby na dobu
dvoch rokov.

Tento trest mu bol uložený ako trest súhrnný vo vzťahu k jeho predchádzajúcemu odsúdeniu rozsudkom
Okresného súdu Košice I, sp. zn. 4T 15/2003 zo dňa 12.11.2003, ktorý nadobudol dňa 12.11.2003 aj

právoplatnosť. Práve vzhľadom na toto odsúdenie neprichádzalo v predmetnej trestnej veci do úvahy
ukladanie súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku OS KE II, sp. zn. 3T 15/2006, keďže skutky spáchané
v predmetnej trestnej veci dňa 2.11.2005 a 9.11.2005 neboli spáchané skôr, než bolo vyhlásený
odsudzujúci rozsudok vo veci OS KE I, sp. zn. 4T 15/2003 zo dňa 12.11.2003, a teda vo vzťahu k tomuto
odsúdeniu by nešlo o súbeh trestných činov, ktorý je nevyhnutným predpokladom uloženia súhrnného

trestu, ale o recidívu, v dôsledku čoho súd ukladal v predmetnej trestnej veci samostatný trest.

Pre úplnosť vo vzťahu k osobe obžalovaného poukazuje okresný súd aj na jeho odsúdenie rozsudkom
Okresného súdu Mladá Boleslav, sp. zn. 2T 228/2005 zo dňa 9.12.2005, právoplatným dňa 9.12.2005,
pre skutok zo dňa 31.10.2005, právne kvalifikovaný ako trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák.

ČR, ktorým mu bol uložený trest vyhostenia na dobu 5 /päť/ rokov s tým, že územie Českej republiky je
povinný opustiť najneskôr do 31.12.2005. Tento rozsudok je súčasťou spisového materiálu poskytnutého
orgánmi ČR v súvislosti s prevzatím trestnej veci / č. l. 61 - 62 / a len pre úplnosť poukazuje okresný
súd na skutočnosť, že skutok bol spáchaný dňa 31.10.2005, v Mladej Boleslavi a to spôsobom tým, že
obžalovaný I. N. s vyhrážkou použitia noža, ktorý držal v ruke, požadoval od poškodenej osoby mobilný

telefón, ktorá mu ho z obavy vydala.

Okresný súd vychádzajúc zo zásad ukladania trestu, účelu trestu a jeho výmery, s poukazom na stupeň
nebezpečnosti trestnej činnosti obžalovaného pre spoločnosť, ako aj s poukazom na možnosť nápravy
a pomery obžalovaného a ďalších dôvodov nižšie uvedených dospel k záveru, že trest odňatia slobody

vo výmere 5 /päť/ rokov nepodmienečne zabráni obžalovanému v ďalšom páchaní trestnej činnosti
a vychová ho k tomu, aby viedol riadny život a tým bude výchovne pôsobiť aj na ostatných členov
spoločnosti.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil viacerých trestných činov ukladal súd trest ako

trest úhrnný podľa § 35 ods. 1 Tr. zák. a to podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný, teda podľa ustanovenia § 234 ods. 2 Tr. zák.

Vo vzťahu k uloženému trestu je ďalej potrebné poukázať nato, že obžalovaný sa trestnej činnosti
dopustil v Českej republike dňa 2.11.2005 a dňa 9.11.2005, a následne došlo k prevzatiu trestného

oznámenia z Českej republiky Generálnou prokuratúrou SR, na základe návrhu Okresného štátneho
zastupiteľstva v Mladej Boleslavi zo dňa 13.10.2006, pričom podľa Trestného zákona Českej republiky
by išlo o skutky právne kvalifikované ako trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a trestný
čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák.

Keďže v predmetnej trestnej veci došlo k prevzatiu trestného oznámenia a žiadosti o začatie trestného
stíhania zo strany orgánov Českej republiky, a právomoc slovenských orgánov konať vo veci začala
na ich podklade, aplikoval okresný súd pre ukladanie trestu čl. 25 a čl. 2 Európskeho dohovoru o
odovzdávaní trestného konania /ďalej len Dohovoru/.

Podľa čl. 2 ods. 1 Dohovoru, na účely vykonávania tohto dohovoru bude ktorýkoľvek zmluvný štát mať
právomoc viesť trestné stíhanie podľa svojho trestného práva, pre ktorýkoľvek trestný čin, na ktorý sa
použije právo iného zmluvného štátu.Podľa čl. 2 ods. 2 Dohovoru, právomoc priznanú zmluvnému štátu iba na základe ods. 1 tohto článku
možno využiť len na základe žiadosti iného zmluvného štátu o začatie stíhania.

Podľa čl. 25 dohovoru v dožiadanom štáte budú uložené tresty, ktoré možno uložiť za trestné činy,
také, ako ustanovuje jeho právny poriadok, pokiaľ tento právny poriadok neustanovuje inak. Tam, kde je
právomocdožiadanéhoštátuzaloženávýlučnenačl.2,trestyuloženévtomtoštátenesmúbyťprísnejšie
než tie, ktoré ustanovuje právny poriadok dožadujúceho štátu.

S poukazom na citované články Dohovoru okresný súd neukladal obžalovanému trest odňatia slobody
s použitím asperačnej zásady podľa § 35 ods. 2 Tr. zák., ale trest v zákonnej sadzbe podľa § 234 ods. 1
Tr. zák. ČR, teda v zákonnej sadzbe 2 - 10 rokov odňatia slobody. S poukazom na osobu obžalovaného,
jeho predchádzajúce odsúdenia a skutočnosť, že sa dopustil viacerých trestných činov spáchaných
viacerými skutkami mu uložil už vyššie uvedený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
5 /piatich/ rokov. S použitím dohovoru a vzhľadom na všetky skutočnosti rozhodné pre ukladanie trestu

dospel okresný súd k záveru, že takto uložený trest spĺňa všetky náležitosti tak individuálnej ako aj
generálnej prevencie.

Len pre úplnosť vo vzťahu o výroku o treste okresný súd konštatuje, že v predmetnej trestnej veci
neprichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku OS KE II, sp. zn. 3T 15/2006

zo dňa 7.12.2006 z dôvodov, na ktoré už okresný súd vyššie poukázal.

V súlade s ustanovením § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu
odňatia slobody zaradil do druhej nápravno-výchovnej skupiny, keďže obžalovaný bol v posledných
desiatichrokochpredspáchanímtrestnejčinnosti vovýkonetrestuodňatiaslobody,ktorýmuboluložený

za úmyselný trestný čin / OS KE I, sp. zn. 4T 15/2003 /.

Súd poškodeného I. X. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal podľa § 288 ods. 1 Tr. por. na
občianske súdne konanie, nakoľko poškodený nemal k odcudzenému telefónu žiadne doklady, nevedel
anioakýkonkrétnytypmobilnéhotelefónuzn.Siemensišlo. Poškodenýlenodhadomvyčíslilspôsobenú

škodu na sumu vo výške cca 3.000,- Kč. Orgánmi prípravného konania vyčíslenú škodu vo výške 1.971,-
Sk, ktorá vychádzala z odhadu ocenenia podľa odborného vyjadrenia považoval okresný súd len za
orientačnú, čomu prispôsobil aj výrok rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd

Košice I.