Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/212/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201992
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201992.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey
Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: X. Q.N. W.,
L. XX, XXX XX A., 2. J. W., A. X, XXX XX A., 3. J. K., T.. A., K. E. XX, XXX XX A., 4. R. A., K. E. XXX, XXX
XX A., 5. M. A., T. W., K. E. XXX, XXX XX A., všetci zastúpení: JUDr. Jana Dráčová, advokátka, so sídlom
Čajakova 7, 811 05 Bratislava, IČO: 31 948 901, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, P.O. BOX 57, 820 12 Bratislava 212, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 136/2017/Pop zo dňa 23.11.2017, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie a rozhodnutia správnych orgánov

1. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky (ďalej aj ako „žalovaný“ alebo "Úrad"), žalovaný svojím rozhodnutím sp. zn. č. VoÚ 136/2017/
Pop zo dňa 23.11.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), potvrdil Rozhodnutie Okresného úradu
Bratislava, katastrálny odbor (ďalej aj ako „Okresný úrad") Č. V-15921/2017 zo dňa 06.07.2017 (ďalej
aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým Okresný úrad zamietol v súlade s §31 ods. 3 zákona
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
("katastrálny zákon"), návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

2. Dňa 05.06.2017 bol Okresnému úradu doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností podpísaný navrhovateľom R.M. A., bytom K. XXX, XXX XX A.. V návrhu na vklad sú identi-
fikovaní účastníci konania o návrhu na vklad nasledovne: Q. W., A. L. XX, XXX XX A., J. W., A. X, XXX
XX A., J. K., A. K. E. XX, XXX XX A., R. A.L., A. K. XXX, XXX XX A. a M. A., A. K. E. XXX, XXXXX
A.. Predmetom návrhu na vklad je právny úkon zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemkom vedeným na liste
vlastníctva č. XXXX, k.ú. W. A. - pozemok registra Z. KN parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere 8632 m2
a na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. W. A. pozemky registra E. KN parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere
4393 m2 a parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 220 m2.

3. Prílohou návrhu na vklad bola Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v dvoch
vyhotoveniach uzatvorená dňa 05.06.2017 medzi spoluvlastníkmi Q. W., A. L. XX, XXX XX A., J. W., A.

X, XXX XX A., J. K., A. K. E. XX, XXX XX A. a R. A., A. K. XXX, XXX XX A. za účasti M. A., A. K. E.
XXX, XXX XX A. (ďalej aj ako "Dohoda").

4. Ďalšími prílohami návrhu na vklad bol geometrický plán č. 27/2017 vyhotovený dňa 05.05.2017 V.
H., B. X, XXXXX A., J.: XX XXX XXX, autorizačne overený dňa 12.05.2017 J.. V. M. a úradne overený
Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 22.05.2017, pod č. 1078/2017 (ďalej aj ako „GP“
alebo "geometrický plán"), potvrdenie o zaplatení správneho poplatku za návrh na vklad vo výške 66
eur a potvrdenie o uhradení odvodu za drobenie 2x.

5. Ján W., J. W., J. K. a R. A. uzatvorili dňa 05.06.2017 za účasti M. A. (ďalej „účastníci dohody“)
dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (ďalej „Dohoda“), ktorou zrušili svoje
doterajšie podielové spoluvlastníctvo a dohodli sa na reálnej deľbe nehnuteľnosti. Predmetom Dohody
boli nehnuteľnosti a to: pozemok registra Z. KN parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere 8632 m2,
nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce vedený na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. PoF. A. (ďalej
„Pozemok l“), ktorý vlastnia podieloví spoluvlastníci nasledovne: Q. W. vo výške 1/3, J. W. vo výške 1/3,
J.D. K. vo výške 1/6 a R. A. vo výške 1/6 spoluvlastníckeho podielu na Pozemku l.

6. Technický podklad Dohody a zároveň prílohu návrhu na vklad tvoril GP, ktorý okrem Pozemku l
zameral a technicky riešil aj pozemky registra E. KN nachádzajúce sa mimo zastavaného územia
vedené na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. W. A. a to parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 4393 m2
(ďalej „Pozemok2“) a parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 220 m2 (ďalej „Pozemok3“). Pozemok2 a
Pozemok3 sú vedené na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. W. A.W. v prospech R. A. a M. A. v podiele 1/1,
v bez- podielovom spoluvlastníctve manželov.

7. Na základe GP bol Pozemok l rozdelený a v zmysle Dohody si účastníci dohody novovytvorené
pozemky registra C KN rozdelili nasledovne:
- novovytvorený pozemok registra E. KN parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 2856 m2 v prospech
J. W. v 1/1,
- novovytvorený pozemok registra E. KN parc.č. XXXX/X, orná pôda o výmere 2857 m2 v prospech Q.
W. v 1/1,
- v zmysle GP vznikol diel č. 3 o výmere 2731 m2 odčlenený od Pozemku l a diel č. 1 o výmere 4393
m2 vytvorený z Pozemku2. Zlúčením dielu č. 1 a dielu č. 3 vznikol novovytvorený pozemok registra
E. KN parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 7124 m2, ktorý majú v zmysle dohody vlastniť J. K. vo
výške spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXX, R. A. vo výške spoluvlastníckeho podiele XXXX/XXXX a
manželia R. a M. A. vo výške spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov,
- v zmysle GP ďalej vznikol diel č. 4 o výmere 127 m2 odčlenený od Pozemku l a diel č. 2 o výmere 220
m2 vytvorený z Pozemku 3. Zlúčením dielu č. 2 a dielu č. 4 vznikol novovytvorený pozemok registra E.
KN parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 347 m2, ktorý majú v zmysle dohody vlastniť J. K. vo výške
spoluvlastníckeho podielu XX/XXX, R.F. A. vo výške spoluvlastníckeho podiele XX/XXX a manželia R.
a M. A. vo výške spoluvlastníckeho podielu XXX/XXX v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

8. V odôvodnení svojho prvostupňového rozhodnutia Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor
poukázal na skutočnosť, že účastníci dohody v snahe prerozdeliť svoje doterajšie spoluvlastníctvo
k predmetným nehnuteľnostiam zašli nad rámec zákona, keď mali v úmysle Dohodou zrušiť aj
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov R. A. a M. A. a ako náhradu nadobudnúť do bezpodielového
spoluvlastníctva podiel k novovytvoreným pozemkom, ktoré vznikli spojením ich pôvodných pozemkov
zväčšených o diel č. 3 a diel č. 4 podľa GP. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že bezpodielové
spoluvlastníctvo môže podľa § 148 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov (ďalej „Občiansky zákonník“ alebo "OZ") zaniknúť zánikom manželstva. Počas
trvania manželstva môže byť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušené rozhodnutím súdu a to
tiež len za určitých okolností uvedených v ustanovení § 148 ods. 2 a § 148a, ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Súčasná zákonná úprava nedovoľuje manželom dohodou zrušiť ich bezpodielové spo-
luvlastníctvo a nie je možné vyporiadať ho tak, ako účastníci Dohody navrhujú prostredníctvom
predložených listín, nakoľko dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uzatvárajú
medzi sebou len podieloví spoluvlastníci (§141 ods. 1 občianskeho zákonníka).

9. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor zdôrazňuje, že manželia R.B. a M. A. nie sú podielovými
spoluvlastníkmi pozemku registra Z. KN parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere 8632 m2, kde dochádza
k zrušeniu podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom k tomu, že účastníci Dohody nepostupovali pri jej
uzatváraní v súlade so zákonom, keď mali v úmysle Dohodou zrušiť aj bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov R. a M. A. k Pozemku 2 a Pozemku 3 pričom uvedení manželia nie sú podielovými
spoluvlastníkmi Pozemku l, pri ktorom v zmysle Dohody a GP malo dôjsť k zrušeniu podielového
spoluvlastníctva a novému vyporiadaniu, nie je táto Dohoda platne uzatvoreným právnym úkonom a z
toho dôvodu nie je vkladuschopnou listinou.

10. Žalovaný preskúmal odvolanie Q. W., bytom L.Ľ. XX, XXX XX A., J. W., A. X, XXX XX A., J. K., A.
K. E. XX, XXX XX A., R. A., A. K. XXX, XXX XX A. a M. A., A. K. E. XXX, XXX XX A. zastúpených na
základe plnej moci zo dňa 24.07.2017 JUDr. Janou Dráčovou, advokátkou so sídlom Čajakova 7, 81105
Bratislava zo dňa 26.07.2017, ako aj k veci vzťahujúci sa spisový materiál a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné. Uviedol, že Predpokladom povolenia vkladu do KN je splnenie zákonných podmienok
ustanovených v katastrálnom zákone a iných právnych predpisoch. Príslušný okresný úrad, katastrálny
odbor preskúma platnosť zmluvy, a to najmä či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či
sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnu-
teľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči
dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad, katastrálny odbor aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vkladové konanie predstavuje
rozhodovací procesný postup, pri ktorom príslušný okresný úrad, katastrálny odbor ako správny orgán
na základe predložených písomných podkladov posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na
povolenie vkladu. Prílohou návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe Dohody tvoril GP, ktorý za-
meral a technicky riešil Pozemok 1, Pozemok2 a Pozemok3.

11. Ako už bolo uvedené vyššie, Pozemok l je v podielovom spoluvlastníctve Q. W. vo výške 1/3, J. W.
vo výške 1/3, J. K. vo výške 1/6 a R. A. vo výške 1/6 spoluvlastníckeho podielu a Pozemok2 a Pozemok3
je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov R. A. a M. A. v podiele 1/1.

12. GP rozdelil Pozemok l na diel č. 3, diel č. 4, diel č. 5 a diel č. 6. Z dielu č. 6 bol vytvorený pozemok
p.č. XXXX/X orná pôda o výmere 2856 m2, ktorý na základe Dohody nadobudne J. W.. Z dielu č 5 bol
vytvorený pozemok p. č. XXXX/X orná pôda o výmere 2857 m2, ktorým na základe Dohody nadobudne
Q. W..

13. Diel č. 3 výmere 2731 m2 bol odčlenený z Pozemkul a pričlenený k Pozemku2, na základe čoho
vynikol novovytvorený pozemok registra E. KN parc. č. XXXXX/X orná pôda o výmere 7124 m2, ktorý
v zmysle Dohody majú vlastniť J. K. vo výške spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXX, R. A. vo výške
spoluvlastníckeho podiele XXXX/XXXX a manželia R. a M. A. vo výške spoluvlastníckeho podielu XXXX/
XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Diel č. 4 o výmere 127 m2 bol odčlenený z Pozemkul
a pričlenený k Pozemku3, na základe čoho vznikol novovytvorený pozemok registra E. KN parc. č.
XXXX/XX orná pôda o výmere 347 m2, ktorý majú v zmysle dohody o vyporiadaní vlastniť J. K. vo výške
spoluvlastníckeho podielu XX/XXX, R. A. vo výške spoluvlastníckeho podiele XX/XXX a manželia R. a
M. A. vo výške spoluvlastníckeho podielu XXX/XXX v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

14. Žalovaný je toho názoru, že GP, ktorý je technickým podkladom k právnym úkonom v zmysle Dohody,
nereflektuje na právny stav - vlastnícke vzťahy evidované k Pozemku l, Pozemku 2 a k Pozemku 3,
pričom GP je za súčasného stavu jeho vyhotovenia nezapísateľný do katastra nehnuteľnosti, z dôvodu
miešania vlastníckych foriem pri dotknutých pozemkoch, bez adekvátneho zmluvného vyjadrenia
technicky realizovaných zmien.

15. Je podľa žalovaného potrebné vo všeobecnosti poukázať na § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť na zrušení spoluvlastníctva a na vzájomnom vypo-
riadaní sa. Účastníkmi takéhoto právneho úkonu musia byť bezvýhradne všetci spoluvlastníci a
vyporiadanie sa má týkať konkrétnej nehnuteľnosti, voči ktorej si účastníci dohody zrušujú svoje doposiaľ
v určitých podieloch evidované spoluvlastníctvo a nanovo sa vyporiadajú podľa takto uzatvorenej
dohody. Vyporiadanie sa však musí týkať len konkrétnej nehnuteľnosti, ktorú účastníci dohody a
zároveň spoluvlastníci vlastnia. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní tak vznikne
konsenzom všetkých účastníkov spoluvlastníckeho vzťahu. Občiansky zákonník zároveň ponecháva

spoluvlastníkom voľnosť, t.j. vzájomné vzťahy si spoluvlastníci usporiadajú podľa svojich potrieb a
záujmov. Môžu sa dohodnúť, že si spoločnú vec rozdelia, ale aj tak, že vec pripadne za náhradu
jednému spoluvlastníkovi, prípadne viacerým spoluvlastníkom. V prípade zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva k pozemku reálnou deľbou pozemku medzi spoluvlastníkmi, je potrebné vyhotoviť
geometrický plán, ktorý predmetný pozemok rozdelí v zmysle dohody o zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva medzi jednotlivých spoluvlastníkov, rešpektujúc tak obmedzenia vyplývajúce z
ustanovení § 21 až 24 zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemku v znení neskorších predpisov. V zmysle súdnej praxe zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľnosti nie je možné bez geometrického plánu, na
ktorom je vyznačené rozdelenie predtým spoločnej parcely, výmere a číslo nových parciel (Zborník
stanovísk, správ a rozhodnutí súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov /ČSSR, ČSR a SSR/. Z
IV 1970- 1983 s. 487)

16. GP však naproti tomu technicky riešil nielen Pozemok l v spoluvlastníctve Q. W., J. W., J. K. a R.
A., ale aj Pozemok 2 a Pozemok 3, ktorý vlastnia v 1/1 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov R.
A. C. a M. A..

17. Namiesto toho, aby sa z GP z dielu č. 3 a z dielu č. 4 vytvoril samostatný pozemok, ktorý by vlastnili J.
K. a R. A. v príslušnom spoluvlastníckom podiele, GP predmetné diely pričlenil k pôvodným pozemkom
registra E. KN p.č. XXXX/XX a p.č. XXXX/X, čím zväčšil ich výmeru, avšak nerešpektoval k nim už
evidované vlastnícke vzťahy. V zmysle takto vyhotoveného a k návrhu na vklad priloženého GP a Dohody
by sa J.A. K. stala ideálnou podielovou spoluvlastníckou dielu č. 1 vytvoreného z Pozemku2 a dielu
č. 2 vytvoreného z Pozemku3, pričom Pozemok2 a Pozemok3 predtým v žiadnom spoluvlastníckom
režime nevlastnila a manželia R. A. a M. A.B., by sa stali ideálnymi podielovými spoluvlastníkmi v
režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov dielu č. 3 a 4 odčleneného z Pozemkul, hoci predtým
Pozemokl v režime bezpodielového spoluvlastníctva nevlastnili.

18. Ak by sa mal Úrad stotožniť s názorom odvolateľov, že v prípade takto vyhotovenej Dohody spolu s
jej technickým podkladom GP, dochádza u manželov R. A. a M. A. len ku transformovaniu z výlučného
vlastníctva na podielové spoluvlastníctvo v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom
podiel v plnom rozsahu zodpovedá doterajšej výmere parcely, otázkou by bolo, na základe akého)
právneho úkonu nadobudli manželia R. A. a M. A. podiel na časti pozemku zodpovedajúcemu dielom č.
3 a 4. Zároveň ten istý prípad nastáva aj u p. J. K.Í., pretože z Dohody nie je jasné na základe akého
právneho úkonu by mala nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na časti pozemku zodpovedajúcemu dielu
č. 1 a 2, keď predtým takúto časť pozemku nevlastnila.

19. V súlade so súdnou praxou je potrebné uviesť, že dohoda o zrušení spoluvlastníctva nehnuteľnosti a
o vzájomnom vyporiadaní sa podľa ustálenej judikatúry súdov považuje za prevod nehnuteľnosti, pretože
ide vždy o nadobudnutie vlastníctva niektorým zo spoluvlastníkov (Uz NS ČR z 15.05.2007, sp. zn. 30
Cdo 2606/2006).

20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva nehnuteľnosti, nehnuteľnosť, ktorá je predmetom takejto dohody nadobúdajú vždy len
podieloví spoluvlastníci, nikdy nie osoba, ktorá predtým nehnuteľnosť nevlastnila. V takomto prípade ide
o iný druh právneho úkonu napr. prevod nehnuteľnosti darovaním, kúpou alebo zámenou.

21. V prípade Dohody dochádza k porušeniu a obchádzaniu zákonných ustanovení najmä § 141 ods. 1
Občianskeho zákonníka, nakoľko p. J. K. a manželia R. A.B. a M. A. majú nadobudnúť v ideálnom podiele
časti pozemkov, ktoré nevlastnili a teda v tomto prípade nemôžeme hovoriť o nadobudnutí vlastníctva
nehnuteľnosti niektorým zo spoluvlastníkom, ako to súdna prax v zmysle ustanovení občianskeho
zákonníka vyžaduje.

22. V odvolaní a taktiež v stanovisku odvolatelia poukazujú na bežnú prax, že podiel na pozemku môže
byť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov o čom svedčí množstvo takých zápisov pod bytovými
domami.

II.
Žaloba

23. Žalobcovia považovali napadnuté rozhodnutia v oboch stupňoch za nezákonné, žiadali ich zrušiť a
vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

24. Uviedli, že Geometrický plán, tvoriaci podklad pre uvedenú dohodu je podľa názoru žalobcov
zapísateľný v plnom rozsahu, nakoľko spĺňa technické podmienky a dohoda odzrkadľuje oba právne
úkony, ktoré vedú k možnosti jeho zápisu. Bol riadne autorizovaný aj úradne overený, preto po technickej
stránke spĺňa predpoklady zápisu. Miešanie vlastníckych foriem je tak, ako to uviedol aj žalovaný na str.
8 svojho rozhodnutia možné. Náš právny poriadok pozná spoluvlastníctvo podielové a bezpodielové,
neznamená to však, že podiel nemôže byť v bezpodielovom spoluvlastníctve.

25. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je podľa žalobcov možné aj reálnym
rozdelením tak, že sa časť zodpovedajúca podielu zlúči s inou vecou. Neexistuje žiadne ustanovenie
zákona, ktoré by tomu bránilo, aj keď nejde o obvyklé riešenie. Uviedli, že GP rešpektoval existujúce
vlastnícke vzťahy a zlúčenie pozemkov vykonal tak, že pričlenil novovznikajúci pozemok k existujúcej
parcele a podiel pôvodných vlastníkov v BSM po prepočte zodpovedá pôvodnej výmere ich pozemku,
pričom noví spoluvlastníci, ktorí svojou výmerou podľa dielov, zodpovedajúcim ich podielu na spoločnej
veci s účastníkmi dohody 1 a 2, podľa GP sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi v podiele, ktorý
zodpovedá výmere, o ktorú sa doterajší pozemok zväčšuje. Náš právny poriadok sa bráni drobeniu
pozemkov napr. v z. 180/1993 Z.z., ale nezakazuje pozemky zlučovať do väčších celkov a k nim
priraďovať podiely podľa doterajších výmer pozemkov, ktoré sa zlučujú. V § 24 pri pričlenení pozemku
a pri zlučovaní pozemkov pozná aj výnimku z drobenia. Pri zlúčení sa po technickej stránke v GP
nevytvára nové číslo parcely, ale pravidlom je, že jedna z existujúcich zlučovaných parciel ostáva pod
pôvodným číslom a k nej sa prostredníctvom dielu v GP pripája časť alebo celá zlučovaná parcela.
GP preto postupuje v zmysle obvyklých postupov pri zlučovaní a pričleňovaní pozemkov. Právne sú
tieto oba úkony v prípade preskúmavanej dohody podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona spojené do
jedného, čo zákon nezakazuje, zmluvná voľnosť nevylučuje a podľa názoru žalobcov je toto riešenie
v súlade s právnym poriadkom. To, že sa p. ID. stáva spoluvlastníčkou zlúčeného pozemku, aj keď
doposiaľ nebola spoluvlastníčkou pôvodného pozemku v BSM vyplýva práve z dohody, kde sa súrodenci
p. A. a p. K. za súhlasu manželky, p. A. dohodli, že svoje majetky spoja a stanú sa tak spoluvlastníkmi
väčšieho, spojeného pozemku, v ktorom budú mať podiely tak, ako zodpovedajú ich doterajším výmerám
a právam. Práve vyčítaná skutočnosť má byť dôsledkom dohody súrodencov, ktorí majú nárok na podiel
z dedenej nehnuteľnosti po predkoch a manželky jedného z nich, ktorá je zároveň spoluvlastníčkou
susedného pozemku, nadobudnutého kúpou spolu s manželom. Účasť a riadne vyjadrený súhlas
manželky pri nakladaní s majetkom v BSM dáva záruku, že manželia nakladajú so svojim majetkom
spoločne, tak ako to predpokladá § 145 ods. 1 OZ. Nejde o žiadne zrušenie BSM, ako si to vykladá v
rozhodnutí prvostupňový orgán, len účastníci využili možnosť § 2 ods. 3 OZ .

26. To, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetnom dohody o vyporiadani podielového spoluvlastníctva, môžu
nadobúdať vždy len podieloví spoluvlastníci a nie osoba, ktorá ju predtým nevlastnila, vyplýva podľa
žalovaného z ustálenej judikatúry súdov, pričom žalovaný odkazuje len na jedno jediné rozhodnutie
českého najvyššieho súdu. Na objasnenie žalobca uviedol, že v tomto rozhodnutí bolo odmietnuté
dovolanie vo veci kedy nebola riadne a platne uzavretá dohoda o zrušení a vyporiadani spoluvlastníctva
- prejavy vôle neboli na tej istej listine, hoci ide o prevod spoluvlastníckeho podielu a teda nehnuteľnosti.
Celý predmet konania nemá nič spoločné s právnym problémom, ktorý vidia správne orgány v ich
prípade. Nie je pravdou, že tento právny problém je už vyriešený judikatúrou. Neexistuje podľa žalobcov
žiadny judikát, ktorý by riešil obdobnú situáciu, ani do zbierky súdnych stanovísk a rozhodnutí NS sa
nedostalo rozhodnutie ani stanovisko, ktoré by výkladom zákona bránilo platnému uzatvoreniu dohody,
ktorá rieši vysporiadanie podielového spoluvlastníctva aj neobvyklým spôsobom, ale k spokojnosti
všetkých účastníkov dohody. A to tak doterajších spoluvlastníkov, tak aj tretích strán, ktoré sa jej z
titulu netradičného riešenia, zasahujúceho do ich vlastníckych práv, zúčastnili a súhlasia s ním. Podľa
názoru žalobcov povinnosť a oprávnenie orgánu verejnej správy skúmať dohodu nemá zachádzať do
neprimeraných špekulatívnych vyhodnocovaní, čo je alebo nie je možné z formálneho hľadiska, ale
zásadne sa má zamerať na to, či dohoda samotná je spravodlivým riešením veci, nikomu neubližuje a či
sa jej výsledok dá do katastra premietnuť. Žalobcovi majú dojem, akoby si orgány verejnej správy pomýlili
svoje postavenie a stávajú sa prebyrokratizovanými a šikanóznymi, uprednostňujúcimi formalizmus pred
účelom zákona.

27. Žalobcovia v odvolaní poukázali na to, že prvostupňový orgán nesprávne pochopil ustanovenie §
136 ods. 2 OZ, podľa ktorého spoluvlastníctvo môže byť podielové alebo bezpodielové. Neznamená
to podľa žalobcov, že vec nemôže byť v podielovom spoluvlastníctve, kde jeden z podielov vlastnia
manželia v BSM a k tomu dali v odvolaní príklad blízky orgánu verejnej správy, ktorý o veci
rozhodoval. Podľa žalobcov uvedené ustanovenie má na mysli, že náš právny poriadok pozná dve
formy spoluvlastníctva, avšak nevylučuje, že konkrétny podiel môžu nadobudnúť spoločne aj manželia,
pričom vtom prípade sa stávajú bezpodielovými spoluvlastníkmi k podielu samotnému. Narážali tým v
odvolaní na skutočnosť, že v pôvodnom rozhodnutí orgán verejnej správy mal za to, že dochádza v
dohode pri zlúčení pozemkov a vytvorení podielov k novému pozemku, k zrušeniu BSM ako takého a
jeho vyporiadaniu. Túto ambíciu dohoda v žiadnom prípade nemá a ide o jej nesprávnu interpretáciu.
Nakoľko argument rozporu so zákonom, resp. obchádzanie zákona pre zrušenie spoluvlastníctva bol
hlavným argumentom prvostupňového orgánu, považovali žalobcovia uvedenie príkladu, že vedľa
seba v spoluvlastníctve môžu vzniknúť aj situácie, pri ktorých dôjde vedľa seba k podielovému aj
bezpodielovému spoluvlastníctvu za objasňujúce dôvody. Dva právne úkony spojené v jednej dohode
zlučujú pri vyporiadani podielového spoluvlastníctva pôvodné parcely v BSM a dielmi už existujúcich
parciel, zvyšujú ich výmeru a pridávajú nových vlastníkov, čím dochádza k tomu, že z výlučného BSM sa
stáva majetok v podielovom spoluvlastníctve na novom pozemku, kde doterajší spoluvlastníci sa stávajú
z výlučných vlastníkov spoluvlastníkmi s ďalšími osobami v inom režime spoluvlastníctva ( avšak nie k
tomu istému podielu). Tým je využité len právo vlastníka s vecou nakladať.

28. Za arbitrárne považujú žalobcovia navrhované riešenie odvolacím orgánom, kedy by mali podľa
ich názoru uzavrieť dve za sebou idúce dohody, a to najprv zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva a následne dohodu o zlúčení pozemkov. Podľa žalovaného by to bol správny postup.
Výsledok by bol ten istý, len by predstavoval nehospodárnosť v dosiahnutí cieľa.

29. Žalobcovia zastávajú názor, že pri uzatváraní dohody neporušili žiaden právny predpis, nekonali proti
žiadnemu zákazu, ani sa neodchýlili od žiadneho kogentného ustanovenia, nezasiahli do práv iných a
dohoda nie je v rozpore s dobrými mravmi. Právny úkon týkajúci sa spoločnej veci v BSM vyhodnotili
účastníci ako úkon nad rámec bežných vecí, preto bol súhlas bezpodielovej spoluvlastníčky potrebný.
Pre úplnosť a nespochybňovanie došlo aj zo strany p. A. k úradnému osvedčeniu jej podpisu. Žalobcovi
využili uzavretím dohody len svoje vlastnícke práva zaručené ústavou a ich obsah definovaný zákonom.
Obmedzením ich zmluvnej voľnosti práve štát v osobe orgánov verejnej správy zasiahol neoprávnene
do ich práv a to obmedzením s ich právom nakladať so svojím vlastníctvom bez zákonného rámca
obmedzenia, ktoré by spĺňalo podmienky ústavy obsiahnuté v čl. 20 ods. 5 alebo 5. Tak žalovaný, ako
aj ďalší účastník v rámci svojho konania porušili ustanovenie § 31, ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona č.
162/1995 Z.z. ako aj čl. 2 ods. 1 Ústavy SR. Tým bolo porušené ich základné právo vlastniť, zaručené
čl. 20 Ústavy SR.

30. Všetky dôvody vedúce orgány verejnej správy k zamietnutiu návrhu a potvrdeniu rozhodnutia
pri nevyhovení odvolaniu sú podľa žalobcov nesprávnym právnym posúdením veci a to nad rámec
zisťovania v zmysle § 31 ods. 1 KZ a ostatných príslušných ustanovení katastrálneho zákona a
správneho poriadku. Preto účastníci predpokladajú, že splnili podmienky povolenia vkladu a zápisu
práv vyplývajúcich z dohody do katastra nehnuteľností. Žalovaný pritom porušil povinnosť vyrovnať sa
so zásadnými námietkami v odvolaní smerujúcimi proti hlavným dôvodom zamietnutia návrhu najmä s
námietkou proti pokusu o zrušenie BSM v dohode. V odôvodnení rozhodnutia vymenoval síce niektoré
ustanovenia občianskeho zákonníka, ale podľa § 47 ods. 3 SP sa správnou úvahou mal vyporiadať s ich
použitím na konkrétny prípad, čo priamo z odôvodnenia rozhodnutia nie je pri každom vymenovanom
ustanovení zrejmé ( najmä u ustanovení týkajúcich sa BSM, rovnako ako sa nevyrovnal s námietkou
zmluvnej voľnosti zaručenou občianskym zákonníkom na základe ústavného článku 2.

31. Z uvedených dôvodov majú za to, žalovaný aj ďalší účastník nesprávne posúdili ustanovenia dohody
a vyvodili nesprávne právne a správne názory pri jej posúdení a z toho vyplynulo aj ich nesprávne
rozhodnutie vo veci.

III.
Vyjadrenie žalovaného

32. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 27.03.2018. Nestotožňoval
sa s tvrdeniami žalobcu, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na to, že
GP, ktorý je technickým podkladom k právnym úkonom v zmysle Dohody, nereflektuje na právny stav
- vlastnícke vzťahy evidované k Pozemku 1, Pozemku2 a k Pozemku3, pričom GP je za súčasného
stavu jeho vyhotovenia nezapísateľny do katastra nehnuteľností, z dôvodu miešania vlastníckych
foriem pri dotknutých pozemkoch, bez adekvátneho zmluvného vyjadrenia technicky realizovaných
zmien. Účastníci Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v zmysle § 141 ods.
1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej „Občiansky
zákonník“) musia byť bezvýhradne všetci spoluvlastníci a vyporiadanie sa má tykať konkrétnej
nehnuteľnosti, voči ktorej si účastníci dohody zrušujú svoje doposiaľ v určitých podieloch evidované
spoluvlastníctvo a nanovo sa vyporiadajú podľa takto uzatvorenej dohody. Vyporiadanie sa však musí
tykať len konkrétnej nehnuteľnosti, ktorú účastníci dohody, a zároveň spoluvlastníci, vlastnia. Dohoda
o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní tak vznikne konsenzom všetkých účastníkov
spoluvlastníckeho vzťahu.

33. V zmysle § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na základe dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, nehnuteľnosť, ktorá je predmetom takejto dohody,
nadobúdajú vždy len podieloví spoluvlastníci, nikdy nie osoba, ktorá predtým nehnuteľnosť nevlastnila.
V takomto prípade ide o iný druh právneho úkonu napr. prevod nehnuteľnosti darovaním, kúpou alebo
zámenou.

34. Žalobcovia oprávnenosť nadobudnutia podielu p. M. A. na časti pozemku (t. j. dielu č. 3 a 4) obhajujú,
tým, že bola účastníčkou Dohody a mala úradne osvedčený podpis. Takýto prezentovaný názor žalobcov
je však podľa Úradu nesprávny. Skutočnosť či by bola alebo nebola p. M. A. účastníčkou Dohody je
irelevantná, nakoľko v Dohode nebol vyjadrený iný/ďalší právny úkon, ktorým by p. M. A. podiel na časti
pozemku zodpovedajúcemu dielu č. 3 a 4 v zmysle GP nadobudla. Taktiež z Dohody nie je jasné, na
základe akého právneho úkonu by mala nadobudnúť spoluvlastnícky podiel p. J. K. na časti pozemku
zodpovedajúcemu dielu č. 1 a 2, keď predtým takúto časť pozemku nevlastnila.

35. V zmysle § 31 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej „katastrálny zákon“) okresný
úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v
predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne
určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či
zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o
vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu.

36. Úrad zdôrazňuje, že Dohoda nie je vkladuschopná na podklade predloženého GP aj napriek tomu,
že GP má autorizačné a úradné overenie. Vo všeobecnosti geometricky plán, ako technicky podklad,
na základe ktorého dochádza k zmene evidovania vlastníctva, musí korešpondovať so zmluvou alebo
dohodou. Úž pri vyhotovovaní geometrického plánu na daný účel je potrebné dbať, aby skutkový a
právny stav zamýšľaného právneho úkonu navzájom korešpondoval s geometrickým plánom.

37. V zmysle § 41 ods. 2 katastrálneho zákona práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v
akom sa okresnému úradu doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku
práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra. Dohodu ako takú nie je možné na podklade predloženého
GP technicky, za rešpektovania chronológie právnych úkonov, zaevidovať do katastra nehnuteľností z
dôvodu absencie právneho úkonu nadobudnutia časti pozemku zodpovedajúcemu dielu č. 3 a 4 p. M.
A. a časti pozemku zodpovedajúcich dielu č. 1 a 2 p. J. K..

38. Namiesto toho, aby sa z GP z dielu č. 3 a z dielu č. 4 vytvoril samostatný pozemok, ktorý by vlastnili J.
K. a R. A. v príslušnom spoluvlastníckom podiele, GP predmetné diely pričlenil k pôvodným pozemkom
registra E. KN p.č. XXXX/XX a p.č. XXXX/X, čím zväčšil ich výmeru, avšak nerešpektoval k nim už
evidované vlastnícke vzťahy.

39. V zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

40. V zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

41. V zmysle takto vyhotoveného a k návrhu na vklad priloženého GP a Dohody by sa J. K. stala ideálnou
podielovou spoluvlastníckou dielu č. 1 vytvoreného z Pozemku2 a dielu č. 2 vytvoreného z Pozemku3,
pričom Pozemok2 a Pozemok3 predtým v žiadnom spoluvlastníckom režime nevlastnila a manželia R.
A. a M. A. by sa stali ideálnymi podielovými spoluvlastníkmi v režime bezpodielového spoluvlastníctva
manželov dielu č. 3 a 4 odčleneného z Pozemku l, hoci predtým Pozemok l v režime bezpodielového
spoluvlastníctva nevlastnili.

42. Ak by sa mal Úrad stotožniť s názorom žalobcov, že v prípade takto vyhotovenej Dohody spolu s
jej technickým podkladom GP, dochádza u manželov R. A. a M. A. len ku transformovaniu z výlučného
vlastníctva na podielové spoluvlastníctvo v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom
podiel v plnom rozsahu zodpovedá doterajšej výmere parcely, otázkou by bolo, na základe akého
právneho úkonu nadobudli manželia R. A. a M. A.Á. podiel na časti pozemku zodpovedajúcemu dielom
č. 3 a 4. Zároveň ten istý prípad nastáva aj u p. J. K., pretože z Dohody nie je jasné na základe akého
právneho úkonu by mala nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na časti pozemku zodpovedajúcemu dielu
č. 1 a 2, keď predtým takúto časť pozemku nevlastnila.

43. V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

44. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

45. Predložený GP vyjadruje vôľu žalobcov, ako chcú v budúcnosti vlastniť predmetné nehnuteľnosti,
avšak takéto evidovanie vlastníctva nie je možné dosiahnuť na základe Dohody, nakoľko by v takomto
prípade neboli údaje katastra hodnoverné.

46. Úrad v rozhodnutí uviedol ako jedno z riešení dosiahnutia zosúladenia skutkového a právneho
stavu evidovania nehnuteľností želaného žalobcami prepracovaním GP tak, že budú z dielov č. 3 a
č. 4 vytvorené samostatné parcely, ktoré nadobudnú v zmysle novej dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva p. J. K. a p. R. A.. Ak by bolo naďalej úmyslom p. J. K., p. R. A. a
M. A. spojiť Pozemok2 a Pozemok3 s pozemkom, ktorý by vznikol na základe novej dohody a k nej
prepracovanému GP, v tomto prípade je možné na základe právneho úkonu napr. zámeny, darovania
alebo kúpy nadobudnúť k predmetným pozemkom podielové spoluvlastníctvo a následne GP spojiť
predmetné parcely do jednej, resp. do dvoch parciel. Takéto navrhované riešenie je však podľa názoru
žalobcov vyjadrenom v žalobe nehospodárne, čo však nie je zákonný argument pre ich požiadavky
v posudzovanom prípade. Taktiež žalobcovia v žalobe uvádzajú, že zvolili takéto „netradičné riešenie
komplexného charaktéru“, z dôvodu hospodárnosti.

IV.
Posúdenie veci

47. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup,
ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná.

48. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

49. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

50. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

51. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

52. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých
sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych
predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
53. Podľa § 3 ods. 3 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

54. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

55. Podľa §1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, kataster nehnuteľností je
geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto
nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak
má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku
obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva
trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

56. Podľa § 7 katastrálneho zákona, kataster obsahuje tieto údaje:
a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území,
b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách
registra "E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb,
údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností,
o cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na
začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje
o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia
a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,
c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len "vlastník") a o
iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu,
meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o
právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami
k nehnuteľnostiam,
d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach,
e) sídelné a nesídelné geografické názvy.

57. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1
sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

58. Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

59. Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len
"účastník konania").
(2) Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

60. Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje
a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

61. Podľa §30 ods. 5 katastrálneho zákona, prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má
byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:
a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva.

62. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

63. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.

64. Podľa § 41 ods. 1, zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam ("katastrálny zákon"), práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a
do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi
katastra.

65. Podľa § 41 ods. 2, zákona č. 162/1995 Z.z., práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v
akom sa správe katastra doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku
práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra.

66. Podľa § 67 ods. 1 katastrálneho zákona geometrický plán je technický podklad právnych úkonov,
verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje
o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj
bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. Ak
ide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným
spôsobom na žiadosť právnickej osoby zriadenej štátom.

67. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako "OZ"), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú.

68. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

69. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

70. Podľa §132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

71. Podľa § 132 ods. 2 OZ, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

72. Podľa § 136 ods. 1 a 2, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je
podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

73. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

74. Podľa §137 ods. 2 OZ, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak,
sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

75. Podľa §139 ods. 1, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

76. Podľa §141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

77. Podľa §143a ods. 1 OZ, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah
bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.

78. Podľa § 143a ods. 3 OZ, dohoda podľa odsekov 1 a

98. Vo svetle uvedeného súd konštatuje, že bolo nesporne povinnosťou prvostupňového orgánu
dôsledne preskúmať všetky právne a skutkové okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu, medzi ktoré určite patrí riadne a zákonné posúdenie toho, či boli úkony zmeny vlastníckych
vzťahov vykonané riadne v súlade so zákonom. Pri tom zistil, že Prvostupňový orgán preto
pri skúmaní predmetných dokumentov podľa názoru súdu neprekročil svoje zákonné oprávnenie
vyplývajúce z ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Správny súd prisvedčil žalovanému, že
absencia adekvátneho zmluvného vyjadrenia technicky realizovaných zmien mala za následok jeho
nezapísateľnosť do katastra nehnuteľností. Pozemok, ktorého sa Dohoda týkala bol v podielovom
vlastníctve žalobcov 1 až 5. V prípade každého z nich išlo výlučne o podielové spoluvlastníctvo a nebolo
predmetom BSM. M. A., manželka R. A., ktorý bol pôvodným spoluvlastníkom pôvodného Pozemku,
nadobudla v dôsledku Dohody vlastnícke právo k pozemkom, ku ktorým nemala predtým žiaden právny
nárok. Ani v prípade J. z Dohody nie je jasné na základe akého právneho úkonu by mala nadobudnúť
spoluvlastnícky podiel na časti pozemku zodpovedajúcemu dielu č. 1 a 2, keď predtým takúto časť
pozemku nevlastnila.

99. V zmysle §141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o
vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Z Gramatického aj logického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že má ísť o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva existujúcich nehnuteľností výlučne medzi jej aktuálnymi spoluvlastníkmi. V prípade,
ako je tento, keď M. A., ktorá nebola dovtedajšou spoluvlastníčkou nehnuteľností, nadobúda k nej
vlastnícke právo (akoukoľvek formou, či už podielové alebo bezpodielové), ide o iný druh právneho
úkonu, napríklad darovanie alebo kúpa a Dohoda nemôže nahrádzať zodpovedajúci právny úkon ako je
napríklad kúpna alebo darovacia zmluva. A to i napriek tomu, že účastníci Dohody prejavili s jej znením
svoj súhlas. V Dohode nebol vyjadrený žiadny ďalší právny úkon, ktorým by p. M. A. podiel na časti
pozemku zodpovedajúcemu dielu č. 3 a 4 v zmysle GP nadobudla. Taktiež z Dohody nie je jasné, na
základe akého právneho úkonu by mala nadobudnúť spoluvlastnícky podiel p. ID. na časti pozemku
zodpovedajúcemu dielu č. 1 a 2, keď predtým takúto časť pozemku nevlastnila. Na tomto mieste súd
zdôrazňuje, že podľa §39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza.

100. Súd prisvedčil žalovanému v tom, že ak by sa mal žalovaný stotožniť s názorom žalobcov, že
v prípade takto vyhotovenej Dohody spolu s jej technickým podkladom GP, dochádza u manželov
R. A. a M. A. len ku transformovaniu z výlučného vlastníctva na podielové spoluvlastníctvo v režime
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom podiel v plnom rozsahu zodpovedá doterajšej
výmere parcely, sporné by bolo, na základe akého právneho úkonu nadobudli manželia R. A. a M. A.
podiel na časti pozemku zodpovedajúcemu dielom č. 3 a 4. Zároveň ten istý prípad nastáva aj u p. J. K.,
pretože z Dohody nie je jasné na základe akého právneho úkonu by mala nadobudnúť spoluvlastnícky
podiel na časti pozemku zodpovedajúcemu dielu č. 1 a 2, keď predtým takúto časť pozemku nevlastnila.
GP technicky riešil nielen Pozemok l v spoluvlastníctve Q. W., J. W., J. K. a R. A., ale aj Pozemok 2 a
Pozemok 3, ktorý vlastnia v 1/1 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov R. A. a M. A.. GP nevytvoril z
dielu č. 3 a z dielu č. 4 samostatný pozemok, ktorý by vlastnili J. K. a R. A. v príslušnom spoluvlastníckom

podiele, ale GP predmetné diely pričlenil k pôvodným pozemkom registra E. KN p.č. XXXX/XX a p.č.
XXXX/X, čím zväčšil ich výmeru, avšak nerešpektoval k nim už evidované vlastnícke vzťahy.
Ako správne uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, predložený GP vyjadruje síce vôľu žalobcov,
ako chcú v budúcnosti vlastniť predmetné nehnuteľnosti, avšak takéto evidovanie vlastníctva nie je
možné dosiahnuť na základe Dohody, nakoľko by v takomto prípade neboli údaje katastra hodnoverné.

101.V slovenskom právnom poriadku je vlastníctvo nehnuteľností a ich prevod do značnej miery
formalizované. Je potrebné si uvedomiť, že kupujúci, či obdarovaný sa nestáva vlastníkom nehnuteľnosti
dňom podpisu príslušnej zmluvy, ale až dňom, kedy kataster rozhodne o povolení vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností. Úlohou orgánu verejnej správy na úseku katastra nehnuteľností je
posudzovať spôsobilosť predkladaných listín tvoriť podklad k riadnemu prevodu nehnuteľností. Je
nepochybné, že v danom prípade došlo popri vyporiadaní sa spoluvlastníkov aj k prevodu nehnuteľnosti
keď sa pani M. A. mala stať spoluvlastníčkou novovytvoreného pozemku. A k takémuto prevodu
skutočne Okresný úrad nemal podklady. Zároveň ten istý prípad nastáva aj u p. J. K., pretože z Dohody
nie je jasné na základe akého právneho úkonu by mala nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na časti
pozemku zodpovedajúcemu dielu č. 1 a 2, keď predtým takúto časť pozemku nevlastnila.

102. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobcovia v 1/ až 5/ rade v žalobe neuviedli také
skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani také
právne relevantné námietky, s ktorými by sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol dostatočne
vysporiadal. Žalovaný vec správne právne posúdil. Súd rovnako nezistil procesné vady, ktoré by samy
o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s
§ 190 SSP zamietol.

103. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP,
avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si
ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

104. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2
písm. c/ SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 20. 12. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.