Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. jún 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820201287
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8820201287.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so
sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanej: J. H., F.. XX.X.XXXX, Q. T.
H. Š. XXX/XX, XXX XX U. F. Q., o zaplatenie sumy 245,81 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 10C/24/2020-19 zo dňa 20.10.2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 111,36 eur v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zostávajúcej časti potvrdzuje zamietavý výrok okrem sumy 111,36 eur.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 11,98 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo
„okresný súd“) rozhodol takto:

„I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 26,28 € a uhradiť náklady spojené s vymáhaním
na poštovné v sume 1,45 €, a to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaná n e m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 1.6.2020 si žalobca voči
žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie 245,81 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania vrátane

vynaložených nákladov spojených so súdnym konaním. Svoj návrh odôvodnil tak, že žalobca Rozhlas a
televízia Slovenska je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase
a televízii Slovenska. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu. Žalovaná je zo
zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 o úhrade za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (ďalej len „ZOU“) vo výške 4,64 eur mesačne
podľa § 6 ods. 1. ZOU s periodicitou platenia úhrad mesačná, v zmysle § 7 Zákona. Žalobca kontrolou
úhrad podľa § 8 ZOU zistil, že žalovaná ku dňu podania návrhu nezaplatila úhradu v zmysle zákona

za kontrolované obdobie 1.6.2015 až 30.6.2019. Písomnou výzvou zo dňa 6.6.2019 žalobca vyzval
žalovanú na zaplatenie omeškanej úhrady a zaplatenie poštových sadzieb. Žalovaná nezaplatila úhradu
a poštovné sadzby v lehote do 30-tich dní od doručenia výzvy, preto je povinný v zmysle § 10 ods. 3
ZOU zaplatiť aj pokutu v sume 17,- eur. Dlh žalovanej predstavuje sumu 228,81 eur, ktorá pozostávazo 49 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období 1.6.2015 - 30.6.2019. Výška dlhu
je súčtom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby pokuty v zmysle § 10 ods.
3 ZOU. Nárok žalobcu na zaplatenie úhrady nie je nárokom, ktorý by vyplýval zo spotrebiteľskej zmluvy

alebo súvisel zo spotrebiteľskou zmluvou ale vyplýva priamo zo ZOU, pričom ide o neekvivalentné
plnenie, ktoré sa svojou povahou približuje dani. Podľa § 3 ZOU je osoba platiteľom bez ohľadu na to,
či služby žalobcu využíva alebo nie. Spor nemožno považovať za spotrebiteľský podľa § 290 zákona
č.160/2015 Z. z. Civilného sporového priadku.

3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 1, 3 písm. a), § 4 ods. 1, § 6 ods.
1, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, § 10 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska, ako aj
§ 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1, § 7 ods. 2, § 10 ods. 2 zákona č. 532/2010 Z.
z., keď uviedol, že na margo súd uvádza, že si je vedomý administratívnej, technickej i personálnej
zložitosti takéhoto včasného zisťovania omeškaných úhrad. Poslanie RTVS je zásadne iné ako zaoberať
sa vyberaním úhrad (§ 3 zák. č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska). Predošlý zákon

č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti, ktorý bol s účinnosťou od 1.1.2013 nahradený ZOU
však poznal osobitný subjekt - spoločnosť s ručením obmedzeným založenú RTVS a s jej 100 %-nou
účasťou v nej - ktorú zákon poveroval vyberaním úhrad. Pokiaľ zákonodarca v ZOU tento osobitný
subjekt zrušil a vyberaním úhrad poveril priamo RTVS ako jej „bočným“ alebo „vedľajším“ poslaním, jeho
povinnosťou bolo administratívne, personálne a technicky RTVS zabezpečiť tak, aby toto poslanie bola

spôsobilá plniť. To, že tak neurobil, nemôže ísť na úkor bežného obyvateľstva Slovenska - fyzických, ale
ani právnických osôb, ako platiteľov úhrad v zmysle § 3 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby
verejnosti poskytované RTVS. Napokon úvaha súdu rozvedená v predošlom odseku (argumentačne
rozvedená v prospech žalobcu) je oslabená, resp. vyvrátená poverením generálneho riaditeľa zo dňa
2.8.2017, ktoré žalobca založil do súdneho spisu. Toto poverenie je možné hodnotiť nielen ako akt

poverenia zamestnanca RTVS na zastupovanie pred súdmi, podávanie žalôb a pod., ale zároveň toto
poverenie, ako listinný dôkaz preukazuje tú skutočnosť, že žalobca má v Sekcii generálneho riaditeľa
vytvorený vlastný právny odbor. Toto poverenie zamestnancovi právneho odboru žalobcu bolo udelené
dňa 2.8.2017. Je tak zrejmé, že právny odbor žalobcu mal dostatok času na preverenie dlhu platiteľa
úhrady na jeho upomínanie na neplatenie a napokon na uplatnenie nároku súdnou cestou voči nemu

za obdobie výrazne kratšie, než je žalobou uplatnené tak, aby výška žalovanej sumy nebola spôsobilá
eventuálne ekonomicky a sociálne žalovanú ohroziť tak, ako je to možné v prípade, ak by súd žalobe
vyhovel. Súd tak doručenie výzvy do 60 dní od zistenia omeškania platiteľa podľa § 10 ods. 2 ZOU
hodnotí ako hmotnoprávnu podmienku pre neskoršie uplatnenie nároku súdnou cestou. Nesplnenie tejto
hmotnoprávnej podmienky spôsobuje zánik práva na strane žalobcu, resp. vyberateľa úhrady. Súd má

za to, že práve takéto konanie vyberateľa úhrady bolo zámerom zákonodarcu pri prijímaní uvedenej
právnej normy. Pretože výzva na zaplatenie úhrady za kratšie časové obdobie v rádovo menších sumách
ako si bežne súdnou cestou v mnohých súdnych konaniach uplatňuje žalobca, by zrejme znamenala aj
vyhnutie sa množstvu súdnych sporov. Pretože v minimálnych sumách by bežný platiteľ úhrady - fyzická
osoba omeškané platby na výzvu uhradila. Zároveň by to logicky znamenalo i nižšiu zaťaženosť súdov.

Naopak, vymáhanie úhrady za dlhé časové obdobie niekoľkých rokov ako to robí žalobca v tomto, ale aj
v množstve iných súdnych sporov, kedy obvykle často vymáha niekoľko sto eur môže bežného platiteľa
úhrady - fyzickú osobu, najmä takú ktorá má nižšie alebo žiadne príjmy, ekonomicky ohroziť. Na základe
uvedeného tak súd hodnotí výzvu platiteľa úhrady zo dňa 6.6.2019, ktorú žalobca doložil do konania,
podľa jej obsahu ako výzvu na zaplatenie dvoch úhrad, a to za mesiac 4/2019 a 5/2019. Keďže výzva je

datovaná dátumom 6.6.2019, úhrada za mesiac jún 2019 nebola ešte podľa § 7 ods. 2 ZOU splatná. Ak
by aj súd uvažoval, že platiteľ bol kvartálnym, polročným alebo ročným platcom úhrady podľa § 7 ods.
3 ZOU, na povinnosti vyberateľa úhrady vyzvať platiteľa úhrady do 60-tich dní od splatnosti mesačných
úhrad to nič nemení. Vyberateľ úhrady by mal akurát právo v rámci výzvy dotazovať platiteľa úhrady, či
nemá záujem tieto úhrady platiť v zmysle § 7 ods. 3 ZOU jednorázovo, kvartálne, polročne alebo ročne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP, kde súd konštatuje, že žalovaná bola v konaní v
prevažnej miere úspešná, na základe čoho by mal nárok na pomernú časť náhrady trov konania voči
žalobcovi. Žalovanej v konaní ale žiadne trovy konania nevznikli, ani si ich neuplatnila, preto jej ich súd
nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom II., ktorým súd prvej inštancie žalobu čiastočne zamietol a III. o
náhrade trov konania podal žalobca včas odvolanie, keď mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne
právneposúdilmoment,kedyježalobcapovinnývyzvaťplatiteľanazaplateniedlžnejúhradyapoštových
sadzieb súvisiacich so zaslaním výzvy podľa § 10 ods. 2 zákona č. 240/2012 Z. z. V súvislosti s výkladom§ 10 ods. 2 cit. zákona žalobca uvádza, že zákonná formulácia jasne hovorí o povinnosti vyzvať na
zaplatenie úhrady do 60 dní od zistenia omeškania a nie odo dňa jeho vzniku. Ide o dva rozličné
momenty, pričom zákonodarca si jasne zvolil subjektívny moment zistenia omeškania. Právne úvahy

súdu prvej inštancie zjavne podľa žalobcu nemajú oporu v zákone č. 340/2012 ani v dôvodovej správe
k tomuto zákonu. Žalobca vyslovil presvedčenie, že len skutočnosť, že súd má subjektívny pocit o vôli
zákonodarcu a zmysle tejto právnej normy, nestačí na splnenie podmienok pre využitie tzv. teologickej
redukcie a teda ignorovanie výslovného znenia zákona postupom contra verba legis.

5. Žalobca je toho názoru, že právne názory súdu vyslovene v napadnutom rozsudku sú excesom z
roky zaužívanej praxe a argumentácie. Vzhľadom na to, že samotný súd v 20. odseku napadnutého
rozsudku uvádza, že mu je z vlastnej vôli známe, že žalobca podáva v obdobných prípadoch mnoho
žalôb, žalobca si dovoľuje poukázať skutočne len na zlomok z množstva rozsudkov, v ktorých charakter
výzvy podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 nebol súdom ani žalovaným nikdy spochybnený. Vyššie
citovaným právnym názorom súdu prvej inštancie podľa žalobcu absentuje opora v zákona č. 340/2012

a z toho dôvodu sa napadnutý rozsudok podľa žalobcu vymyká ustálenej súdnej praxi s tým, že žalobca
ho považuje za prekvapivé rozhodnutie a prejav ľubovôle súdu.

6. S poukazom na uvedené preto žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch II. a III. zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil

a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ďalejlen„CSP“)vzhľadomnavčaspodanéodvolaniepreskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379
a nasl. CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

9. Úvodom odvolací súd dáva za pravdu odvolateľovi, keď má rovnako za to, že výkladom § 10
ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. možno dospieť k záveru o povinnosti vyzvať na zaplatenie úhrady
do 60 dní od zistenia omeškania, nie odo dňa jeho vzniku, keď ide o dva rozličné momenty, pričom
zákonodarca si jasne zvolí subjektívny moment zistenia omeškania. Je pravdou, že podmienkou
uplatnenia nároku na súde je zaslanie výzvy podľa § 10 ods. 2 a neuposlúchnutie tejto výzvy. Na

zamedzenie spätného vymáhania úhrad, a to aj za niekoľko rokov spätne slúžia iné inštitúty, tak ako ich
uviedol odvolací súd nižšie, kde sa nijako nemožno stotožniť s výkladom súdu prvej inštancie citovaného
ustanovenia spočívajúce v tom, že vyberateľ úhrad je povinný nezaplatenie úhrady zistiť hneď v prvý deň
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bola úhrada za daný kalendárny mesiac splatná.

10. V prejednávanej veci žalobcom uplatnená pohľadávka pozostáva z neuhradených mesačných
predpisov v období od 1.6.2015 do 30.6.2019, t.j. 49 neuhradených mesačných predpisov vo výške
4,64 eur mesačne a pokuty vo výške 17,- eur. Podľa žalobcom predloženého prehľadu predpisov platieb
žalovaná za žalované obdobie neuhradila mesačné predpisy. Výzvou zo dňa 6.6.2019 žalobca vyzval
žalovanú na zaplatenie nedoplatku vrátane za mesiac jún 2019 vo výške 230,26 eur.

11. Podľa ust. § 54a Občianskeho zákonníka, premlčanie právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno
vymáhať ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah
premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho
vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

12. Inštitúty premlčania preklúzie sú v zásade inštitútmi „jednoduchého práva“, je však na mieste
používať ich po zohľadnení a vyvážení všetkých hodnôt, ktoré sú dotknuté. Je nesporné, že je
neprípustné, aby zákonodarca robil „sektorové výnimky“ pri normovaní právnych inštitútov súkromného
práva vzhľadom na premlčanie či preklúziu a pre určité typy právnych vzťahov nastavali jednak rozdielne

premlčacie doby (rozlišovanie medzi všeobecnou premlčacou dobou a osobitnými) alebo aj rozdielne
právne následky pred nevykonaním práva v určitej dobe (preklúzia podľa 504 Občianskeho zákonníka).
Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby po uplynutí
premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacejdoby najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci
záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo
niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčanie nie je automatické oslobodenie dlžníka

od plnenia záväzku. Cieľom ust. § 54a Občianskeho zákonníka je dostatočný priestor na to, aby dlhy
plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol
nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné
časové obdobie, tak ako je tomu aj v prejednávanej veci, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená
jeho pozícia (napr. v prípade, ak by došlo k úhrade za služby verejnosti vo výške 4,64 eur mesačne je

nemysliteľné,abysispotrebiteľarchivovaltakétodrobnéúhradyajniekoľkorokovspätne).Právoplynúce
zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostalo do polohy naturálneho
záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, ak toto právo nemožno vymáhať proti
vôli povinného subjektu. V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia
premlčaného záväzku dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa rozumie

súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva
zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika
bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr.

13. Podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z., ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní

so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie
tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia povinnosť vyberateľa úhrady písomne vyzvať platiteľa do 60 dní od
zistenia jeho omeškania so zaplatením úhrady, je zákonným predpokladom pre následné uplatnenie
nároku na súde. Aký iný význam by potom malo ust. § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z., ak by napriek

neexistencii písomnej výzvy bolo umožnené vyberateľovi úhrady uplatniť svoje právo v súdnom konaní.

14. Ak zákon hovorí o zistení skutočnosti spočívajúcej v omeškaní platiteľa so zaplatením úhrady, je
na žalobcovi, aby preukázal, kedy túto skutočnosť zistil, a teda, či žalovaný bol v zákonom stanovenej
lehote písomne vyzvaný na zaplatenie úhrady.

15. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 - § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ust. § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr než

zabezpečená pohľadávka.

16.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát.

17. Vzhľadom na citované ust. § 54a sa odvolací súd ex offo zaoberal, či uplatnené právo už medzitým
nebolo premlčané, a to za aplikácie trojročnej všeobecnej premlčacej doby.

18. Podľa ust. § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
RTVS, úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do

posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

19. Podľa § 10 ods. 1 - 3 citovaného zákona, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7 je v omeškaní so
zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný
ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie

poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a)
nezaplatí úhradu a poštovné sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa ods. 2, platiteľ je
povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17,- eur.

20. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,66 eur za každý

jeden začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny
v evidencie odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach platí úhradu len za
jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6
písm.c).Vychádzajúczcitovanýchustanovenísplatnosťúhradyzapríslušnýmesiacboladokoncatohtopríslušného kalendárneho mesiaca a nasledujúcim dňom sa platiteľ úhrady dostal do omeškania. Týmto
dňom začala plynúť aj premlčacia lehota vo vzťahu ku každej jednej úhrade osobitne. Ak žalobca podal
žalobu na súd dňa 1.6.2020, pričom podľa názoru odvolacieho súdu premlčané sú všetky predpísané

úhrady splatné viac ako tri roky pred 1.6.2020, tzn. pred 1.6.2017. Nepremlčané sú len predpísané
úhrady za obdobie od mesiaca máj 2017 do júna 2019, t.j. celkovo 26 mesačných úhrad vo výške po
4,64 eur, z nich žalovaná neuhradila ani jednu platbu.

21. Účelom premlčania ako právneho inštitútu je zvyšovanie právnej istoty tým, že núti veriteľa

uplatniť si svoje subjektívne právo v primeranom čase (v premlčacej lehote) tak, aby dlžníci neboli
po časovo neprimeranú dobu nútení plniť si svoje povinnosti. Plynutím času sa totiž môže oslabovať
spôsobilosť dlžníka brániť sa proti uplatnenému nároku (prostriedky procesnej obrany), čo môže
vyhovovať veriteľovi. Ust. § 7 ods. 2 a § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti
poskytovanéRTVSjasnestanovujú,žeúhraduzapríslušnýkalendárnymesiacjeplatiteľpovinnýzaplatiť
do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, inak je v omeškaní. Aj keď podľa ust. § 10

ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. je vyberateľ úhrady povinný po zistení, že platiteľ je v omeškaní so
zaplatením úhrady, platiteľa písomne vyzvať na zaplatenie tejto úhrady, podľa názoru odvolacieho súdu,
táto výzva nemá vplyv na splatnosť úhrady a ani na plynutie premlčacej lehoty (výzva má vplyv na
možnosť uplatnenia pokuty podľa § 10 ods. 3 citovaného zákona). Od žalobcu ako veriteľa je nutné
vyžadovať, aby ako riadny hospodár spravoval a aj včas uplatňoval svoje pohľadávky. Po dlhšej dobe

môže byť značne znemožnené žalovanému riadne sa brániť proti podanej žalobe (od žalovaného nie je
možné spravodlivo žiadať, aby si tak dlhú dobu uchovával prostriedky procesnej obrany, napr. doklady
o zaplatení úhrad, ak by ich v minulosti zaplatil).

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca má voči žalovanej nárok na zaplatenie nepremlčaných

úhrad 26 x 4,64 eur. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie dvoch úhrad 2 x 4,64 eur a
zmluvnejpokutyvovýške17,-eur,spoluvovýške26,28euražalovanáodvolanievočivýrokuI.rozsudku
nepodala, preto v tejto časti je rozsudok právoplatný a vykonateľný. Preto odvolací súd v tejto časti
nepreskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom prvom výroku, keďže toto je, ako to
už uviedol skôr, právoplatné. Keďže súd prvej inštancie mal správne zaviazať žalovanú na zaplatenie

nepremlčaných úhrad za obdobie od mája 2017 do júna 2019, t.j. 26 x 4,64 eur, odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a zaviazal žalovaného na zaplatenie 24 nepremlčaných
úhrad, 24 x 4,64 eur, t.j. 111,36 eur vo vzťahu k úhradám posúdeným ako premlčané je nelogické s
poukazom na § 54a Občianskeho zákonníka, prečo ohľadom týchto úhrad bola žalovaná vyzvaná na
ich zaplatenie spolu s ďalšími nepremlčanými úhradami až výzvou zo dňa 6.6.2019, keď nič žalobcovi

nebránilo zistiť nedoplatok za obdobie predchádzajúce máju 2017 a následne po zaslaní písomnej výzvy
žalovanej včas si uplatniť svoje právo na úhradu na súde.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 388 CSP rozsudok v zamietavom
výroku II. zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 111,36 eur a v prevyšujúcej

zamietavej časti rozsudok ako vecne správny potvrdil.

24. Vo vzťahu k trovám celého konania (§ 396 ods. 2 CSP) odvolací súd uvádza, že v konaní bol v
prevažnej miere úspešný žalobca, ktorý žaloval sumu 245,81 eur a bola mu priznaná celkovo suma
137,64 eur, t.j. žalobca bol v konaní úspešný vo výške 55,99 % a neúspešný 44,01 %, preto má proti

žalovanej nárok na zaplatenie trov konania vo výške 11,98 %. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia
podľa § 262 ods. 2 CSP.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).