Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819200855
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5819200855.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: J. Q., rod. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, O., právne zastúpeného spoločnosťou JUDr. Dušan Serek advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Nová Doba 489/15, Nižná, proti žalovaným: 1/ J. O., rod. Q. - neznáma
vlastníčka, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, so sídlom Búdkova 36, Bratislava,
IČO: 17 335 345, 2/ R. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, O., 3/ Mgr. D. Q., rod. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. Q. XXX/X, Y., 4/ R. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, O., 5/ Bc.
I. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, O., žalovaní 2/ - 5/ právne zastúpení JUDr. Petrom

Vevurkom, advokátom so sídlom R. XXX/XX, V., 6/ Mgr. B. R., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.
XXX, O., právne zastúpená JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom D. T. XXXX/XX, E. Q., o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/32/2019-149 zo dňa 4.3.2020, v spojení s dopĺňacím rozsudkom
č. k. 5C/32/2019-164 zo dňa 14.4.2020 a v znení opravného uznesenia č.k. 5C/32/2019-191 zo dňa
30.9.2020, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu, aby do konania namiesto žalovanej 1/ vstúpila Slovenská republika.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r dz u j e.

Žalovaní 2/ až 6/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúd(ďalejvtexteajakosúdprvejinštancie)zastavil(výrokI.)konanie
proti žalovanej 1/.
2.Východiskovo poukázal na základné procesné podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné na to,
aby súd mohol vo veci konať a meritórne rozhodnúť a medzi ktoré náleží aj spôsobilosť subjektov

označených ako strany sporu byť subjektom konania (§ 61 CSP), pričom ide o takú podmienku konania,
ktorej nedostatok nemožno odstrániť. Pri definovaní procesnej spôsobilosti byť subjektom konania
ustanovenie § 61 CSP odkazuje na hmotnoprávnu spôsobilosť (spôsobilosť mať práva a povinnosti),
ktorú podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) majú fyzické osoby narodením. Smrťou táto
spôsobilosť zanikne, pritom ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu
vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak.
3.Súd prvej inštancie v danej spojitosti zistil, že žalovaná 1/ bola rozhodnutím Okresného súdu Dolný

Kubín sp. zn. 5Nc/153/78 zo dňa 24.01.1980 vyhlásená za mŕtvu a za deň jej smrti bol určený deň
XX.XX.XXXX. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.02.1980. Žalovaná 1/ teda zomrela pred
podaním žaloby (13.05.2019) a v čase konania nemala procesnú subjektivitu, ktorá je neodstrániteľnýmnedostatkom podmienky konania. Nakoľko nezomrela počas konania, ale pred jeho začatím, nie je daný
dôvod pokračovať v konaní s jej prípadnými dedičmi za použitia ust. § 63 ods. 2 CSP.

4.Následne (výrok II.) okresný súd žalobu zamietol.
5.Tu poukázal na skutočnosť, že po žalovanej 1/ bolo rozhodnutím Štátneho notárstva v Dolnom
Kubíne sp. zn. D/264/80 zo dňa 24.03.1980 prejednané dedičstvo, ktoré titulom odúmrte podľa §
462 OZ pripadlo Československému štátu (aktuálne Slovenskej republike - zastúpenej Slovenským
pozemkovým fondom), ktorého vstup žalobca žiadal pripustiť do konania ako ďalší subjekt, a ktorému

návrhu na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania s odkazom na ust. § 79 CSP súd nevyhovel,
keďže ani vyhovením návrhu by nebol splnený okruh všetkých subjektov konania (strán sporu) na
strane žalovaných ako nútených procesných spoločníkov, ktorí musia vystupovať v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Okresný súd totiž zistil, že žalovaná 1/ nielenže nie je
neznámou vlastníčkou, ktorá by mala byť zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, ale aj to, že
menovaná mala (mohla mať) ďalších dedičov (minimálne dedičov v rámci tretej dedičskej skupiny,

medzi ktorých patria žalovaní 2/ až 5/ ako potomkovia neb. R. H., zomr. XX.XX.XXXX), čoho dôkazom
je lustrácia v registri obyvateľov SR a v neposlednom rade žalovaná 1/ mala mať aj dediča R. (M.) R.,
rod. O., ktorá bola tetou R. H., čoho dôkazom je list z 25.08.1963, kde sa menovaná označuje ako „tetka
R. O. a za vidania menom M. R.“.
6.V súvislosti s (predloženým) dedičským rozhodnutím sp. zn. D 264/80 zo dňa 24.03.1980 po nebohej

žalovanej1/J.P.-O.,rod.Q.,nar.XX.XX.XXXXsúdprvejinštanciepodotkol,ževrámcitohtodedičského
konania neboli prejednané všetky nehnuteľnosti, ktorých bola poručiteľka (spolu)vlastníčkou a neboli
prejednané ani nehnuteľnosti zapísané v prot. č. 427, katastr. územie O., na ktorom bol pôvodne sporný
podiel žalovanej 1/ evidovaný. V dotknutom rozhodnutí je zároveň konštatované, že po žalovanej 1/ deti
neostali, zomrela slobodná, rodičia ju predumreli, v spoločnej domácnosti nežila s nikým, preto dedičstvo

pripadlo štátu, čo bolo ale spochybnené dôkazmi predloženými zo strany žalovaných, minimálne tým, že
menovaná mala potomka R. R., rod. O. a tiež tým, že ako jej právni nástupcovia prichádzajú do úvahy
minimálne žalovaní 2/ až 5/ ako jej dedičia v rámci ďalších dedičských skupín.

7.Okresný súd zhrnul, že z opísaného je zrejmé, že stranou sporu mal byť nielen subjekt (štát) Slovenská

republika - zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, ale aj iní (doposiaľ presne neustálení právni
nástupcovia po žalovanej 1/ O. O., rod. Q.) do úvahy prichádzajúci právni nástupcovia a nútení
procesní spoločníci, z ktorého dôvodu nebolo možné žalobe pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
vyhovieť. Rozhodnutie súdu sa totiž musí vzťahovať na všetkých vlastníkov nehnuteľností, pričom táto
podmienka v konaní splnená nebola. Dodal, že zamietnutím žaloby „iba“ pre nedostatok (pasívnej)

legitimácie (strán sporu), bez posúdenia samotného merita veci, nedôjde v danom prípade k prekážke
„res iudicata“ (rozhodnutej veci).

8.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným
žalovaným priznal nárok na plnú náhradu trov konania, keď na stranu ich úspechu sa pripisuje aj tá časť

konania, v rámci ktorej sa konanie proti žalovanej 1/ zastavilo. Zastavenie konanie totiž procesne zavinil
žalobca tým, že podal žalobcu proti subjektu, ktorý nemal procesnú subjektivitu.

9.Dopĺňacím rozsudkom (č. k. 5C/32/2019-164 zo dňa 14.4.2020) v zmysle § 225 CSP okresný súd
upravil trovy konania v pomere medzi žalobcom a žalovanou 1/ tak, že žiadnej z (týchto) strán sporu

nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 256 ods. 1 CSP a contrario). Žalobca žalobou proti subjektu
bez procesnej spôsobilosti totiž procesne zavinil zastavenie konania, nárok na náhradu trov by preto
vznikol žalovanej 1/, avšak tejto žiadne trovy nevznikli, keďže ide o subjekt bez procesnej subjektivity.

10.Opravným uznesením (č.k. 5C/32/2019-191 zo dňa 30.9.2020) súd prvej inštancie opravil výrokovú

časť rozsudku tak, že plný rozsah náhrady trov priznal žalovaným 2/ až 5/. Tým odstránil zrejmú
nesprávnosť spočívajúcu v priznaní náhrady trov (vo výrokovej časti) len žalobcom 2/ až 4/ v evidentnom
rozpore s odôvodnením (jeho bodom 15 - pozn. odvol. súdu) - napadnutého rozsudku, priznávajúcim
náhradu trov žalobcom 2/ až 5/.

11.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na
ďalšie konanie.
12.Okresnému súdu vytýkal, že v konaní nebolo dostatočne preukázané, že by žalovaná 1/ mala
zanechať v I. dedičskej skupine dcéru R. O., vydatú R.. Žalobca toto tvrdenie žalovaných 2/ až 5/ poprela uviedol, že z dôkazu (listu), ktorý predložili nevyplýva, že by menovaná R. O., vydatá R. mala byť
dcérou žalovanej 1/. Z predmetného dôkazu iba vyplýva, že tetka R. O. vydatá za M.a R. adresovala list
R. H., ktorému dáva zadarmo záhradu. Týmto predmetné tvrdenie žalovaných 2/ až 5/ ostalo naďalej

sporné, pričom žalovaní 2/ až 5/ do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nepredložili žiadny
ďalší relevantný dôkaz, ktorým by toto svoje tvrdenie preukázali (napr. rodným listom a pod.). Je teda
nesprávny postup súdu prvej inštancie, ak konštatoval, že žalovaná 1/ by mala mať dedičku - dcéru R.
R., rod. O..
13.Ďalej odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie svoje tvrdenie, že žalovaná 1/ mala zanechať

minimálne dedičov v III. dedičskej skupine oprel o lustráciu v Registri obyvateľov SR, kde mal zistiť, že
do tejto III. dedičskej skupiny by mali patriť medzi inými aj žalovaní 2/ až 5/ ako potomkovia po neb.
R. H., zomr. XX.XX.XXXX. Na pojednávaní konanom dňa 04.03.2020 však nebol oboznámený žiadny
výsledok lustrácie z Registra obyvateľov SR, z ktorej by takýto záver mal vyplývať. Ani zo samotného
rozsudku nevyplýva, že by sa v rámci rozhodovania vo veci samej súd oboznámil aj s takýmto dôkazom
(lustráciou z Registra obyvateľov SR). Nakoľko žalobca o takomto dôkaze nemal vedomosť, nemal

možnosť sa k nemu riadne vyjadriť a prípadne zaujať k nemu stanovisko, čím došlo k zásahu do jeho
procesných práv, čo môže indikovať aj porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Aj keď ide
o dôkaz z verejných registrov, táto skutočnosť „neoslobodzuje“ súd z riadneho vykonania takéhoto
dôkazu. Účelom vykonania dôkazu na pojednávaní je totiž možnosť strán sporu vyjadriť sa k dôkazu,
upraviť svoje návrhy, prípadne realizovať ďalšie na tento dôkaz nadväzujúce návrhy a pod.

14.Hoci podľa žalobcu bolo v konaní preukázané, že J. O., rod. Q. bola v roku XXXX súdom vyhlásená
za mŕtvu, teda stratila ešte pred začatím tohto konania spôsobilosť byť stranou sporu, v podaní zo dňa
06.02.2020 upresnil označenie žalovanej 1/ tak, že to má/majú byť neznámy/neznámi právny/právni
nástupca/nástupcovia po J. O., rod. Q. - neznámej vlastníčke, zast. Slovenským pozemkovým fondom.
Nakoľko nebolo spoľahlivo preukázané, kto je právnym nástupcom po menovanej vlastníčke a či vôbec

táto zanechala nejakých právnych nástupcov (aj s ohľadom na predložené rozhodnutie o dedičstve D
264/80, v ktorom sa konštatuje, že poručiteľka nezanechala žiadne deti, rodičia ju predumreli, zomrela
slobodná a s nikým nežila v spoločnej domácnosti a potvrdenie Obce O. zo dňa 03.05.2019 predložené
žalobcomspolusožalobnýmnávrhom),bolisplnenépodmienky,abysúdprvejinštancieďalejpokračoval
s takto označenou neznámou vlastníčkou, teda s neznámymi právnymi nástupcami po tejto vlastníčke.

Nebol tu teda splnený dôvod zamietnutia žaloby spočívajúci v neúplnom okruhu strán sporu tak, ako to
uvádza vo svojom odôvodnení súd prvej inštancie.

15.V písomnom vyjadrení k podanému odvolania žalovaní 2/ až 5/ navrhli rozsudok potvrdiť.
16.Predmetné odvolanie označili za nedôvodné, nakoľko napadnutý rozsudok netrpí žiadnymi

vytýkanými vadami, je vecne správny, pričom súd sa zaoberal všetkými okolnosťami prípadu a
vyčerpávajúco ho odôvodnil. Osobitne poukázali na skutočnosť, že konanie je „návrhovým“ a teda
ovládaným koncentračnou zásadou účastníkmi konania. Bolo preto vecou žalobcu, aby jeho žaloba
spĺňala § 132 CSP, v ktorej spojitosti presné označenie strán sporu je bezvýnimočnou požiadavkou
individualizácie žaloby. Žalobca musí presne označiť seba ako stranu sporu, a toho voči komu žaloba

smeruje. Bolo preto povinnosťou žalobcu pred podaním žaloby riadne zistiť okruh účastníkov konania,
vrátane žalovanej 1/. Ak sa v konaní preukázalo, že J. O. nie je „neznámou osobou“, že bola vyhlásená
za mŕtvu a prebehlo po nej dedičské konanie, potom súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu
zamietol pre nedostatok legitimácie účastníkov konania (§ 62 CSP).

17.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaná 6/ taktiež navrhla rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.
18.Uviedla, že žalobe nebolo možné vyhovieť už s poukazom na skutočnosť, že žalovaná 1/ bola
rozhodnutím Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5Nc/153/78 zo dňa 24.01.1980 vyhlásená za
mŕtvu a za deň jej smrti bol určený deň XX.XX.XXXX. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

27.02.1980. Žalovaná 1/ teda zomrela pred podaním žaloby (13.05.2019) a v čase konania nemala
procesnú subjektivitu, čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. A keďže nezomrela
počas konania, ale pred jeho začatím, nie je daný dôvod pokračovať v konaní s jej prípadnými dedičmi za
použitia ust. § 63 ods. 2 CSP. Preto musel súd konanie podľa § 62 CSP zastaviť. Procesnú subjektivitu
má totiž len ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju priznáva zákon (§ 61

CSP). Spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká smrťou, v danej veci smrťou žalovanej 1/ -24.01.1980 jej
spôsobilosť na práva a povinnosti zanikla a zanikla tým aj jej procesná subjektivita. Rovnako z listinného
dôkazu - rozhodnutia Štátneho notárstva v Dolnom Kubíne sp. zn. D/264/80 zo dňa 24.03.1980 bolo
preukázané, že predmetné pozemky neboli predmetom dedičského konania po žalovanej 1/. Pokiaľžalobca tvrdí, že súd nevykonal dokazovanie oboznámením lustrácie žalovanej 1/ v rámci Registra
obyvateľov SR, takéto tvrdenie je nepravdivé, pretože lustráciu súd vykonal a táto tvorí obsah spisového
materiálu. Akékoľvek iné tvrdenie a spochybňovanie okruhu dedičov po žalovanej 1/ je vzhľadom na

dikciu ust. § 142 Obč. zák. v tomto štádiu veci irelevantné.

19.Podaním zo dňa 21.9.2020 žalobca navrhol s poukazom na § 80 ods. 1 CSP v spojitosti s § 378 ods.
1 CSP, aby namiesto žalovanej 1/ do konania vstúpila Slovenská republika.

20.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
(neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

21.Odvolacia argumentácia nie je spôsobilá spochybniť zásadný záver súdu prvej inštancie o

neodstrániteľnej vade podmienok konania, nakoľko je z okolností súdenej veci zjavná/evidentná
existencia nedostatku procesnej subjektivity na strane žalovanej 1/ a to od začiatku konania (žalovaná
1/ zomrela 39 rokov pred jeho začatím), ktorú procesnú situáciu pokrýva ustanovenie § 62 CSP formou
obligatórneho zastavenia konania (voči takto označenému subjektu).

22.Následne snaha žalobcu „zhojiť“ následky (neúplný okruh sporových strán) predmetného nedostatku
procesným návrhom na postup v zmysle § 80 CSP, resp. upresnením označenia žalovanej 1/ ako
„neznámy/neznámi právny/právni nástupca/nástupcovia po J. O., rod. Q.“, nekorešponduje relevantnej
právnej úprave resp. procesnej situácii.
23.Čo sa týka (vyššie) opísaného návrhu upresnenia označenia žalovanej 1/, takéto druhové

pomenovaniejevzásadeprípustné(sledujúcecieľ/potrebuvymedziťstranusporumajúcubyťzastúpenú
Slovenským pozemkovým fondom), nič (to) však nemení na správnosti/podstate určujúcej úvahy
okresného súdu o neodstrániteľnom nedostatku podmienky konania. Žalobca sa teda pokúša, za
iných podmienok akceptovateľným spôsobom, dosiahnuť nápravu v označení strany bez procesnej
subjektivity (non-subjektu), ktorá vada zaťažujúca dotknuté konanie neodstrániteľnou prekážkou

(absencie procesnej subjektivity) však bola daná už v čase začatia konania, za ktorých podmienok je
notorietou zákonom predvídaný dôsledok v podobe zastavenia konania.

24.Odhliadnuc od uvedeného však primárne nie je vyvrátené určujúce konštatovanie súdu prvej
inštancie o tom, že minimálne z dôvodu absencie Slovenskej republiky ako univerzálneho sukcesora (po

žalovanej 1/), nie je daný úplný okruh núteného procesného spoločenstva v spore (čo bez ďalšieho vedie
k neúspechu v tomto konaní). Hypotéza ustanovenia § 80 CSP (ktorého aplikácie sa odvolateľ/žalobca
domáhal) sa totiž vzťahuje (práve a len) na situácie, kedy po začatí konania nastane právna skutočnosť,
s ktorou je spojený prevod alebo prechod práv a povinností. Pokiaľ teda žalobca navrhuje, aby (pri
použití § 80 CSP) na miesto žalovanej 1/ vstúpila do konania Slovenská republika, ide o situáciu, na ktorú

predmetné ustanovenie nie je aplikovateľné, keďže rozhodná právna skutočnosť (úmrtie žalovanej 1/)
nastala pred začatím konania (nie po jeho začatí). Inými slovami, k zmene sporových strán môže dôjsť
len v dôsledku skutočnosti, ktorá nastane po začatí konania. Opísané viedlo odvolací súd k zamietnutiu
návrhu na zmenu na strane žalovanej 1/. Možno dodať, že z pohľadu (prípadnej aplikácie) ustanovenia §
79 CSP - inštitút pristúpenia ďalšieho subjektu (Slovenskej republiky) - už (iný) procesný návrh žalobcu

posudzoval (a zamietol) aj súd prvej inštancie (uznesenie č.k. 5C/32/219-47 zo dňa 4.3.2020).
25.Vychádzajúc z prezentovaných úvah krajský súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch I a II.
Predmetný záver však (ako náležite poznamenal okresný súd) nebráni žalobcovi (nejedná sa o prekážku
veci rozhodnutej) uplatniť dotknutý nárok opätovne pri riadnom označení okruhu sporových strán.

26.Žalobca síce výslovne napadol rozsudok okresného súdu aj vo výroku o trovách konania, urobil
tak však výlučne v súvislosti s namietanou (ne)správnosťou rozhodnutia vo veci samej. Nadväzne,
potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo
závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na
náhradu trov.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1
CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný ani v časti, preto žalovaným 2/ až 6/ patrí voči nemunáhrada trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v
zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP.

28.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.