Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. júl 2021

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9Cpr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115214804
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:1115214804.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou, v právnej veci žalobkyne:
F. P., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. P. XX, XXX XX Bratislava , právne zastúpená: JUDr. Peter Bilkovič,
advokát so sídlom Strojnícka 8, 827 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zahraničných vecí a
európskych záležitostí SR, Hlboká cesta 2, 811 04 Bratislava, o zaplatenie náhrady mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 22.086.- Eur do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 99,24%. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 02.03.2015 domáhala
vyslovenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorá jej bola daná žalovaným. Zároveň sa

domáha náhrady trov konania. Na pojednávaní konanom dňa 06.10.2016 pred Okresným súdom
Bratislava I žalobkyňa rozšírila žalobu o nový petit, ktorým žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na
náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku žalobkyne vychádzajúc z mesačného platu
vo výške 613.- Eur za obdobie od 01.06.2015 do rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru.
2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom zo dňa 15.06.2017 č.k.
9Cpr/3/2015-264 tak, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobkyni F. P. Z.. XX.XX.XXXX,

trvale bytom P. XX, XXX XX Bratislava žalovaným Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej
republiky dňa24.septembra2014podčíslom280.937/2014-OSUR/653jeneplatná. Protipredmetnému
medzitýmnemu rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal odvolací súd, aby
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 30.01.2018 č.k. 5CoPr/16/2017 - 284 napadnutý medzitýmny
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

3. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie mzdovým listom žalobkyne za rok 2014, mzdovými listami
žalobkyne za mesiace september 2014 až máj 2015, oznámením o vyplatení odstupného zo dňa 28.
februára 2019 a zistil že žalobkyňa v čase dania výpovede dňa 24. septembra 2014 vykonávala pre
žalovaného prácu pri výkone práce vo verejnom záujme a mala status tzv. zamestnanca pri výkone
práce vo verejnom záujme. Na pracovnoprávny vzťah zamestnanca pri výkone práce vo verejnom
záujme sa vzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.“), zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“). Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Zákonníkpráce“)sanauvedenépracovnoprávnevzťahyvzťahuje
len v prípade, ak zákon č. 552/2003 Z. z. alebo osobitný predpis neustanovuje inak (§ 1 ods. 5 zákona
č. 552/2003 Z. z.).

4. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce „Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.“.
5. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z., „Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na
zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo
o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný

plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.“. Vzhľadom
na skutočnosť, že výpoveď bola žalobkyni daná v 3. štvrťroku 2014 (konkrétne dňa 24. septembra 2014)
a jej pracovný pomer sa v dôsledku trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do 31. mája 2015 mal
skončiť týmto dňom.
6. Výška priemerného zárobku žalobkyne 613,50 Eur nebola medzi stranami sporná, priemerný zárobok

žalobkyne bol dostatočne preukázaný. Žalobný petit, ktorý súd pripustil na pojednávaní dňa 06.10.2016
znel,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkynináhradumzdyvovýškepriemernéhomesačnéhozárobku
žalobkyne vychádzajúceho z mesačného platu vo výške 613,50 EUR za obdobie od 01.06.2015 do
rozhodnutia súdu o skončení prac. pomeru. Žalobkyňa žiadala o zaplatenie priemerného zárobku od
01.06.2015 do právoplatného skončenia veci na tunajšom súde to je do 03.07.2018. jedná sa teda o

náhradu mzdy za 36 mesiacov á 613,50 Eur = 22.086.- Eur a + tri dni vypočítané koeficientom 21,74 fond
pracovného času čo činí sumu 84,63 Eur takže celkovo žalobkyňa žiadala priznať sumu 22.170,63 Eur.
7. Žalovaný poukázal na znenie ustanovenia § 79 ods. 2 zákonníka práce podľa ktorého je možné
zamestnancovi priznať náhradu mzdy najviac za čas 36 mesiacov. Z uvedeného dôvodu žalovaný
nesúhlasil s náhradou mzdy za obdobie od 01.07. do 30.07.2018 nakoľko tento rozsah sumy náhrady

mzdy je nad zákonom ustanovený limit.
8. Podľa § 79 ods. 2 Zák.č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce) „ Ak celkový čas, za ktorý by sa mala
zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa
jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy
za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná

najviac za čas 36 mesiacov. „
9. Súd v súlade s citovaným ustanovením Zákonníka práce priznal žalobkyni nárok na náhradu mzdy
za čas 36 mesiacov á 613,50 Eur = 22.086.- Eur a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol.
10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. V danom prípade súd určil pomer

úspechu a neúspechu tak, že úspech žalobkyne predstavuje 99,62 % a úspech žalovaného 0,38 %.
Žalobkyni tak prináleží po pomernom rozdelení náhrada trov konania vo výške 99,24 % uplatnených
trov. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať súdu návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.