Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. marec 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11C/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7821200441
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Dudič
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:7821200441.1

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v právnej veci žalobkyne H. Y., B.. XX.X.XXXX, X. V. XXX, XXX XX J., zast.
Advokátskou kanceláriou Juristi, s.r.o., IČO: 51 941 244, so sídlom Krivá 3, 040 01 Košice, proti
žalovaným 1. Y. Š., B.. XX.X.XXXX, X. V. XXX, XXX XX J. a 2. Y. Š., B.. X.X.XXXX, X. V. XXX, XXX XX
J., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na´vrhom dorucˇeny´m su´du dnˇa 17.2.2021 sa žalobkyňa domáhala, aby su´d nariadil neodkladne
´ opatrenie, ktory´m ulozˇi´ zˇalovaným povinnostˇ zabezpečiť, aby nimi chované zvieratá nevnikali na
nehnuteľnosti žalobkyne nachádzajúce sa v okrese G., obec J., k. ú. J., zapísané na LV č. XXXX, ako

parcela reg. „C“, parc. č. XXXX, záhrada, o výmere 627 m2, parcela reg. „C“, parc. č. XXXX/X, zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 99 m2, parcela reg. „C“, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o
výmere 129 m2, a parcela reg. „C“, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 254 m2
a tiež sa zdržať akýchkoľvek svojvoľných zásahov do porastov nachádzajúcich sa na nehnuteľnostiach
žalobkyne nachádzajúcich sa v okrese G., obec J., k. ú. J., zapísaných na LV č. XXXX, ako parcela reg.
„C“, parc. č. XXXX, záhrada, o výmere 627 m2, parcela reg. „C“, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a

nádvorie, o výmere 99 m2, parcela reg. „C“, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere
129 m2, a parcela reg. „C“, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 254 m2 a porastov
tvoriacich hranicu medzi pozemkom evidovaným ako parcela reg. „C“, parc. č. XXXX, záhrada, o výmere
627 m2, okres G.H., obec J., k. ú. J., a pozemkom evidovaným ako parcela reg. „C“, parc. č. XXXX/
X, záhrada, o výmere 275 m2, okres G., obec J., k. ú. J.. Žiadala tiež priznať náhradu trov konania v
celom rozsahu.

2. Žalobkyňa odôvodnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia skutočnosťou, že je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese G., obec J., k. ú. J., zapísaných na LV č. XXXX.
Žalovaní sú vlastníkmi (v rôznych spoluvlastníckych podieloch) nehnuteľností nachádzajúcich sa v
okrese G., obec J., k. ú. J., zapísaných na LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX. Ako vyplýva z
katastrálnej mapy, pozemok žalovaných bezprostredne hraničí s pozemkom žalobkyne, t. j. žalovaní
sú susedmi žalobkyne. Pozemok žalobkyne oddeľuje od pozemku žalovaných v mieste, kde vzájomne

hraničí parcela reg. „C“, parc. č. XXXX s parcelou reg. „C“, parc. č. XXXX/X, živý plot tvorený okrem
iného aj popínavým viničom, t. j. oplotenie medzi pozemkami žalobkyne a žalovaných je z väčšej
časti tvorené týmto živým plotom. Žalobkyňa a rodina žalovaných sú susedmi dlhé desaťročia, a to
už od čias, kedy pozemok žalovaných vlastnili ešte rodičia žalovaného v 1. rade. Vzájomné spolužitie
rodiny žalobkyne a žalovaných bolo dlhé obdobie bez vyhrotených konfliktov avšak od určitého času
ale zo strany žalovaných dochádza k zásahom do vlastníckeho práva k pozemku žalobkyne. Približne

od Vianoc 2020 tieto zásahy prekročili pre žalobkyňu únosnú mieru, pričom už mali za následok aj
útoky na fyzickú integritu osoby žalobkyne ako aj jej syna N.. O. Y., ktorý s ňou žije v spoločnejdomácnosti. Žalovaní sú chovateľmi hrabavej hydiny - sliepok, a rovnako tak chovajú aj sedem psov.
Žalobkyňa ani jej rodina nechovajú na pozemku žalobkyne žiadne zvieratá, žalobkyňa využíva svoj
pozemok predovšetkým na pestovanie zeleniny a ovocia pre svoju potrebu a potrebu svojej rodiny.

Približne od Vianoc 2020 dochádza na denno-dennej báze k prenikaniu kŕdľa hrabavej hydiny chovanej
žalovanými z pozemku žalovaných na pozemok žalobkyne, a to proti vôli žalobkyne, ktorá na takéto
prenikanie akejkoľvek zveri na jej dvor nedala žalovaným ani predošlým vlastníkom ich pozemku
súhlas. Tým teda okrem toho, že sa jedná o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobkyne k jej
pozemku, dochádza aj k znehodnocovaniu pozemku žalobkyne, nakoľko hrabavá hydina rozhrabáva

pôdu, čím znehodnocuje až devastuje porasty na tomto pozemku, a to predovšetkým trávnik, v zemi sa
nachádzajúce korene a cibuľky zimujúcich rastlín, ako aj sadenice ovocných stromov a krov. Vzhľadom
na prebiehajúce zimné obdobie zistí žalobkyňa presný rozsah škôd na rastlinách až vo vegetačnom
období, kedy bude možné vypozorovať vplyv poškodení na životaschopnosť a rodivosť (úrodnosť)
jednotlivých rastlín. Okrem hrabavej hydiny od uvedeného obdobia viackrát na pozemok žalobkyne
preniklisvojvoľneajpsychovanéžalovanými,pričomdošloajkichbezprostrednémuútokunažalobkyňu

a jej syna O. Y.. Žalobkyňa a jej syn boli týmito psami pohryzení, následkom čoho aj obaja krvácali.
Dôvodom, prečo na pozemok žalobkyne prenikajú zvieratá chované žalovanými, je podľa žalobkyne
úmysel žalovaných s cieľom donútiť žalobkyňu, aby si na hranici jej pozemku s pozemkom žalovaných
postavila plot, o čom boli žalobkyňa a jej syn O. Y. zo strany žalovaného v 1. rade už viackrát ústne
upovedomení. Žalovaní úmyselne nechávajú vnikať svoje zvieratá na pozemok žalobkyne, nakoľko tieto

vypúšťajú na svoju záhradu, hoci žalovaným musí byť zrejmé, že tieto zvieratá poľahky prekonajú živý
plot oddeľujúci pozemky. Zo strany žalovaných dochádza aj k svojvoľným zásahom do živého plota
oddeľujúceho pozemky, ako aj do drevín a porastov žalobkyne nachádzajúcich sa pri hranici pozemkov,
podľa žalobkyne s cieľom preriediť porast a uľahčiť prenikanie zvierat žalovaných na dvor žalobkyne.
Žalobkyni nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaní trvajú na postavení takéhoto oplotenia, najmä, ak

pozemky sú už oddelené existujúcim živým plotom, a ak súčasne zo strany žalobkyne ani jej rodiny
nedochádza k akémukoľvek konaniu alebo opomenutiu, ktorým by bolo neoprávnene zasahované do
vlastníctva žalovaných k ich pozemku. Už rodičia žalovaného v 1. rade ako vtedajší vlastníci pozemku
žalovaných sa v súdnom konaní vedenom na OS Rožňava pod sp. zn. 5C/1008/1995 domáhali proti
žalobkyni, aby ju súd zaviazal pozemok si oplotiť, kde žaloba bola právoplatne zamietnutá práve z

dôvodu, že neboli preukázané neoprávnené zásahy do vlastníctva ich pozemku zo strany žalobkyne. Z
obsahu rozsudku súdu prvého stupňa v tomto konaní (rozsudok OS Rožňava, č. k. 5C/1008/1995-29)
vyplýva, že rodičia žalovaného v 1. rade žalobu odôvodňovali svojou potrebou vypúšťať svoje chovné
zvieratá do svojho dvora, kde tieto zvieratá následne prenikali aj na pozemok žalobkyne - teda je zrejmé,
že situácia s vnikaním chovnej zveri chovanej žalovanými na pozemok žalobkyne má svoj historický

základ, a obsah tohto rozsudku je iba ďalším preukázaním toho, že žalovaní svojvoľne nechávajú svoju
chovnú zver vnikať na pozemok žalobkyne s cieľom donútiť žalobkyňu pozemok si oplotiť. Žalobkyňa a
jej syn O. Y. sa mnohokrát snažili vzniknutú situáciu riešiť so žalovanými, avšak neúspešne. Žalobkyňa
preto prostredníctvom právneho zástupcu zaslala žalovaným Výzvu na zdržanie sa neoprávneného
zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne. Žalovaní aj napriek doručenej výzve neupustili od uvedeného

protiprávneho konania. Žalobkyňa má za to, že v časti I. tohto podania jednoznačne a nespochybniteľne
preukázala to, že je výlučnou vlastníčkou jej vyššie uvedeného pozemku, že žalovaný je vlastníkom
susedného pozemku, že z pozemku žalovaného dochádza k prenikaniu chovnej zveri na pozemok
žalobkyne, a že na takéto prenikanie chovnej zvery na pozemok žalobkyne neexistuje žiadny oprávnený
dôvod. Čo sa týka potreby opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov, žalobkyňa vzhľadom na vyššie uvedené poukazuje na to, že neustálym vnikaním
hrabavej hydiny na jej pozemok, ktoré stále pretrváva, jej vznikajú škody na porastoch v záhrade, pričom
platí priama úmera, že čím dlhšie takýto stav bude trvať, tým je väčšie riziko vzniku rozsiahlejších
skôr, ako aj väčšie riziko, že vzniknuté škody nebude možné napraviť (a bude potrebné uskutočniť
úplne novú výsadbu v celej záhrade). Občasným prenikaním psov žalovaných na pozemok žalobkyne

neustále hrozí riziko ďalších útokov týchto psov ako na žalobkyňu, jej syna a iných osôb ktoré by sa na
pozemku žalobkyne nachádzali, pričom takéto útoky môžu mať aj fatálne následky. Takýmito zásahmi
do vlastníckeho práva žalobkyne dochádza k vážnemu narušeniu pohody bývania žalobkyne a jej syna
s následkom ich permanentného psychického rozrušenia, čo u oboch, vzhľadom na ich ťažkú invaliditu,
u syna po prekonanej ťažkej mozgovo-cievnej príhode a u žalobkyne po prekonanom ťažkom infarkte,

môže mať rovnako fatálne následky. Svojvoľnými zásahmi žalovaných do porastov žalobkyne rovnako
vzniká riziko škody na týchto porastoch. Preto je podľa názoru žalobkyne nevyhnutné pomery medzi ňou
a žalovanými upraviť bezodkladne, nakoľko existencia súčasného stavu predstavuje veľké riziko, že už
v krátkom čase môže dôjsť vzniku ťažko napraviteľnej, resp. až nenapraviteľnej ujmy žalobkyni ako ajjej synovi. Efektívnu ochranu žalobkyni ako aj jej synovi je preto možné poskytnúť iba prostredníctvom
nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko domáhanie sa ochrany klasickou žalobou, vzhľadom
na objektívnu dĺžku súdnych konaní v Slovenskej republike od podania žaloby po nadobudnutie

právoplatnosti rozsudku (minimálne rok v prvej inštancii, a približne rok v odvolacom konaní), čo je
ešte v súčasnosti zostrené zníženou činnosťou súdov v dôsledku prijatých opatrení na boj s ochorením
COVID-19, by znamenalo obrovské riziko, že by k vzniku ťažko nahraditeľnej, resp. nenapraviteľnej ujmy
žalobkyni, resp. jej synovi skutočne aj došlo. Žalobkyňa sa prostredníctvom nariadenia neodkladného
opatrenia domáha iba toho, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa neoprávneného zasahovania

do vlastníckeho práva žalobkyne k jej pozemku, čo je aj zákonnou povinnosťou žalovaných. Žalobkyňa
teda nenavrhuje neodkladne upraviť jej vzájomné vzťahy so žalovanými nad rámec toho, čo pre
žalovanýchvyplývazprávnejúpravy.Nakoľkovšakžalovanítútoprávnuúpravunerešpektujú,žalobkyňa
musí chrániť svoje práva a to prostredníctvom tohto návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

3. K návrhu pripojila žalobkyňa listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva: 46 ks fotografií; výpis z listu

vlastníctva č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, pre k. ú. J.; fotokópiu preukazu fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím so sprievodcom N.. O. Y., prvú stranu rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k.
11Co/434/96-46, prvú stranu rozsudku Okresného súdu v Rožňave č.k. 5C/1008/95-29, výzvu zo dňa
21.12.2020 spolu s podacím lístkom a výňatok z katastrálnej mapy.

4. Podlˇa § 324 ods. 1 za´kona cˇ. 160/2015 Z. z. Civilny´ sporovy´ poriadok (dˇalej len „CSP“), pred
zacˇati´m konania, pocˇas konania a po jeho skoncˇeni´ su´d mo^zˇe na na´vrh nariaditˇ neodkladne´
opatrenie.

5. Podlˇa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný

okresný súd.

6. Podlˇa § 324 ods. 3 CSP, neodkladne´ opatrenie su´d nariadi iba za predpokladu, ak sledovany´ u
´cˇel nemozˇno dosiahnutˇ zabezpecˇovaci´m opatreni´m.

7. Podlˇa § 325 ods. 1 CSP, neodkladne´ opatrenie mo^zˇe su´d nariaditˇ, ak je potrebne´ bezodkladne
upravitˇ pomery alebo ak je obava, zˇe exeku´cia bude ohrozena´.

8. Podlˇa § 325 ods. 2 pi´sm. d) CSP, neodkladny´m opatreni´m mozˇno strane ulozˇitˇ, aby niecˇo
vykonala, niecˇoho sa zdrzˇala alebo niecˇo zna´sˇala.

9. Podlˇa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia sa popri
na´lezˇitostiach zˇaloby podlˇa § 132 uvedie opi´sanie rozhoduju´cich skutocˇnosti´ odo^vodnˇuju
´cich potrebu neodkladnej u´pravy pomerov alebo obavu, zˇe exeku´cia bude ohrozena´, opi´sanie
skutocˇnosti´ hodnoverne osvedcˇuju´cich do^vodnostˇ a trvanie na´roku, ktore´mu sa ma´ poskytnu´tˇ

ochrana a musi´ bytˇ z neho zrejme´, ake´ho neodkladne´ho opatrenia sa navrhovatelˇ doma´ha. K na
´vrhu musi´ navrhovatelˇ pripojitˇ listiny, na ktore´ sa odvola´va.

10. Podlˇa § 328 ods. 1 CSP, ak su´d nepostupoval podlˇa § 327, nariadi neodkladne´ opatrenie, ak su´
splnene´ podmienky podlˇa § 325 ods. 1, inak na´vrh na nariadenie neodkladne´ho opatrenia zamietne.

11. Podlˇa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

12. Podlˇa § 329 ods. 1 CSP, su´d mo^zˇe rozhodnu´tˇ o na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia

aj bez vy´sluchu a vyjadrenia stra´n a bez nariadenia pojedna´vania.

13. Podlˇa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“), vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval
iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu
alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobildostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom
obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými
odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok

a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

15. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá, teda
účelom neodkladného opatrenia je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou

pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov
by bolo ohrozené právo strany, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto je
potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej
úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany

sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana
podávajúca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo
len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, či ujmu je povinná strana podávajúca
návrh a to v rámci popisu rozhodujúcich skutočností a z priložených dôkazov podľa obsahu spisu.

16.Za´konny´mipodmienkaminanariadenieneodkladne´hoopatreniasu´tedaneodkladnostˇdocˇasnej
u´pravy pomerov alebo obava, zˇe exeku´cia bude ohrozena´. Podkladom pre rozhodnutie súdu o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú rovnako aj údaje a informácie, ktoré sú uvedené
v návrhu a priložených dôkazoch. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich
nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených

listín. V súlade s vyššie uvedeným ustanovením § 329 ods. 1 CSP súd nevykonáva dokazovanie, ale
vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich možnej pravdepodobnosti vyvodí záver
o tom, či je osvedčená potreba a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov strán. Z judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný
proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Ak použitie neodkladného

opatrenia súdom predpokladá kumulatívne splnenie všetkých zákonných podmienok, je výlučne vecou
navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje
dočasnú ochranu, preukázal dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a
opodstatnenosti takéhoto návrhu. Súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote ustanovenej v § 328 ods.
2 CSP, spravidla bez nariadenia pojednávania. V štádiu, keď súd rozhoduje o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, je nemysliteľné, aby súd vykonával dokazovanie, prípadne aby vyvinul
procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno
v činnosti súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, spočíva výlučne
na navrhovateľovi. Súd bez toho, aby umožnil druhej strane vyjadriť sa k podanému návrhu alebo
predniesť vlastné tvrdenia a návrhy, skúma, či sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného

opatrenia. Z tohto dôvodu je potrebné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol perfektný a
skutočnosti v ňom uvádzané dostatočne osvedčené. „V rámci konania o vydanie predbežného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený v dôsledku: účelu a podstaty predbežného
opatrenia, lehoty na rozhodnutie o návrhu, toho, že súd koná spravidla bez pojednávania a zásadne
bez vypočutia účastníkov. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom

označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na
predbežné opatrenie. Nemusí prihliadať na všetky formality, ako pri riadnom procesnom dokazovaní.
Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu, javia pravdepodobné.“ (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).
Navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný osvedčiť (teda nemusia byť nepochybne preukázané)

relevantné skutkové tvrdenia odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného
bremenajenastranenavrhovateľaaničnatomnemenífakt,ženiekedyjetoobtiažne.Tovšakvžiadnom
prípade neznamená, že povinnosť tvrdenia či dôkazná povinnosť odpadá. Treba s tým počítať v každom
sporovom konaní, teda aj v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, kde dôkazná povinnosť
smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže

vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti a primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.
Potreba okamžitej a dočasnej úpravy pomerov strán je kumulatívnou požiadavkou na nariadenie
neodkladného opatrenia, ale musí byť reálne preukázaná. Zúžené požiadavky na dokazovanie v
súvislosti s rozhodovaním o neodkladnom opatrení nemožno interpretovať tak, že neodkladné opatreniemôže súd vydať bez toho, aby dokazovanie vykonal v potrebnej miere a preveril ním vierohodnosť
navrhovateľom tvrdených skutočností.

17. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť
aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť (predbežná) ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho navrhované
neodkladné opatrenie musí byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, t.j. existencia právneho

vzťahu medzi stranami, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej dočasnej úpravy
pomerov medzi stranami, aby sa zároveň nevytvoril nenávratný stav v právnych vzťahoch medzi
stranami a aby sa neprimeraným spôsobom nezasiahlo do ich právnych vzťahov.

18. Su´d sa obozna´mil s podany´m na´vrhom na nariadenie neodkladne´ho opatrenia ako aj s prilozˇeny
´mi listinny´mi do^kazmi a po presku´mani´ skutkovy´ch a pra´vnych do^vodov na´vrhu dospel k záveru,

zˇe nie su´ splnene´ podmienky pre jeho nariadenie. Skutočnosti, ktoré žalobkyňa tvrdí v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné objektívne považovať za skutočnosti v dostatočnej
miere osvedčujúce tvrdené obavy či naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán, ktoré by
odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP.

19. Návrh na neodkladné opatrenie nie je dôvodný vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán
sporu nie je naliehavá a navrhovateľ dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o hrozenie.

20. Podľa názoru súdu žalobkyňa skutocˇnostˇami uvedeny´mi v na´vrhu na nariadenie neodkladne

´ho opatrenia a listinami k nemu pripojeny´mi neosvedcˇila opra´vnenostˇ navrhovane´ho neodkladne
´ho opatrenia. Osvedčenou skutočnosťou je, že nehnuteľnosti patriace do vlastníctva žalobkyne a
žalovaných uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa predložených výpisov z
listov vlastníctva a časti kópie katastrálne mapy majú spoločnú hranicu, sú susediace. Žalobkyňa však
neosvedčila v prvom rade potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu neodkladným

opatrením v navrhnutom rozsahu, najmä keď z jej tvrdení vyplýva, že uvedený stav trvá už dlhšiu
dobu, ale neúnosným sa stal až približne od Vianoc 2020. O tomto tvrdení svedčí aj výzva zo dňa
21.12.2020, ktorou žalobkyňa žiadala o upustenie od neoprávneného zásahu do jej vlastníckeho práva.
Z ďalších predložených listín (prvá strana rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/434/96-46,
prvá strana rozsudku Okresného súdu v Rožňave č.k. 5C/1008/95-29) mal súd za osvedčené, že medzi

stranami sporu už v minulosti prebiehal spor o uloženie povinnosti žalobkyne oplotiť svoj pozemok,
nakoľko hydinu chovali v minulosti obe strany sporu, avšak v ohradených priestoroch, žalobkyňa
odstránila drevený plot medzi susediacimi pozemkami a nahradila ho výsadbou viniča. Žalovaní už
v tom čase požiadavku na výstavbu plota odôvodňovali možným prechodom domácich zvierat na
pozemok žalobkyne. V tomto prípade má súd za to, že žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladne

a autoritatívne zasiahnuť nariadením žiadaného neodkladného opatrenia. Žalobkyňa predovšetkým
vzhľadom na časový aspekt neosvedčila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože ten
nespĺňa požiadavku bezodkladnosti, nakoľko žalobkyňou popísaný stav trvá už dlhšiu dobu. Súd má
preto vzhľadom na dĺžku trvania zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne za to, že žalobkyňa podaným
návrhom neosvedčila bezodkladnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia.

21. Súd tiež pi posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že skutočnosti,
tvrdené žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné objektívne považovať
za skutočnosti v dostatočnej miere osvedčujúce tvrdené obavy či naliehavosť potreby dočasnej úpravy
pomerov strán, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325

ods. 2 písm. d) CSP. Z fotodokumentácie predloženej žalobkyňou s absenciou údaju, kedy bola táto
vyhotovená vyplýva iba aktuálny stav v čase jej vyhotovenia a preukazuje prítomnosť niekoľkých kusov
sliepok na pozemku. Z uvedených fotografií nie je zrejmé, či ide o pozemok žalobkyne alebo pozemok
žalovaných. Žalobkyni sa rovnako tak žiadnym spôsobom nepodarilo osvedčiť skutočnosti uvádzané v
návrhu týkajúce sa vnikania psov na jej pozemok, útoku psov na ňu a jej syna a rovnako tak zásahov

žalovaných do porastov žalobkyne. K týmto skutočnostiam nebol žalobkyňou predložený žiaden dôkaz.
Súd preto konštatuje, že žalobkyni sa nepodarilo osvedčiť skutočnosti tvrdené v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.22. S poukazom na vyššie uvedené a za daného stavu, súd nevyhodnotil žiadne z tvrdení žalobkyňou
uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za dostatočne osvedčujúce bezodkladnú
potrebu upravenia pomerov medzi stranami prostredníctvom ňou navrhovaného neodkladného

opatrenia a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

23. Záverom súd pripomína, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje
tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú úpravu, predložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých
súdmôževyvodiťzáveryoprípustnostiaopodstatnenostinávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.

Súd pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vykoná dokazovanie len v rozsahu
dôkazných prostriedkov predložených osobou, ktorá požaduje nariadenie neodkladného opatrenia a
tvrdených skutočností v návrhu.

24. Keďže neboli splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, súdu
nezostávala iná možnosť, než návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietnuť.

25. O na´roku na na´hradu trov konania su´d rozhodol zohľadniac zásadu hospodárnosti konania podľa
ustanovenia § 255 CSP a úspešným žalovaným, ktorým nevznikli žiadne trovy konania nárok na ich
náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu mozˇno podatˇ odvolanie v lehote 15 dni´ odo dnˇa jeho dorucˇenia na Okresny
´ su´d Rožňava, pi´somne v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie mo^zˇe podatˇ strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydane´. Odvolanie len proti
odo^vodneniu rozhodnutia nie je pri´pustne´.

V odvolani´ sa popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania uvedie, proti ktore´mu rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napa´da, z aky´ch do^vodov sa rozhodnutie povazˇuje za nespra´vne (odvolacie
do^vody) a cˇoho sa odvolatelˇ doma´ha (odvolaci´ na´vrh).

Odvolanie mozˇno odo^vodnitˇ len ty´m, zˇe
a) neboli splnene´ procesne´ podmienky,
b) su´d nespra´vnym procesny´m postupom znemozˇnil strane, aby uskutocˇnˇovala jej patriace
procesne´ pra´va v takej miere, zˇe dosˇlo k porusˇeniu pra´va na spravodlivy´ proces,
c) rozhodoval vylu´cˇeny´ sudca alebo nespra´vne obsadeny´ su´d,

d) konanie ma´ inu´ vadu, ktora´ mohla matˇ za na´sledok nespra´vne rozhodnutie vo veci,
e) su´d prvej insˇtancie nevykonal navrhnute´ do^kazy, potrebne´ na zistenie rozhoduju´cich skutocˇnosti
´,
f) su´d prvej insˇtancie dospel na za´klade vykonany´ch do^kazov k nespra´vnym skutkovy´m zisteniam,
g) zisteny´ skutkovy´ stav neobstoji´, pretozˇe su´ pri´pustne´ dˇalsˇie prostriedky procesnej obrany alebo

dˇalsˇie prostriedky procesne´ho u´toku, ktore´ neboli uplatnene´, alebo
h) rozhodnutie su´du prvej insˇtancie vycha´dza z nespra´vneho pra´vneho posu´denia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napa´da, mo^zˇe odvolatelˇ rozsˇi´ritˇ len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolacie do^vody a do^kazy na ich preuka´zanie mozˇno menitˇ a dopl´nˇatˇ len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podanie mozˇno urobitˇ pi´somne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobene´ v elektronickej podobe bez autoriza´cie podlˇa osobitne´ho predpisu treba dodatocˇne
dorucˇitˇ v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovane´ podlˇa osobitne´ho predpisu; ak

sa dodatocˇne nedorucˇi´ su´du do desiatich dni´, na podanie sa neprihliada.