Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. júl 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/81/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314200663
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8314200663.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.MilošaKolekaasudcovJUDr.Mariany

Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej, v spore žalobcu: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX
XX D., zastúpeného Advokátskou kanceláriou VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., Kuzmányho 29,
040 01 Košice proti žalovanému: I.. I. J., advokát, L. D. XX, XXX XX Y., zastúpenému Advokátskou
kanceláriou KRAJŇÁK & PARTNERS, s.r.o., Laborecká 17, 066 01 Humenné, o zaplatenie 1.991 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 17C/114/2014-240
zo dňa 28.03.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou doručenou
súdu dňa 16.01.2014 a upresnenou podaním zo dňa 24.09.2015 domáhal zaplatenia sumy 1.991
eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému ako právnemu zástupcovi v trestnom
konaní zaplatil preddavok na trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 2.489,54 eur a žalobca

považoval vyplatený preddavok za neprimeraný vzhľadom na služby, ktoré mu poskytol, a preto sa
domáhal zaplatenia sumy 1.991 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo preukázané, že
žalovaný zastupoval žalobcu vo veci obvinenia z obzvlášť nebezpečného zločinu znásilnenia a v
konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému preddavok v celkovej sume 70.000 Sk.
Žalovaný nepreukázal skutočnosť, ktorú tvrdil, že medzi ním a žalobcom bola uzatvorená dohoda
o zmluvnej odmene v sume 100.000 Sk. Žalovanému preto patrí iba tarifná odmena za obhajobu
žalobcu. Súd uviedol, že neskúmal výpočet tarifnej odmeny, ktorá by patrila žalovanému, pretože sa

stotožnil s tým, že pohľadávka žalobcu je premlčaná. V predmetnej veci žalobca podaním zo 04.10.2010
oznámil žalovanému vypovedanie plnej moci a toto vypovedanie bolo doručené žalovanému nasledujúci
deň 05.10.2010 a odvtedy začala žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna lehota. Táto uplynula dňom
05.10.2012. Žalobca podal žalobu na Krajský súd v Košiciach dňa 27.08.2012, avšak výrok žaloby bol
nejasný, neurčitý. Hmotnoprávne účinky žaloby nemohli nastať, pretože nedošlo k riadnemu uplatneniu
práva žalobcom. K odstráneniu vady žaloby došlo až podaním doručeným súdu dňa 24.09.2015, kedy
žalobca uviedol výšku uplatňovaného nároku 1.991 eur. Žaloba teda bola zo strany žalobcu podaná

po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, a preto ju súd zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil
ustanovením § 255 ods. 1 CSP a tým, že žalovaný prehlásil, že náhradu trov konania si neuplatňuje.2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Nesúhlasil s tým, že
jeho pohľadávka je premlčaná. Poukazoval na to, že už žalobou zo dňa 24.08.2018 dostatočne a určitým
spôsobom skutkovo špecifikoval nárok, ktorý sa rozhodol uplatňovať súdnou cestou. Uviedol, že bez

jeho zvolenia sa žalovaný nezúčastňoval na pojednávaní a nechal ho bez právnej pomoci. Na základe
jeho požiadaviek mu vyplatil sumu vo výške 75.000 Sk a zúčastnil sa len piatich úkonov. Subjektívna
lehota začala plynúť až keď sa žalobca oboznámil s trestným spisom v rámci nahliadnutia na Okresnom
súde Humenné, a to dňa 30.01.2018. V čase, kedy žalobca vykonal doplnenie, resp. zmenu žaloby dňa
24.09.2015 a žalobca uviedol výšku uplatňovaného nároku, t.j. sumu 1.991 eur iba odhadom, nemal

ešte potrebné podklady na vyčíslenie bezdôvodného obohatenia. Žalobca tieto podklady nemal práve z
dôvodu porušenia povinností žalovaného, ktorý ako advokát bol povinný v lehote 30 dní od ukončenia
zastupovania vyúčtovať prijatú zálohu a preplatok mu mal vrátiť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.991 eur, alternatívne, aby rozsudok zrušil.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť, uplatnil si trovy odvolacieho konania.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie síce správne zistil
skutkový stav, ale vyvodil z neho nesprávne právne závery. Napriek neprávnemu právnemu záveru je
výrok rozhodnutia vecne správny.

5. Odvolací súd nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že pohľadávka žalobcu je
premlčaná. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca právo na zaplatenie bezdôvodného obohatenia
uplatnil na súde dňa 27.08.2012. Aj keď toto podanie bolo neúplné a bolo ho potrebné opraviť, účinok
prerušenia plynutia premlčacej doby podľa § 112 OZ nastal (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 29. novembra 2017 sp.zn. 6 Cdo 202/2016). Aj keď petit žaloby bolo potrebné doplniť, pre
prerušenie plynutia premlčacej doby bolo podstatné uvedenie skutkových okolností z ktorých žalobca
odvodzuje svoje právo a vymedzenie uplatneného práva. Zo skutkových tvrdení žaloby vyplýva, že
sa žalobca domáha vrátenia nespotrebovaného rozdielu medzi poskytnutou zálohou a vykonanými
právnymi službami. Aj keď v žalobe absentoval vykonateľný petit (v petite žaloby sa žalobca domáha

vrátenia nespotrebovaného rozdielu medzi poskytnutou zálohou a vykonanými právnymi službami),
tento nedostatok bol neskôr odstránený a súd a tejto žaloby konal.

6. Aj v čase podania tejto žaloby na súd, aj v súčasnosti, je žalobca povinný uviesť v žalobe skutkové
tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho nárok a navrhnúť k nim dôkazy. V danom prípade už z pôvodnej žaloby

vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému preddavok v celkovej výške 75.000 Sk, pričom žalovaný
vykonal iba štyri alebo päť úkonov právnej pomoci. Úlohou žalobcu bolo nielen uviesť skutkové tvrdenia
o tom, akú sumu žalovanému poskytol, ale aj aké úkony právnej pomoci žalovaný preňho vykonal, aby
bolo možné vyčísliť výšku nároku žalobcu. Žalobca pritom mal k dispozícií podklady, aby takéto skutkové
tvrdenia mohol produkovať a dôkazy k nim predložiť (tieto skutočnosti vyplývali z vyšetrovacieho a

súdneho spisu, do ktorého mohol žalobca nahliadať). Skutkové tvrdenia o tom, aké úkony právnej
pomoci boli vykonané, uviedol súdu nie žalobca, ale žalovaný vo svojej obrane, a to v podaní zo
dňa 29.06.2018. Uviedol však, že sa jedná o informatívne vyúčtovanie aj s informatívnym výpočtom
ich hodnoty. Ani po doručení tohto podania a vyúčtovania z 29.06.2018 na celkovú sumu 1.223,89
eur žalovaný neprodukoval vlastné tvrdenia o tom, aké úkony boli zo strany žalovaného pre žalobcu

vykonané, iba nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného a uviedol, že vykonaných úkonov bolo menej. Za
takýchto okolností nemôže ani súd nahrádzať povinnosť tvrdenia žalobcu a jeho dôkaznú povinnosť a
nemôže namiesto žalobcu tvrdiť aké množstvo úkonov a za akú sumu žalovaný pre žalobcu vykonal. Za
takýchto okolností neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len žalobu pre neunesenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena zamietnuť. Zo žaloby totižto vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému sumu

75.000 Sk (pričom žalovaný nerozporuje poskytnutie sumy 70.000 Sk) a žalobca by mal na vrátenie
zvyšku tejto sumy nárok, ale musel by preukázať, na akú odmenu má nárok žalovaný. Žalobca totižto
v podanej žalobe nespochybňuje, že žalobca na určitú sumu nárok má (nepopiera, že nejaké úkony
právnej pomoci boli vykonané). Keďže žalobca však nepreukázal na akú sumu má žalovaný nárok,
hoci to tvrdiť a preukázať mohol, odvolací súd je toho názoru, že žalobu je správne zamietnuť. Z

iných právnych dôvodov teda odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa
§ 387 ods. 1 CSP. Ako vecne správny bol potvrdený aj súvisiaci výrok o trovách konania, proti
ktorému žalobca nič nenamietal. V prípade potvrdenia rozsudku z iných právnych dôvodov nie je
potrebné použiť postup podľa § 382 CSP (Števček , M., Ficová , S., Baricová
, J., Mesiarkinová , S., Bajánková , J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 1272).

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca v celom rozsahu neúspešný, žalovaný bol v

celom rozsahu úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania má teda žalovaný proti žalobcovi v
rozsahu 100 %. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na rozhodnutie o trovách
konania podľa § 257 CSP.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).