Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. máj 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15Pc/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120205896
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3120205896.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci navrhovateľky-

matky: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, H. nad U. - T., proti: mužovi, ktorého otcovstvo má byť
určené: K.. R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, H. nad U., právne zastúpený: JUDr. Stanislava
Ďurišová, advokátka, so sídlom Ružová 112/18, Ilava, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností
k mal. R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že K.. R. F., nar. X.X.XXXX je otcom maloletého R. Y., nar. XX.X.XXXX z matky T. Y., rod.
Y., nar. XX.X.XXXX.

Maloletý R. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky T. Y., pričom obaja rodičia budú maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého R. Y. sumou 130,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, s účinnosťou od 1.8.2020.

Zameškané výživné za obdobie od 1.8.2020 do 31.5.2021 v sume 910,- € súd povoľuje otcovi splácať
v splátkach po 50,- € mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého až do úplného
vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s úhradou čo i len jednej splátky v určenej výške a v určenom čase
má za následok zročnosť celého plnenia.

Styk otca s maloletým R. sa neurčuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom doručeným súdu dňa 19.08.2020 sa navrhovateľka ako matka mal. R., nar. XX.XX.XXXX
domáhala, aby súd určil otcovstvo domnelého otca k mal. R. a pre prípad, že bude otcom maloletého
R., aby syna súd zveril do jej osobnej starostlivosti. Stretávanie otca, aby súd upravil tak, že bude
neobmedzené po predchádzajúcej dohode rodičov za prítomnosti matky a aby súd zaviazal otca
prispievať na výživu maloletého sumou 250,- eur mesačne od 01.08.2020 (dátum doplnený na
pojednávaní dňa 27.05.2021).

2. Návrh odôvodnila tým, že mal. R. sa narodil zo vzájomného vzťahu jej a domnelého otca dňa
29.07.2020, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti. Uviedla, že s domnelým otcom sa spoznali v
septembri 2017 a intímne sa začali stýkať v januári 2018, pričom vzťah trval do apríla 2020. Matka
uviedla, že inú intímnu známosť počas tohto vzťahu nemala, a preto otcom môže byť jedine označenýmuž, ktorý tiež dieťa chcel. Na požiadavku o uznanie otcovstva domnelý otec nereagoval, počas
tehotenstva jej prispel na kočík 150,- eur, inak sa nepodieľal na zaobstaraní výbavičky pre dieťa.

3. Kolízny opatrovník maloletého sa k návrhu vyjadril písomne tak, že navrhuje vykonať znalecké
dokazovanie za účelom zistenia otcovstva k maloletému. Uviedol, že matka s mal. R. žijú v rodinnom
dome jej rodičov, kde užívajú samostatnú izbu, pričom prešetrením neboli zistené nedostatky. V
domácnosti matky má mal. R. vytvorené všetky predpoklady pre jeho zdravý vývin. Zo správy tiež
vyplynulo, že matka udávala náklady na telefón v sume 21,- eur mesačne, splátku za televízor v sume

50,- eur mesačne, sporenie 25,- eur mesačne pre seba a 20,-eur pre mal. R., úrazová poistka 25,- eur
mesačne. Matka poberá rodičovský príspevok 390,- eur mesačne, iný príjem nemá. Náklady na mal. R.
predstavujú 20,- eur mesačne na plienky, umelé mlieko v sume 30,- eur mesačne, pričom je v celodennej
starostlivosti matky, ktorá je doma.

4. Domnelý otec sa k návrhu písomne vyjadril tak, že opísal vzájomné spolužitie s navrhovateľkou počas

trvania ich vzťahu, ktorý ukončil definitívne v marci 2020. Nakoľko však mal domnelý otec vedomosť,
že matka sa stretávala aj s inými mužmi, mal pochybnosti vo veciach svojho otcovstva k mal. R., a
preto žiadal o vykonanie znaleckého dokazovania za účelom jeho potvrdenia s tým, že ak sa potvrdí
jeho otcovstvo, prijme za syna plnú zodpovednosť a bude plniť výživné vo výške, ktoré zohľadní tiež
jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k staršiemu synovi L.. K stretávaniu s maloletým sa vyjadril tak, že

nesúhlasí, aby sa styk realizoval za prítomnosti matky, vzhľadom na nie dobré vzájomné vzťahy.
5. V ďalšom priebehu konania, po doručení znaleckého posudku, ktorý potvrdil otcovstvo domnelého
otca k mal. R., sa domnelý otec vyjadril písomne tak, že je rád, že sa jeho otcovstvo potvrdilo a je
pripravený tu byť pre syna a starať sa o neho, pričom syna zatiaľ videl len obmedzene aj pre pandémiu,
pre ktorú bol nútený obmedziť vzťahy s inými pre strach z možnej nákazy. Čo sa týka úpravy práv a

povinnosti k mal. R., navrhol, aby súd zveril R. do osobnej starostlivosti matky. Žiadal, aby súd styk
neupravoval, príp. aby tento bol neobmedzený. Navrhovateľkou navrhovanú sumu výživného 250,-
eur mesačne považoval za neprimeranú, nezodpovedajúcu jeho schopnostiam a možnostiam a ani
potrebám mal. syna. Ak jednorazové výdavky vyčíslila navrhovateľka na sumu 770,97 eur a to bez
nákladov na oblečenie, ktoré navrhovateľka má od kamarátiek a sestier, mal za to, že množstvo vecí

bolo aj kupovaných zbytočne a predčasne. Ak navrhovateľka uviedla, že prispieva rodičom na bývanie
100,- eur, uvádzal, že jemu navrhovateľka tvrdila, že rodičom neprispieva na bývanie. Tiež uvádzal,
že uvádzané výdavky sú výdavkami navrhovateľky a nie výdavkami pre syna. O úrazovom poistení
navrhovateľky mal takú vedomosť, že túto jej platia rodičia a nemal vedomosť o žiadnom sporení.
Každomesačné výdavky na R. vyčíslené na 168,47 eur bez oblečenia považoval za neprimerané a z

pokladničných dokladov ani nevyplýva, či všetky zakúpené veci boli určené pre R.. K svojím výdavkom
uviedol, že jeho priemerný čistý mesačný príjem je 1.300,- eur. Má vyživovaciu povinnosť k synovi L.,
ktorý má 19 rokov, ktorému podľa rozhodnutia súdu má prispievať sumu 130,- eur mesačne a nad rámec
tohomuprispieva45eurmesačneakovreckové,synsachystánavysokúškolu,jevmaturitnomročníku.
Platí splátku hypotéky 200,- eur mesačne, náklady na bývanie 200,- eur mesačne, mobil a internet 65,-

eur mesačne, obedy v práci 70,- eur mesačne, náklady na cestu do práce 35,- eur, drogéria cca 20,-
eur mesačne, benzín 50,- eur mesačne, príspevok matke 30,- eur mesačne, oblečenie cca 50,- eur
mesačne. Mesačné výdavky tak sú cca 1.095,- eur mesačne. Raz ročne platí poistku na byt 80,- eur,
na dom 150,- eur, dane 100,- eur, poistka na auto 120,- eur a na vozík 25,- eur, sporenie na dôchodok
50,- eur, komunálny odpad 40,- eur, náklady na záhradku 80,- eur, diaľničná známka 50,- eur, zdravotná

starostlivosť - špeciálne okuliare a zubár 250,- eur. Na mesiac pomerne to činí 78,75 eur. Primerané
výživné na R. považoval 130,- eur mesačne vzhľadom na jeho potreby s tým, že ak sa pomery zmenia,
je ochotný sa na nich podieľať aj nad rámec súdom určeného výživného. Zameškané výživné žiadal
povoliť splácať v splátkach po 20,- eur mesačne.

6. Na pojednávaní dňa 27.05.2021 sa rodičom nepodarilo uzavrieť rodičovskú dohodu, vzhľadom na
rozdielne predstavy o výške výživného na mal. R.. Navrhovateľka uviedla, že mal. R. už nie je kojený
a minie na mlieko asi 30,- eur mesačne. R. má dobrý zdravotný stav, neužíva žiadne lieky, nepotrebuje
žiadne zdravotnícke pomôcky. Ona poberá rodičovský príspevok s prídavkom na dieťa v sume 403,-
eur mesačne. Vyplatený jej bol príspevok pri narodení dieťaťa, ktorý použila na R.. Aktuálne rodičom

neprispieva nič, ale vie, že keď bude otec platiť na R. výživné, tak rodičia po 100,- eur mesačne budú
po nej žiadať. Žiadne väčšie jednorazové výdavky na R. nemala, kúpila akurát topánky, ktoré doteraz
nepotreboval. Platí mu mesačne 25,- eur sporenie. Súhlasila so splátkami zameškaného výživného
v sume 50,- eur mesačne, ale otcom navrhované výživné sa jej zdalo neprimerane nízke. Uviedla,že keď otec navrhoval mediáciu, tak navrhoval výživné v sume 150,- eur mesačne. Ona by si vedela
predstaviť tak 200,- eur mesačne. Otec prispel na syna doposiaľ 3x 130,- eur od začiatku konania. Po
narodení prispel na kočík a kúpil darčeky na Vianoce. Súhlasila so zverením dieťaťa sebe a so správou

a zastúpením v prospech oboch rodičoch. Kolízna opatrovníčka sa vyjadrila tak, že navrhuje zverenie
dieťaťa matke s tým, že spravovať majetok maloletého a zastupovať maloletého budú obaja rodičia.
Tiež sa skôr priklonila k výživnému navrhovanému otcom, ktoré sa javí primerané. Prípadne, ak by
tento nebol ochotný nad rámec toho dobrovoľne nič prispievať, tak navrhovala jeho mierne zvýšenie.
Domnelý otec doplnil, že syn L. bol podmienečne prijatý na vysokú školu, platí mu celkovo 175,- eur

mesačne, a preto mal za to, že 130,- eur mesačne na R. je primerané a nebráni sa platiť aj nad rámec
výživného na náklady na R., pokiaľ tieto budú opodstatnené. Pokiaľ navrhoval matke výživné 150,- eur
mesačne,tobolovčaseskôr,nežL.prijalinavysokúškolu. Súhlasilsozverenímdieťaťadostarostlivosti
matky aj so správou a zastúpením v prospech oboch rodičoch. Uviedol, že jeho zdravotný stav je dobrý,
potrebuje len špeciálne okuliare, inak žiadne lieky neberie. Výdavky zosumarizoval. Príspevok matke
je mesačný príspevok na jej prilepšenie, každý deň jej posiela 1 eur už asi rok. Čo sa týka položky

záhrada, ide o náklady energiu v záhradnej chatke. Býva sám, má v podielovom spoluvlastníctve byt,
náklady naň on ale nehradí. Tento byt zatiaľ nebol predaný. Býva sám v dome, ktorý dostal ako dar,
náklady naň sú cca 200,- eur mesačne, ktoré platí on. Nemá žiaden majetok väčšej hodnoty, len 21
ročné auto. Navrhovateľka, domnelý otec a kolízna opatrovníčka zhodne navrhli, aby súd styk otca s
dieťaťom neupravoval.

7. Z rodného listu R. Y. vyplynulo, že tento sa narodil dňa 29.07.2020 matke - navrhovateľke. Zo
znaleckého posudku č. 1/2021 spracovaného súdnou znalkyňou Mgr. Zuzanou Holešovou, PhD.
vyplynul záver, že otcovstvo domnelého otca k mal. R. možno považovať za prakticky dokázané s
pravdepodobnosťou 99,999999823%.

8. Z rodného listu L. F., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že tento je tiež synom R. F., ktorého vyživovacia
povinnosť voči synovi (v tom čase maloletému) bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu
Trenčínč.k.32P/137/2009-29zodňa05.06.2009tak,ževrodičovskejdohodesaoteczaviazalprispievať
na jeho výživu sumou 130,- eur mesačne od 01.05.2009. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

22.06.2009.SynL.jetohočasuprijatýpodmienečnenavysokoškolskéštúdiumnaSlovenskejtechnickej
univerzite, odbor B -PPT počítačová podpora výrobných technológií, dennou prezenčnou formou.

9. Z potvrdenia zamestnávateľa otca spol. NaJUS, a.s., Dubnica nad Váhom mal súd zistené, že jeho
priemerná čistá mesačná mzda za obdobie od januára 2020 do apríla 2021 predstavuje sumu 1.306,27

eur. Otec predložil špecifikáciu svojich výdavkov tak, že mesačné výdavky na výživné a vreckové pre
syna L. prestavuje spolu 175,- eur, splátka hypotéky 200,- eur mesačne, náklady na bývanie v dome
200,- eur mesačne, mobil a internet 65,- eur mesačne, obedy v práci 70,- eur mesačne, cestovné do
práce 35,- eur mesačne, drogéria cca 20,- eur mesačne a strava cca 200,- eur mesačne. Okrem toho
prispieva matke 30,- eur mesačne a na benzín a ošatenie minie po 50,-eur mesačne. Ďalej raz ročne

platí poistku na byt 80,- eur, dom 150,- eur, auto 120,- eur a vozík 25,- eur, dane 100,- eur, sporí si na
dôchodok 50,- eur, platí poplatok za komunálny odpad 40,- eur, náklady za energiu na záhradke 80,-
eur a diaľničné známky ho stoja 50,- eur. Na zubára a na špeciálne okuliare minie ročne 250,- eur.

10. Matka vyčíslila svoje výdavky a výdavky na R., pričom výdavky na R. predstavuje 25,- eur mesačne

sporenie, mlieko 30,- eur mesačne, plienky stoja približne tiež 30-40,- eur mesačne, teda priemerne 35,-
eur mesačne. Mesačne zakupuje sirup pre syna za 7,22 eur/ks v počte 2-3 ks, tj. priemerne cca 18-
eur mesačne. Ďalej zakupuje čaj pre syna za 4,19 eur/ks v počte 3 ks, to je cca 14,60,- eur, sprchový gél
za 21 eur na 4 mesiace, čo je 5,25 eur mesačne. Tiež vyčíslila, že kúpila jednorazovo olejček za 4,- eur
mesačne, podložky za 3,45 eur, obrúsky 8,45 eur, prach na pranie 11,99 eur, čo je spolu 27,89 eur, teda

2,32 eur mesačne. Jednorazovo kúpila tiež bežné lieky (Nurofen, paralen, sprej do nosa, D vitamín,
krém na bruško, vazelínu, lieh, krém Sudokrém) v sume celkom 42,30 eur, čo je 3,53 eur mesačne. Spolu
mesačne (okrem sporenia): cca 108,70 eur. Doložila pokladničné doklady, z ktorých uvedené sumy
jednotlivých položiek pravidelne zakupovaných (lieky, hygienické potreby, mlieko, plienky) vyplývajú a
sumy uvádzané v prehľade výdavkov zodpovedajú sumám na pokladničných dokladoch. Uviedla, že

zakúpila R. nutné oblečenie, topánky. Vyčíslila tiež prehľad jednorazových výdavkov vynaložených na
celú výbavičku pre syna zakupovanú pri jeho narodení (na rámec vyššie uvedeného) v súčte v sume
703,03 eur.
11. Zákonné ustanovenia:Podľa § 94 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, (1) Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo

určil súd. (2) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do
narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné
okolnosti.

Podľa § 110 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku („CMP“), S konaním o určenie

otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, (1) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to

vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k

deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa

sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Ako vyplýva z rodného listu mal. R., otcovstvo k nemu nebolo určené žiadnou zákonnou domnienkou
a ani súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Preto bolo namieste, aby bol podaný súdu návrh na určenie
otcovstva k mal. R.. Znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že otcom mal. R. je K..
R. F., keď podľa záverov znaleckého posudku č. 1/2021 jeho otcovstvo k mal. R. možno považovať za

prakticky dokázané. Súd preto určil, že otcom maloletého R. je navrhovateľkou označený muž K.. R. F..

13.Vzhľadom k tomu, že s konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o úprave práv
a povinností k mal. dieťaťu, zaoberal sa súd aj touto otázkou. V danom prípade rodičia mal. R. spolu
nežijú, preto bolo potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k tomuto dieťaťu, a to najmä

určiť, ktorému z rodičov sa mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní o tejto otázke musí
súd vždy prihliadať na záujem mal. dieťaťa. Musí dbať najmä na citové väzby a vývinové potreby dieťaťa
a tiež na to, aby boli zabezpečené čo najpriaznivejšie podmienky pre jeho zdravý fyzický a psychický
vývin. V súdenej veci mal súd zato, že je v záujme mal. R., aby ho súd zveril do starostlivosti matky, ktorása o neho riadne stará a v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky tak, ako to konštatoval
aj kolízny opatrovník v správe zo šetrenia pomerov. Navyše stretávanie otca s maloletým doposiaľ
prebiehalo len veľmi obmedzene, maloletý je navyknutý na matku, ktorá mu poskytuje celodennú osobnú

starostlivosť a je žiaduce, aby aj vzhľadom na jeho vek bola zabezpečená kontinuita tejto starostlivosti.
Nebolo vhodné, aby bol mal. R. zverený do osobnej starostlivosti otca, ktorého zatiaľ riadne ani nepozná.
G. si napokon bol zrejme vedomý aj otec, ktorý sám navrhoval zhodne s matkou a opatrovníkom
maloletého, aby bol mal. R. zverený do starostlivosti matky, ktorému návrhu súd vyhovel, nakoľko ho
aj vzhľadom na vek a potreby maloletého súd považuje nateraz za najlepšie riešenie pre maloletého.

Keďže otec nebol pozbavený rodičovských práv a povinností a tieto mu neboli ani obmedzené, rozhodol
súd tak, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať mal. R. a spravovať jeho majetok, ako tiež zhodne
navrhovali rodičia a opatrovník maloletého. Čo sa týka úpravy styku otca s mal. R., ponechal súd túto
otázku na vôľu matky a otca, keďže títo zhodne spolu s kolíznym opatrovníkom žiadali styk súdom
neupravovať. Deklarovali, že čo do tejto otázky rodičia sú schopní sa vzájomne dohodnúť na frekvencii
a trvaní styku otca so synom tak, aby to zodpovedalo potrebám maloletého, zohľadňovalo jeho vek a

denný režim.

14. Ako kľúčovou sa však javí otázka určenia primeranej výšky výživného na mal. R.. Nakoľko rodičia
mali rozdielne predstavy o jeho výške, na uvedenom rozpore stroskotala aj do úvahy prichádzajúca
rodičovská dohoda. Súd preto rozhodol o výške výživného dôsledne zohľadniac odôvodnené potreby

maloletého ako aj možnosti a schopnosti otca. Návrh na súd bol podaný dňa 19.08.2020, ale súd výživné
priznal od 01.08.2020 v zmysle návrhu matky s prihliadnutím na fakt, že výživné pre maloleté dieťa
možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné
osobitného zreteľa, voči ktorému uplatneniu napokon ani otec nenamietal. Súd zohľadnil, že matka
v krátkom čase, ani nie do 1 mesiaca od narodenia mal. R., podala návrh na súd, a teda prakticky

okamžite sa snažila riešiť vzniknutú situáciu s nevyriešeným otcovstvom v prospech maloletého. S
návrhom neotáľala, čo by prípadne bolo možné pri hodnotení tejto otázky pripísať na jej vrub. Nebolo
by za takéhoto stavu spravodlivé, aby výživné maloletému patrilo až od podania návrhu, teda aby bol
ukrátený o alikvótnu časť výživného za daný mesiac, čo by nepochybne bolo v rozpore s jeho záujmami
a potrebami. Vzhľadom na snahu matky okamžite riešiť vzniknutú neistú situáciu ohľadom osobného

stavu mal. syna, súd konštatuje, že je namieste stanoviť počiatok plnenia vyživovacej povinnosti otca aj
odo dňa skoršieho, než je dátum podania návrhu na súd.

15. Čo sa týka výšky výživného, matka navrhovala 250,- eur mesačne, neskôr trvala aspoň na 200,-
eur mesačne. Návrh otca bol 130,- eur mesačne. Súd na strane otca zohľadnil, že otec má (narozdiel

od matky) ďalšiu vyživovaciu povinnosť k staršiemu synovi L., ktorý sa pripravuje na budúce povolanie,
a preto nie je sám ešte schopný sa sám živiť. Vo vzťahu k nemu má otec súdom určenú vyživovaciu
povinnosť na 130,- eur, s tým, že otec deklaroval, že mu dobrovoľne platí 175,- eur mesačne, čo však
nemožno hodnotiť ako exces, ktorý by dopadal na ťarchu mal. R., keďže v súčte takto plnená vyživovacia
povinnosť sa vzhľadom na to, že v prípade L. ide o maturanta t.č. už prijatého na univerzitu, čo do výšky

javí ako primeraná veku a potrebám už dospelého muža, študenta. Pri určení vyživovacej povinnosti na
mal. R. preto súd musel zohľadniť aj určitú proporcionalitu medzi výživným na viacerých súrodencov.
S poukazom na tento aspekt súd konštatuje, že ak aby výživné na ani nie ročného R. malo činiť toľko
(resp. v zmysle návrhu matky viac), čo činí výživné na dospelého syna totožného otca, ktorého potreby
celkom objektívne sú náročnejšie čo do rozsahu aj finančného pokrytia, ako je tomu u mal. R., išlo by pri

stanovení výživného v takejto porovnateľnej či dokonca vyššej výške oproti L., o značný nepomer. To
platí o to viac za stavu, keď mal. R. je zdravé dieťa, bez osobitných vývinových potrieb, bez hendikepu,
ktoré dieťa má veku primerané potreby (oblečenia, strava -umelé mlieko, príkrmy, plienky a iné bežné
hygienické potreby), keď R. neužíva pravidelne žiadne lieky, nepotrebuje žiadne zdravotnícke pomôcky,
nenavštevuje ani zariadenie, ktoré by si vyžadovalo osobitnú úhradu za opateru, rehabilitácie, prípadne

iné procedúry, ktoré by si vyžadovali objektívne zvýšené výdavky. Aj z vyčíslenia pravidelných výdavkov
na mal. R. vyplýva, že tieto sú cca 100,- eur mesačne (strava, plienky, drogéria, hygienické potreby a
bežné lieky bez oblečenia, ako to bolo uvedené v odseku 10). Čo sa týka výdavkov na kúpu výbavičky,
matka potvrdila, že toto kryla z príspevku otca na kúpu kočíka a z príspevku pri narodení dieťaťa, ktorý
vzhľadom na jeho výšku pri narodení dieťaťa (829,86 eur pri narodení 1 dieťaťa) a s poukazom na

prezentovanú sumu minutú na nákup výbavičky (cca 700,- eur) sa javil ako postačujúci na zadováženie
výbavičky. Pravidelné mesačné náklady na R., ako ich matka vyšpecifikovala, sú tak nižšie, než koľko
činí výživné navrhované otcom, resp. približne v danej sume navrhovaného výživného (ak započítame
dodatočne do úvahy prichádzajúce náklady na priebežné zakupovanie ošatenia), a preto sa súdu javítáto výška ako plne primeraná potrebám R.. Tiež si treba uvedomiť, že matka sa síce osobne stará o
syna, ale vrámci svojich možností je tiež povinná sa aj finančne podieľať na starostlivosti o syna, pričom
napr. prídavok na dieťa, je primárne určený výlučne na uspokojenie potrieb dieťaťa a takto má byť aj

použitý. Výdavky matky, ktoré vyšpecifikovala, súd zohľadniť pri určení výživného nemohol, nakoľko tieto
nie sú a nemajú byť kryté výživným na mal. dieťa (telefón, úrazová poistka a šetrenie matky, splátky
pôžičky). Matka tiež uviedla, že nemá aktuálne žiadne náklady na bývanie u rodičov, a teda ani táto
spoločná potreba matky a mal. R. si aktuálne nevyžaduje žiadne financie naviac. Výšku výživného je
pritom nutné nastaviť rozumne tak, aby táto v prípade zmeny pomerov (najmä na strane maloletého)

mala kam rásť. Nástup do materskej školy, či na vyšší stupeň školy, dlhodobejšie nepriaznivý zdravotný
stav dieťaťa, resp. iná okolnosť, ktorá si bude objektívne vyžadovať vyššie náklady, totiž je okolnosťou,
pre ktorú môže matka žiadať primerané zvýšenie výživného. Ako už súd konštatoval, výživné v sume
130,- eur mesačne aktuálne zodpovedá potrebám 10 mesačného zdravého dieťaťa. Napokon otec sám
vyhlásil, že v prípade akýchkoľvek nepredvídaných nutných výdavkov v budúcnosti, na ktoré by prípadne
výživné nepostačovalo, je ochotný sa na nich podieľať aj nad rámec určeného výživného. Na strane

otca podľa názoru súdu sa táto suma tiež javí ako suma primeraná jeho možnostiam, čo napokon
konštatoval aj kolízny opatrovník na pojednávaní, keď uvádza, že takto navrhovaná suma sa mu javí
adekvátna. Jeho mesačný príjem je cca 1.306,- eur, z čoho uhrádza 175,- eur výživné na L., pričom
špecifikoval svoje pravidelné výdavky (náklady na bývanie, splátka hypotéky, strava, cestovné, lieky a
zdravotnícke pomôcky- okuliare). Výživné na dieťa má prednosť pred všetkými týmito výdavkami, pričom

však súd neprihliadol na príspevok matke v sume 30,- eur mesačne, keďže vyživovacia povinnosť na
dieťa predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom, a túto sumu preto súd zohľadniť nemohol.
Z príjmu cca 1.300,- eur tak obe vyživovacie povinnosti v súčte (175+130) predstavujú 305,- eur, čo je
cca 23,5 % z čistého príjmu otca, čo aj zodpovedá súdnej praxi, že by vyživovacia povinnosť mala činiť
(samozrejme po zohľadnení všetkých individuálnych špecifík) cca 25% čistého príjmu povinného rodiča.

Po zohľadnení zvyšnej vyživovacej povinnosti otca, výšky jeho príjmu a nutných zvyšných výdavkov,
a tiež hlavne s prihliadnutím na to, aké sú aktuálne potreby mal. R., súd ustálil, že primerané výživné
je 130,- eur mesačne. Nebolo zistené, že by otec bral na seba neprimerané záväzky, či riziká, ktorými
by účelovo zhoršoval svoju situáciu na úkor mal. syna a ani z výsluchu nevyplynulo, že by tento mal
majetok vyššej hodnoty, resp. taký životný štandard, pri ktorom by sa javilo výživné v sume 130,- eur

mesačne na syna R. ako neprimerane nízke v porovnaní so životnou úrovňou výživou povinného rodiča.
S poukazom na tieto skutočnosti súd určil výživné v sume 130,- eur mesačne.

16. Nakoľko výživné bolo určené od 01.08.2020 súd určil aj zameškané výživné. Obaja rodičia potvrdili,
že otec od narodenia (teda počas konania) prispel na výživu syna sumou 3 x 130,- eur, teda 390,- eur.

Výživné od 01.08.2020 do 31.05.2021 predstavuje 10 mesiacov x 130,-eur, teda výživné za celé žiadané
obdobie predstavuje 1.300,- eur. Uhradené bolo 390,- eur. Zameškané výživné ostalo 910,- eur.

17. Podľa § 232 ods. 4 CSP, Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

18. Súd však pri zameškanom výživnom zohľadnil jeho nemalú výšku a poskytol otcovi výhodu
spočívajúcu v povolení úhrady zameškaného výživného v splátkach vo výške 50,- eur mesačne, s

ktorými súhlasila napokon aj matka. Súd zohľadnil, že jednorazová úhrada tohto dlhu by mohla ohroziť
uspokojovanie ostatných nevyhnutných potrieb otca a tiež plnenie vyživovacej povinnosti na syna L..
Súd chcel zabrániť tomu, aby jednorazové splnenie záväzku priviedlo otca do ťaživej sociálnej situácie
a aby výrok o zameškanom výživnom voči jednému dieťaťu čo najmenej postihlo plnenie ostatných
vyživovacích povinností. Súd však podmienil výhodu splátok tým, že tieto budú uhrádzané pravidelne

riadne a včas, v opačnom prípade, ak otec poruší svoju platobnú disciplínu, výhodu splátok stratí a
bude možné žiadať o jednorazové splnenie celého nesplateného zostatku zameškaného výživného. Do
splatenia zameškaného výživného tak bude otcom poukazovaná na R. mesačne suma 180,- eur (130,-
eur bežné výživné + 50,- eur zameškané výživné).

19. Súd uvádza, že matka na pojednávaní žiadala, aby súd preveril otcove účty aj 2 roky dozadu, aby
sa zistilo, že ozaj L. platí výživné a či prispieva matke tak, ako tvrdí. Súd toto dokazovanie nevykonal.
Na výdavok spočívajúci v úhrade príspevku matke aj tak súd neprihliadol z už uvedených dôvodov, a
preto nebolo nutné bližšie skúmať dobu jeho platenia a jeho výšku. O úhrade výživného synovi L. súdpochybnostinemal,keďtotoboloriadnepreukázanévykonateľnýmrozhodnutímsúduznejúcimnasumu
130,- eur, pre ktoré ani nebolo zistené, že by sa viedla exekúcia. Napokon navrhovateľka v konaní aj
uznala, že vie, že otec platí L. aj tvrdené vreckové nad rámec súdom určeného výživného, a preto nebolo

nutné ani dokazovať túto ňou napokon potvrdenú skutočnosť. Vykonanie tohto dôkazu nebolo nutné aj
preto, že by to nemalo vplyv na súdom určenú výšku výživného, keď predovšetkým potreby mal. R. (nie
potreby matky) vyššiu sumu výživného po zhodnotení ostatných dôkazov ani neodôvodňovali.

20. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok,
v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené
podmienky pre aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie
náhrady trov konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania. Ani použitie § 53 CMP podľa súdu do úvahy neprichádza, pretože sa nejaví ako spravodlivé,
aby boli trovy konania priznané či už navrhovateľke alebo otcovi, pretože nemožno hovoriť ani o plnom

úspechu navrhovateľky (ktorá trvala na výške výživného v zmysle návrhu, a táto bola vyhodnotená ako
neadekvátna) a ani o plnom úspechu otca (ktorý zase nebol úspešný, pretože súd určil jeho otcovstvo
i napriek jeho pochybnostiam).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.