Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. jún 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/140/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119413272
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:6119413272.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: BANÍK
& Partners, s. r. o., so sídlom Bratislava, Košická 4984/46, IČO: 51 329 972, zastúpený Advokátska
kancelária Podhorský & Partners, s. r. o., Bratislava, Ventúrska 1, IČO: 46 962 000, proti žalovanej:
Y. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX, zastúpená JUDr. Alexandrom Parajosom, advokátom, so
sídlom Košice, Skladná 236/64, o zaplatenie 503,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 13. júla 2020 č. k. 5C/5/2020-108 v jeho zamietajúcom výroku
a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o
nároku na náhradu trov konania m e n í takto:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 200,86 eura s 5% ročným úrokom zo sumy 200,86 eura
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie p
o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51,86%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 181,26 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 181,26 eura od 19. 10. 2019 do zaplatenia,
všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (I.). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (II.) a
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 27,96% (III.).

1.1. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 724, § 725, § 730 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 18 ods. 4, 5, § 24 ods. 1, 2, 3 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii a

o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb., § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 1, 2, 3, § 7 ods. 1, 2, § 8 ods. 1, 2,
3, § 9 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, ako aj zisteným skutkovým stavom.

1.2. Za nesporné súd považoval, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o poskytovaní právnych
služieb, pričom táto zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože žalobca ju uzatváral ako
právnická osoba, ktorá konala v rámci predmetu svojej hlavnej činnosti a žalovaná ju uzatvárala ako

fyzická osoba - nepodnikateľ. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu má spotrebiteľský
charakter s tým, že uzavretá zmluva o poskytovaní právnej pomoci má charakter príkaznej zmluvy. Podľa
názorusúdu,zmluvabolaplatneuzatvorenámedzistranamisporuažalovanánepreukázalaňoutvrdené
skutočnosti, že túto zmluvu uzatvárala v omyle, keď jej p. F. bol podstrčený čistý papier a až žalobcajej dodatočne zaslal zmluvu. Poukázal na to, že samotná žalovaná vypovedala takúto zmluvu, a preto
z takéhoto prejavu vôle možno dedukovať, že ju riadnym spôsobom uzavrela a cítila sa ňou viazaná a
chcela takýto právny vzťah ukončiť. Takto zmluva zanikla k 30. 09. 2019 z dôvodu písomnej výpovede,

pričom táto skutočnosť nebola zo strany žalovanej rozporovaná, a preto ju súd považoval za nespornú.

1.3. Žalobca si podanou žalobou uplatňoval nárok na 10%-nú podielovú odmenu v zmysle článku 3 bod
3.6. zmluvy a to z dôvodu, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu zo strany žalovanej, pričom podľa
tohto dojednania mu tak malo vzniknúť právo na odmenu vo výške 10% zo sumy náhrady škody, ktorú

advokát do ukončenia zmluvného vzťahu zo strany klienta alebo do odvolania splnomocnenia vyčíslil a
uplatnil u protistrany, ako aj náhradu za stratu času a hotových výdavkov vynaložených pri poskytnutí
právnych služieb. Spornou zostala otázka, či žalobcovi vznikol nárok na podielovú odmenu v zmysle
§ 7 a § 8 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v spojení s článkom 3.6. uzatvorenej zmluvy. V prípade,
ak je dojednaná podielová odmena, tak podľa názoru súdu nemožno priznať žalobcovi nárok na takúto
odmenu, pretože tá je viazaná na úspech klienta a predčasné ukončenie zastupovania, má za následok,

že nebudú splnené podmienky pre priznanie nároku na podielovú odmenu a to z dôvodu, že advokát nie
je z objektívnych príčin spôsobilý ovplyvniť úspech bývalého klienta. Možno tak subsidiárne aplikovať
ustanovenie o tarifnej odmene v zmysle § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalobca si aj napriek tomu v rozpore s § 7 a § 8 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. dohodol podielovú odmenu
aj na prípady, kedy došlo k predčasnému ukončeniu zastúpenia a bez ohľadu na výsledok konania

takéto dojednanie možno považovať v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné pre rozpor
so zákonom. Preto v tejto časti príkazná zmluva - zmluva o poskytovaní právnych služieb je neplatná,
pričom dohoda o odmene príkazníka nie je podstatnou náležitosťou príkaznej zmluvy, a preto je zmluva
neplatná len v časti dohodnutej odmeny. Samotnú zmluvu vyhotovil samotný žalobca, ktorý vykonáva
advokátsku činnosť, a teda je zrejmé, že jeho úmyslom bolo dojednať podielovú odmenu, a nie paušálnu

odmenu podľa § 5 a § 6 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., tak ako to tvrdil žalobca. Jeho tvrdenie považoval
za účelové.

1.4.Zuvedenýchdôvodovmážalobcaprávolennatarifnúodmenupodľa§9a§10vyhláškyč.655/2004
Z. z. za úkony, ktoré urobil pri zastupovaní žalovanej, keďže nebol platným spôsobom dojednaný

iný spôsob odmeny, a to s poukazom na ust. § 1 ods. 2 vyhlášky. Súd vychádzal z tvrdení žalobcu
obsiahnutého v žalobe, ktorý svoj nárok odvodzoval z úkonu právnej služby - podanie zo dňa 30. 05.
2019 - „Výzva na plnenie z poistenia zodpovednosti“, ktorým v mene žalovanej uplatňoval nárok na
náhradu škody. Priznal mu preto nárok na odmenu vo výške 151,05 eura za 1 úkon právnej pomoci a to
za podanie zo dňa 30. 05. 2019 podľa § 9, § 10, § 13 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pričom

vychádzal z tarifnej hodnoty 4 027 eur. Keďže žalobca bol v čase poskytnutia takéhoto úkonu právnej
služby platiteľom DPH, vznikol mu aj nárok vo výške 30,21 eura v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky.
Žalobcovi tak vznikol nárok voči žalovanej na zaplatenie sumy 181,26 eura, pričom zároveň mu priznal
aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č.
87/1995 a to za obdobie od 19. 10. 2019, keď žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy výzvou

zo dňa 09. 10. 2019, ktorá jej bola doručená dňa 11. 10. 2019, pričom v zmysle výzvy mala plniť do 7
kalendárnych dní, t. j. do 18. 10. 2019 a nasledujúcim dňom od 19. 10. 2019 sa dostala do omeškania.

1.5. Súd žalobu zamietol v časti presahujúcej sumu 181,29 eura, pretože v tejto časti považoval nárok
za nedôvodný, keď žalobcovi nevznikol nárok na podielovú odmenu. Pokiaľ ide o nárok vo výške 20 eur

titulom hotových výdavkov za vypracovanie lekárskeho posudku, súd takýto nárok zamietol, pretože z
pokladničného dokladu, ktorý predložil žalobca, vyplýva, že ten zaplatil za posudok dňa 14. 11. 2018,
hoci právne služby začal poskytovať až na základe zmluvy zo dňa 29. 05. 2019. Podľa názoru súdu
tak žalobca nepreukázal dôvodnosť takéhoto nároku. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok KS v
Bratislave, súd uviedol, že na takéto závery nemohol prihliadnuť, pretože vychádzali z iného skutkového

stavu a týkali sa iného subjektu a na daný spor ho nie je možné aplikovať.

1.6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a celkový úspech žalovanej vyčíslil na
63,98% a úspech žalobcu v rozsahu 36,02%. Celkový úspech žalovanej tak bol v rozsahu 27,96%, v
ktorom jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku II. a III. napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca,
ktorý namietal nesprávny procesný postup v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Malza to, že medzi stranami sporu bolo od počiatku sporné, či došlo k platnému uzatvoreniu zmluvného
vzťahu, ako aj platnosť dojednania o odmene. Súd z vykonaného dokazovania správne vyvodil a
považoval za nesporné, že žalobca platne uzatvoril so žalovanou zmluvu o poskytnutí právnych služieb,

pričom táto zmluva má podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľský charakter a až následne
vychádzal z civilno-právnej úpravy príkaznej zmluvy. Podľa jeho názoru však súd pochybil, ak zmluvu v
časti dojednania o odmene podľa článku 3.6. označil za čiastočne neplatnú pre rozpor so zákonom. Za
nesprávny možno potom označiť aj spôsob výpočtu priznaného nároku pri aplikácii ustanovenia o tarifnej
odmene v zmysle § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb, či nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

2.1. Považoval za potrebné ustáliť, že vyplatenie poistného plnenia titulom náhrady škody na zdraví
dňa 26. 09. 2019 v celkovej sume 668 eur možno označiť za čiastočný úspech vo veci, pričom táto je
výsledkom jeho činnosti, to znamená, ním poskytnutých právnych služieb. Poukázal na to, že v priebehu
celého konania tvrdil, že na dojednanie v článku 3.6. zmluvy nemožno nahliadať inak ako na dohodu

o paušálnej odmene advokáta podľa § 5 a § 6 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pričom nabádal súd, aby
tento právny úkon posudzoval podľa jeho obsahu, a nie formy. Súd sa však obmedzil len na strohé
skonštatovanie o účelnosti jeho tvrdenia. Ak by aj teoreticky pripustil, že v zmysle § 1 ods. 2 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. absentuje dohoda o určení odmeny advokáta a použijú sa preto ustanovenia o tarifnej
odmene, tak ako to uvádza súd, nie je zrejmé, prečo mu priznal len jeden úkon právnej služby - podanie

zo dňa 30. 05. 2019 + DPH z tarifnej hodnoty 4 027 eur, ak úkonom právnej služby je podľa § 13a ods. 1
vyhlášky aj „prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom“. Zároveň má advokát nárok
na zaplatenie režijného paušálu vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby (§
16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), ktorý nárok mu súd rovnako opomenul priznať.

2.2. Súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami sporu má zmluva charakter príkaznej zmluvy, avšak
na danú vec neaplikoval ust. § 732 Občianskeho zákonníka, na ktoré v konaní poukazoval a zároveň
poukazoval aj na rozsudok KS v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/314/2018.

2.3. Napokon, namietal nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku v zmysle § 220 ods. 2 CSP,

keď súd prvej inštancie svoje argumenty zhrnul len v troch bodoch (bod 23. až 25. rozsudku) a obmedzil
sa len na strohé skonštatovanie o subsidiárnom aplikovaní ustanovenia o tarifnej odmene a účelovom
tvrdení žalobcu vo veci dojednania o paušálnej odmene. Rozsudok je preto nepreskúmateľný, pričom
uvedený nedostatok je porušením práva na spravodlivé súdne konanie a táto vada zakladá dôvodnosť
podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu

potom má za to, že jeho procesný úspech v konaní predstavuje 100%, a preto napáda aj výrok III.
rozsudku. Domáha sa zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia žalobe v celom rozsahu, alternatívne
sa domáha zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a vrátenia mu veci na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď tento vychádza zo spoľahlivo a objektívne zisteného
skutkového stavu a tento stav je premietnutý aj do správneho právneho posúdenia merita veci. Poukázal
na ust. § 43 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sú účastníci povinní dbať, aby pri úprave
zmluvných vzťahov sa odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. V danom prípade je

potrebné vychádzať z gramatického znenia zmluvy a to o to väčšmi, že zmluvu koncipovala kvalifikovaná
osoba - advokát ako dodávateľ. Ak by bola v zmluve aj pre prípad jej predčasného skončenia stanovená
paušálna odmena vo výške podielovej odmeny, takúto zmluvu by žalovaná ani nepodpísala, pretože
by to bolo v rozpore s legislatívou na ochranu spotrebiteľa alebo aj v rozpore s dobrými mravmi. Ak
by odvolací súd aj zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia,

je toho názoru, že by okrem iného výšku odmeny advokáta bol povinný podrobiť skúmaniu v zmysle
§ 2 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a preto v konečnom dôsledku primeranou a zároveň legitímnou
odmenou advokáta je odmena, ktorá bola priznaná súdom prvej inštancie.

4. V odvolacej replike žalobca uviedol, že zotrváva na dôvodnosti podaného odvolania a žiada, aby súd

rozhodol v zmysle jeho petitu. Poukázal na účelovú zmenu argumentáciu žalovanej, ktorá najprv tvrdila,
že zmluvu o poskytovaní právnych služieb nepodpísala, resp., že podpísala len čistý papier, aktuálne
uvádza, že by zmluvu nepodpísala, ak by obsahovala dojednanie o paušálnej odmeny pre prípad
predčasného ukončenia. Zmluva o ukončení právnych služieb obsahuje osobitné dojednania pre prípad,že zo strany klienta dôjde k jednostrannému ukončeniu zmluvného vzťahu ešte pred reálnym získaním
uplatneného nároku. Práve absencia dojednania článku 3.6. zmluvy by klienta nabádala úmyselne
ukončiť zastúpenie vždy krátko pred skončením veci, t. j. splnením zodpovednostného subjektu v snahe

vyhnúť sa povinnosti zaplatiť podielovú odmenu dojednanú v článku 3.1. Vhodné je preto vychádzať z
civilno-právnej úpravy príkaznej zmluvy v § 732 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej má príkazník
nárok na náhradu len vtedy, ak príkazná zmluva zanikla v dôsledku jednostranného právneho úkonu
príkazcu. Príkazník má v takom prípade nárok na: a/ náhradu nákladov, ktoré mu vznikli až do odvolania
príkazu, b/ náhradu škody, ktorú utrpel, c/ časť odmeny, ktorá je primeraná vykonanej práci. Zdôrazňuje,

že výplata poistného plnenia v sume 668 eur po skončení zastúpenia je výsledkom jeho činnosti, pričom
dosiahnutie plného úspechu vo veci mu znemožnila práve žalovaná, vzhľadom na ukončenie zmluvného
vzťahu.

5. Žalovaná v odvolacej duplike uviedla, že žalobca ako advokát si nechce priznať, že sa má voči
potenciálnemu klientovi - žalovanej správať čestne a férovo, a to na jednej strane, pokiaľ išlo o samotný

procesnýúkonuzatváraniazmluvyoposkytnutíprávnychslužieb,anadruhejstrane,pokiaľišlooúpravu
(ne)výhodnosti práv a povinností zmluvných strán s poukazom na ust. § 43 v spojení s § 3 Občianskeho
zákonníka, ako aj na etický kódex advokáta. Pokiaľ žalobcovi nie je zrejmé, prečo je legitímnou odmena
v rozsahu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, odpoveď znie: z dôvodu dojednania podielovej
odmeny aj pre prípad predčasného ukončenia zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo strany klienta

(žalovanej), čo je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka a ako to skonštatoval súd prvej inštancie,
alternatívne aj s prihliadnutím na povahu, charakter a hlavne právnu náročnosť veci.

6. Ďalšie vyjadrenia strán sporu už v konaní podané neboli.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutých výrokoch (II., III.), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1
CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia, viazaný skutkovým
stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je čiastočne dôvodné, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

8. Podľa § 18 odsek 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov, advokát je
povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky
a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Pritom dbá
na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

9. Podľa § 1 odsek 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho
klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú
ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až § 14).

9.1. Podľa § 2 odsek 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát
dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore
s dobrými mravmi.

9.2. Podľa § 2 odsek 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, zmluvná odmena sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na
vybavenie veci (hodinová odmena), paušálnou sumou (paušálna odmena), podielom na hodnote vecí
(podielová odmena), tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.

9.3. Podľa § 2 odsek 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, spôsoby určenia zmluvnej odmeny podľa odseku 2 môžu byť
kombinované.

9.4. Podľa § 7 odsek 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, podielová odmena sa môže dohodnúť vo forme podielu na hodnote
veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, ak je výsledok tohto konania podľa
okolností prípadu veľmi neistý a advokát o tom klienta poučil.9.5. Podľa § 7 odsek 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, maximálna výška dohodnutej podielovej odmeny nesmie presiahnuť

20% z hodnoty vecí, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom.

9.6. Podľa § 9 odsek 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci
alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak

táto vyhláška neustanovuje inak.

9.7. Podľa § 15 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne
a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky
a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,

na náhradu za stratu času (§ 17).

10.Žalovanásúduprvejinštanciepredovšetkýmvytýka,žesúdprvejinštancievrozsudkusvojeskutkové
a právne závery riadne neodôvodnil, že v odôvodnení absentuje právne korektná odpoveď, preto je
toto konanie pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov postihnuté inou vadou, ktorá má za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Apeluje na ust. § 191 CSP v spojení s § 220 odsek 1 CSP.
Pokiaľ ide o žalovanou namietané nedostatočné odôvodnenie rozsudku a čiastočnú nepreskúmateľnosť
rozsudkuprenedostatokdôvodov,podľanázoruodvolaciehosúduidelenojejsubjektívnynázor,pretože
rozsudok zodpovedá požiadavkám uvedeným v ust. § 220 CSP a zásadám súdnej praxe. Odvolací súd
súhlasí s argumentáciou žalovanej, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj

právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Podľa § 220 odsek 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, príp. odkáže na ustálenú rozhodovaciu
prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V dôvodoch rozsudku súd prvej inštancie
zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých dôkazov a z ktorých ustanovení právnych predpisov pri rozhodovaní
vo veci vychádzal, pričom tieto na vec aj správne aplikoval, jeho odôvodnenie je konzistentné a

pochopiteľné, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky a samotné
rozhodnutie je logickým a právnym vyústením priebehu konania a pri jeho vydaní boli zachované
formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho
skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu sa súd
prvej inštancie vyjadril ku všetkým podstatným skutočnostiam objasňujúcim skutkový a právny základ

rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku je v kontexte s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie
aakocelokpretospĺňaparametrezákonnéhoodôvodnenia.Zaporušeniezákladnéhoprávazaručeného
v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovanej. Skutočnosť, že odvolateľka má odlišný právny názor, než
súd prvej inštancie, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ním tvrdenú vadu v konaní, v dôsledku ktorej

mali byť porušené jej práva na spravodlivý proces. V súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje odvolací
súd aj na názor vyslovený v uznesení ÚS SR z 3. marca 2004 sp. zn. I. ÚS 50/04, v zmysle ktorého právo
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 odsek 1 Ústavy SR neznamená právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami,
resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného ohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie

je možné považovať za porušenie základného práva.

11. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená, vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa

príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho na danú vec aplikoval.12. Dňa 1. septembra 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 304/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý novelizoval zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o advokácii“). Novela Zákona o advokácii v ust. § 18 ods. 4
zaviedla pojem „spotrebiteľ právnej služby“. Uvedený pojem však nemôže byť vykladaný tak, aby za
spotrebiteľa právnej služby bola považovaná každá osoba, ktorá právnu službu spotrebúva, kedy by
pojmu „klient“ zodpovedal pojem „spotrebiteľ“. Pojem klient je potrebné aj pri súčasnom znení Zákona o

advokácii chápať v širšom význame a pri výklade pojmu „spotrebiteľ“ je nutné prihliadnuť na vymedzenie
tohto pojmu v súvislosti s inými právnymi predpismi.

13. V nadväznosti na vyššie uvedené zákonné ustanovenie je potrebné uviesť, že vyhláška MS SR č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb rozlišuje zákonnú
tarifnú odmenu a odmenu zmluvnú, dohodnutú medzi advokátom a klientom v zmluve o poskytovaní

právnych služieb s tým, že zmluvná odmena môže byť dohodnutá ako hodinová odmena, paušálna
odmena, podielová odmena a tarifná odmena dohodnutá inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny,
príp. ako kombinácie týchto odmien.

Citovaná vyhláška taxatívne vymedzuje podmienky, za ktorých je advokát s klientom oprávnený uzavrieť

dohodu o podielovej odmene, ktorá musí byť predovšetkým prípustná z hľadiska povahy predmetu
konania, teda predmet konania musí umožniť určenie podielu na hodnote veci. Nespôsobilosť predmetu
konania je spravidla daná vtedy, ak hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch. V
prípade platného dojednania podielovej odmeny je ďalej nevyhnutné, aby išlo o podiel na veci, ktorá je
predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, teda dojednanie podielovej odmeny môže len v

prípade procesného zastupovania klienta s tým, že ďalšou podmienkou dohody o podielovej odmene
je veľmi neistý výsledok konania pred súdom alebo iným orgánom, v ktorom bude advokát klienta
zastupovať. Tým, že ide o výsledok konania, ktoré je veľmi neistý, je advokát povinný klienta poučiť a
tým zabezpečiť, aby mal klient dostatočné informácie.

14. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany sporu dňa 29. 05. 2019 uzatvorili zmluvu
o poskytovaní právnych služieb podľa § 51 Občianskeho zákonníka a zák. č. 586/2003 Z. z. o
advokácii, predmetom ktorej bolo poskytnutie právnych služieb podľa Zákona o advokácii, a to vo
veci mimosúdneho vymáhania nároku klienta (žalovanej) na náhradu škody v dôsledku dopravnej
nehody zo dňa 20. 04. 2018. Podľa bodu 3.1. si strany zmluvy dohodli odmenu advokáta ako podielovú

v zmysle § 7 a § 8 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb vo výške 20% zo sumy náhrady škody získanej klientovi od protistrany
alebo priznanej právoplatným rozhodnutím súdu. V dohodnutej odmene bude pripočítaná DPH podľa
právnych predpisov platných a účinných v čase poskytnutia právnej služby. Podľa bodu 3.2. nárok
na podielovú odmenu podľa odseku 1. tohto článku vzniká dňom pripísania úhrady peňažnej sumy

predstavujúcej náhradu škody alebo akúkoľvek inú kompenzáciu v spojitosti s predmetom tejto zmluvy.

14.1. V bode 3.6. si strany dohodli, že v prípade, ak dôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu zo strany
klienta alebo odvolania splnomocnenia advokátovi na zastupovanie právnej veci, ktorá je predmetom
tejto zmluvy, pred vznikom nároku advokáta na odmenu podľa bodu 3.2. s výnimkou odstúpenia klientov

od zmluvy z dôvodu závažného porušenia zmluvných povinností advokáta, na ktoré je klient advokáta
povinný písomne upozorniť a vyzvať ho na nápravu v primeranej lehote, je klient povinný zaplatiť
advokátovi za poskytnuté právne služby podielovú odmenu vo výške 10% zo sumy náhrady škody, ktorú
advokát do ukončenia zmluvného vzťahu zo strany klienta alebo do odvolania splnomocnenia vyčíslil
a uplatnil u protistrany, ako aj náhradu za stratu času a hotové výdavky vynaložené pri poskytovaní

právnychslužieb.Napriektomu,žežalovanávpriebehukonaniaspochybňovalasvojpodpisnazmluveo
poskytovaníprávnychslužieb,vpriebehukonaniabolopreukázané,žepredmetnúzmluvuoposkytovaní
právnych služieb vypovedala a táto zmluva zanikla k 30. 09. 2019 z dôvodu písomnej výpovede
žalovanej, pričom táto skutočnosť už v priebehu konania nebola medzi stranami sporu rozporovaná.

14.2. Žalobca si podanou žalobou uplatňoval 10%-nú podielovú odmenu v zmysle článku 3.6.
uzatvorenej dohody z dôvodu, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu zo strany žalovanej.14.3. Odmena advokáta, vzhľadom na vyššie uvedené, sa určuje predovšetkým na základe dohody
medzi advokátom a klientom. Dohodnúť sa na spôsobe a výške zmluvnej odmeny môžu akokoľvek, ale
výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Odmeňovanie advokátov upravuje

aj Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

14. 4. V prípade, ak advokát neposkytne právne služby až do úplného vybavenia veci alebo súboru
vecí, ale ak ich neposkytuje za celé dohodnuté obdobie, patrí mu pomerná časť dohodnutej paušálnej

odmeny, na žiadosť klienta predloží klientovi pri vyúčtovaní špecifikácie vykonanej práce.

14.5. Advokát má právo na dohodnutú podielovú odmenu len za predpokladu, že klient, s ktorým sa
dohodol na poskytnutí právnych služieb za túto odmenu, mal plný úspech vo veci. Pri čiastočnom
úspechu má právo na pomernú časť dohodnutej podielovej odmeny, inak má právo požadovať od klienta
iba náhradu hotových výdavkov.

14.6. Súd prvej inštancie pri riešení spornej otázky, či žalobcovi vznikol nárok na podielovú odmenu v
zmysle§7a§8vyhláškyč.655/2004Z.z.vspojenísčlánkom3.6.uzatvorenejzmluvysprávnepoukázal
na nález ÚS SR I. ÚS 407/08 zo dňa 30. 06. 2010, v zmysle ktorého v prípade, ak dôjde k ukončeniu
právneho zastúpenia z dôvodu na strane klienta, táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu advokáta, to

znamená, že nemôže byť zbavený práva na odmenu za reálne poskytnuté služby do doby ukončenia
zastupovania, do úvahy však neprichádza priznanie podielovej odmeny. Pokiaľ teda súd prvej inštancie
dospel k záveru, že bod 3.6. zmluvy o poskytnutí právnych služieb zo dňa 29. 05. 2019 je neplatný pre
rozpor so zákonom, keď v danom prípade došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu zo strany klienta a bola
napriek uvedenému stanovená podielová odmena vo výške 10% zo sumy náhrady škody, odvolací súd

sa s takýmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje.

15. Za nedôvodnú považuje námietku žalobcu, že dojednanie článku 3.6. zmluvy bolo potrené
posudzovať ako dohodu o paušálnej odmene podľa § 5 a § 6 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Je
potrebné uviesť, že bol to práve žalobca, ktorý pripravoval uvedenú dohodu o poskytnutí právnych

služieb, predstavoval dominantnejšiu stranu pri uzatváraní daného právneho vzťahu, a preto bolo
jeho povinnosťou postupovať tak, aby nedošlo k výkladovým rozporom uvedeného ustanovenia, resp.
uvedené ustanovenie malo byť zakotvené tak, aby bolo v súlade s vyhláškou o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb. Bolo preto na žalobcovi, aby článok 3.6. koncipoval
jednoznačneatak,abynepripúšťaloinémožnostivýkladu,pokiaľtvrdí,ževtomtočlánkuboladohodnutá

paušálna odmena. Odvolaciemu súdu preto nezostávalo nič iné, ako posúdiť výklad daného článku 3.6.
zmluvného dojednania, tak ako to urobil súd prvej inštancie a vyhodnotiť ho ako neplatný.

16. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohodnutá podielová odmena v článku 3.6. žalobcovi nepatrí,
pretože bola dojednaná neplatne, má žalobca nárok len na tarifnú odmenu podľa § 9 a § 10 vyhlášky

č. 655/2004 Z. z. Je potrebné v tejto súvislosti poukázať na všeobecnú zásadu, podľa ktorej advokát
poskytuje právnu pomoc za odmenu a nie je prijateľné, aby mu za úkony právnej pomoci, resp. právnej
služby uskutočnené pred odstúpením od zmluvy, neprináležala žiadna odmena. Za danej situácie preto
žalobcovi prislúcha ako advokátovi (bez ohľadu na výsledok plnenia v prospech žalovanej) nárok na
mimozmluvnú odmenu a to vo výške tarifnej odmeny v zmysle § 10 a § 11 vyhlášky a žalobcovi tak patrí

odmena podľa § 13a ods. 1 písm. a/ za prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom
a odmena za úkon podľa § 13a písm. c/ za písomné podanie na súd alebo iný orgán. Keďže súd prvej
inštancie priznal žalobcovi jeden úkon podľa § 13 ods. 1 písm. c/ vyhlášky - a to za písomné podanie
(výzva na plnenie z poistnej zodpovednosti spolu s DPH), pričom v tomto výroku je rozsudok súdu
prvej inštancie právoplatný s poukazom na dôvodnosť podaného odvolania žalobcu, že mu prináleží

aj nárok v zmysle § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky - za prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej
porady s klientom v rovnakej výške 151,05 eura + 30,21 eura DPH a zároveň v zmysle § 16 ods. 3
vyhlášky ku každému priznanému úkonu žalobcovi prináleží aj režijný paušál, ktorý predstavuje 1/100-
inu výpočtového základu, čo v danej prípade predstavuje sumu 18,60 eura (2 režijné paušály po 9,80
eura).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
zamietajúcom výroku zmenil tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 200,86 eura spolu s 5%
úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy a to od 19. 10. 2019, odkedy sa žalovaná dostala doomeškania, keď podľa výzvy, ktorá jej bola doručená dňa 11. 10. 2019 mala plniť do 7 kalendárnych dní,
t. j. do 18. 10. 2019. Vo zvyšnom zamietajúcom výroku odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého, ak
odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

17.1. Podľa § 255 odsek 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, príp. vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Žalobca sa domáhal voči žalovanej zaplatenia nároku v sume 503,24 eura, pričom právoplatným
výrokom súdu prvej inštancie, ako aj výrokom odvolacieho súdu mu bola priznaná spolu suma 382,12
eura. Uvedený úspech žalobcu predstavuje 75,93% a úspech žalovanej 24,07%. Celkový úspech
žalobcu tak predstavuje 51,86%, preto odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov celého konania

tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51,86%.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).