Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. február 2021

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 20Csp/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519200419
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Beňák

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2021:7519200419.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobcu: R Collectors s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 50 094 297, proti žalovanému: P. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. H. XXX, o zaplatenie 897,85 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.813,27 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 805,99 € od 17.01.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 74,32% proti žalovanému s tým, že o
výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.01.2019 žiadal zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 897,85 € s príslušenstvom z titulu nároku na doplatenie neuhradených splátok úveru.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu so žalovaným ako dlžníkom uzavrel
zmluvu o úvere (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo

výške 1.000,- €. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky.
Žalovaný si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnil, preto právny predchodca žalobcu
vyhlásil dňa 24.02.2016 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaný dlžnú
sumu v časti zaplatil, jednotlivé splátky a spôsob ich započítania je uvedený v aktuálnom stave úveru,
pričom poslednú úhradu vykonal dňa 16.07.2018. Žalovaný je z toho dôvodu ku dňu 16.01.2019 povinný
zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu v sume 897,85 €, dlžné úroky z istiny do 16.01.2019 vo výške 707,67 €,
zmluvný úrok vo výške 25,50% ročne zo sumy 897,85 € od 17.01.2019 do zaplatenia, zákonný úrok z

omeškaniavovýške5,05%ročnezosumy897,85€od17.01.2019dozaplateniaanáhradutrovkonania.

3. Okresný súd Košice - okolie rozsudkom zo dňa 01.07.2019 sp. zn. 20Csp/28/2019 žalobu zamietol a
stranámnáhradutrovkonanianepriznal.Svojerozhodnutieodôvodniltým,ženárokžalobcuspoukazom
na ust. § 54a Obč. zák. je premlčaný v celom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Mal za to, že súd vec nesprávne právne

posúdil. Uviedol, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, pričom
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdp 2906/2000 zdôrazniac stanovisko,
že povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky odstúpením od zmluvy
nezaniká. Odstúpením sa menia výlučne len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosťsplniť; dlžník naďalej nie je povinný splniť dlh v lehotách a za podmienok stanovených v zmluve, ale
na požiadanie veriteľa a v plnom rozsahu (celú dlžnú čiastku s úrokmi). Odvolateľ zdôraznil, že výklad
súdu, týkajúci sa premlčania, odporuje ustanoveniu § 53 ods. 9 Obč. zák. upravujúceho trojmesačnú

lehotuposplatnostisplátkyzdôrazniac,žežalobcamuselčakať,kýmbudedlžníkvomeškanísviacerými
splátkami (minimálne troma). Takýto výklad veriteľa nadmieru znevýhodňuje.

5. Krajský súd v Košiciach rozhodol o odvolaní žalobcu rozsudkom sp. zn. 6Co/257/2019 zo dňa
24.11.2020 tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu v časti zamietnutia žaloby v sume 91,99 € s

príslušenstvom a zrušil rozsudok v časti výroku I., v ktorej súd zamietol žalobu o zaplatenie sumy 805,99
€ s príslušenstvom a vo výroku II. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

6. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie pri posúdení
začiatku plynutia premlčacej doby celého zosplatneného dlhu. Odvolací súd mal za to, že zosplatnenie

nemalo vplyv na splatnosť splátok, ktoré sa stali splatnými už skôr. Splátky, ktoré sa už stali splatnými v
zmysle ustanovenia § 103 veta prvá Obč. zák. pred zosplatnením celého zostatku dlhu (dňa 24.2.2016),
t.j. splátky splatné dňa 25.10.2015, 25.11.2015, 25.12.2015 a 25.1.2016, už takýto status nadobudli,
teda jednoznačne už boli splatnými, preto aj premlčacia doba vo vzťahu k týmto splátkam už začala
plynúť u každej samostatne a skončila dňa 25.10.2018, 25.11.2018, 25.12.2018 a 25.1.2019. Žaloba

bola súdu doručená dňa 22.1.2019, preto vo vzťahu k splátkam splatným dňa 25.10.2015, 25.11.2015,
25.12.2015 došlo k márnemu uplynutiu premlčacej doby, preto žalobu v tejto časti potvrdil. Na rozdiel od
prvoinštančného súdu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade vo vzťahu k celému zostatku
pohľadávky (kde veriteľ využil právo podľa § 565 Obč. zák. v spojení s § 53 ods. 9 Obč. zák.) premlčacia
doba začala plynúť dňa 26.1.2016, t.j. uplynutím trojmesačnej lehoty odo dňa 25.10.2015 (kedy nastala

splatnosť splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie). Posledný deň plynutia premlčacej doby bol 26.1.2019.
Nesprávne právne posúdenie nároku súdom prvej inštancie z hľadiska jeho premlčania znamená, že súd
rozhodol nesprávne, pokiaľ žalobu zamietol ako nedôvodnú aj v časti uplatneného nároku týkajúceho sa
splátky so stanovenou splatnosťou k 25.1.2016 a následne zosplatneného zostatku dlhu, preto v tejto
časti rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

7. Podľa ust. § 297 CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000,- €.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a
hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- € bez príslušenstva, súd v zmysle ust. § 297 CSP vec prejednal a
rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.02.2021 s tým,
že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.

9. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

10. Predmetom sporu tak zostala suma istiny vo výške 805,99 €, dlžné úroky z istiny do 16.01.2019 vo
výške 707,67 €, zmluvný úrok vo výške 25,50% ročne zo sumy 897,85 € od 17.01.2019 do zaplatenia a

zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 805,99 € od 17.01.2019 do zaplatenia.

11. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil tento skutkový stav:

12.Právnypredchodcažalobcuažalovanýuzavrelidňa05.12.2013zmluvuoúvere,dobrápôžička(ďalej

len ,,Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.000,- €. Žalovaný
sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky. Žalovaný si svoje povinnosti
splácať úver riadne a včas nesplnil, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 24.02.2016 úver za
predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaný dlžnú sumu v časti zaplatil, jednotlivé
splátky a spôsob ich započítania je uvedený v aktuálnom stave úveru, pričom poslednú úhradu vykonal

dňa 16.07.2018. Žalovaný je z toho dôvodu povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v zmysle žalobného
petitu a náhradu trov konania.13. Zo zmluvy o úvere zo dňa 05.12.2013 vyplýva, že výška úveru bola v sume 1.000,- €, splátka bola
určená mesačne na 30,62 € vrátane poistného s tým, že počet splátok bol určený na 72 mesiacov, ročná
úrokovásadzbabola25,50%,RPMNvovýške30,19%,priemernáhodnotaRPMN25,84%,dátumprvej

platby do 25.01.2014, dátum ďalšej platby k 25. dňu v mesiaci a dátum konečnej splatnosti 25.12.2019.

14. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.07.2018 (č. l. 32 - 33 spisu) vyplýva, že žalovaný spolu zaplatil
právnemu predchodcovi žalobcu sumu 841,70 €.

15. Z Upozornenia - výzva na splatenie dlžnej čiastky časti úveru zo dňa 29.01.2016 súd zistil, že právny
predchodca žalobcu upozornil žalovaného v zmysle ust. § 53 ods. 9 Obč. zák., že ku dňu 28.01.2016
je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške
176,01 € a zároveň ho vyzval, aby dlžné splátky uhradil v lehote 15 dní od doručenia výzvy. V prípade
ak by nezaplatil dlžnú čiastku, banka bude oprávnená využiť ust. § 565 Obč. zák. a vyhlásiť úver za
predčasne splatný.

16. Právny predchodca žalobca vo výzve na úhradu dlžnej sumy zo dňa 24.02.2016 žalovanému
oznámil, že dlh sa stal splatným v celom rozsahu naraz ku dňu 24.02.2016.

17. Zmluva o úvere, uzatvorená medzi stranami sporu dňa 05.12.2013, bola uzatvorená podľa 497 a

nasl. Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.

18. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa ust. § 2 písm. a/ a písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti.

21. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom.

22. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa ust. § 53 ods. 6 Obč. zák. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých

peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

24. Podľa ust. § 53 ods. 9 Obč. zák. ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškaniaso zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

25. Podľa ust. § 54a Obč. zák. účinného od 05.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy
nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť
obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho
vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

26. Podľa ust. § 565 Obč. zák. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

28. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29. Podľa § 103 Obč. zák. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

30. V prejednávanej veci právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel dňa 05.12.2013 zmluvu

o úvere podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Ak ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o
vzťah spotrebiteľský. Z predloženej zmluvy je evidentné, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu,
vrátane jej zmluvných podmienok, ktoré sú vopred pripravené. Sú pripravené žalobcom bez účasti
druhejstrany,tedaspotrebiteľa,prevopredneurčenýširokýokruhspotrebiteľov,pričomspotrebiteľnemá
právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru,

prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár zmluvy s vopred pripravenými podmienkami,
v ktorej sa len vypĺňajú potrebné údaje. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k
záveru,žezáväzkovývzťah,ktorývznikolmedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanýmnazáklade
zmluvy o úvere uzavretej dňa 05.12.2013, je vzťahom občianskoprávnym a táto zmluva je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a § 52 a nasl. Obč. zák.

31. Súd sa pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou odplaty, t.j. výškou dohodnutého
úroku z úveru), ktorý činil za obdobie 72 mesiacov pri sume 1.000,- € - 25,50% ročne, takáto výška
je uvedená v zmluve. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba
prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný

úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov (Rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 57/2005
z 1.7.2010). Občiansky zákonník (Obchodný zákonník a ani iné právne predpisy) výslovne nestanovia,
do akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky, z čoho vyplýva, že sú predmetom
voľného zmluvného dojednania medzi zmluvnými stranami, čo však neznamená, že by sa na túto
dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich

z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky,
dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným
pravidlámsprávaniaavzájomnýmvzťahommedziľuďmiamravnýmprincípomspoločenskéhoporiadku,
a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa
pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou

odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť
obvyklým spôsobom.

32. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Národnej banky Slovenska, v roku 2013 v decembri (v čase
uzavretia zmluvy) priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri

domácnostiach a pri úrokoch poskytnutých nad 5 rokov (spotrebiteľské a ostatné úvery) bola 14,10% p.
a. Z toho je zrejmé, že výška úrokov v danom prípade nesmela prevýšiť 2-násobok 14,10% ročne, teda
28,20%. Dojednaná výška úrokov u tohto úveru (odplata) 25,50% ročne tak podstatne neprevyšovala
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, pretoje v súlade so zákonom a dobrými mravmi. Súd súčasne preskúmal zmluvu a zistil, že obsahuje všetky
povinné obligatórne náležitosti požadované zákonom. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
platnom znení.

33. Čo sa týka otázky, z čoho treba vychádzať pri určovaní odplaty na zmluvy uzavreté do 31.05.2014,
súd zastáva názor, že zákonodarca jasne vyjadril svoj zámer, z čoho treba vychádzať pri výške odplaty
pred novelou Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a implementácie § 1a ods. 1 do platnosti. Súd poukazuje
na prechodné ust. § 10d ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z k úpravám platným od 01.06.2014,

v zmysle ktorého ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31. máji
2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle
požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 3 za úvery alebo pôžičky v čase
uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá
nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom
sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka

predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň v zmysle ust. § 1 ods. 4 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. platného od 01.09.2014 na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa
§ 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných
bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného
predpisunaposledyvčasepredchádzajúcomuzavretiuspotrebiteľskejzmluvy.Prváštatistikapriemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy
novoposkytnutých spotrebiteľských úverov bola zverejnená až za 2. štvrťrok 2014 a pred týmto obdobím
bola zverejňovaná len štatistika súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch veriteľmi (bankový aj nebankový sektor spolu), teda nie je to tá istá štatistika, na akú odkazuje
Nariadenie v § 1 ods. 4.

34. Pri porovnaní výšky odplaty a jej stropu na zmluvy uzavreté pred 01.06.2014 by preto výklad,
že celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom (pri tomto výklade by teda bolo potrebné vychádzať
zo štatistiky súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi),

bol v neprospech spotrebiteľa. Pre porovnanie (ak by sme vychádzali zo štatistiky podľa RPMN, strop
odplaty v prejednávanej veci by bol 51,64% - 25,82% x 2, naproti tomu ak vychádzame z úrokových mier,
strop odplaty je 28,20% - 14,10% x 2). Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že na spotrebiteľské
zmluvy uzavreté pred 01.06.2014 pri výške odplaty je potrebné vychádzať z úrokových mier a nie z
RPMN.

35. Súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/416/2018
zo dňa 28.11.2019, v zmysle ktorého pri spotrebiteľských zmluvách a určovaní výšky odplaty podľa §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného do 1.9.2014, s poukázaním na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009 a sp. zn 1Cdo 57/2005 z 1.7.2010,

je potrebné vychádzať z výšky dvojnásobku úrokových mier platných v čase uzavretia zmluvy (bod 19
uvedeného rozhodnutia).

36. Žalobca sa tiež domáhal zaplatenia zmluvného úroku vo výške 25,50% ročne zo sumy istiny 897,85
€ od 16.01.2019 do zaplatenia.

37. V tomto smere dáva súd do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí (vy)riešil otázku zmluvných
úrokov a ich (ne)priznania v prípade predčasného zosplatnenia úveru. Dôvod prečo veriteľovi nepriznať
zmluvné úroky až do zaplatenia videl v tom, že „pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky

až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia
istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal
s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti
úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu
neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za

ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť.
Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie
tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojhoomeškanianiejemožnéaniurčiťcelkovúvýškuzmluvnéhoúroku,ktorýsamôžebezfixnéhoohraničenia
navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z
tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník -spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do

úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.. Takéto dojednanie je teda
porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ.“

38.VzmyslevyššieuvedenéhorozhodnutiazároveňNajvyššísúdskonštatoval,že„vprípadevyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností
dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Z uvedeného je zrejmé, že zmluvný úrok z dlžnej istiny prináleží
veriteľovi len po dobu trvania zmluvy.

39. V kontexte vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preto žalobcovi
prináležia zmluvné úroky z dlžnej istiny len po dobu trvania zmluvy. Doba trvania zmluvy bola dohodnutá

na obdobie 72 mesiacov. Zmluva bola uzavretá dňa 05.12.2013, splatnosť prvej splátky dňa 25.01.2014
a jej konečná splatnosť nastala dňa 25.12.2019.

40. Zmluvy úrok vo výške 25,50% ročne zo sumy dlžnej istiny 805,99 € (v tejto časti si ju žalobca uplatnil
včas) od 25.02.2016 (deň nasledujúci po splatnosti dlhu) do 25.12.2019 (konečná splatnosť zmluvy)

predstavuje sumu 788,32 €. K tomu ešte treba pripočítať vyčíslené zmluvné úroky do zosplatnenia úveru
vo výške 218,96 € (ako to vyplýva z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 24.02.2016 (č. l. 37 spisu).

41. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.000,- €. Žalovaný doposiaľ uhradil
žalobcovi sumu 841,70 € (podľa prehľadu splátok a úhrad). Žalovaný spotrebiteľský úver (vy)čerpal,

žalovanú sumu nerozporoval, v konaní zostal nečinný. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy istiny
897,85 €, odvolací súd ale rozsudok súdu prvej inštancie v zamietnutej sume 91,86 € potvrdil, preto
predmetom sporu je zaplatenie istiny vo výške 805,99 €, vyčíslených úrokov z istiny do 16.01.2019 vo
výške 707,67 € a zmluvných úrokov z istiny 897,85 € od 17.01.2019 do zaplatenia.

42. Po vykonanom dokazovaní má súd za preukázané, že žalobca má nárok na zaplatenie sumy
pozostávajúcej z istiny vo výške 805,99 €, z vyčíslených zmluvných úrokov do zosplatnenia vo výške
218,96 €, zo zmluvného úroku od 25.02.2016 do 25.12.2019 vo výške 788,32 €, všetko spolu vo
výške 1.813,27 € ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. V prevyšujúcej

časti (zmluvný úrok po ukončení zmluvy do zaplatenia) súd z dôvodov vyššie uvedených žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

43. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Obč.
zák.).

44. Podľa ust. § 3 Nariadenia platnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

45. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal
zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý ale nebol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, keďže bol vo výške 5,05% ročne a nie v správnej
výške 5 % ročne. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 805,99 €
od 17.01.2019 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

46. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP).47. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

49. O nároku na náhradu trov celého konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných

ustanovení a to tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,32% proti žalovanému,
keďže žalobca bol úspešný len čiastočne (87,16%) proti žalovanému (12,84%). Žalobca sa domáhal
spolu zaplatenia sumy 2.080,35 € (istiny 897,85 €, vyčíslených úrokov do 16.1.2019 vo výške 707,67
€ a zmluvného úroku vo výške 25,50% ročne zo sumy 897,85 € od 17.01.2019 do zaplatenia - ku dňu
rozhodnutia súdu to predstavovalo sumu 474,83 €). Úspešný bol v časti zaplatenia sumy 1.813,27 €
a neúspešný v prevyšujúcej časti 272,08 € (časť premlčaných splátok 91,86 € a zmluvný úrok). Súd

zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).
Lehota na podanie odvolania neplynie od 19.01.2021 do 28.02.2021 (Čl. XIII, ust. § 9 ods. 1 v spojení
s ust. § 8 písm. a) zákona č. 9/2021 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s

druhou vlnou pandémie ochorenia COVID- 19).