Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52Cpr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215212935
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1215212935.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v spore strán žalobkyne: E. M.,

X.. XX. XX. XXXX, L. D. X, L., zastúpenej : Advoka s.r.o., so sídlom Komárnická 36, Bratislava,IČO : 44
449 615, proti žalovanému: Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR, so sídlom Trnavská
cesta 8/a, Bratislava, IČO: 36 076 643, zastúpený: Malata,Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Twin
City Tower, Mlynské Nivy 10, Bratislava, IČO : 47 239 921, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.05.2015 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru dohodou dňa 28.04.2015 a určenia trvania pracovného pomeru z titulu
skončenia pracovného pomeru v dôsledku trestnej činnosti osôb, ktoré vystupovali v mene žalovaného
ako jej zamestnávateľa.
Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 24.04.2012 sa žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy stala
pracovníčkou žalovaného na dobu neurčitú. Naposledy bola referentkou prevádzky. Počas trvania
pracovného pomeru od jeho vzniku do konca apríla 2015 kedy bola vyhodená, žalobkyňa vykonávala

prácu riadne, kvalifikovane, bezproblémovo a v zmysle jej pracovnej náplne. Pri práci dodržiavala
pracovný poriadok, pokyny nadriadených a pri výkone práce sa riadila právnym poriadkom a
vnútroorganizačnými normami zamestnávateľa. Dňa 28.04.2015 bola žalobkyňa zavolaná do zasadačky
spolu s ďalšími kolegami a okrem nich tam sedeli dvaja mladí, svalnatí muži v oblekoch s vyholenými
hlavami - bodyguardi. Po chvíli čakania prišla vedúca kancelárie riaditeľa J.. R. H.Č. a zamestnancov
si po jednom volala do svojej kancelárie, kde sedel riaditeľ H.. A. L. a H.. L. J., ktorého žalobkyňa
nikdy predtým nevidela a ktorý jej bol predstavený ako právnik. Riaditeľ jej následne oznámil, že z

dôvodu nadbytočnosti rušia jej pracovné miesto a ona si má vybrať spôsob odchodu, buď výpoveď
alebo dohodu, pričom pred ňu predložili oba dokumenty. Žalobkyňa reagovala tak, že sa nevedela
vyjadriť a hneď rozhodnúť, nakoľko sa v takejto situácii ešte nikdy neocitla. V návale stresu nedokázala
poriadne uvažovať a nevedela, aký je rozdiel medzi týmito dokumentmi. Pán J. sa podujal na vysvetlenie
oboch dokumentov, no žalobkyňa ho prerušila so slovami, že vie čítať a potrebuje čas na rozmyslenie.
Nakoniec si nechala vysvetliť podmienky dohody a výpovede a po masívnom a neskrývanom nátlaku
pána Petroviča, ktorý zdôraznil, že už ju v práci nepotrebujú, sa rozhodla podpísať papier, ktorý bol k nej

najbližšie. Po debate s ostatnými kolegami spoločne usúdili, že ide o dobre pripravenú a organizovanú
zastrašovaciu akciu s neskrývaným nátlakom. Niektorým kolegom bol p. Petrovič predstavený ako
reprezentant odborov. Neskôr sa zistilo, že p. Petrovič bol v inkriminovanom čase vedúcim prevádzky
tunelov na NDS. Žalobkyňu tak z práce prepúšťal človek, ktorý so zamestnávateľom nemal nič spoločné.V knihe návštev bol p. Petrovič zapísaný ako návšteva riaditeľa. Na druhý deň sa rozhodla skupina
poškodených upozorniť vedúcu kancelárie riaditeľa na nezákonnosť aféry pod vedením pracovne
nekompetentného človeka. Znova boli zamestnanci zavolaní do zasadačky, kde riaditeľ predstavil

p. Petroviča ako technického námestníka. Takáto funkcia však vo firme neexistovala, nakoľko o nej
nevedeli ani personalistky firmy. Ako členka zamestnaneckej rady nebola žalobkyňa informovaná o dianí
na pracovisku a zámere prepúšťať zamestnancov. Celý tento incident sa prieči normám Zákonníka
práce a žalobkyňa v tejto veci podala trestné oznámenie. Žalobkyni nebolo ponúknuté iné pracovné
miesto,ajkeďvtomčasezamestnávateľtakýmitodisponoval.Písomnosť,ktorúžalobkyňapodnátlakom

podpísala nemá formu, náležitosti ani úpravu zaužívaných firemných dokumentov a nemá ani povinné
registratúrne číslo. Dodatočne prijal žalovaný do zamestnania p. Petroviča na polovičný úväzok, avšak
do Sociálnej poisťovne bol prihlásený až dňa 30.04.2015. Ani jeden z bodyguardov nebol zapísaný v
knihe návštev a zistilo sa, že prišli do sídla firmy dňa 28.04.2015 ráno. Pod hrozbou možnej medializácie
prišiel dňa 29.04.2015 do kancelárie prevádzky za žalobkyňou riaditeľ L. a núkal mimo iného aj
žalobkyni peniaze za mlčanie, na čo žalobkyňa nereagovala. Vyjadril sa tiež, že tento spôsob vyhodenia

zamestnancov zvolil, aby sa vyhol problémom spojených s minuloročným prepúšťaním, keďže sa s
niektorými bývalými kolegami musí trápiť doteraz. Predseda zamestnaneckej rady p. L.. Ľ.N. Z. bol
dodatočne dňa 29.04.2015 zavolaný p. H., aby za zamestnaneckú radu podpísal náležité dokumenty.
Celú situáciu vníma žalobkyňa tak, že ju žalovaný doslova natlačil do bezvýchodiskovej situácie, ktorú
nevedela a reálne ani nemohla zvládnuť. Bola donútená podpísať dohodu bez ochrany voči následkom

a títo vydierači ignorovali aké to bude mať pre ňu a jej rodinu následky. Poukazuje na to, že táto dohoda
nie je prejavom slobodnej vôle žalobkyne, nakoľko nemala žiadny dôvod skončiť pracovný pomer so
žalovaným. Preto tvrdí, že v jej prípade je skončenie pracovného pomeru neplatné, lebo situácia vznikla
len a len v dôsledku násilia a psychoteroru, bossingu, ergo v rozpore s dobrými mravmi, pri motívoch
priečiacich sa základným zásadám právneho poriadku. Skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou

treba považovať za absolútne neplatné, lebo k nemu prišlo len a výlučne v dôsledku trestnej činnosti
spomenutých osôb, ktoré vystupovali v mene žalovaného ako jej zamestnávateľa. Žalobkyňa trvá na
ďalšom zamestnávaní.

2. Žalovaný sa v písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 27.08.2015 vyjadril k podanej

žalobe tak, že dňa 23.04.2015 rozhodol riaditeľ žalovaného o organizačnej zmene s účinnosťou od
01.05.2015, ktorou bolo zrušených 13 pracovných miest z dôvodu ich nadbytočnosti, nakoľko bolo
zamestnávanie týchto zamestnancov pre žalovaného neúčelné a nehospodárne. Cieľom predmetnej
organizačnej zmeny bolo zefektívnenie činnosti žalovaného a účelnejší chod organizácie. Medzi
prepustenými zamestnancami bola aj žalobkyňa a žalovaný uviedol, že v tom čase nebolo v organizácii

žiadneinévoľnémiestovzhľadomnaschopnostiakvalifikáciužalobkyne.Žalovanýzastúpenýriaditeľom
L., vedúcou kancelárie riaditeľa H. a technickým námestníkom riaditeľa Petrovičom, oboznámil
žalobkyňu dňa 28.04.2015 o možnostiach skončenia pracovného pomeru, na čo sa žalobkyňa rozhodla
prijať skončenie pracovného pomeru dohodou. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobkyni odstupné vo
výške trojnásobku jej priemerného mesačného zárobku, aj keď mala nárok len na odstupné vo výške

dvojnásobku jej priemerného mesačného zárobku. Za kvalitné vykonávanie pracovných činností navyše
poskytol žalovaný žalobkyni po skončení pracovného pomeru odmenu vo výške 2.000,- €. Žalovaný
poukazuje na to, že proces prejednávania organizačnej zmeny a následne skončenia pracovného
pomeru prebiehal z jeho strany štandardným spôsobom, v súlade s príslušnými právnymi predpismi a na
žalobkyňu nebol žiadnym spôsobom vyvíjaný nátlak. Naopak, žalobkyni bolo viackrát zdôraznené, že ich

to mrzí, riaditeľ žalovaného jej poďakoval a bola jej prejavená maximálna miera empatie a pochopenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a zaviazal
žalobkyňu na náhrade trov konania.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie pričom zistil tento skutkový stav:

4. Z pracovnej zmluvy zo dňa 24.04.2012 medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako
zamestnankyňou vyplýva, že žalobkyňa vykonávala od 24.04.2012 pracovný pomer u žalovaného na
pozícii upratovačka v mieste výkonu práce na pracovisku v Bratislave na dobu určitú do 30.04.2013.

5. Z dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2012 medzi žalovaným ako
zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnankyňou vyplýva, že funkcia žalobkyne sa mení na
referentku prevádzky s účinnosťou od 01.06.2012.6. Z dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 21.03.2013 medzi žalovaným ako
zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnankyňou vyplýva, že pracovný pomer sa mení na dobu
neurčitú s účinnosťou od 01.06.2013.

7. Z dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2014 medzi žalovaným ako
zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnankyňou vyplýva, že funkcia žalobkyne sa mení na
referentku prevádzky s účinnosťou od 01.06.2014.

8. Z oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 30.12.2014 vyplýva, že žalobkyňa poberá s
účinnosťou od 01.01.2015 funkčný plat vo výške 988,10 €.

9. Z knihy návštev u žalovaného vyplýva, že p. Petrovič prišiel k žalovanému v dňoch 20.04., 22.04. a
28.04.2015 za účelom návštevy riaditeľa.

10. Z menného zoznamu nastúpených a vystúpených zamestnancov a zmien v mesiaci apríl - máj
2015 zo dňa 30.04.2015 vyplýva, že H.. L. J.Č. nastúpil dňa 20.04.2015 na pracovnú pozíciu technický
námestník riaditeľa.

11. Z rozhodnutia riaditeľa žalovaného zo dňa 23.04.2015 vyplýva, že s účinnosťou od 01.05.2015 došlo

k organizačnej zmene, ktorou sa ruší 13 pracovných pozícií organizácie zaradených do organizačnej
štruktúry, čím došlo k zníženiu počtu zamestnancov o trinásť zamestnancov.

12. Z rozhodnutia riaditeľa žalovaného zo dňa 14.04.2015 vyplýva, že s účinnosťou od 15.04.2015
došlo k organizačnej zmene, ktorou sa mení funkcia referenta prevádzky na referenta a jeho priama

podriadenosť prechádza z vedúceho oddelenia prevádzky na vedúceho ekonomického oddelenia.

13. Z rozhodnutia riaditeľa žalovaného zo dňa 16.04.2015 vyplýva, že s účinnosťou od 20.04.2015
došlo k organizačnej zmene, ktorou sa zakladá do organizačnej štruktúry nová funkcia technického
námestníka riaditeľa.

14. Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.04.2015 medzi žalovaným ako
zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnankyňou vyplýva, že pracovný pomer žalobkyne ako
zamestnankyne končí dňom 01.05.2015 s tým, že jej bude vyplatené odstupné a preplatená zvyšná
dovolenka.

15. Z návrhu na odmeny zo dňa 07.05.2015 vyplýva, že žalovaný udeľuje žalobkyni odmenu vo výške
2.000,- € za kvalitné vykonávanie pracovných činností.

16. Z výplatných pások žalobkyne za mesiac 04/2015 a 05/2015 vyplýva, že jej žalovaný zaúčtoval

odmenu 2.000,- €, dohodnuté odstupné a preplatenú dovolenku.

17. Z potvrdení o realizácii platieb žalovaného vyplýva, že žalobkyni boli odoslané finančné prostriedky
vo výške 2.167,69 € so splatnosťou dňa 12.05.2015 a vo výške 2.773,38 € so splatnosťou dňa
09.06.2015.

18. Z podania podpísaného aj žalobkyňou adresovaného Generálnej prokuratúre SR vyplýva, že
žalovaný prepustil z práce aj riaditeľa H.. A. L., ktorý bol prítomný pri prepustení žalobkyne, z čoho plynie
dojem, že riaditeľ pri prepustení žalobkyne asistoval pravdepodobne nedobrovoľne.

19. Z podania ministrovi zdravotníctva H.. Y. Č. vyplýva, že zamestnanci žalovaného podali ministrovi
podnet na prešetrenie situácie, ktorá sa odohráva u žalovaného.

20. Z pracovnej zmluvy na polovičný úväzok zo dňa 17.04.2015 medzi žalovaným ako zamestnávateľom
a H.. L. J. ako zamestnancom vyplýva, že tento vykonával od 20.04.2015 pracovný pomer u žalovaného

na pozícii technický námestník riaditeľa v mieste výkonu práce na pracovisku v Bratislave na dobu
neurčitú.21. Z výpovede svedka H.. A. L. vyplýva, že pozná žalobkyňu, bol jej nariadený a ich vzťah bol kolegiálny.
U žalovaného už nepracuje. Na základe snahy zefektívniť a zracionalizovať činnosť operačných centier
vykonali spolu s pani E.. F. analýzu pracovných náplní zamestnancov. Toto vyplynulo zo skutočnosti,

že operačné centrá v tom čase disponovali so značne zastaraným softvérom, ktorý nezodpovedal
požiadavkámapokiaľchcelizabezpečiťnovýsoftvér,resp.upgradnúťpôvodnýsoftvérbolinatopotrebné
veľké finančné investície, preto hľadali všetky možnosti ako tento finančne náročný projekt zabezpečiť.
Projekt im vypracoval Telekom a jeho financovanie malo trvať 4 roky. Jedným zo spôsobov ušetrenia
finančných prostriedkov, ktoré mohli byť použité na tento softvér bolo aj zrušenie niektorých pracovných

miest teda racionalizácia, ktorá mala v zásade prebehnúť tak, že buď boli niektoré pracovné činnosti,
ktoré vykonávali títo pracovníci zrušené alebo niektoré mohli vykonávať ostatní pracovníci, čiže išlo o
zefektívnenie výkonu pracovných činností. Prechádzal pracovné náplne jednotlivých pracovníkov s E..
F.. Spolu s ňou vykonali analýzu a na základe toho určil, ktoré pracovné miesta budú zrušené. Toto sa
uskutočnilo organizačnou zmenou, čo bolo rozhodnutie riaditeľa. Takáto bola prijatá, nevie uviesť od
ktorého dňa bola prijatá, ani odkedy bola činná, úplne presne si nepamätá jej obsah, len vie, že tam bolo

zriadené miesto námestníka a zrušenie niektorých pracovných pozícií. Myslí si, že neboli zamestnanci,
ktorých sa to týkalo s tým oboznámení. Tieto skutočnosti im uvádzal až 28.04.2015 kedy boli postupne
volaní do kancelárie pani H., ktorá bola vedúca kancelárie riaditeľa operačného strediska a v prítomnosti
pána Petroviča, ktorý bol technický námestník. Títo tam boli prítomní preto, lebo pani H. sa ako vedúca
kancelárie zúčastňovala takýchto jednaní a pán Petrovič tam bol preto, lebo bol zodpovedný za väčšiu

časť týchto pracovných pozícií. Pokiaľ vie, on ani nikto iný predtým o možnosti zrušenia pracovných
miest výpoveďami a podobne nekomunikoval, ale v spoločnosti už dlhšie rezonovalo, že je potrebné
zefektívniť a zracionalizovať chod, napríklad okrem nového softvéru uvažovali aj o zmenšení počtu
operačných stredísk z 8 na menej. Uvedený deň teda prišla pani navrhovateľka do kancelárie, kde sedel
on a už aj pán Petrovič. Nebola prvá, ak si dobre spomína, bol to pán Zaťko. Po jej príchode začal tým,

že sa rozhodol na základe analýzy zrušiť niektoré pracovné miesta, medzi nimi aj jej. Potom zrejme pán
Petrovič prečítal návrh dohody o skončení pracovného pomeru a výpovede. Obidve tieto listiny pripravila
pani F. a boli tam prítomné pri tom stretnutí. Žalobkyňa bola šokovaná. To však boli všetci tí zamestnanci,
ale u žien sa to emotívnejšie prejavovalo, viac ako u mužov. Žalobkyňa viacej k tomu povedala ako
napríklad pán B., ktorý sa vyjadril jedným slovom. Nepamätá si, že by žalobkyňa alebo niektorá zo

žien reagovala emotívne, napríklad tak, žeby žalobkyňa kričala, plakala alebo nejakým hysterickým
výstupom. Nevie presne uviesť aký bol rozdiel väčšej emotívnosti žien od mužov iba, že on to tak vnímal.
Každý z predvolaných pracovníkov mal možnosť oboznámiť sa s návrhom výpovede aj dohody, o tomto
im hovoril pán J.. Všetci sa s tým oboznámili, teda aj žalobkyňa, nevie či detailne, ani koľko to trvalo, ale
mala možnosť sa s tým oboznámiť, každý podľa toho, koľko času potreboval. Nepamätá sa aký čas na

oboznámenie sa s týmito listinami potrebovala žalobkyňa, asi maximálne 10 minút. Potom to podpísala
a tým to skončilo, prišiel na rad ďalší pracovník. Pamätá si, že pán J. nabádal žalobkyňu, aby podpísala
dohodu,žejetopreňulepšie,alepánJ.taktonabádalajostatnýchpracovníkov,ktorítamboli.Nemyslím
si, že vo vzťahu k žalobkyni to bolo iné ako vo vzťahu k ostatným. Žalobkyňa uviedla, že keď je už to
tak, že jej miesto rušia tak, že prijíma dohodu. Pani F., ktorá vypracovala dohody aj výpovede prítomná

nebola. Mali v ten deň v pláne, buď uzatvoriť s tými zamestnancami dohody alebo im dať priamo na
tom stretnutí výpoveď. Výpovede mali prerokované minimálne s predsedom zamestnaneckého zväzu
pánom Z.. Dohoda o skončení pracovného pomeru a výpoveď boli listiny, ktoré mali maximálne 2 -
3 alebo 4 strany, teda sa mohli s nimi oboznámiť zamestnanci. Pokiaľ si spomína na tomto stretnutí,
hovoril, že sa rozhodol zrušiť pracovné miesta a prečo, pán J. hovoril ohľadne výhodnosti podpísania

dohody o skončení pracovného pomeru. Pani H. sa nijako nevyjadrovala. To je všetko čo si z priebehu
tohto stretnutia konkrétne pamätá.

22. Z výpovede svedkyne R. H. vyplýva, že žalobkyňa je jej bývala kolegyňa a u žalovaného pracovala,
ich vzťahy boli len čisto pracovné. U žalovaného už nepracuje. Približne 2 roky pôsobila u žalovaného

na pracovnej pozícii vedúcej kancelárie riaditeľa. Nevedela, že sa bude v práci u žalovaného hromadne
prepúšťať, bolo to aj pre ňu prekvapenie. Deň predtým jej pán riaditeľ, t.j. 27.04.2015 medzi dvermi kde
bola spolu s jeho asistentkou povedal, že nech sa pripravia na zajtra, že bude prepúšťanie. Pýtala sa
ho, že či to myslí vážne a že koho sa to bude týkať. Odpovedal, že nevie koho, ale že to bude kruté.
Na druhý deň bola vo svojej kancelárií, kam prišla pani F. a nejaký pán, ktorého predtým nevidela a aj

pán riaditeľ. Tento pán, neskôr sa dozvedela, že je to pán J. jej povedal, aby si upratala stôl, odsunula
počítač, dokumenty a pripravila 3 stoličky na jednu stranu a jednu stoličku oproti. Potom sa tento pán
predstavil ako pán Petrovič - technický riaditeľ. Vôbec nevedela o tom, že kto to je a akú pozíciu zastával,
vždy bol s ním pán riaditeľ. Tento pán pôsobil ako rázny pán. Dnu s ním prišli aj nejakí dvaja chlapi,ktorých nepoznala, pôsobili ako bodyguardi. Vie, že títo páni sa rozprávali s pánom Petrovičom. Kým
sedela v kancelárii asistentky, dostala od riaditeľa SMS, že nech tam napísaní pracovníci prídu hore.
Keďže nevedela, že kde hore to malo byť, tak mu poslala SMS či do zasadačky, načo on odpísal, že

áno. Tak zavolala pani Š. a spolu sme išli zvolať týchto ľudí do zasadačky. Už vtedy jej bolo jasné, že
ide o tých ľudí, ktorí majú byť prepustení, boli to väčšinou ľudia z jej tímu. Na to jej povedal riaditeľ,
že nech ide do kancelárie k sebe. Tam už sedel pán Petrovič, chcela si tam sadnúť a on jej povedal,
že si tam nemá sadnúť, v strede bude sedieť riaditeľ, ona bude naľavo a on si sadol po pravej strane
riaditeľa. Pred sebou mal pán Petrovič kopu spisov a povedal jej, že koho meno povie nech toho ide

zavolať do zasadačky, čo aj robila. Pred zasadačkou sedel jeden pán, ktorý vyzeral ako bodyguard a
dnu v zasadačke kde boli kolegovia, ktorých s pani Š. zvolali, sedel ďalší. Chodila do zasadačky po
jednotlivých ľudí a spolu potom prišli do kancelárie. Počas toho ako ich tam viedla sa s nimi mohla
rozprávať, nikto jej to nezakazoval, bola to však krátka doba. Väčšinou ich potľapkala alebo nejakých
spôsobom povzbudila, že nech sa držia, že to bude nepríjemné. Postup s každým jedným, ktorého viedla
zo zasadačky do kancelárie bol úplne rovnaký. Musí povedať, že pán Petrovič bol profesionál. Celé to

viedol. Rovnako začínal s každým, oboznámil ho s tým, že došlo k organizačnej zmene a jeho pracovné
miesto bolo zrušené pre nadbytočnosť a že má možnosť ukončiť pracovný pomer dohodou, čo je pre
neho finančne výhodnejšie alebo mu bude daná výpoveď pre nadbytočnosť. Toto úplne rovnako hovoril
všetkým, ktorí tam prišli. Nebol tam žiadny fyzický, ani psychický nátlak, nijaké vyhrážky a podobne.
Avšak musí povedal, že nevie, čo si má predstaviť pod psychickým nátlakom, ale celková atmosféra

v miestnosti bola nepríjemná. Už viackrát sa zúčastnila prepúšťania ako vedúca kancelárie a vždy to
prebiehalo tak, že o organizačnej zmene rozhodol riaditeľ, s ňou ako šéfkou tímu hovoril a ona potom
až po rozhodnutí riaditeľa hovorila s týmito ľuďmi. Nikdy ľudia neboli informovaní pred organizačnou
zmenou o tejto možnosti. Taktiež vždy im boli dané možnosti ukončiť pracovný pomer dohodou pri
prepúšťaní alebo výpoveďou. Boli im predložené návrhy týchto listín, ktoré vždy robili ich ľudia, nie niekto

z vonku. Toto bol jediný rozdiel, že tieto listiny boli pripravované žalovaným. Taktiež si pamätá jednu
hromadnú výpoveď, tiež to prebiehalo takto isto. Podľa jej názoru pán J. všetkým povedal, že je pre nich
finančne výhodnejšie podpísať dohodu a pokiaľ tam niektorí nechceli podpísať dohodu a chceli si zobrať
tieto listiny so sebou, bolo im povedané, že ak nepodpíšu vtedy dohodu, bude im daná výpoveď. Vie o 2
alebo 3, čo dohodu nepodpísali. Pokiaľ ide o žalobkyňu tento postup bol úplne rovnaký, akurát zdala sa

normálna, avšak pôsobila nahnevane a dotknuto, čo usudzuje z jej verbálneho prejavu a to podľa otázok,
ktoré kládla. Vyslovene si ich nepamätá, avšak vie určite že, sa spýtala pána J., či toto je prerokované
so zástupcami zamestnancov, nakoľko ona bola členkou zástupcov zamestnancov. Nevie úplne presne
čo povedala, ale obsah toho, čo povedala žalobkyňa vtedy bol taký, že keďže sa jej viac oplatí dohoda
ako výpoveď, tak podpíše dohodu. Toto vyslovene nepočula, ale je to obsah toho čo podľa nej vtedy

povedala. Všetci vtedy niečo podpísali, ona presne tie listiny nevidela, či to bola dohoda alebo výpoveď
a jedno vyhotovenie tejto listiny dostal každý so sebou. Potom mohli voľne odísť, nevie kde odišli ani
nevie, že by ich niekto bol konkrétne niekam posielal alebo obmedzoval na pohybe. Chcela by doplniť,
že všetky prepúšťania z pracovného pomeru aj tie hromadné prebiehali inak, že tam neboli bodyguardi
a nebol tam žiadny neznámy človek ako ten pán Petrovič, ktorý tam bol. Keď vybavili všetkých ľudí,

ešte ostala tam ona, pán J. a riaditeľ. Pýtala sa prečo jej nebolo o tom nič dopredu povedané a že
prečo sa to dialo v jej kancelárii, na to sa pán riaditeľ len usmial, nič nepovedal. Pán J. jej povedal, že
celú tú kopu dokumentov, ktoré tam ostali má zobrať a zaniesť na príslušné oddelenie, potom odišli.
Mala ešte podpísať nejakú zápisnicu z prerokovania zamestnaneckej rady, nevie presný názov tejto
listiny. Obsahom bolo prekovanie výpovedí, bolo to už podpísané predsedom zamestnaneckej rady a

riaditeľom. Bolo tam jej meno ako prítomnej. Z akého dátumu bola táto listina nevie. Bola tam uvedená,
nepodpísala to a zostalo to medzi papiermi, ktoré jej po prerokovaní pán J. dal prezrieť, podpísať čo
treba a zaniesť na príslušné oddelenia. Keď si ich prezrela, tak zistila, že sú tam rozhodnutia riaditeľa,
nepodpísané listiny zamestnancami alebo podpísané listiny zamestnancami. Nepodpísané skartovala,
podpísané zaniesla na personálne oddelenie. Pánovi riaditeľovi len povedala, že nech sa nehnevá, že

ona to prerokovanie nepodpíše, lebo tam nebola prítomná, na to o tejto záležitosti nehovorili, ani to nijak
neriešili. Dvoch bodyguardov nevidela. Pokiaľ boli ľudia v zasadačke, tak tam boli a potom nevie kde
boli, pretože oni ostali sedieť. Po skončení tohto odišiel pán riaditeľ do svojej kancelárie a pán Petrovič
jej dal inštrukcie, ktoré už uviedla a odišiel.

23. Z výpovede svedka H.. L. J. vyplýva, že k stranám sporu nemá žiadny vzťah. Stále je zamestnanec
žalovaného.Jetamzamestnanýod20.04.2015.Vtendeňprebiehalivýpovedeuvšetkýchzúčastnených
rovnako. Udialo sa to v kancelárii pani H., kde bol prítomný pán L.. On tam bol preto, lebo bol na pozícii
technického námestníka. Pani H. priviedla ľudí po jednom do zasadačky, boli vyzvaní potom čo prišli, abysi sadli, pán L. predstavil o koho sa jedná. Skonštatoval, že prebehli organizačné zmeny, ktoré museli
prebehnúť, je mu to ľúto, ale muselo sa to urobiť. Zamestnancov nepoznal. Potom pokračoval on, mali
pripravenú výpoveď a dohodu, ktoré pripravovala právnička. Uviedol im to s tým, že tu máte výpoveď, tu

máte dohodu, dohoda znamená zvýhodnenie o jeden plat. Povedal, aby sa neponáhľali, že majú dosť
času, nech si to prezrú, prečítajú, ak niečomu nerozumejú môžu sa spýtať. Pokiaľ ide o žalobkyňu, nič
konkrétne v súvislosti s ňou si nepamätá, len to čo už uviedol predtým. Bol zamestnaný v spoločnosti
8 dní, ľudí nepoznal.

24. Z výpovede svedkyne E.. H. F. vyplýva, že žalobkyňu nepozná. U žalovaného pôsobila v roku
2015 v rôznych časových obdobiach na základe dohôd o vykonaní práce, nevie presne uviesť časové
obdobia. Obsahom týchto dohôd o vykonaní práce boli činnosti, ktoré mala zabezpečiť pri predaji
prebytočnéhomajetkupriverejnýchobstaraniachaostatnébežnéprávnicképráce.Vrámcitýchtodohôd
robila rozhodnutia riaditeľa o organizačnej štruktúre, vždy na jeho pokyn a tak ako on uviedol, ona
ich len pripravovala. Boli to rozhodnutia, ktoré mali viesť k zefektívneniu chodu práce v organizácií.

Z tohto potom vyplynulo, že sa týkali zníženia počtu určitých funkcií a zamestnancov. Ona na tom
nijako neparticipovala, ani ktoré funkcie, ani ktorí zamestnanci to boli, robila to len na základe pokynu
riaditeľa. Tieto rozhodnutia riaditeľa sa vždy týkali zníženia počtu určitých funkcií a zamestnancov,
okrem jedného a to zriadenia nového technického úseku s funkciou technického námestníka riaditeľa.
Pokiaľ ide o prepúšťanie u žalovaného v roku 2015, vyhotovovala dohody o skončení pracovného

pomeru a výpovede iba raz pre určitý počet zamestnancov, ktorých mená, ani počet nevie uviesť, taktiež
na základe pokynov riaditeľa. Tieto vyhotovené dohody o skončení pracovného pomeru a výpovede
odovzdala priamo riaditeľovi. Všetky tieto listiny, ktoré vyhotovovala a pripravovala počas jej pôsobenia
odovzdávala priamo riaditeľovi H.. L.Á. a nemá z nich žiadne archivované kópie. Taktiež sa nijakým
spôsobom, ani organizačne, ani osobne nepodieľala na udalostiach, ktoré sa u žalovaného udiali v

súvislosti s prepúšťaním zamestnancov, pre ktorých pripravovala dohody a výpovede. Vie o tom len,
ako sa hovorí z počutia.

25. Z výpovede svedkyne C. Z. vyplýva, že pokiaľ ide o vzťahy, žalobkyňu pozná, mali kolegiálny
a pracovný vzťah dobrý, bola jej nariadená počas jej zamestnania u žalovaného od 01.01.2013 do

30.06.2015, ktoré skončilo výpoveďou za obdobných okolností ako skončil pracovný vzťah žalobkyne.
U žalovaného nepracuje, je v súdnom spore s ním o neplatnosť tejto výpovede a p. V. pozná, mala s
ním kolegiálny vzťah v čase, keď pracovala u žalovaného. Pracovala ako vedúca odboru ekonomiky,
personalistiky a prevádzky, mala na starosti ekonomické veci, prevádzkové veci a personálne veci.
Pokiaľ ide o personálne veci mali na starosti celú pracovnú agendu od vzniku po zánik pracovno-

právnych vzťahov zamestnancov, pripravovali tak dohody o skončení pracovného pomeru, ako aj
výpovede. Pokiaľ ide rozhodnutia riaditeľa, tie pokiaľ vie, mal v agende a pripravoval ich sekretariát
riaditeľa. Dňa 28.04.2015 prišla za ňou p. H., že má ísť do zasadačky, nepovedala prečo. Prišla tam,
boli tam dvaja páni v čiernych oblekoch. Zasadačka bola na druhom poschodí. Bola tam prvá, nebol
tam ešte nikto okrem nich. Nevedela kto sú, tak sa im predstavila. Oni sa jej tiež predstavili. Pôsobili na

ňu veľmi odmerane, nepriateľsky, ďalej jej nič nevraveli. Začala mať strach, nevedela čo sa deje, ani o
čo ide. Následne prišli ďalší kolegovia do zasadačky a to p. B., E., R., H., Š., nejaké mená nevie, bolo
ich tam asi 8-9. Rozprávali sa, nikto nevedel, že čo sa deje. Pani H. chodila potom do zasadačky a
po jednom nich volala každého z kolegov, ktorí odišli s ňou. Pokiaľ ide o pánov v čiernom, jeden zostal
v zasadačke a druhý bol na chodbe, videla to, lebo dvere zo zasadačky boli na chodbu otvorené. Ten

na chodbe bol tam asi preto, aby im zabránil v odchode. Boli nepokojní, pretože nikto z tých kolegov,
ktorí odišli po jednom sa do zasadačky už nevrátil. Ona prišla na radu asi tretia od konca. Prišla po ňu
p. H. a išli spolu do kancelárie riaditeľa, kde sedel p. L. a jej vtedy neznámy p. J., ktorého jej riaditeľ
predstavil ako technického námestníka. Následne stretnutie viedol riaditeľ p. L., ktorý jej povedal, že
z dôvodu zefektívnenia činnosti práce operačného strediska bola od 01.05.2015 jej pracovná pozícia

zrušená a na toto ostala v úplnom šoku, nakoľko s riaditeľom aj deň predtým riešila nejaké pracovné
veci a nič nezaznamenala, ani na jeho správaní, ani sa nezmienil, že by malo k niečomu takémuto dôjsť.
Bola jej daná možnosť, že môže podpísať dohodu alebo výpoveď. Mohla si prečítať tieto dokumenty,
avšak pociťovala psychický nátlak a vidí ho v tom, že v ten deň musela podpísať jednu z tých listín,
nemohla si to preštudovať, zobrať a zvážiť, pričom v tejto situácií kedy to bol pre ňu šok, jej koncentrácia

a schopnosť zachovať si chladnú hlavu a plnohodnotne sa rozhodovať, sa znížili. Rozhodla sa podpísať
výpoveď s tým, že potom jej zrejme riaditeľ povedal, že stále si to môže rozmyslieť a podpísať dohodu a
má prísť povedať ako sa rozhodla. Odišla odtiaľ do svojej kancelárie. Po cca 2 hodinách sa opäť vrátila
povedať do kancelárie p. H., že trvá na výpovedi, s tým že uviedla, že táto výpoveď má nesprávneurčenú jej pracovnú pozíciu, ktorá nezodpovedá tej pracovnej pozícií na ktorej pôsobí a tak jej dali
opäť podpísať ďalšiu výpoveď s uvedením tej správnej pracovnej pozície, potom odišla. Na druhý deň
doobeda jej volal p. J. s p. H., že aby okolo 14 hodiny prišla na pracovisko, že majú pre ňu nejakú ponuku

pracovného miesta. Na tomto stretnutí bol p. J. a p. H., riaditeľ tam nebol, kde ju opäť presviedčali,
aby podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru a nie výpoveď a ako benefit jej za toto ponúkli
6 mesačné odstupné. Neprijala to, zotrvala na výpovedi. Ako už uviedla, momentálne namieta túto
výpoveď v súdnom konaní, ktoré nie je skončené. Výpoveď jej bola daná pre nadbytočnosť. Pokiaľ ide o
skutočnosť, prečo chceli, aby podpísala dohodu, to jej na tom druhom stretnutí dôvodil p. Petrovič najmä

tým, že vedia v akej je situácií, že je v ťažkej životnej situácií, že chcú, aby mala ten benefit a bude mať
vykryté obdobie 6 mesiacov a podobne. Zároveň pociťovala nátlak v tom, že chceli od nej, aby im vrátila
výpoveď aj prvú, kde bola nesprávne uvedená pracovná pozícia aj tú druhú, kde bola uvedená správne.
Psychický nátlak dňa 28.04.2015 vidí najmä v tom, že sa musela na mieste rozhodnúť a podpísať jednu
z tých predložených listín. Následne aj na druhý deň pociťovala nátlak, ten bol v tom, že jej začali na
tom stretnutí hovoriť, prečo nie je v práci, ona im povedala, že má dovolenku, že si to môžu overiť a

podobne a stále jej hovorili, že je v ťažkej životnej situácií, že jej chcú dať ten benefit.

26. Z výpovede svedka Ľ. Z. vyplýva, že žalobkyňu pozná, pracovala u nich, ich vzťah je pracovný
a u žalovaného stále pracuje. V tom čase kedy boli prepúšťaní viacerí zamestnanci, bol predsedom
zamestnaneckej rady. Dátum zasadnutia nevie uviesť, ono to vlastne nebolo vyslovene zasadnutie. Bolo

to prerokovanie telefonicky s členmi zamestnaneckej rady a to konkrétne s p. L., p. Z., p. L., p. F., p. Y.,
p. L., p. Takáčovou. O toto ho požiadal riaditeľ L., žiadal o diskrétnosť. Keď bol u neho, povedal mu čo
je vo veci. Bola tam sa ním aj právnička, myslím p. F.. Na stole bolo viac listín, taký štós, ich názov si
nepamätá, obsahom však boli nejaké organizačnej zmeny, ktorým boli zrušené pracovné miesta a malo
byť rozviazanie pracovného pomeru so zamestnancami, medzi ktorými bola aj žalobkyňa. Riaditeľ ho

požiadal, aby to žalobkyni neoznamoval. On síce nesúhlasil, ale nikomu z tých ľudí, ktorých sa to týkalo
nič nepovedal. Riaditeľ ho požiadal o prerokovanie organizačnej zmeny zrušenia pracovných miest a
rozviazania pracovného pomeru s konkrétnymi pracovníkmi. Ako už uviedol zasadnutie nebolo, on sa
každého z členov rady opýtal na ich názor, po tom ako im povedal o čo ide. Nikto z nich nesúhlasil a
všetci sa zhodli, že budú akceptovať rozhodnutie riaditeľa. Ešte uvádza, že aj z rokovacieho poriadku

zamestnaneckej rady vyplýva, že nebudú robiť žiadne obštrukcie alebo naprieky riaditeľovi. O tomto
telefonickom prerokovaní nebol spísaný žiadny záznam, nakoľko zapisovateľkou bola žalobkyňa a jej sa
táto skutočnosť dotýkala, takže záznam nebol spísaný. Bolo mu ešte prisľúbené riaditeľom Brizlákom,
že pracovníci ktorých sa to týka dostanú vyššie odstupné ako uvádza zákonná norma, ale či to bolo
dodržané uviesť nevie.

27. Z výpovede svedka E. R. vyplýva, že žalobkyňu pozná ako kolegyňu, u žalovaného 8 rokov pracoval.
Bol to preňho traumatizujúci zážitok. Riaditeľ im prikázal, aby sa zhromaždili v zasadacej miestnosti, kde
už sedeli dvaja páni v čiernych oblekoch pri stolíku pri dverách. Všetci si hovorili, že preboha čo sa ide
diať. Na to bol zavolaný k riaditeľovi, ktorého sa pýtal čo to má znamenať, prečo tam sú tí páni. Povedal

mu, že pre vlastnú ochranu manažmentu. Potom mu riaditeľ povedal, že rozhodol o organizačných
zmenách a zrušil jeho funkčné miesto. Predstavil mu ešte nejakého námestníka Petroviča, ktorého videl
prvýkrát a bola tam aj p. H.. Riaditeľ mu povedal, že bolo zrušené jeho pracovné miesto, keďže tam
bol delegovaný ministerským rozhodnutím na tú pracovnú pozíciu, tak sa ho pýtal, či to prerokoval s
ministerstvom. Na to povedal, že áno a že je to odsúhlasené, že či to prijme dohodou, tak povedal,

že áno, že čo iné mu ostáva, keď je to aj ministerstvom odsúhlasené a prijal dohodu. Uviedol, že nič
neporušil a vždy si plnil svojej pracovné povinnosti riadne. Hovoril s ním iba riaditeľ L.. Potom odišiel
k sebe do kancelárie. Volal na ministerstvo jeho nariadenému, že či vie čo sa tam deje. Povedal, že
nevie, tak išiel za ministrom a ten taktiež nevedel, že čo sa deje. Zrejme potom nejaká reakcia nastala
a výmena informácií, lebo na druhý deň ráno ho zavolal riaditeľ, že ak chce, tak môže ostať. Zrejme

volali z ministerstva. Povedal, že nemá dôveru k takému nariadenému po tom, čo sa stalo a trval na
tej dohode, tým to skončilo a k 30.04.2015 odišiel. S nikým odvtedy z pracoviska nekomunikuje, iba s
tými čo boli prepustení.

28. Z výpovede svedkyne R. P. vyplýva, že žalobkyňu pozná, lebo bola jej kolegyňa, pozná aj p. V. (PZ

žalovaného) lebo bol jej kolega, pracovala u žalovaného ako asistentka riaditeľa p. L.. Celý ten priebeh
z 28.04.2015 vlastne videla, počuť ho nepočula. Nevedela čo sa deje. Riaditeľ bol v kancelárii a povedal
jej, aby zvolala ľudí do zasadačky, tak ich obvolala, aby išli do zasadačky. K riaditeľovi prišiel p. J. s
dvoma mužmi väčšej postavy, bolo to také zvláštne. Išli do kancelária riaditeľa a potom prišla nejakéžena, právnička. Všetci títo boli vedľa, v riaditeľovej kancelárii. Oproti ako ona sedela bola zasadačka
a tam prišli tí, ktorých obvolala. Riaditeľ s J. sa presunuli do kancelárie p. H. vedľa. Pani H. podľa nej
nevedela o čo išlo, ani ona to nevedela. Tí dvaja muži sa presunuli tak, že jeden stál na chodbe pred

dverami zasadačky a jeden bol v zasadačke a vyzerali, akoby tam strážili tých ľudí. Kde bola tá žena
právnička nevie, asi odišla druhými dvermi, tú už potom nevidela. Chodila zo sekretariátu do zasadačky
pre zamestnancov, po jednom. Keď vychádzali potom z tej kancelárie p. H., tak jej došlo o čo ide, lebo
tam boli rôzne emócie na nich, keď vychádzali. Niektorí jej povedali, že dostali výpoveď, niektorí sa len
rozbehli bez slov preč, tak z toho vedela, o čo sa jedná. O priebehu vnútri jej ani nehovorili, skôr také, že

to nečakali. Nespomína si, či sa pri nej zastavila žalobkyňa. Bola zavolaná ako úplne posledná. Pán L.
povedal, že mu je to ľúto, ale že je na nejakom zozname. Potom jej p. J. dal dohodu alebo výpoveď, nevie
presne. Nevie či to bol nátlak, ale určite to bolo psychické. Bola tam sama, hovorili s ňou prevažne dvaja
muži p. J.Č. a riaditeľ. Hovorili o výhodách dohody. Nemala priestor sa rozhodnúť. Nakoniec podpísala
dohodu, povedala im, že nič neurobila a dohodu podpísala preto, keďže takto jednali, aby mala od nich
pokoj. Bola ešte potom na sekretariáte, títo traja zostali v kancelárii, tí dvaja páni potom nejako odišli,

nevšimla si ako a kedy. To bolo v ten deň všetko, nikto s ňou nekomunikoval, bolo to zvláštne. Odišla
na obed a keď sa vrátila, tak kancelária p. H. bola zamknutá, ako keby ju držali od nich. Riaditeľ odišiel
a už sa v ten deň nevrátil.

29. Z výpovede svedkyne J. H. vyplýva, že pokiaľ ide o strany sporu, žalobkyňu pozná ako bývalú

kolegyňu, má k nej aj priateľský vzťah. Pokiaľ ide o žalovaného, stále tam pracuje. V kancelárii p. H.
jej bolo povedané, že prebiehajú organizačné zmeny v organizácií a keďže jej nemajú čo ponúknuť,
tak môže ukončil pracovný vzťah dohodou alebo výpoveďou. Tieto listiny jej nedali. Hneď požiadala o
možnosť, hoci uviedla, že neznalosť ju neospravedlňuje, si zobrať tieto dokumenty, aby mala možnosť
sa s niekým poradiť skôr než niečo podpíše, čo jej nebolo umožnené. Napriek tomu trvala na tom, že keď

niečo má podpísať, tak je potrebné, aby si to prečítala, aby vedela čo má podpísať. Nato jej to p. Petrovič
začal čítať a hovoriť jej o tom, čo je pre ňu výhodnejšie. Ona stále zotrvala na tom, že si to chce prečítať
a uviedla, že nemá so sebou okuliare, nakoľko odišla z kancelárie narýchlo a nebude to môcť čítať. Na
to jej dovolili ísť s p. H. do jej kancelárie po okuliare. Cestou p. H. povedala, že prečo hovorila, že nie sú
miesta, keď sú voľné miesta. Na to sa vrátili do kancelárie p. H. a ona si začala čítať výpoveď. Nemala

so sebou pracovnú zmluvu, taktiež nevedela, či tie údaje, čísla sú správne. Avšak hneď zistila, že je
tam chyba v jej pracovnej funkcii, ktorá bola uvedená ako vedúca oddelenia ekonomiky a ona pôsobila
ako správca registratúry. Toto povedala a p. H. to potvrdila. Následne videla, že nie je možnosť sa
nejako poradiť alebo na niekoho sa obrátiť, tak podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru. Jedno
vyhotoveniedohodysizobralasosebou.Potomzavolalap.R.-manažérkekvality,ktorámala nastarosti

registratúru a naskenovanie týchto dokumentov, aby jej poskytla dokumenty, na ktoré sa títo v kancelárií
p. H.Á. odvolávali a to rozhodnutia riaditeľa a vyjadrenia zástupcov zamestnaneckej rady. Zároveň sa
obrátila na žalobkyňu, ako zástupkyňu zamestnancov, aby jej dala vyjadrenie zamestnaneckej rady a
ona jej povedala, že také dokumenty nie sú. Stále pracuje pre žalovaného. K objasneniu spôsobu ako
sa tak stalo uviedla, že 2 dni po tom čo prebehli výpovede t.j. vo štvrtok, im bol predstavený p. Petrovič

ako technický námestník a bolo im povedané, že tým, ktorí boli prepustení pomôže s hľadaním voľných
pracovných miest. Na druhý deň išla za riaditeľom L., ktorý jej povedal, že nechcel, aby bola prepustená,
žejesňouspokojnýachce,abysavrátilanaspäť.RiaditeľL.jejponúkolmožnosťvrátiťsa,onapovedala,
že je ochotná sa vrátiť za všetkých podmienok, ktoré mala pred prepustením. Na to si myslela, že on sa
musí poradiť s právnikmi ohľadne tých podmienok. Následne si ju zavolali a podpísali pracovnú zmluvu.

30. Žalobkyňa v priebehu konania k veci uviedla, že podpísanie dohody o skončení pracovného pomeru
prebiehalo tak, že ich zavolali do zasadačky. O tom, že sa tam riešia nejaké veci ohľadne prepustenie z
pracovného pomeru vedela od ostatných kolegov, nakoľko prišla na radu až posledná. Zdôraznila, že po
celý čas, čo tam s kolegami boli, mali všetci dospelí ľudia pocit strachu, proste sa báli aj niečo povedať.

Neodvážil sa nikto nič povedať, napríklad sa vypýtať na toaletu alebo podobne. Boli tam dvaja neznámi
muži - bodyguardi, ktorí budili dojem strachu. Nemôže potvrdiť, že by ich boli nejakým spôsobom fyzicky
obmedzovali na pohybe alebo na niečom inom, ale už tá samotná skutočnosť, že tam boli pôsobila, že sa
báli. Nevie to inak vyjadriť, iba, že mala pocit strachu. Mala obavy, že by v prípade, že by nesúhlasila s ich
postupmi, mohli aj fyzicky napadnúť. Samotný podpis dohody prebiehal tak, že prišla do kancelárie, kde

sedel pán riaditeľ L.F., pani H. a vtedy jej ešte neznámy pán Petrovič. Pán riaditeľ L. jej povedal, že sa ju
rozhodol prepustiť, že s tým už nič neurobí a že má dve možnosti - buď podpísať dohodou alebo jej bude
daná výpoveď. Pred sebou na stole mal tie dokumenty. Predstavil jej pána J. ako právnika. Ona ho nikdy
predtým nevidela. Ako už uviedla, nepoznala ho. Pán L. s ňou hovoril normálne, nevyvíjal na ňu žiadnyani fyzický ani psychický nátlak. To až pán Petrovič, ktorý ju stále nabádal k tomu, aby podpísala a keď
sa bránila, že sa nevie tu momentálne rozhodnúť, že si zoberie tieto listiny a poradí sa, lebo potrebuje
na to viac času, tak jej pán Petrovič povedal, že času má dosť, ale musí podpísať teraz a posunul ku

nej návrh Dohody s tým, že aby to podpísala, nakoľko je to pre ňu výhodnejšie, keď sa nevie rozhodnúť.
Návrh týchto listín, ani návrh dohody nečítala, nebola oboznámená s ich obsahom, nepožadovala ani,
aby si to mohla prečítať, požadovala, aby si dokumenty mohla vziať so sebou a mala dostatok času sa s
nimi oboznámiť, čo jej nebolo umožnené. Stále sa bála, mala pocit strachu, nátlaku, bála sa nepodpísať.
Takto sa s pánom J. naťahovali dlhšiu dobu. Stále na ňu tlačil, aby podpísala dohodu, že je to pre

ňu lepšie. Namietala ešte, že je členka zamestnaneckej rady a že potrebujú súhlas ostatných členov
zamestnaneckej rady. Pán J. jej povedal, že o tom nie je nič známe, že si to zistí, že nech mu dá svoje
telefónne číslo, že jej potom zavolá, ale že to má zatiaľ podpísať. Dala mu telefónne číslo, avšak nikto sa
jej neozval. Celý čas mala veľký pocit strachu, hoci sa jej nikto fyzicky nevyhrážal ani ju neobmedzoval
na pohybe. Celý čas sa však bála, že ak urobí čokoľvek iné ako od nej chcú, že to nebude dobré.
Nakoniec teda podľahla nátlaku a podpísala Dohodu. To, že je to dohoda videla len hore napísané. Túto

dohodu podpísala dvakrát, dohoda už bola predtým podpísaná zo strany žalovaného. Jednu kópiu jej
dali, povedali si dovidenia a to je všetko, čo si z toho pamätá. Na iný rozhovor si nespomína, že by bol
medzi nimi. Obsah dohody o skončení pracovného pomeru si prečítala až po návrate do kancelárie,
kde už boli kolegovia, ktorých sa to taktiež týkalo. Všetci okrem jedného kolegu, ktorí prevzal výpoveď,
podpísali dohodu. Všetci jej povedali, že sa cítili pod nátlakom.

31. Poverený zástupca žalobkyne v priebehu konania k veci uviedol, že majú za to, že ich žaloba je
dôvodná, nakoľko žalobkyňa, ktorá bola pracovníčkou žalovaného, podpísala pod nátlakom dohodu o
skončení pracovného pomeru. Všetky námietky, prečo je táto dohoda neplatná, vyčerpávajúco uviedli
písomne, avšak chcú uviesť, že táto dohoda je nejasná, neurčitá, nezrozumiteľná a najmä absentuje

tam prejav slobodnej vôle žalobkyne uzavrieť takúto dohodu o skončení pracovného pomeru, preto
trvajú na tom, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným sa neskončil, trvá a žiadajú, aby súd
v tomto kontexte rozhodol. Pre úplnosť však uvádzajú, že v čase, keď k uvedenému podpisu došlo,
bolo prítomných viacero ľudí - zamestnancov žalovaných, s ktorými bol volený podobný postup ako
so žalobkyňou zo strany žalovaného. Ide v podstate o skutočnosť, že žalobkyňa bola postavená pred

hotovú vec. Nebola jej daná žiadna možnosť slobodnej voľby a v celom kontexte uvedenej situácie je
žalobkyňalenokrajová.Došlokvyhodeniuviacerýchľudí.Bolitamprítomnénejakésilovézložky-osoby,
ktorých cieľom bolo znemožnenie komunikovania zamestnancov medzi sebou. Pokiaľ ide o trestno-
právne konsekvencie tie prebiehajú v súčasnosti na inšpekcií Ministerstva vnútra. Ďalej poukazuje na
skutočnosti, že následne boli vyhodení riaditeľ L. a pani H.. Pán L. sa opakovane v tomto vyjadril, že ich

prítomnosť neorganizoval. Taktiež pokiaľ sa poukazuje na prerokovanie s predsedom zamestnaneckej
rady pánom Z., to bolo vykonané nejakým pokútnym spôsobom, bol vyrobený nejaký papier. Existujú
predsa presné postupy prerokovania takýchto veci v zamestnaneckej rade. Uviedol, že celé to čo sa
udialo 28.04.2015 bolo silové predstavenie štátnej organizácie, ktoré je neprípustné. Uviedol, že riaditeľ
L.týchľudíneprepustil,bolniekýmterorizovaný,pozadiejenečitateľné,netransparentné.Poukázalnato,

že ako je možné, aby bolo najskôr pracovné miesto p. Molnárovej zrušené a v priebehu krátkeho času,
pár dní, bola prijatá na to isté pracovné mesto, ktoré bolo obnovené za predpokladu ako uviedla, že
dohoda bola platná a skončil jej pracovný pomer a uzatvorila novú pracovnú zmluvu na tú istú pracovnú
pozíciu. Majú za to, že p. Molnárová si to vybavila a ostatní si to nevybavili. Žiadajú priznať náhradu
trov konania.

32. Právny zástupca žalovaného v priebehu konania k veci uviedol, že žalobu považujú v celom rozsahu
za nedôvodnú a dohodu považujú za platnú. Súhlasia s tým, že žalobkyňa správne uviedla, že to bolo
v kancelárii pani H. za prítomnosti nej, pána L. ako riaditeľa a pána Petroviča, ale vylučujú prítomnosť
akéhokoľvek nátlaku a vyhrážok voči žalobkyni. V prípade úspechu si uplatňujú náhradu trov konania.

33. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 16.11.2016 tak, že určil dohodu o skončení
pracovného pomeru uzatvorenú medzi stranami sporu dňa 28.04.2015 za neplatnú a určil, že pracovný
pomer žalobkyne u žalovaného trvá.

34. Na odvolanie žalovaného predmetný rozsudok Krajský súd Bratislava uznesením sp. zn.
10CoPr/7/2017 zo dňa 31.01.2019 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Vo svojom
zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že žalovaný ako zamestnávateľ prostredníctvom svojichzamestnancov H.. A. L. a H.. L. J. vyvíjali na žalobkyňu neskrývaný psychický (priamy) nátlak v súvislosti
s jej rozhodovaním, či podpíše dohodu o skončení pracovného pomeru alebo výpoveď v dôsledku
organizačných zmien a zrušenia pracovného miesta žalobkyne a že vykonaným dokazovaním nebolo

preukázané, že žalovaný nielen na žalobkyňu, ale ani na ostatných zamestnancov v totožnej situácii
v akej bola žalobkyňa, smeroval (adresoval) akékoľvek konanie, ktoré by malo znaky psychického
či fyzického nátlaku, že zo strany žalovaného sa nejednalo o nedovolený nátlak ani o zneužitie
výkonu práva na ujmu žalobkyne ako zamestnankyne (§ 13 ods. 5 Zákonníka práce), ak po oznámení
rozhodnutia o zmene organizačnej štruktúry zo dňa 23.04.2015, jej dal ako zamestnankyni na výber, či s

ňou bude pracovný pomer skončený výpoveďou z organizačných dôvodov alebo dohodou z tých istých
dôvodov tým, že žalobkyňa (ako aj ostatní zamestnanci žalovaného) môže síce subjektívne pociťovať
tieto skutočnosti ako určitý nátlak, ktorý u nej objektívne mohol vyvolať aj stres, ale bez ďalšieho nejde
o taký objektívne existujúci stav, ktorý by vylučoval slobodu vôle pri podpísaní Dohody o skončení
pracovného pomeru dňa 28.04.2015, pričom bez akejkoľvek právnej relevancie vo vzťahu k posúdeniu
platnosti dohody o skončení pracovného pomeru je skutočnosť, že výpoveď, ktorú žalovaný žalobkyni

dňa 28.04.2015 predložil, je neplatná z dôvodu nedodržania ustanovení Zákonníka práce.

35. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom právny ( predtým poverený) zástupca
žalobkyne uviedol, že s uznesením krajského súdu nesúhlasí. Poukázal na tzv. prenesenie dôkazného
bremena, ktoré spočíva v tom, že ten kto vedome a cielene súdu neposkytne dôkaz, ktorý nemôže

predložiť druhá strana, tak ide toto jeho konanie na jeho vrub, nakoľko znemožnil protistrane náležite
argumentovať v svojom spore. Preto by mal žalovaný identifikovať dve osoby bodyguardov, ktorých
žiadajú vypočuť, ďalej žiadal vypočuť p. E., ktorá sa má vyjadriť k pretrvávajúcemu vydieraniu a nátlaku
a ktorá bola v pozícií ako p. M. a nakoniec podpísala výpoveď zo strachu. Taktiež navrhol vypočuť
p. Liptákovú, bola už vypočutá a teraz by sa mala vyjadriť k tým dvom neidentifikovaným osobám,

v akej boli pozícii, kto ich najal a či mali zmluvu a za čo ich mali zaplatiť. Pokiaľ ide o identifikáciu
dvoch osôb označených ako bodygardi, alebo dotknuté osoby poukázal na to, že žalovaný má povinnosť
uchovávať skutočnosti, ktoré sú potrebné predložiť v konaní ohľadne identifikácie týchto osôb, ktoré
boli prítomné a dotvárali atmosféru nátlaku a strachu. Pokiaľ tak žalovaný neurobil, jeho konanie nie je
možné vyhodnotiť inak ako obavu z možného trestného stíhania týchto osôb. V zásade pri akomkoľvek

dôvode je však zrejmé, že žalovaný v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o výklad
bezprávnej vyhrážky v zásade sa s ním dá súhlasiť, avšak odvolací súd opomenul ten moment, že v
čase keď došlo k podpísaniu dohody zo strany žalobkyne, žalovaný ako zamestnávateľ mal vedomosť o
tom, že výpovede ktoré navrhoval ako alternatívu, ktorú dával žalobkyni neboli platné. Tieto skutočnosti
sú potvrdené aj vo veci výpovede právoplatne skončené u p. B. a neprávoplatne u p. Z.. Uviedol, že

nie je nepodstatné, kto zorganizoval predmetné osoby, ktoré vytvorili u žalovaného isté prostredie a istý
nátlak. Apeluje na súd prvej inštancie, aby sa odklonil od záväzného právneho názoru odvolacieho súdu,
ktorý nemôže zmeniť zistený skutkový stav.

36. Žalobkyňa po zrušení rozsudku uviedla, že dohodu podpísala, avšak poukázala za akých okolností.

Pán J. jej povedal, že tam môže sedieť dlho ako chce, ale jedno a to buď dohodu, alebo výpoveď musí
podpísať. Mohla by tam sedieť aj dva dni, ale nevedela by sa rozhodnúť. Bol to nátlak.

37. Právny zástupca žalovaného po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom poukázal na uznesenie
krajského súdu, s ktorým sa stotožňujú a ktorý vyslovil právny názor, že zo strany žalovaného nešlo ani

o nedovolený nátlak, ani o bezprávnu vyhrážku, ani o zneužitie práva na ujmu žalobkyne. K identifikácii
osôb - bodyguardov uviedol, že nakoľko sa jedná o obdobie spred štyroch rokov, došlo k významnej
fluktuácií zamestnancov u žalovaného, týkajúcej sa hlavne zamestnancov pracujúcich na riaditeľstve
organizácie žalovaného, menil sa viackrát systém triedenia zmlúv a jeho samotné vedenie, žalovaný
nemá v tomto čase vedomosť o tom, či sa jednalo o zamestnancov alebo dané osoby konali na základe

príkaznej zmluvy, objednávky, či sa jednalo o spoločnosť alebo len o fyzické osoby, pri maximálnej snahe
a súčinnosti žalovaného, nie je možné identifikovať dané osoby. Poukázal na vyjadrenie žalobkyne
k prítomnosti dvoch osôb, ktorá uviedla, že ju nijako neobmedzovali fyzicky na pohybe, taktiež
p. Z. uviedla, že nevedela kto sú, tak sa im predstavila a oni sa tiež predstavili. Preto majú za to,
že nie je smerodajné, čo by uviedli tieto osoby k predmetu sporu. Poukazujú na samotnú výpoveď

žalobkyne zo dňa 09.09.2015 a p. Z. z 01.04.2015. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno neexistencia dôkazov,
ktoré by preukazovali nezákonný postup žalovaného neznamená neunesenie dôkazného bremena,
naopak majú za to, že žalovaný preukázal, že pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru
so žalobkyňou postupoval v súlade so zákonom a teda uniesol dôkazné bremeno. Žalovaný nemázáujem zamlčovať a ani iným spôsobom zatĺkať dôkazy, ktoré v tomto konaní majú byť vykonané
alebo, ktoré sa navrhujú vykonať. Žalovaný nemôže predložiť to, čim nedisponuje. Žalobkyňa nemôže
žalovaného nútiť k eventuálnemu vyrobeniu dôkazu, ktorý v tomto čase neexistuje. Taktiež pokiaľ ide

skutočnosť platnosti alebo neplatnosti prípadnej výpovede a poukazu na iné konania ohľadne platnosti
a neplatnosti výpovede žalovaný ako zamestnávateľ pri skončení pracovného pomeru mal možnosť,
ktorú dal žalobkyni a to skončiť ho dohodou alebo výpoveďou. Táto skutočnosť nie je vo vzťahu k
predmetu konania relevantná, ako to uvádza aj odvolací súd. Pokiaľ ide o výsluch navrhnutých svedkov
uviedol, že svedkyňa Z. už, dostatočne výstižne vypovedala k danej veci, a v tomto konaní bolo zreteľne

preukázané, že sa nejednalo o nedovolený nátlak. Opätovná výpoveď s veľmi identickými otázkami
len iným spôsobom položenými, by nepriniesla iný výsledok, aký očakáva žalobkyňa. Čo sa týka pani
svedkyne Javorkovej, pani svedkyňa nebola prítomná pri ukončení pracovného pomeru pani M., má
len konkrétne skúsenosti so svojou situáciou, a to ukončením pracovného pomeru v danom čase. Jej
výpoveď by nedávala žiadnu konkrétnu výpovednú hodnotu pre konanie žalobkyne.

38. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

39. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

40. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

41. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

42. Podľa článku 2 Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so
súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov

v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon,
osobitnýpredpisalebomedzinárodnázmluva,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná,neustanovujeinak.
Výkonprávapovinnostívyplývajúcichzpracovnoprávnychvzťahovmusíbyťvsúladesdobrýmimravmi;
nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu
alebo spoluzamestnancov.

43. Podľa § 15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za
ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

44. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný
orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,
právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý
sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis.

45. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť:
a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,

d) skončením v skúšobnej dobe.

46. Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

47. Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a
zamestnanecuzatvárajúpísomne.Vdohodemusiabyťuvedenédôvodyskončeniapracovnéhopomeru,
ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v §
63 ods. 1 písm. a) až c).48. Podľa § 60 ods. 3 Zákonníka práce, jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá
zamestnávateľ zamestnancovi.

49. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

50. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vykonané dokazovanie a záväzný právny názor
vyslovený v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, súd dospel
k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.

51. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa

bola zamestnankyňou žalovaného na základe pracovnej zmluvy od 24.04.2012 v pracovnom pomere
na dobu neurčitú. Medzi stranami sporu taktiež nebolo sporné, že dňa 28.04.2015 žalobkyňa podpísala
dohodu o skončení pracovného pomeru so žalovaným.
Žalobkyňa však v konaní namietala platnosť predmetnej dohody z dôvodu, že táto nie je prejavom jej
slobodnej vôle skončiť pracovný pomer so žalovaným, nakoľko na to nemala žiadny dôvod a podpis

uvedenej dohody jej žalovaný (jeho pracovníci) doslova nanútil, keď ju natlačil do bezvýchodiskovej
situácie, ktorú nevedela a reálne nemohla zvládnuť a ktorú pociťuje ako nátlak.

52. Súd s poukazom na uvedené sa v konaní zaoberal posúdením skutočností, či predmetná dohoda o
skončení pracovného pomeru bola uzatvorená pod psychickým nátlakom zo strany zamestnávateľa a

či došlo ku skončeniu pracovného pomeru pod tlakom bezprávnej vyhrážky. Zákonník práce v súvislosti
s úpravou všeobecných náležitostí právnych úkonov odkazuje na úpravu obsiahnutú v Občianskom
zákonníku.

53. Po zrušení rozhodnutia odvolací súd súdu prvej inštancie vytkol, že na základe vykonaného

dokazovania dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu že žalovaný ako zamestnávateľ
prostredníctvom svojich zamestnancov H.. L. a H.. J.Č. vyvíjal na žalobkyňu neskrývaný (priamy) nátlak
v súvislosti s s jej rozhodovaním, či podpíše dohodu o skončení pracovného pomeru, alebo výpoveď
v dôsledku organizačných zmien (zrušenie jej pracovného miesta). V tejto súvislosti súd uvádza,
že vykonané dokazovanie a to vyjadrenia žalobkyne ani výpovede svedkov nepotvrdili také konanie

žalovaného ( jeho zamestnancov), ktoré by malo objektívne znaky psychického alebo fyzického nátlaku
pri podpisovaní dohody o skončení pracovného pomeru dňa 28.04.2018. Žalobkyňa v konaní uvádza,
že mala pri podpisovaní dohody o skončení pracovného pomeru pocit strachu z dvoch neznámych
mužov, avšak títo pri podpisovaní dohody o skončení pracovného pomeru priamo prítomní neboli, so
žalobkyňou nekomunikovali ani o skončení pracovného pomeru, ani žiadnym iným spôsobom. Inak

neuviedla také relevantné skutočnosti o tom, že by na ňu bol vyvíjaný pri podpisovaní dohody o skončení
pracovného pomeru zo strany prítomných osôb P. L. a p.J. taký psychický alebo fyzický nátlak, ktorý
by vyvolal stav, ktorý by bol objektívne spôsobilý vylúčiť slobodu jej vôle pri podpisovaní Dohody o
skončenípracovnéhopomerudňa28.04.2015.Samažalobkyňauvádza,žeH..L.sňouhovorilnormálne
a žiadny psychický ani fyzický nátlak na ňu nevyvíjal, hoci mala stále pocit strachu. Pán J. tlačil, aby

podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru, avšak nevyhrážal sa jej fyzicky a neobmedzoval ju
ani na pohybe. Žalobkyňa subjektívne pociťovala túto situáciu ako nátlak. Ani z výpovede svedkyne Z.
nevyplynula skutočnosť, ktorá by potvrdzovala objektívne akýkoľvek psychický a fyzický nátlak zo strany
pracovníkov žalovaného obmedzujúci slobodnú vôľu žalobkyne. Svedkyňa psychický nátlak videla v
tom, že sa musela namieste rozhodnúť a podpísať jednu z predložených listín. Taktiež svedkyňa H. vo

svojej výpovedi uviedla, že nebol ani psychický, ani fyzický nátlak, a ani nijaké vyhrážky a podobne, s
každým bol postup rovnaký, ale celková atmosféra v miestnosti bola nepríjemná. Pociťovala nátlak, že
musela podpísať jednu z predložených listín, nakoniec sa rozhodla pre výpoveď. Psychický ani fyzický
nátlak nepotvrdil vo svojej výpovedi ani svedok E. R.. Ani svedkyňa P., ktorá vo svoje výpovedi uviedla,
že jej pán L. hovoril, že mu je to ľúto, ale je na nejakom zozname, potom hovorili o výhodách dohody,

nemala priestor sa rozhodnúť, nakoniec podpísala dohodu, a ani svedkyňa H., ktorá uviedla, že jej bolo
umožnené ísť po okuliare, aby si mohla prečítať predložené dokumenty, neuviedli vo svojich svedeckých
výpovediach také relevantné skutočnosti, ktoré by objektívne preukázali psychický nátlak voči žalobkyni
pri podpisovaní dohody o skončení pracovného pomeru. Fyzický nátlak žalobkyňa netvrdila a ani hosvedkovia neuviedli. Pokiaľ ide o psychický nátlak súd s poukazom na vyššie uvedené a právny
názor odvolacieho súdu uvedený v bode 22 jeho uznesenia, uzavrel, že voči žalobkyni pri podpisovaní
dohody o skončení pracovného pomeru nedošlo zo strany žalovaného (jeho pracovníkov) k takému

psychickému nátlaku, ktorý by mal za následok, že podpísanie dohody o skončení pracovného pomeru
nebolo prejavom jej slobodnej vôle.

54. Preto pokiaľ žalobkyňa v spore poukazuje na to, že dohodu o skončení pracovného pomeru
nepodpísala slobodne vzhľadom na psychický nátlak žalovaného, tak s poukazom na vyššie uvedené

nebolo preukázané, že by žalovaný ( jeho pracovníci), alebo iné prítomné osoby smerovali na žalobkyňu
akékoľvek konanie, ktoré by malo objektívne znaky psychického alebo fyzického nátlaku. Pokiaľ
žalobkyňa pociťovala subjektívne nátlak z ukončenia pracovného pomeru nejedná sa o taký objektívne
existujúci stav, ktorý by vylučoval slobodu jej vôle pri podpisovaní Dohody o skončení pracovného
pomeru a spôsobil tak jej neplatnosť z tohto dôvodu (bod 25 uznesenia odvolacieho súdu).

55. Pokiaľ ide o bezprávnu vyhrážku, tak podľa ustálenej súdnej praxe o bezprávnu vyhrážku sa jedná
vtedy, ak osoba vykonávajúca psychický nátlak hrozí niečím, čo nie je oprávnená urobiť (napr. hrozba
ublíženia na zdraví, hrozba značnej škody a pod.), alebo sa vyhráža tým, čo by síce oprávnená urobiť
bola, ale prostredníctvom vyhrážky si vynucuje niečo, k čomu vyhrážka použitá byť nemôže (napr. sa
vyhráža tým, že ak konajúca osoba určitú zmluvu neuzavrie, bude oznámená ako páchateľ trestného

činu, ktorého sa dopustila a pod.). Zo strany žalovaného nemôže ísť o bezprávnu vyhrážku, ak v
súvislosti so skončením pracovného pomeru žalobkyne uvádzal, že ho môže skončiť dohodou, alebo,
ak nie, tak jej dá výpoveď, nakoľko túto možnosť dania výpovede žalovaný ako zamestnávateľ vždy vo
vzťahu k žalobkyni ako zamestnankyni je oprávnený realizovať. Je pritom irelevantné, či táto výpoveď
bola platná alebo neplatná vo vzťahu k posúdeniu platnosti dohody o skončení pracovného pomeru (bod

25 uznesenia odvolacieho súdu). Preto sa žalovaný nedopustil bezprávnej vyhrážky, keď žalobkyni pri
ukončovaní pracovného pomeru navrhol dohodu a uviedol, že ak ju nepodpíše bude jej daná výpoveď.
Bolo potom vecou žalobkyne, či bude akceptovať Dohodu o skončení pracovného pomeru, alebo nie a
bude jej daná výpoveď, ktorej platnosť môže zamestnanec napadnúť, ak má za to, že je neplatná.

56. S poukazom na vyššie uvedené a právny názor odvolacieho súdu súd dospel k záveru, že Dohoda o
skončení pracovného pomeru uzatvorená dňa 28.04.2015 medzi stranami sporu je platný právny úkon,
nakoľko nedošlo konaním žalovaného k psychickému nátlaku ani k bezprávnej vyhrážke vo vzťahu
k žalobkyni, ktoré by bolo objektívne spôsobilé ovplyvniť jej slobodnú vôľu pri uzatváraní predmetnej
dohody a pre absenciu ktorej na strane žalobkyne by bola predmetná dohoda o skončení pracovného

pomeru zo dňa 28.04.2015 neplatná.

57. Žalobkyňa namietala, že nebolo možné vypočuť dve osoby tzv. bodyguardov nakoľko ich žalovaný
neidentifikoval asútodôkazy,ktorésúvsférejehodispozícieaktorénemôžežalobkyňa,ktorájenavyše
slabšou stranou v pracovnoprávnom spore, sama predložiť. V dôsledku takéhoto konania žalovaného

nemôžu byť tieto dôkazy vykonané, čo vedie v zmysle negatívneho (obráteného) dôkazného bremena
k vyhoveniu žalobe pre neuneseniu dôkazného bremena zo strany žalovaného.

58. K uvedenému súd uvádza, že pokiaľ ide o prítomnosť týchto bližšie neidentifikovaných dvoch osôb
označených ako tzv. bodyguard, alebo nezúčastnené osoby v priestoroch budovy žalovaného dňa

28.04.2015, kedy došlo zo strany žalobkyne a aj ďalších zamestnancov žalovaného k podpisovaniu
dohôd o skončení pracovného pomeru, alebo preberaní výpovede, toto nie je nové skutkové tvrdenie
(novota) v spore a bolo uvádzané od začiatku sporu, tak žalobkyňou, ako aj svedkami, že tieto dve
osoby, ktoré nepoznali, boli prítomné, avšak nijako nezasahovali. Tieto osoby nijako nekomunikovali so
žalobkyňou a ani inými pracovníkmi ohľadne skončenia ich pracovného pomeru, ani ich prítomnosti, a

ani sa nezúčastňovali pohovorov žalobkyne a ďalších jednotlivých zamestnancov ohľadne uzatvorenia
dohody o skončení pracovného pomeru, či prípadne rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, a
ani nijako verbálne, či fyzicky nezasahovali do procesu prebiehajúceho u žalovaného. Tieto okolnosti
ohľadom prítomnosti týchto osôb vyhodnotil súd prvej inštancie aj vo svojom zrušenom rozhodnutí zo
dňa 16.11.2016, keď uviedol, že žalobkyňa a ostatní pracovníci boli v zasadačke v zásade stráženej

zvonku aj zvnútra neznámymi ľuďmi. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že nebolo
preukázané, že žalovaný nielen na žalobkyňu, ale ani na ostatných zamestnancov v totožnej situácii v
akej bola žalobkyňa, smeroval akékoľvek konanie, ktoré by malo znaky psychického či fyzického nátlaku
a teda v konečnom dôsledku nedošlo k obmedzeniu slobodnej vôle žalobkyne. Navyše je zrejmé, žetieto dve osoby neboli osobne prítomné v miestnosti pri rokovaní a podpisovaní Dohody o skončení
pracovného pomeru žalobkyňou. Súd preto nevykonal výsluch žalobkyňou navrhnutej svedkyne pani
Z., ktorá už bola vypočutá a ktorá sa ešte mala sa vyjadriť k týmto dvom osobám, kto ich najal, platil,

za akým účelom a pod. Taktiež súd nevypočul pani Javorkovú, ktorá bola v pozícii ako žalobkyňa a
mala sa vyjadriť k nátlaku a podpisu svojej výpovede zo strachu, teda k okolnostiam týkajúcich sa jej
postupu, pričom obidve svedkyne neboli osobne prítomné pri rokovaní a pri podpise dohody o skončení
pracovného pomeru žalobkyňou, teda sa nevedia bližšie vyjadriť k samotným okolnostiam a k priebehu
podpísania dohody o skončení pracovného pomeru žalobkyňou samotnou.

59. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že nevykonanie žalobkyňou
navrhnutých dôkazov, ktoré mali viesť k objasňovaniu pozície dvoch osôb a atmosféry na pracovisku
žalovaného dňa 28.04.2015, alebo objasňovanie postupu iného pracovníka a jeho vnímania nie je
potrebné na rozhodnutie vo veci a to aj s poukazom na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v
jeho zrušujúcom uznesení o objektívnej neexistencii fyzického alebo psychického nátlaku na žalobkyňu

pri podpisovaní dohody o skončení pracovného pomeru. Preto súd za nezmeneného skutkového stavu
dospel k záveru, že dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným
dňa 28.04.2015 nie je neplatná z dôvodu neslobody prejavenej vôle žalobkyne.

60. Pre úplnosť súd uvádza, že už samotné okolnosti existujúce dňa 28.04.2015 u žalobkyne, aj u

ostaných dotknutých pracovníkov, ktorých sa ukončenie pracovného pomeru týkalo a to nečakaná
hrozba straty práce, zhromaždenie v zasadačke, ako aj samotný proces prerokovania a rozhodovania
sa, môže viesť a nepochybne aj viedlo k subjektívnym pocitom strachu, psychického tlaku, stresu a
niektorí mohli pociťovať aj nátlak, ide však o subjektívne vnímanie. Z hľadiska objektívnych kritérií
však nebolo preukázané také konanie žalovaného ( jeho pracovníkov), ktoré by malo znaky fyzického

alebo psychického nátlaku a obmedzovalo by slobodnú vôľu žalobkyne pri podpise dohody o skončení
pracovného pomeru dňa 28.04.2015. Predmetnú dohodu o skončení pracovného pomeru žalobkyňa
nemusela podpísať, mohla sa rozhodnúť. V prípade obdržania výpovede by mohla namietať jej platnosť.

61. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

64. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

65. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 podľa zásady úspechu v spore. V spore
úspešný žalovaný má voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania, ktorú mu súd priznal

v rozsahu 100%.

67. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.