Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/229/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612211376
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1612211376.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti
odporcovi: Slovenská F. - O. Z. Z. F., N., Ž. D. Č.. XX, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 10.7.2013, č. k. 5C/178/2012-21 a o námietke zaujatosti,
pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 10.7.2013, č. k. 5C/178/2012-21, p o t v r d z u j e .

II. Sudca Okresného súdu Malacky M.. O. F. n i e je vylúčený z prejednávania a rozhodovania v
predmetnej veci.

o d ô v o d n e n i e :

K bodu I.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi podľa položky 17a Sadzobníka
súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a s poukazom na
uznesenie ÚS SR, sp. zn. II ÚS 124/2011, povinnosť zaplatil súdny poplatok za vznesenie námietky
zaujatosti vo výške 66,- eur.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ. Uznesenie považuje za neopodstatnené a
bez právneho významu, pretože on nepodal súdu námietku zaujatosti podľa ust. § 15a ods. 1 O.s.p.. V

podanej žalobe len uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne príslušný okresný
súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení pre ich pomer k veci
a účastníkom konania (§ 14 O.s.p.). Podľa názoru navrhovateľa Okresný súd Malacky mal postupovať
zákonnýmspôsobomapodľaust.§12ods.1O.s.p.,vspojenísust.§12ods.3O.s.p.požiadaťpríslušný
krajský súd, aby prikázal vec na prejednanie inému súdu toho istého stupňa. Vo veci nejde o vhodnosť,
ale o nutnosť prikázania veci inému súdu, aby bolo konanie spravodlivé a vo veci samej rozhodoval

nestranný zákonný sudca.
Uviedol, že z judikatúry ústavného súdu možno vyvodiť, že tvrdenie účastníka konania, podľa ktorého v
jeho veci nekoná zákonný sudca, treba považovať za námietku zaujatosti z objektívneho pohľadu (II. ÚS
331/09). Ak by aj súd mal za to, že vo veci je nutné uhradiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti
podľa položky 17a ZoSP, nie je možné navrhovateľovi uložiť povinnosť platiť súdne poplatky. Podľa
ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP je súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatkov oslobodené
a rovnako sa to týka poplatkov za podané návrhy vo veci samej, znalecké dokazovanie či návrhy na
vylúčenie sudcov. V zmysle cit. ust. preto navrhovateľ v konaní súdne poplatky neplatí.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30.09.2012 (ďalej

ZoSP), súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrha za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a
poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka

ustanovený poplatok za návrh.
Podľa § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupom.
Podľa § 4 ods. 4 ZoSP sa oslobodenie podľa odsekov 1 a 2 vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní,
obnove konania a výkone rozhodnutia alebo exekúcii.

Podľa § 5 ods. 1 písm. g) ZoSP poplatková povinnosť vzniká podaním námietky zaujatosti účastníkom
konania podľa osobitného predpisu.
Podľa Položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy ZoSP predstavuje súdny poplatok za
vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania 66,- eur.
Z obsahu spisu vyplýva, že v preskúmavaných veciach sa navrhovateľ návrhom vo veci samej domáha
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá mu vznikla nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Malacky. V návrhu súčasne požiadal, aby nadriadený súd rozhodol
pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne a
vecne príslušného Okresného súdu Malacky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom
na ich pomer k veci a účastníkom konania.

Zobsahutejtožiadostijezrejmé,ženavrhovateľuplatnilnámietkuzaujatostivšetkýchsudcovOkresného
súdu Malacky v zmysle § 14 a § 15a O.s.p. a práve z dôvodu ich vylúčenia z rozhodovania veci
sa domáhal, aby podľa § 12 ods. 1 O.s.p. nadriadený súd prikázal vec inému súdu. Navrhovateľovi
vznesením námietky zaujatosti v zmysle citovanej položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov vznikla
poplatková povinnosť vo výške 66,- eur.

Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku, že navrhovateľovi nie je možné
uložiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti, pretože súdne konania vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
sú v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch, v znení účinnom do 30.09.2012, od
platenia súdnych poplatkov oslobodené. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom Ústavného súdu

Slovenskej republiky, vyjadrenom v uznesení 30. marca 2011 sp. zn. II. ÚS 124/2011, podľa ktorého
sa vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona o
súdnych poplatkoch nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č.
17aSadzobníkasúdnychpoplatkov.Odpovinnostizaplatiťtentopoplatokmožnooslobodiťúčastníkaiba
postupom podľa § 138 O.s.p.. Vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho

poplatku podľa § 4 zákona o súdnych poplatkoch sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh (§ 4 ods.
1 zákona o súdnych poplatkoch), za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia
a exekúciu (§ 4 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch).
Ztýchtodôvodovpodľa§219ods.1O.s.p.napadnutéuzneseniasúduprvéhostupňaakovecnesprávne
potvrdil.

K bodu II
Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy, vzniknutých
nesprávnym postupom súdu, v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci.

Súčasťou návrhu je aj konštatovanie, že ak bol sám okresný súd ako štátny orgán škodcom v spore
medzi navrhovateľom a štátom, tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodoval predmetný
spor.Pridelenieveciniektorémuzosudcovdanéhosúdubyporušiloprávonavrhovateľanaprerokovanie
veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by
nebol vo veci zaujatý. Vzhľadom na pomer sudcov súdu k veci a k účastníkom konania navrhovateľ

žiadal v zmysle § 12 O.s.p. rozhodnúť o prikázaní veci inému súdu.
Podľa § 12 ods. 1 O.s.p. ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (§
14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa.
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na
ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

O vylúčení v tomto zmysle možno však rozhodovať len vo vzťahu ku konkrétnej osobe sudcu, resp.
sudcov, ktorí sa podieľajú alebo môžu podieľať na prejednávaní a rozhodovaní veci. Prípadná zaujatosť
je výsledkom osobného vzťahu sudcu k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom, preto je tento
pomer potrebné zisťovať individuálne u každého sudcu zvlášť. Vzhľadom k tomu nemohol Krajský súd vBratislave (§ 16 ods. 1 O.s.p.) rozhodovať o vylúčení všetkých sudcov okresného súdu, resp. všetkých,
ktorí sú podľa rozvrhu práce určení na prejednávanie občianskoprávnych vecí, rozhodoval len o vylúčení
toho sudcu okresného súdu, ktorý by mal podľa rozvrhu práce prejednať a rozhodnúť predmetnú vec.

Vec prejednávajúci sudca sa necíti byť zaujatý, nemá pomer k účastníkom konania, k ich zástupcom
a ani k prejednávanej veci.
Účelom citovaného ust. § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému
prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.
Pomer sudcu k veci môže vyplývať predovšetkým z priameho právneho záujmu sudcu na prejednávanej

veci. Tak je tomu v prípade, keď sudca sám by bol účastníkom konania, či na strane navrhovateľa alebo
na strane odporcu, alebo v prípade, že by mohol byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý vo svojich
právach (napr. keby inak mohol byť vedľajším účastníkom). Vylúčený je aj sudca, ktorý získal o veci
poznatky iným spôsobom, než z dokazovania pri rokovaní (napr. ako svedok vnímal skutočnosti, ktoré sú
predmetom dokazovania). Pomer sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom potom môže byť založený
predovšetkým príbuzenským alebo jemu podobným vzťahom. Do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej

závislosti, napríklad v súvislosti s vedeckou či inou publikačnou činnosťou sudcu, v súvislosti so správou
vlastného majetku sudcu a pod. Dôvodom na vylúčenie sudcu však nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v
postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach, a to dokonca ani
v prípade, že by rozhodnutie tohto sudcu nebolo správne (napríklad ak samosudca vynesie rozhodnutie,
ktoré je odvolacím súdom zrušené). Rozhodovanie v ďalších sporoch účastníka preto daného sudcu

nevylučuje z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
Rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť
odňatý svojmu zákonnému sudcovi. V súlade s týmto ústavným princípom možno sudcu vylúčiť z
prejednávania a rozhodovania pridelenej veci iba výnimočne a z vážnych dôvodov, ktoré mu celkom
zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Objektívnu nestrannosť

nemožno chápať tak, že akákoľvek pochybnosť o nestrannosti sudcu ho automaticky vylučuje ako
sudcu z rozhodovania veci. Skutočnosť, ktorá by založila
pochybnosti o nezaujatosti zákonného sudcu môže nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho
vzťah k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek
zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne.

Krajský súd v Bratislave vo veci dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre vylúčenie zákonného
sudcu okresného súdu (sudcu prejednávajúceho vec), pretože absentuje dôvod, pre ktorý by mohli
vzniknúť pochybnosti, že nebude vo veci postupovať nezaujato a nestranne. Z tohto dôvodu neboli
splnené ani podmienky na rozhodnutie o prikázaní veci inému súdu (§ 12 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.