Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. jún 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12Csp/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819201823
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Dudič
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:7819201823.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudcom JUDr. Petrom Dudičom v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom
Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom
Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO 47 258 713, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly

s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému Š. B., O.. XX.X.XXXX, V. T. B. XXX, XXX XX
T. B., o zaplatenie 716,41 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 705,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy
26,13 eur od 16.07.2016 do 15.08.2016,
52,26 eur od 16.08.2016 do 15.09.2016,
78,39 eur od 16.09.2016 do 15.10.2016,

104,52 eur od 16.10.2016 do 15.11.2016,
130,65 eur od 16.11.2016 do 15.12.2016,
156,78 eur od 16.12.2016 do 15.01.2017,
182,91 eur od 16.01.2017 do 15.02.2017,
209,04 eur od 16.02.2017 do 15.03.2017,
235,17 eur od 16.03.2017 do 15.04.2017,

261,30 eur od 16.04.2017 do 15.05.2017,
287,43 eur od 16.05.2017 do 15.06.2017,
313,56 eur od 16.06.2017 do 15.07.2017,
339,69 eur od 16.07.2017 do 15.08.2017,
365,82 eur od 16.08.2017 do 15.09.2017,
391,95 eur od 16.09.2017 do 15.10.2017,
418,08 eur od 16.10.2017 do 15.11.2017,

444,21 eur od 16.11.2017 do 15.12.2017,
470,34 eur od 16.12.2017 do 15.01.2018,
496,47 eur od 16.01.2018 do 15.02.2018,
522,60 eur od 16.02.2018 do 15.03.2018,
548,73 eur od 16.03.2018 do 15.04.2018,
574,86 eur od 16.04.2018 do 15.05.2018,

600,99 eur od 16.05.2018 do 15.06.2018,
627,12 eur od 16.06.2018 do 15.07.2018,
653,25 eur od 16.07.2018 do 15.08.2018,
679,38 eur od 16.08.2018 do 15.09.2018,
705,51 eur od 16.09.2018 do zaplatenia,
to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho
konania v rozsahu 100% s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podaným návrhom doručeným súdu dňa 25.6.2019 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 716,41 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 22,00 % ročne zo sumy
624,48 eur od 5.7.2016 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 698,16
eur od 5.7.2016 do zaplatenia a trovy tohto konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca

žalobcu dňa 9.9.2015 poskytol žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, úver vo výške
637 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluve. Žalovaný
sa zaviazal predmetný úver vrátiť s dohodnutými úrokmi a poplatkami v 36 mesačných splátkach v sume
26,13 eur. Žalovaný súhlasil s tým, aby právny predchodca žalobcu poukázal peňažné prostriedky z
úveru predajcovi, ktorý žalovanému predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy.

Na základe tohto súhlasu Cetelem poskytol žalovanému úver tak, že dňa 23.9.2015 uhradil požadované
peňažné prostriedky na účet predajcu, čo potvrdzuje Výpis z úverového účtu žalovaného. Žalovaný
svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil a napriek zmluvne dohodnutým splátkam
poskytnutého úveru uhradil žalovaný doposiaľ sumu 52,26 eur. Na predžalobné výzvy nereagoval. V
dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa

4.7.2016 mimoriadnu splatnosť úveru. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči
žalobcovi ku dňu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 716,41 eur, z titulu zvyšku
dlžnej úverovej istiny, dlžných úrokov, dlžného poistného, dlžných poplatkov za vedenie účtu, poplatkov
za odklad mesačnej splátky a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Na základe uvedeného tak
žalobca žiada zaviazať žalovaného v zmysle podaného žalobného návrhu.

2. Žalobca k žalobe pripojil Výpis z obchodného registra, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 9.9.2015, oznámenie o vyhlásení splatnosti úveru zo dňa 12.7.2016 a
prehľad splátok.

3. Žalobu spolu s prílohami podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd
doručilžalovanémudňa26.7.2019avyzvalho,abysado15dnípísomnevyjadrilkpripojenejžalobeaak
uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný
sa k veci nevyjadril.

4. Vzhľadom na to, že hodnota pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur, podľa ustanovenia
§ 297 písm. b) CSP súd mal za to, že pojednávanie nie je potrebné nariadiť a podľa ustanovenia §
219 ods. 3 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke súdu. Oznámenie bolo vyvesené od 23.9.2019 do 3.10.2019. Strany sporu sa na

verejné vyhlásenie rozsudku neustanovili, preto potom súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 CSP vyhlásil
vo veci rozsudok, ktorým žalobu zamietol a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov
konania.

5. Odvolací súd uznesením č.k. 9CoCsp/8/2020-87 zo dňa 20.10.2020 rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s odôvodnením, že úlohou súdu prvej inštancie
bude opätovne rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku a posúdiť, či právo žalobcu zo spotrebiteľskej
zmluvy je premlčané.

6. Súd po vrátení veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa strany sporu nezúčastnili.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a na predloženými listinnými dôkazmi
pozostávajúcimi z výpisu z obchodného registra žalobcu, Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 9.9.2015, oznámenia o vyhlásení splatnosti úveru zo dňa 12.7.2016 a
prehľadu splátok, a zistil tento skutkový stav:8. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 9.9.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č.: XXXXXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 637 eur na nákup
tovaru. Pre tento úver bola dohodnutá aj fixná úroková sadzba vo výške 22 %, ďalej RPMN vo výške

24,37 %, priemerná RPMN vo výške 34,42 % . Žalovaný sa zaviazal predmetný úver splácať v 36
mesačných splátkach v sume 26,13 eur, s tým, že celková čiastka k zaplateniu činí sumu 875,88
eur a termín konečnej splatnosti úveru je uvedený deň 15.9.2018. Dňa 4.7.2016 právny predchodca
žalobcu mimoriadne zosplatnil úver, čo oznámil žalovanému listom zo dňa 12.7.2016. Oznámenie podľa
pripojenej doručenky prevzala manželka žalovaného dňa 15.7.2016.

9. Podľa prehľadu splátok uhradil žalovaný dňa 23.11.2015 a 17.12.2015 sumu 26,13 eur, t.j. spolu 52,26
eur.

10. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

11. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v
novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania,
ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave
presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu

vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní
skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku
s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany
sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s
vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú

povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a
rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej
aktivity sporové strany.
12. Podľa § 497 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
14. Podľa § 503 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné

prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je
povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
15. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

16. Podľa § 2 ods. 1 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“)
na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje
výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,
b)predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje
služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne

výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3.
fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.
17. Podľa § 2 písm. a/ zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
18. Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úvera spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 53 ods. 8 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.
21. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

22. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
23. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 aţ 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
25. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
27. Žalobca odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda zo zmluvy, pri uzatváraní
ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže právny predchodca žalobcu mal v predmete

svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že sa jedná o žalobcom vopred
pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z.
ktorý je k ustanoveniam OZ s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 11.6.2010 predpisom lex
specialis a podľa názoru súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú

sa vzťahujú ustanovenia § 52a nasledujúcich OZ. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne
upravené zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, použijú sa na ich riešenie príslušné
ustanovenia OZ, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch.
28. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným na základe zmluvy o splátkovom úvere (spotrebiteľskom úvere) došlo ku vzniku záväzkového

vzťahu,vktoromsadvezmluvnéstranydohodlinavzájomsiposkytnúťurčitéplnenia;právnypredchodca
žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky a žalovaný poskytnuté finančné prostriedky
vrátiť formou pravidelných mesačných splátok spolu s úrokmi a poplatkami. V tomto prípade možno
žalovaného s určitosťou považovať za spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) ZoSÚ, keďže pri uzatváraní a
plnení zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane právneho predchodcu žalobcu možno považovať
za dodávateľa podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z vyššie uvedeného dôvodu
je teda potrebné pri posudzovaní predmetného právneho vzťahu brať na zreteľ všeobecnú úpravu
spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku, úprava ktorých je obsiahnutá v ust. § 53

OZ a ktoré poskytujú výraznú ochranu pre spotrebiteľa, ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch.
29. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je sčasti dôvodná.30. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 12.7.2016 je zrejmé, že právny predchodca
žalobcu oznámil žalovanému, že žalobca vyhlásil ku dňu 4.7.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo
zmluvy. Využil tak svoje právo podľa ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ.

31. Podľa právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 9 OZ dodávateľ môže uplatniť právo
vyplývajúce z § 565, t. j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo
dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať.

Z celého kontextu ustanovenia však možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď
dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má
dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť.
32. Vyššie citované ustanovenie pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a
doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku
dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Žalobca však v konaní nepredložil žiaden dôkaz

svedčiaci o tom, že by upozornil a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy a možnosť zosplatnenia
celej pohľadávky. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca nepreukázal zosplatnenie pohľadávky
z úverovej zmluvy. Žalobca v spore nepreukázal, že mimoriadnemu zosplatneniu pohľadávky
predchádzalo zaslanie výzvy adresovanej žalovanému v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Písomná výzva klientovi
je predpokladom pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Tým, že žalobca túto výzvu dlžníkovi nezaslal,

resp. táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, nemohlo dôjsť k platnému zosplatneniu pohľadávky.
Dôsledkom nesplnenia povinnosti žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, uloženej mu kogentnými
ustanoveniami OZ na ochranu spotrebiteľa je neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru, pretože v zmysle ustanovenia § 39 OZ tento úkon odporuje zákonu.
33. Súd mal preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z predmetnej zmluvy, keď

túto uzavrel za účelom získať peňažné prostriedky, ktoré sa zaviazal splácať žalobcovi v mesačných
splátkach. Žalovaný čerpal peňažné prostriedky poskytnutého úveru v celkovej výške 637 eur, avšak
svoju povinnosť splácať ho riadne a včas neplnil. Žalovaný uhradil celkom 52,26 eur. Súd v danej veci
nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a uplatnený nárok, resp. jeho príslušenstvo je v súlade
s platnou právnou úpravou slúžiacou na ochranu spotrebiteľa.

34. Vzhľadom na záver súdu o neplatnom zosplatnení celej pohľadávky, jednotlivé splátky súd posúdil
ako samostatné plnenia, pričom tie sa premlčujú samostatne odo dňa splatnosti každej z nich. Žaloba
bolapodanánasúddňa25.6.2019.Podľazmluvyoúveresažalovanýzaviazaluhradiťdlhvpravidelných
mesačných splátkach vo výške 26,13 eur, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 15.10.2015. Ďalšie
splátky boli splatné vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci a posledná splátka bola splatná dňa 15.9.2018.

Žalovaný uhradil dňa 23.11.2015 sumu 26,13 eur a dňa 17.12.2015 sumu 26,13 eur. Z uvedeného potom
vyplýva, že pri splátkach splatných do 15.6.2016 uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba. Súd
preto žalobu považuje dôvodnú iba v časti dlžnej sumy rovnajúcej sa súčtu všetkých mesačných splátok
od 7/2016 (splatnej 15.7.2016) do 9/2018 (splatnej 15.9.2018) celkom vo výške 705,51 Eur (27 x 26,13
eur).

35. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

36. Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 OZ ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom je Vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z.

37. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania
splnením peňažného dlhu.

38. Podľa citovaných ustanovení vznikol preto žalobcovi nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych
bodov vyšší, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej

sadzby ECB k prvému dňu omeškania činila 0,00%.39.Súdpriznalžalobcoviúrokzomeškaniapodľaprehľadusplátok(ododňanasledujúcehoposplatnosti
tej ktorej splátky) a následne súd túto sumu zvyšoval o dlžné splátky a úrok z omeškania priznal vždy
odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých splátok.

40. Po takto vykonanom dokazovaní a zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu,
mal súd za preukázanú dôvodnosť žaloby len v časti uplatnenej istiny 705,51 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne podľa splatnosti jednotlivých splátok. V prevyšujúcej časti považoval

žalobu za nedôvodnú.
41. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.
42. Podlˇa § 251 CSP, trovy konania su´ vsˇetky preuka´zane´, odo^vodnene´ a u´cˇelne vynalozˇene´

vy´davky, ktore´ vzniknu´ v konani´ v su´vislosti s uplatnˇovani´m alebo bra´neni´m pra´va.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
45.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Podlˇa § 257 CSP, vy´nimocˇne su´d neprizna´ na´hradu trov konania, ak existuju´ do^vody hodne
´ osobitne´ho zretelˇa.

47. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o náhrade trov

konania a pretože žalobca bol v konaní úplne úspešný (neúspešný bol iba v nepatrnej časti) a strany
netvrdili a ani súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, rozhodol, že
žalobca má podľa § 255 ods. 1 CSP proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Rožňava písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok.