Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. august 2020

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11T/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920010105
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2020:6920010105.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného H. J.,

Q.. XX.XX.XXXX T. F., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s
použitím § 138 písm. h/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. augusta 2020,
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: H. J. G. O. F. G. T. G. , nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom S. Q. N. XXX, okres N. Y.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 13.04.2019 asi o 20.30 h pod vplyvom psychoaktívnej látky s názvom marihuana s účinnou látkou
THC, keď mal v krvi toxikologicko-chemickou analýzou potvrdenú prítomnosť tetrahydrokanabinolu
(THC) v koncentrácii 7 ng/ml a 11-nor-delta-9-THC-karboxylovej kyseliny (THC-COOH) v koncentrácii 53
ng/ml, viedol osobné motorové vozidlo značky BMW 320D, evidenčného čísla N. XXX U., s nadmerným

opotrebovaním krytov svetlometov, po štátnej ceste III/2776 v smere od obce N. U. na obec S. Q. N.,
okres N. Y., na rovnom úseku mokrej zjazdnej vozovky, rýchlosťou vyššou ako bola technicky primeraná
rýchlosť v danom čase a za daných poveternostných podmietok, a to v intervale od 77,14 km/h - 85,05
km/h, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam, stavu a povahe vozovky a iným
okolnostiam, ktoré možno predvídať, nesledoval situáciu v cestnej premávke, nespozoroval chodca
nebohého X. Y., Q.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. X, okres N. Y., pohybujúceho sa po pravej strane
vozovky v smere jazdy vozidla BMW bez reflexných prvkov, v ťažkom stave opitosti, keď mal v krvi
zistené metódou plynovej chromatografie 2,91 g/kg etylalkoholu, narazil do neho a na vzniknutú situáciu

začal reagovať až 4 sekundy po strete, pričom peší chodec X. Y., Q.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U.
X, okres N. Y., utrpel zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahol, čím porušil ustanovenie §
4 ods. 1 písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm. e/, § 16 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j. porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

t ý m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v súvislosti s ustanovením §
138 písm. h/ Trestného zákona.Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods.
3 Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona samosudca obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods.
2, ods. 3 Tr. zákona samosudca obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti vedenia motorových

vozidiel v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaný povinný zaplatiť poškodeným:
1/ mal. Y. Y., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. X, zastúpená zákonnou zástupkyňou matkou D. Y., Q..
XX.XX.XXXX, U. U. X, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.500 eur,

2/ J. Y., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. X, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.500 eur,
3/ D. Y., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. X, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.500 eur,
4/ ĽI. Y., Q.. XX.XX.XXXX, U. S. Q. N. XXX, náhradu škody vo výške 534,88 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 26.02.2020 pod č. konania

1Pv/158/19/6609-35 na Okresný súd Rimavská Sobota obžalobu na obvineného H. J., Q.. XX.XX.XXXX
v F., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 138 písm.
h/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v predmetnej obžalobe.

Po podaní obžaloby bola vec pôvodne rozhodnutá trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská

Sobota, sp.zn. 11T/11/2020 zo dňa 28.02.2020, ktorým bol obvinený H. J. uznaný vinným z prečinu
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody
v trvaní 2 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Zároveň boli poškodení s celými nárokmi na náhradu škody odkázaní podľa § 288 ods. 1 Tr.
poriadku na civilný proces.

Proti tomuto trestnému rozkazu podali v zákonnej lehote tak prokurátor, ako aj obžalovaný
prostredníctvom svojho obhajcu odpor, a to vo vzťahu k výroku o treste, preto bola vec prejednávaná
na hlavnom pojednávaní dňa 11.08.2020.

Obžalovaný H. J. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní dňa 11.08.2020 podľa § 257 ods. 1
písm. b/ Tr. poriadku vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu.

Samosudca následne obžalovanému po jeho vyhlásení o tom, že sa cíti byť vinný, položil otázky podľa
§ 333 ods. 3 Tr. poriadku, a to podľa:

písm. c/ - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
písm. d/ - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol radiť o spôsobe obhajoby,
písm. f/ - či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu,
písm. g/ - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené

za vinu,
písm. h/ - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý prečin.

Obžalovaný na položené otázky odpovedal „áno“.Následne samosudca podľa § 257 ods. 6 Tr. poriadku zistil stanovisko prokurátora k vyhláseniu
obžalovaného, pričom prokurátor uviedol, že nemá námietky voči tomu, aby bolo vyhlásenie
obžalovaného o vine prijaté.

Na uvedenom základe samosudca podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku uznesením prijal vyhlásenie
obžalovaného, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku, kladeného mu v podanej obžalobe za vinu.

Zároveň samosudca podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku rozhodol, že vzhľadom na prijaté vyhlásenie

obžalovaného vykoná dokazovanie v obmedzenom rozsahu, a to len vo výroku o treste a náhrade škody.

Podľa § 269 Tr. poriadku bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie prečítaním nasledovných
listinných dôkazov: odpis registra trestov z čl. 281, správa o priestupkoch z čl. 282, správa o povesti z čl.
283, potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu z čl. 274, rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu
z čl. 276 až 277, rozhodnutie o priestupku z čl. 278 až 279, účtovné doklady z čl. 268 až 270, podanie

splnomocnenca poškodených z čl. 280, pričom k čítaným listinným dôkazom nemal obžalovaný žiadne
pripomienky.

Na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o tom, že cíti byť vinný zo spáchania skutku, ktorý sa
mu kladie za vinu, ako aj z dokazovania, ktoré bolo v predmetnej trestnej veci vykonané v prípravnom

konaní mal samosudca za preukázané, že obžalovaný H. J. dňa 13.04.2019 asi o 20.30 h pod vplyvom
psychoaktívnej látky s názvom marihuana s účinnou látkou THC, keď mal v krvi toxikologicko-chemickou
analýzou potvrdenú prítomnosť tetrahydrokanabinolu (THC) v koncentrácii 7 ng/ml a 11-nor-delta-9-
THC-karboxylovej kyseliny (THC-COOH) v koncentrácii 53 ng/ml, viedol osobné motorové vozidlo
značky BMW 320D, evidenčného čísla N. XXX U., s nadmerným opotrebovaním krytov svetlometov,

po štátnej ceste III/2776 v smere od obce N. U. na obec S. Q. N., okres N. Y., na rovnom úseku
mokrej zjazdnej vozovky, rýchlosťou vyššou ako bola technicky primeraná rýchlosť v danom čase a
za daných poveternostných podmietok, a to v intervale od 77,14 km/h - 85,05 km/h, neprispôsobil
rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré
možno predvídať, nesledoval situáciu v cestnej premávke, nespozoroval chodca nebohého X. Y., Q..

XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. X, okres N. Y., pohybujúceho sa po pravej strane vozovky v smere
jazdy vozidla BMW bez reflexných prvkov, v ťažkom stave opitosti, keď mal v krvi zistené metódou
plynovej chromatografie 2,91 g/kg etylalkoholu, narazil do neho a na vzniknutú situáciu začal reagovať
až 4 sekundy po strete, pričom peší chodec X. Y., Q.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. X, okres N. Y.,
utrpel zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahol, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm.

c/, písm. e/, ods. 2 písm. e/, § 16 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov.

Obžalovaný tak svojím konaním popísaným v skutkovej vete z nedbanlivosti spôsobil smrť X. Y. a
tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa

zákona, a to ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm. d/, § 16 ods. 1 Zákona č. 8/2009
o cestnej premávke.

Z uvedených dôvodov samosudca následne uznal obžalovaného H.Q. J. vinným zo spáchania prečinu
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm.

h/ Tr. zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Samosudca pri ukladaní trestov obžalovanému vychádzal z vyššie citovaných zásad ukladania trestov
a hodnotil zároveň aj pomer zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Zo zabezpečenej správy o povesti bolo zistené, že obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený tak, že
je obyvateľom obce S. Q. N., žije v spoločnej domácnosti s družkou a dcérou, nebol riešený komisiou
verejného poriadku a je nekonfliktný.

Zo zabezpečenej správy o priestupkoch za obdobie od 06.03.2015 do 29.01.2020 vyplýva, že pred

skutkom sa dopustil štyroch priestupkov na úseku cestnej dopravy, z toho mu v dvoch prípadoch za
prekročenie rýchlosti boli udelené pokuty, a to jedenkrát vo výške 30 eur a v druhom prípade vo výške
200 eur.

Podľa odpisu registra trestov doposiaľ súdne trestaný nebol.

Čo sa týka poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, obhajca obžalovaného v záverečnej reči navrhol
prihliadnuť k poľahčujúcim okolnostiam podľa § 36 písm. j/, písm. k/, písm. l/ a písm. n/ Tr. zákona.

Samosudca vzhliadol však len jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, že
obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Ostatné poľahčujúce

okolnosti samosudcom vzhliadnuté neboli, nakoľko zo správy o priestupkoch bez akýchkoľvek pochýb
vyplýva, že obžalovaný riadny život neviedol, pretože v štyroch prípadoch bol postihnutý za priestupok,
a to naviac na úseku cestnej dopravy, preto nebolo možné prihliadnuť k poľahčujúcej okolnosti podľa
§ 36 písm. j/ Tr. zákona. Tak isto nebolo vzhliadnuté k navrhovanej poľahčujúcej okolnosti podľa
§ 36 písm. k/ Tr. zákona (že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo

dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu) a podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona (že napomáhal pri objasňovaní
trestnej činnosti príslušným orgánom), pretože v rámci predmetného trestného stíhania nebolo zo
strany obžalovaného zistené žiadne také konanie, na základe ktorého by bolo možné k týmto dvom
poľahčujúcim okolnostiam vzhliadnuť. Nebolo zistené žiadne také konanie, z ktorého by vyplývalo, že
sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a už vôbec nemožno ani hovoriť o tom,

že dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, pretože z jeho strany vo vzťahu k poškodeným k žiadnemu
plneniu doposiaľ nedošlo, a to ani len k náhrade trov pohrebného. Rovnako sa nemožno stotožniť
s názorom obhajcu, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní svojej trestnej činnosti príslušným
orgánom, práve naopak ignoroval ich rozhodnutie o priestupku, o čom svedčí rozhodnutie o priestupku
Okresného riaditeľstva PZ Rimavská Sobota, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 10.10.2019,

ČVS: ORPZ-RS-ODI-246/2019-SK (čl. 278).

Priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna.

Z uvedeného dôvodu u obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, a preto samosudca

pri ukladaní trestu aplikoval aj ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého ak prevažuje pomer
poľahčujúcich okolností znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-tinu.

V tomto prípade tak bolo možné obžalovanému uložiť za spáchaný prečin usmrtenia podľa § 149 ods.
2 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. l/ Tr. zákona a § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona

trest odňatia slobody v trvaní od 2 rokov až do 4 rokov.

Ako je už vyššie uvedené, obžalovaný pred spáchaním skutku neviedol riadny život, dopúšťal sa
priestupkov na úseku cestnej dopravy a v dvoch prípadoch bol postihnutý za prekročenie rýchlosti. K
jeho osobe je tiež nutné uviesť, že predmetný skutok sa stal dňa 13.04.2019 a hneď na to mu bol dňa

14.04.2019 o 01.20 h policajtom zadržaný vodičský preukaz, čo bolo následne potvrdené rozhodnutím
Okresného riaditeľstva PZ Rimavská Sobota, Okresným dopravným inšpektorátom zo dňa 15.04.2019,
pod ČVS: ORPZ-RS-ODI-14-040/2019. Obžalovaný si tak bol vedomý toho, že má zadržaný vodičský
preukaz, avšak aj napriek tejto skutočnosti dňa 23.07.2019 jazdil v obci S. Q. N. štvorkolkou. Za toto
konanie bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky

podľa § 22 ods. 1 písm. c/, písm. k/, písm. l/ Zákona o priestupkoch a bola mu za to uložená pokuta vo
výške 400 eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 20 mesiacov. O tejto skutočnosti
svedčí rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva PZ Rimavská Sobota, Okresného dopravného
inšpektorátu zo dňa 10.10.2019, ČVS: ORPZ-RS-ODI-246/2019-SK (čl. 278).Tiež nemožno opomenúť, že v danom prípade bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že v kritickom
časeobžalovanýjazdilvozidlompodvplyvompsychoaktívnejlátkysnázvommarihuanasúčinnoulátkou

THC, keď mal v krvi toxikologicko-chemickou analýzou potvrdenú prítomnosť tetrahydrokanabinolu
(THC) v koncentrácii 7 ng/ml a 11-nor-delta-9-THC-karboxylovej kyseliny (THC-COOH) v koncentrácii
53 ng/ml.

Na uvedenom základe mal samosudca za to, že vzhľadom k osobe obžalovaného, ktorá dobrovoľne

nerešpektuje zákazy udelené jej policajným orgánom a naviac viedla vozidlo v kritickom čase pod
vplyvom psychoaktívnej látky, nebude možné dosiahnuť účel trestu iným ako nepodmienečným trestom
odňatia slobody.

Z uvedených dôvodov preto samosudca obžalovanému za spáchaný prečin usmrtenia podľa § 149 ods.
2 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona,

uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných
10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.

Zároveň bol obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 36
písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel v trvaní 5 rokov z nasledovných dôvodov.

Obžalovaný spáchal skutok pri vedení motorového vozidla, preto je dôvodné uloženie trestu zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá. Zmyslom tohto trestu je dočasne zamedziť obžalovanému vykonávať
činnosť, výkon ktorej upravujú osobitné predpisy, pričom podmienkou jeho uloženia je spáchanie
trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Vymeraný trest je úmerný nielen spôsobenému následku,
ale v neposlednom rade aj príčine vzniku dopravnej nehody, ktorou bola okrem iného aj nesprávna
technika jazdy, neprispôsobenie rýchlosti jazdy jeho schopnostiam, ďalej vlastnostiam, stavu a povahe

vozovky, ktoré bolo možné predvídať a tiež nesledovanie situácií v cestnej premávke, keď nespozoroval
chodca, t.č. nebohého X. Y. a jazda pod vplyvom psychoaktívnej látky.

Samosudca zároveň uložil obžalovanému podľa 287 ods. 1 Tr. poriadku povinnosť zaplatiť poškodeným
mal. Y. Y., Q.. XX.XX.XXXX, bytom U. X, zastúpená zákonnou zástupkyňou matkou D. Y., Q..

XX.XX.XXXX, bytom U. X, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.500 eur, J. Y., Q.. XX.XX.XXXX, bytom
U. X, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.500 eur, D. Y., Q.. XX.XX.XXXX, bytom U. X, náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 8.500 eur a Ľ. Y., Q.. XX.XX.XXXX, bytom S. Q. N. XXX, náhradu škody
vo výške 534,88 eur.

Podľa § 287 ods. 1, veta prvá Tr. poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým
spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému
nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.

Podľa § 46 ods. 1, veta prvá Tr. poriadku, poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na

zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom
chránené práva alebo slobody.

Podľa § 46 ods. 3 Tr. poriadku, poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na
náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v

odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Vzhľadom na definíciu pojmu škoda (§ 46 ods. 1 Tr. poriadku), povinnosť rozhodnúť o jej náhrade v

odsudzujúcom rozsudku, ak bol jej nárok riadne uplatnený, sa vzťahuje na škodu majetkovú, morálnu
aj inú, aj na porušenie či ohrozenie iných zákonných práv alebo slobôd poškodeného s tým, že pojem
„morálna škoda“ vo vzťahu k škodlivému následku spôsobenému úmyselným násilným trestným činom
treba v prípade smrti (napr. aj znásilnenia, sexuálneho násilia, poškodenia dobrého mena pri krivomobvinení) vykladať v súlade s výkladom pojmu „nemajetková ujma“ v občianskom konaní. Je zrejmé,
že trestnoprávny pojem „škoda“ je obsahovo výrazne širší a obsiahlejší ako pojem „škoda“ v práve
súkromnom. Trestné právo, a to predovšetkým v zmieňovanom ustanovení § 46 ods. 1 Tr. poriadku,

totižto vychádza z pojmu škoda, resp. definuje jeho obsah nie v zmysle dnes už v Európe postupne
prekonanej a prekonávanej predstavy o škode ako zásahu výlučne do majetkových práv poškodeného,
ale nazerá na škodu modernejším, vyspelým európskym chápaním ako na protiprávny zásah do
materiálnych i nemateriálnych práv, pričom výsledkom takéhoto zásahu môže byť logicky nielen ujma
materiálna (majetková či peňažná), ale aj ujma nemateriálna (imateriálna), teda ujma či škoda, ktorá sa

neprejaví vo sfére materiálnej, ale vo sfére inej, tvorenej všetkými ostatnými právami inej, nie materiálnej
povahy, ktorým právny poriadok priznáva právnu ochranu a ich porušenie, resp. zásah do takýchto
práv sankcionuje. Trestný poriadok teda vníma škodu ako škodu majetkovú, morálnu a inú, pričom
obsahovo odkazuje na porušenie či ohrozenie iných zákonných práv alebo slobôd poškodeného s tým,
že pojem „morálna škoda“ a „iná škoda“, vo vzťahu k škodlivému následku spôsobenému zavineným
protiprávnym konaním sankcionovaným normami trestného práva, treba vnímať ako pojmy, ktoré sú v

priamej súvislosti so všeobecným pojmom „nemajetková, resp. imateriálna ujma“ v práve civilnom, t.j.
pojmom, ktorý je obsahovo natoľko rôznorodý, ako sú obsahovo rôznorodé zákonné práva a slobody,
ktoré podliehajú zákonnej ochrane a zásah do ktorých je právom sankcionovaný (spravidla vo forme
príkazu takýto zásah odstrániť, napraviť, zastaviť). S ohľadom na tieto skutočnosti, t.j. predovšetkým
s ohľadom na imateriálny charakter týchto chránených práv, možno takúto (nemajetkovú) ujmu, ktorá

takýmto porušením vznikla, peňažne len zmierniť, v žiadnom prípade však nie reparovať, to s ohľadom
na charakter týchto práv nie je možné (protiprávny zásah, ktorým došlo k porušeniu zdravia či cti fyzickej
osoby, nie je možné peniazmi, resp. peňažnou reparáciou napraviť, peňažná náhrada slúži len na
prípadné zmiernenie následkov takéhoto konania).

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto

zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Úprava ochrany súkromia, vrátane rodinného súkromia, vychádza zo zásady, že do súkromného života

osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna ujma.
Funkciouprávanasúkromiejetotižzabezpečiťprefyzickúosobunerušenosťsúkromnejsféry,vktorejby
mohla všestranne rozvíjať svoju osobnosť. Ústava zároveň rodinný život priraďuje k súkromnému životu,
pričom toto priradenie treba interpretovať tak, že rodinný život a právo na jeho ochranu sú súčasťou
súkromia. Ústava chráni aj súkromie fyzickej osoby v jej rodinných vzťahoch voči iným fyzickým osobám,

čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne, či materiálne. V prípade, že medziľudské
väzby tvoriace základ a rámec súkromného života jednotlivca dosahujú určitú intenzitu a vykazujú určité
ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou vzťahov dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na
ochranu súkromia ako čiastkového práva na ochranu osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu
zásahu je protiprávne, je objektívne spôsobilé do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť a existuje

príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým
vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom
tejto nemajetkovej ujmy. Treba tiež uviesť, že právnym prostriedkom ochrany proti takému zásahu je
práve návrh, ktorým sa fyzická osoba domáha podľa ustanovení o ochrane osobnosti primeraného
zadosťučinenia, ktoré môže mať i podobu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

S poukazom na vyššie uvedené je potrebné uzavrieť, že ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka poskytujú právny základ nároku na náhradu nemajetkovej - imateriálnej ujmy spôsobenej
jednotlivcovi usmrtením jeho blízkej osoby. Rešpektovanie súkromného života musí zahŕňať do určitejmiery aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami. Súčasťou súkromného
života je život rodiny, zahrňujúci i vzťahy medzi blízkymi príbuznými, hlavne vzťahy sociálne a morálne.

V tejto súvislosti je dôležité poukázať aj na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ zo
dňa 25.10.2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných
činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV, konkrétne na článok 16 ods.
1, podľa ktorého členské štáty (aj Slovenská republika) zabezpečia, aby obete mali v rámci trestného
konania právo získať v primeranej lehote o náhrade škody páchateľom s výnimkou prípadov, v ktorých

sa vo vnútroštátnom práve ustanovuje, že takéto rozhodnutie sa prijíma v iných súdnych konaniach.

Súdna prax civilných súdov pripustila žaloby na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktoré si
uplatňujú postihnuté blízke osoby, ktorých právo na súkromný a rodinný život bolo dotknuté úmrtím
blízkej osoby. Je nepochybné, že úmrtie blízkej osoby predstavuje závažný zásah do práva na súkromie
dotknutej fyzickej osoby, ako jedného z čiastkových osobnostných práv fyzickej osoby.

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej sa poškodení domáhajú v prejednávanej veci, môže
súd podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala
postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu

ustanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá bude splnená
vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce.

Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy, v
závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu

treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,
intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú
rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom
mieste a čase (v tej istej situácii) vnímala aj každá iná fyzická osoba.

I keď samotné jednotlivé súčasti osobnosti fyzickej osoby a osobnostných práv, ktorým poskytuje
ochranu § 11 Občianskeho zákonníka (ľudská dôstojnosť, česť, meno, vážnosť, súkromie a pod.) sú
hodnoty, ktoré v podstate nemožno vyjadriť v peniazoch, to ešte neznamená, že by peniazmi nebolo
možné vyjadriť výšku náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej protiprávnym zásahom do osobnosti.
Priznanie zadosťučinenia v peniazoch predpokladá splnenie určitých zákonom kvalifikovaných

podmienok. Výšku náhrady tohto zadosťučinenia určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Občiansky zákonník žiadnu maximálnu ani
minimálnu hranicu výšky zadosťučinenia v peniazoch nestanovuje. Ustanovenie 13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka stanovuje len, že zadosťučinenie má byť primerané. Určenie výšky náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch je vecou úvahy súdu, ktorý sa pri tejto úvahe musí riadiť dvoma v zákone taxatívne

stanovenými kritériami (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka - závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo) a z týchto musí pri svojom rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch vychádzať. Iné ako vyššie uvedené kritériá nemôže súd pri rozhodovaní o tejto otázke
vziať na zreteľ. V tejto súvislosti sa poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. februára
2010, sp. zn. 3Cdo/137/2008, kde bolo uvedené, že v prípade zásahu do práva na súkromie nie je

zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere jedinou relevantnou formou závažnosti
ujmy spôsobenej fyzickej osobe na chránených právach.

Na základe vyššie uvedeného samosudca dospel k záveru, že konaním obžalovaného, ktorý naplnil
skutkovú podstatu prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v súvislosti s

ustanovením § 138 písm. h/ Tr. zákona, došlo k neoprávnenému zásahu do práva poškodených detí
nebohého X. Y., a to mal. Y. Y., J. Y. a D. Y. na ochranu osobnosti, konkrétne k zásahu do práva na
súkromie ako jedného z čiastkových osobných práv fyzickej osoby, ktorému poskytuje ochranu § 11
Občianskeho zákonníka. Treba poukázať na to, že rodinný život zahrňuje okrem iného vzťahy medzi
najbližšími rodinnými príslušníkmi (deťmi, rodičmi, prarodičmi) bez ohľadu na to, či spolu trvale žijú

alebo nie a protiprávne narušenie tých rodinných vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na
súkromný a rodinný život. V danom prípade tento zásah predstavovaný smrťou otca poškodených je
mimoriadne významný, hlboký, nenapraviteľný. Tragická smrť nebohého otca, ktorú zavinil obžalovaný,
zásadným spôsobom zasiahla do života vyššie uvedených poškodených detí, popretŕhala silné citovéväzby v dôsledku čoho títo poškodení stratili možnosť realizovať a ďalej rozvíjať rodinný život, utrpeli
citovú ujmu spočívajúcu v pocite úzkosti, smútku, zúfalstva zo straty svojho otca.

Podľa názoru samosudcu žiadna forma morálneho zadosťučinenia podľa ustanovenia § 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka by nepostačovala tomu, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá
nemajetková ujma na strane poškodených detí, ktorých právo na ochranu osobnosti bolo porušené takto
zistenými zásahom s neodstrániteľnými následkami.

Samosudca pri určení peňažnej náhrady prihliadol na nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku
protiprávneho konania obžalovaného, ako aj na dôsledky, ktoré smrť otca vyvolali. Účelom finančného
zadosťučinenia nie je len kompenzovať stratu otca, ale aj kompenzovať určité emocionálne útrapy
poškodených detí, ktoré boli smrťou vyvolané. Preto samosudca považuje za primeranú uloženú
povinnosť obžalovanému, aby zaplatil poškodeným deťom, t.j. Y. Y., J. Y. a D. Y. náhradu nemajetkovej
ujmy, každému vo výške po 8.500 eur.

Zároveň samosudca uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenej Ľ. Y. - sestre nebohého X.
Y. náhradu škody vo výške 534,88 eur, ktorá suma predstavuje náhradu jej nákladov vynaložených v
súvislosti s pohrebom nebohého (rakva, kvety, pohrebné služby, účtovné doklady žurnalizované na čl.
268 až 270).

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j. porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr.

poriadku).
Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).

Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj
prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).

Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c
Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).
Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.