Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. jún 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720201595
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6720201595.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Radoslavy Strhárskej,
v právnej veci žalobcu KOGAL STEEL s.r.o., so sídlom Mierová 94, 066 01 Humenné, IČO: 47 040
181, právne zastúpeného Mgr. Valérom Podoľskim, advokátom so sídlom Námestie Slobody 1, 066 01
Humenné, IČO: 42 039 843, proti žalovanému BGM - impex, s.r.o., so sídlom Mlynská 159, 962 33
Budča, IČO: 45 369 470, právne zastúpenému Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o., so sídlom
Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 095, v konaní o zaplatenie 624,- Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 7Cb/6/2020 - 79 zo dňa 15. októbra

2020 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č. k. 7Cb/6/2020 - 79 zo dňa 15. októbra 2020 p o t v r d z u j e .

II.Žalobcovi priznáva vočižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 624,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 624,- Eur
od 10. 08. 2019 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40,- Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25. 11. 2019 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 624,- Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovanému
fakturovalfaktúrouč.2019323zodňa10.6.2019,splatnoudňa09.08.2019dohodnutúcenuzaprepravu
realizovanú žalobcom v zmysle žalovaným koncipovanej sprostredkovateľskej zmluvy o preprave č.

20190229, ktorú žalovaný neuhradil. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že faktúra
ohľadom žalobcom uplatňovaného nároku na peňažné plnenie vystavená žalobcom nebola žalovanému
doručená. Tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe nie sú v súlade so skutočnosťou. Medzi stranami sporu
k uzavretiu dohody nikdy nedošlo, a teda suma požadovaná žalobcom nebola dohodnutá, žalovanému
riadne vyúčtovaná a nie je uplatňovaná dôvodne a oprávnene. V konaní nie je preukázané, že medzi
žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu dohody s určitým obsahom. Vystavená faktúra žalobcom nie
je oprávnená čo do dôvodu a výšky žalovanej sumy.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázanú
skutočnosť, že strany sporu - podnikatelia uzatvorili záväzkovo-právny vzťah, obsahom ktorého bol
záväzok žalobcu vykonať prepravu veci z mesta Chemnitz s určeným dňom nakládky 06. 06. 2019 dospoločnosti Polytec Composites Slovakia s.r.o. v Sládkovičove s dátumom vykládky 07. 06. 2019 za
cenu prepravného 520,- Eur. Okresný súd konštatoval, že zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(ďalej len „ObZ“) nevyžaduje pre platnosť zmluvy o preprave veci písomnú formu. Žalobca uzatvorenie

zmluvného vzťahu medzi stranami sporu preukázal e-mailovou komunikáciou so žalovaným zo dňa
05. 06. 2019, skutkovo zdôvodnil spôsob registrácie a zadávania objednávok v on-line systéme v
dopravnej databáze na webe s tým, že je to platená služba a pokiaľ má klient záujem o prepravu alebo
zabezpečenie prepravy, osloví konkrétnu právnickú osobu on-line. Výsluchom štatutára žalobcu mal
okresný súd preukázané, že v dopravnej databáze dňa 05. 06. 2019 našiel ponuku na prepravu od

žalovaného, na ponuku reagoval telefonicky, kontaktoval osobu na v ponuke uvedenom telefónnom čísle
a komunikoval s pani Gábrišovou, ktorá zadávala objednávku na prepravu veci. Skutočnosť, že prepravu
veci v zmysle objednávky zadanej žalovaným realizoval, preukázal listinným dôkazom, a to potvrdením
o preprave veci (č. l. 51 súdneho spisu), z ktorého vyplýva, že dňa 06. 06. 2019 žalobca vyslal kamión,
ktorý nakladal tovar vo firme Dieffenbacher a nasledujúci deň tovar prepravil do spoločnosti Polytec
Composites Slovakia s.r.o. v Sládkovičove. Po realizovaní prepravy žalobca vystavil žalovanému faktúru

č. 2019323 s dátumom splatnosti 09. 08. 2019 na sumu prepravného 520,- Eur bez DPH, t. j. 624,- Eur
so sadzbou DPH 20%. Skutočnosť, že faktúru žalovanému doručil doporučenou poštovou zásielkou,
preukázal poštovým podacím hárkom zo dňa 11. 06. 2019. Pretože doporučená poštová zásielka nebola
žalobcovi vrátená, mal za to, že faktúra bola žalovanému riadne doručená. Žalovaný vykonanú prepravu
veci a vyúčtované prepravné žiadnym spôsobom nereklamoval.

4. Okresný súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalovaný v konaní neuviedol
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, nevyjadril sa k predloženým dôkazom, ktoré
obsahovoačasovonasebalogickynadväzujúapreukazujúskutkovétvrdeniažalobcu.Žalovanývlastné
skutkové tvrdenia neuviedol ani v tzv. replike zo dňa 04. 10. 2020, ani v písomnom podaní zo dňa 14.

10. 2020.

5. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal preto zo skutkových tvrdení a predložených dôkazov
žalobcom a žalobe vyhovel v celom rozsahu, pretože žalovaný síce poprel skutkové tvrdenia žalobcu
týkajúce sa predmetu sporu, ale neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach,

nepriložil dôkazy a neuviedol žiadne návrhy na vykonanie dokazovania, teda neuplatnil prostriedky
procesnej obrany v konaní včas.

6. Spolu s istinou uložil okresný súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo
výške 9 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry až do zaplatenia a

súčasne priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v zmysle ustanovenia § 369c ods. 1 ObZ v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013
Z. z. vo výške 40,- Eur. V konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, preto mu okresný súd priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

7. Proti rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že rozsudok
napádavcelomrozsahuprejehonesprávnosťanezákonnosťzdôvodov,žesúdnesprávnymprocesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcich

skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalovaný uviedol, že trvá na všetkých námietkach proti žalobe prednesených v konaní pred súdom
prvej inštancie s osobitným dôrazom na námietku nepreukázania žalobou požadovaného plnenia,
pretože žiadny z dokladov predložených žalobcom nie je potvrdený žalovaným. Žalovaný navyše
namietol ich pravosť a pravdivosť, a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie
nesprávne postupoval, keď nevykonal navrhnutý dôkaz, potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností,

ktorý súd mienil vykonať (čo vyplýva z písomností súdu adresovaných žalovanému), a to výsluch
Mgr. Mariany Bartošovej, ktorej výsluch navrhol žalobca a žalovaný sa k tomuto návrhu na vykonanie
predmetného dôkazu pripojil, avšak súd na pojednávaní po tom, ako žalobca uviedol, že na tomto návrhu
na vykonanie dokazovania netrvá a uvedenú osobu už nežiada vypočuť, predmetný dôkaz nevykonal,hoci žalovaný sa k návrhu žalobcu na vykonanie tohto dôkazu pripojil, a práve vykonaním tohto dôkazu
by sa objasnili rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré žalobca v tomto konaní preukazoval listinami, z
ktorých ani jedna nie je potvrdená žalovaným, na čo žalovaný poukazoval, resp. čo žalovaný namietal

v každom svojom vyjadrení.

9. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Uviedol tiež, že okresný súd uvedeným nesprávnym postupom porušil aj rovnosť
zbraní strán sporu v neprospech žalovaného a porušil tak práva žalovaného vrátane práva žalovaného

na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdil otázku dôkazného bremena v neprospech
žalovaného, keď za situácie, že žalobca preukazoval svoje skutkové tvrdenia len listinami, z ktorých ani
jedna nie je potvrdená žalovaným, považoval za potrebné, aby žalovaný nielen poprel skutkové tvrdenia
žalobcu, ale aj uviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach a predložil dôkazy, hoci
žalovaný nie je povinný a ani nemôže byť povinný preukazovať negatívnu skutočnosť, t. j. že sa nestalo
to, čo tvrdí žalobca.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalovaného považuje za účelové
a tendenčné v záujme len oddialiť žalobcom požadované peňažné plnenie. Podľa žalobcu sa žalovaný
na jednej strane odvoláva na údajné porušenie práva na spravodlivý proces, resp. princíp rovnosti
zbraní a na strane druhej sa ani právny zástupca žalovaného, ani žalovaný, resp. jeho konateľka, nad

ktorej nevypočutím sa paradoxne žalovaná strana „pohoršuje“, pojednávania na súde prvej inštancie
nezúčastnili. Uvedené je skôr pohŕdaním súdu a nie dôvodom pre odvolanie, a to aj vzhľadom na to,
že podľa súčasných procesných predpisov platí v záujme rýchlosti a hospodárnosti tzv. koncentračná
zásada. Žalobca na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

11. Súd prvej inštancie vyjadrenie žalobcu zaslal na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaného, tento
sa už k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015

Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP,
rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania,
pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej
inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti napadnutého výroku I. rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 624,- Eur s
príslušenstvom a výroku II., ktorým uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi voči trovy konania
v rozsahu 100 %. Základnou odvolacou námietkou žalovaného bolo tvrdenie, že žalobca nepreukázal

nárok požadovaný žalobou, pretože žiadny z dokladov predložených žalobcom v konaní nie je potvrdený
žalovaným. Upozornil na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie namietal pravosť a pravdivosť
týchto dokladov, a teda podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, pričom
súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný pre zistenie rozhodujúcich skutočností, keď
nevypočul konateľku žalovaného Mgr. Marianu Bartošovú.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15.Odvolacísúdpopreštudovaníspisudospelkzáveru,žesúdprvejinštanciedostatočnezistilskutkový
stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec aj správne právne posúdil, a to z dôvodov uvedených
v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom
rozsahu stotožnil a považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať.

16. K námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Obsahom práva na spravodlivý proces
(čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom
tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny procesje naplnený tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a na základe výkladu a použití relevantných
právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo
prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý

proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS
50/04).

17. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k svojim záverom
na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil. Náležite vysvetlil, prečo po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 624,- Eur spolu s úrokom z omeškania a podrobne
opísal, akými úvahami sa pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu riadil. V spise sa nachádza
sprostredkovateľská zmluva o preprave veci č. 20190229, na základe ktorej si žalovaný (v záhlaví

zmluvy označený svojim obchodným meno, adresou sídla, IČO-m, ako aj svojim logom) u žalobcu
objednal prepravu tovaru, jedná sa o objednávku žalovaného odoslanú e-mailom dňa 05. 06. 2019.
Cena prepravného bola v zmluve stanovená v sume 520,- Eur bez DPH. Zároveň je v zmluve uvedená
adresa pre doručenie faktúry: BGM-impex s.r.o., Zvolenská cesta 21, 974 05 Banská Bystrica. Žalobca
ako dodávateľ vystavil dňa 10. 06. 2019 žalovanému ako odberateľovi faktúru č. 2019323, splatnú dňa

09. 08. 2019 na sumu 624,- Eur vrátane DPH. K námietke žalovaného, že faktúra ohľadom žalobcom
uplatňovaného nároku na peňažné plnenie mu nebola doručená, žalobca predložil poštový podací hárok
preukazujúci odoslanie zásielky žalovanému na adresu uvedenú v zmluve.

18. Za účelom zistenia oprávnenosti nároku žalobcu súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom

konateľa žalobcu, ktorý uviedol, že žalobca je registrovaný v on-line systéme na webe v dopravnej
databáze, pričom žalovaného do dopravnej databázy mohol zaregistrovať iba konateľ spoločnosti. Pani
Gábrišová, s ktorou žalobca komunikoval, musela mať prístupové meno a heslo, aby sa do dopravnej
databázy mohla dostať. Z uvedeného žalobca vyvodil, že je oprávnená v rámci uzatvorenia objednávky
vo veci konať. Objednávku menovaná posielala z firemného e-mailu, ku ktorému musela mať prístup. Zo

strany žalovaného po vykonaní prepravy tovaru nebola žiadna reklamácia, žalovaný začal skutočnosti
ohľadne realizácie záväzkového vzťahu namietať až po vydaní platobného rozkazu vo veci.

19. K námietke žalovaného, že súd nevykonal dokazovanie výsluchom konateľky žalovaného Mgr.
Mariany Bartošovej už odvolací súd uviedol, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie

dokazovanie a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, najmä v prípade, ak by
ďalšími vykonanými dôkazmi už mal dostatočne preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti. O
vykonaní prepravy v danom prípade svedčia najmä dôkazy predložené žalobcom, okrem iného
Sprostredkovateľská zmluva o preprave veci č. 20190229, z ktorej vyplýva, že objednávateľom je firma
žalovaného a dopravcom je žalobca a tiež Potvrdenie o preprave veci (č. l. 51 súdneho spisu), z ktorého

vyplýva, že žalobca realizoval prepravu veci z miesta odoslania Siemens AG, Chemnitz do miesta
určenia Polytec composites Slovakia s.r.o., Sládkovičovo dňa 06. 06. 2019, teda uvedená preprava bola
uskutočnená tak, ako je to uvedené v objednávke žalovaného. Potvrdenie o preprave veci je podpísané
jednak spoločnosťou žalobcu, ako aj spoločnosťami, kde sa mala uskutočniť nakládka a vykládka tovaru.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí námietka žalovaného, že pokiaľ dôkaz predložený
žalobcom nie je potvrdený žalovaným, tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Sporové strany majú v
zmysle ustanovenia § 150 CSP povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Tieto tvrdenia strán môže protistrana poprieť, avšak na to, aby popretie
skutkových tvrdení protistrany bolo účinné, v zmysle ustanovenia § 151 ods. 2 CSP je nevyhnutné, aby

popierajúca strana uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie
neúčinné. Len samotné tvrdenie, že tvrdenia protistrany sú nepravdivé, nepostačuje. Žalovaný v
prejednávanej veci neposkytol súdu žiadne vlastné skutkové tvrdenia. Okresný súd preto postupoval
správne, keď prihliadol na dôkazy predložené žalobcom, vyvodil z nich skutkový stav tvrdený žalobcom
a neakceptoval neúčinnú obranu žalovaného.

21. Odvolací súd nezistil žiadne procesné pochybenia súdu prvej inštancie, keď okresný súd vzhľadom
na všeobecnosť skutkových tvrdení žalovaného nevykoval navrhované dokazovanie výsluchom
štatutára žalovaného. V zmysle čl. 8 CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité prerozhodnutievoveciapodoprieťsvojetvrdeniadôkazmi.Týmjevymedzenázákladnápovinnosťsporovej
strany predkladať skutkové tvrdenia aj dôkazy. Strana konania má najprv rozhodujúce skutočnosti tvrdiť
a až dôkazmi má byť ich pravdivosť preukázaná, teda až vykonanými dôkazmi majú byť tieto skutkové

tvrdenia potvrdené, alebo vyvrátené. Súd nemá právo a ani nemôže nahrádzať zákonnú povinnosť
strán konania a z dôkazov, ktoré strany navrhli, si sám zisťovať a vyvodzovať rozhodujúce skutkové
okolnosti uplatneného nároku žalobcu, resp. obrany žalovaného. Žalobca túto povinnosť splnil, keď k
jednotlivým skutkovým tvrdeniam priložil listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že so žalovaným uzavrel
Sprostredkovateľskú zmluvu o preprave veci č. 20190229, v ktorých strany sporu dostatočne určili

predmet svojich záväzkov, a to vrátane výšky prepravného. Následne po uzavretí zmlúv zabezpečil
žalobca prepravu tovaru pre žalovaného na trase Chemnitz - Sládkovičovo, o čom predložil potvrdenie
o preprave, ktorým vykonanie prepravy preukázal. Žalobca tak ku svojim skutkovým tvrdeniam predložil
aj dôkazy. Naproti tomu žalovaný iba všeobecným spôsobom namietol pravosť a pravdivosť týchto
predložených listinných dôkazov, pričom neuviedol, z čoho podľa jeho názoru vyplýva, že tieto doklady
niesúpravéaanineuviedolvlastnétvrdeniaoskutkovýchokolnostiach,ktorétietodokladypreukazovali.

Keďžežalovanýsámneuviedoldostatoktvrdenínasvojuobranu,neboloúlohousúduprvejinštanciebez
uvedenia týchto konkrétnych skutočností, zisťovať podstatné a rozhodujúce skutočnosti z navrhnutých
dôkazov, t. j. z výsluchu štatutára žalovaného. Takáto činnosť súdu by bola nad rámec dokazovania v
civilnom sporovom konaní, pretože dokazovať sa majú len tvrdené skutočnosti. Ak by súd sám zisťoval
skutočnosti z dôkazov v prospech jednej strany na úkor druhej, bola by tým porušená zásada rovnosti

strán konania.

22. Žalovaný v odvolaní namietol, že nie je povinný preukazovať negatívnu skutočnosť, teda nie je
povinný preukazovať svoje tvrdenie, že sa nestalo to, čo tvrdí žalobca. Žalovanému v tejto časti je
nutné prisvedčiť, pretože v zmysle práva negatórny dôkaz nie je prípustný. Žalovaný však opomína,

že pokiaľ žalobca uvedie skutkové tvrdenie, ktoré preukáže dôveryhodným dôkazom, žalovaný musí
takéto tvrdenie vyvrátiť, v opačnom prípade súd vychádza z toho, že žalobca uniesol bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno. Samotné popretie skutku bez uvedenia vlastných skutkových tvrdení nie je
považované za vyvrátenie tvrdenej skutočnosti.

23. Žalovaný namietol, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, pretože okresný súd nesprávne posúdil otázku dôkazného bremena, ktoré spočíva na žalobcovi
ohľadom preukázania tvrdení žalobcu. Okresný súd však naopak vychádzal z dôkazov predložených
žalobcom k tvrdeniam žalobcu, teda vychádzal z toho, že žalobca uniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom
na to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, žalovaný mal možnosť tieto vyvrátiť, a to

najprv poskytnutím vlastných skutkových tvrdení a následne aj navrhnutím dôkazov. V takom prípade
znášal dôkazné bremeno vyvrátenia tvrdení žalobcu on. Žalovaný však toto bremeno neuniesol.

24. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že sám žalovaný sa nezúčastnil pojednávania, pričom v deň
konania pojednávania právny zástupca žalovaného e-mailovým podaním svoju neúčasť na pojednávaní

ospravedlnil zo zdravotných dôvodov a uviedol, že súhlasí s návrhom na vykonanie dokazovania
výsluchom konateľky žalovaného Mgr. Mariany Bartošovej, resp. sa pripája k návrhu na jej výsluch,
avšak nevie zabezpečiť jej účasť na pojednávaní dňa 15.10.2020 a ani oznámiť jej adresu. Právny
zástupca žalovaného však v rámci tohto podania z uvedeného dôvodu nežiadal odročiť pojednávanie.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný bol v celom konaní pred
súdom prvej inštancie pasívny, v konaní neuplatňoval žiadne účinné prostriedky procesnej obrany,
pojednávaniasanezúčastnilaanidodatočnekospravedlneniuneúčastinapojednávaníprávnyzástupca
žalovaného nepredložil dôkaz o tom, že by sa pojednávania nemohol zúčastniť zo zdravotných dôvodov.

26. Súd prvej inštancie tak podľa názoru odvolacieho súdu neporušil právo žalovaného na spravodlivý
proces. Námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred
súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

27. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými

aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení v § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovanému

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa §
262 ods. 2 CSP.

30. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).