Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. jún 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120205949
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5120205949.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci navrhovateľky: Ing. Q. J.,
XX.XX.XXXX, bytom K. XX/XX, XXX XX J., zastúpenej JUDr. Lukášom Bútorom, advokátom, s miestom
výkonu činnosti Z. E. XX, XXX XX J., proti povinným z výživného (odporcom): 1/ Ing. Z. J., PhD., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX P., zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr.

Jozef Plačko s.r.o., so sídlom Námestie Andreja Hlinku 29/34, 917 01 Považská Bystrica, IČO: 47 241
411, 2/ Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX J., 3/ Mgr. V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
XXX, XXX XX Z. Z., zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o.,
so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, o výživné na invalidnú matku, o odvolaní
odporkyne v rade 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 17Pc/9/2020-107 zo dňa 18. marca
2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 17Pc/9/2020-107 zo dňa 18. marca 2021 v časti vo výroku II.,
ktorým súd nepriznal osobe povinnej výživou 1/, t.j. odporkyni v rade 1/ nárok na náhradu trov
konania, z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

Vo zvyšnej časti (t.j. vo výroku I. a vo výroku II . v časti týkajúcej sa nepriznania nároku na náhradu
trov konania žalobkyni a žalovaným v rade 2/ a 3/ zostáva uznesenie Okresného súdu Žilina č.k.
17Pc/9/2020-107 zo dňa 18. marca 2021 n e d o t k n u t é .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil (výrok I.). O trovách konania okresný súd
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na dispozičný procesný úkon navrhovateľky,

ktorým zobrala návrh na začatie konania späť celkom a s prihliadnutím na skutočnosť, že povinní z
výživného v rade 1/ a 3/ vyjadrili svoj súhlas so späťvzatím návrhu podaniami doručenými súdu dňa
15.02.2021 a 17.02.2021 a súčasne povinný z výživného v rade 2/ na výzvu súdu zo dňa 10.02.2021,
aby vyjadril svoj prípadný nesúhlas so späťvzatím návrhu s doložkou podľa § 157 ods. 2 CSP nijakým
spôsobom nereagoval a teda jeho súhlas sa predpokladá, konajúci súd pri aplikácii ust. § 29 ods. 1 a
3 CMP rozhodol o zastavení konania.

3. Rozhodnutie o trovách konania prvoinštančný súd odôvodnil tak, že citoval ust. § 52 CMP, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak,
v spojitosti s § 58 CMP, podľa ktorého o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie osoba povinná výživou 1/, t.j.
odporkyňa v rade 1/, a to proti jeho výroku II., ktorá sa domáhala, aby súd prvej inštancie autoremedúrou

podľa § 376 CSP odvolaním napadnuté rozhodnutie o nepriznaní trov konania odporkyni v rade 1/ zrušil
a jej odvolaniu vyhovel tak, že jej prizná náhradu trov konania a v prípade, že okresný súd neuskutočníautoremedúru, odvolateľka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti
napadnutej odvolaním zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Odvolateľka uviedla, že podľa jej názoru konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. d), f), g) a h ) CSP). Zároveň akcentovala, že konajúci súd nekriticky prevzal neodôvodnený

návrh navrhovateľky a bez náležitého odôvodnenia rozhodol o trovách konania. Takýto prístup však
nie je spravodlivý s ohľadom na okolnosti prejednávaného prípadu. Už samotnému k podaniu návrhu
na začatie konania nedošlo dôvodne a v žiadnom prípade so záujmom o súdnu ochranu navrhovateľky,
ale len s cieľom poškodiť odporkyňu v rade 1/. Podľa názoru odvolateľky zo strany navrhovateľky
už od začiatku išlo o zjavné zneužitie práva, ktoré podľa čl. 5 CSP nepožíva právnu ochranu.
Uviedla, že navrhovateľka voči nej vedie ešte ďalšie dva civilné spory, a to na základe žaloby o vydanie

bezdôvodného obohatenia v konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 4C/35/2019 a tiež na označenom
súde pod sp.zn. 46C/61/2020 je odporkyňa v rade 1/ žalovaná o súdnu ochranu práva navrhovateľky
na bývanie. Obidva nároky uplatnené v týchto sporových konaniach odporkyňa v rade 1/ popiera.
Do spísania tohto opravného prostriedku vyvolala navrhovateľka proti odporkyni v rade 1/ viacero
trestných konaní (ČVS: ORP-361/1-VYS-ZA-2019, ČVS: ORP-574/3-VYS-ZA-2019, ČVS: ORP-1127/1-

VYS-ZA-2019, ČVS: ORP-1279/1-VYS-ZA-2019, ČVS: ORP-123/1-VYS-ZA-2020, ČVS: ORP-873/
ZZ-ZA-2020, ČVS: ORP-882/2-VYS-ZA-2020, ČVS: ORP-964/ZZ-ZA-2020, ČVS: ORP-1168/3-VYS-
ZA-2020, ČVS: ORP-1354/ZZ-ZA-2020, ČVS: ORP-203/ZZ-ZA-2021 a ďalšie). Žiadne z týchto konaní
neskončilo inak ako zastavením, príp. odmietnutím. V jednom prípade (ČVS: ORP-361/1-VYS-ZA-2019
bolo trestné konanie zastavené odstúpením na priestupkové konanie Okresného úradu Žilina sp.zn. OÚ-

ZA-OVVS2-2020/024208/676/TRP, ktoré však tiež skončilo jeho zastavením. V žiadnom z označených
konaní sa nepreukázala vina odporkyne v rade 1/. Navrhovateľka úspešne neskončila proti odporkyni v
rade 1/ ani žiadne civilné sporové konanie. V súvislosti so zastavením konania vedeného na Okresnom
súde Žilina pod sp.zn. 17Pc/9/2020 a jeho výrokom II. o nepriznaní nároku na náhradu
trov konania, je preto na mieste zaoberať sa dôvodmi na takéto konanie navrhovateľky vo vzťahu k

odporkyni v rade 1/ s poukazom na ust. § 55 CMP. V najdôležitejšom a najťažšom trestnoprávnom
konaní ČVS: ORP-361/1-VYS-ZA-2019, v ktorom bola odporkyňa v rade 1/ dokonca na päť mesiacov
vzatá do väzby, boli vyšetrovateľom zabezpečené aj dva znalecké posudky na odporkyňu
v rade 1/ a jeden znalecký posudok na navrhovateľku. Vyplýva z nich, že chronické
simulovanie pozície poškodenej je životnou filozofiou navrhovateľky. Opodstatnenosť a pravdivosť

každého trestného oznámenia, ako aj čiastkového oznámenia v každom trestnom aj civilnom konaní
navrhovateľky, bola vždy dôsledne preverovaná, no vždy s negatívnym výsledkom. Po skončení väzby
odporkyne v 1/ rade začala navrhovateľka nevhodným spôsobom kontaktovať svedkov v dôsledku
skutočnosti, že všetci svedčili v prospech odporkyne v rade 1/. Na tých, na ktorých si trúfla, začala
podávať trestné oznámenie pre ich údajnú krivú výpoveď, v jednom prípade aj pre údajné vyvíjanie

teroru cez sociálne siete voči spoločným známym a svedkom v trestnom konaní (sp.zn.
ČVS: ORP-1127/1-VYS-ZA-2019) a množstvo iných, podľa nej protiprávnych alebo až trestnoprávnych
skutočností. Okrem toho stoja za pozornosť aj sťažnosti adresované Slovenskej advokátskej komore
zo dňa 05.09.2019, 23.10.2019, 30.10.2019 a 20.01.2020 proti obhajcovi odporkyne v rade 1/, ktoré
boli všetky vyhodnotené ako neopodstatnené. Jedná sa o širší kontext konania navrhovateľky, ktorý

však umožňuje lepšie pochopiť mieru jej spoločensky škodlivého správania, z ktorého nie je žiadny
dôvod vyňať ani aktuálne prejednávanú vec Okresného súdu Žilina sp.zn. 17Pc/9/2020 úsudkom, že
nepriznanie náhrady trov konania je spravodlivý postup s ohľadom na okolnosti prípadu (neaplikovaním
§ 55 CMP). Aj toto konanie je totiž zo strany navrhovateľky iba produktom jej rozhodovacích procesov,
ktorými formalizovala svoje extrémne negatívne správanie voči svojej dcére - odporkyni v rade 1/. Ide o

zjavné zneužitie práva v článku 5 CSP a v žiadnom prípade sa nejedná o realizovanie súdnej ochrany,
príp.ústavougarantovanéhozákladnéhoľudskéhoprávanaspravodlivýsúdnyproces.Vkontextevyššie
uvedených skutočností sa odvolateľka domnieva, že inak vyznievajú tvrdenia navrhovateľky v návrhu na
zastavenie konania, že „kvôli svojmu zdravotnému stavu a psychickej náročnosti tohto sporu nemá silu
pokračovať v tomto konaní a preto napriek skutočnosti, že svoj návrh považuje za dôvodný, berie návrh

na začatie konania o určenie vyživovacej povinnosti v celom rozsahu späť“. Už samotné podanie návrhu
na začatie konania totiž nereflektovalo, resp. priamo popieralo skutkové okolnosti, známe navrhovateľke
už pred jeho podaním. Po podaní návrhu vstúpil do konania splnomocnený zástupca navrhovateľky
- advokát, ktorý sa so skutkovým stavom riadne oboznámil a ktorý už vtedy vedel z neho vyvodiťprávny záver o ďalšom priebehu konania, resp. neúspešnosti návrhu v prípade vykonávania dôkazov
v tomto konaní. Advokátovi tiež muselo byť zrejmé, že prípadné priznanie výživného navrhovateľke
by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodinne. Napriek tomu však

opakovanie podával v tejto veci vyjadrenia, ktorými sledoval vyhovenie návrhu, pričom takto konal
dokonca jeden deň pred späťvzatím návrhu. V elektronickom súdnom spise sa pred späťvzatím návrhu
zo dňa 04.02.2021 nachádza podanie zo dňa 03.02.2021 označené ako replika. Odporkyňa v rade 1/
sa oboznámila s návrhom na začatie konania až po vstupe advokáta navrhovateľky do
konania.Pokiaľsaodporkyňavrade1/neoboznámilasnávrhomnazačatiekonania,navrhovateľkamala

možnosť na korekciu, resp. zastavenie jej procesného úroku, vrátane späťvzatia návrhu, čo však ani po
poučení ňou splnomocneným advokátom neučinila. Odporkyňa v rade 1/ pod hrozbou straty možnosti
uplatniť dôkazy, v dôsledku sudcovskej koncentrácie, musela preto argumentáciou, predkladaním a
navrhovaním dôkazov uskutočňovať prostriedky procesnej obrany, ktoré realizovala prostredníctvom
splnomocneného advokáta. Vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúce extrémne negatívne a nebezpečné
aktivitynavrhovateľkyvovzťahukodporkynivrade,tátonemohlapodceniťaniaktuálnesúdnekonanie,s

čím jej vznikli reálne výdavky spojené s úkonmi právnej služby. Pokiaľ ide o právnu stránku rozhodovania
o priznaní trov, napriek zásade „iura novit curia“, odporkyňa v rade 1/ navrhuje postup podľa § 55 CMP,
nakoľko s ohľadom na okolnosti prípadu je spravodlivý jedine postup, kedy bude mať právo na náhradu
trov konania. V posudzovanom prípade má nepriznanie trov explicitný sekundárny následok vo forme
faktického finančného sankcionovania odporkyne v rade 1/ (za reálne výdavky na úkony služby právnej

pomoci), k čomu pristupuje i systematické a kontinuálne zhoršovanie jej zdravotného stavu pri každom
ďalšom obdobnom konaní navrhovateľky.
6. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie okresného súdu v napadnutej časti
ako vecne správne potvrdiť.
7. V celom rozsahu sa stotožnila s postupom konajúceho súdu a aplikáciou ust, § 52 CMP, v konaniach

vedených podľa Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Táto generálna klauzula je veľmi dôležitá
vzhľadomnaokruh vecí,ktorésúprejednávanévrežimeCMParovnakozdôvoduprítomnostiverejného
záujmu. Práve táto zásada výrazne umožňuje v konaniach, v ktorých má štát verejný záujem, aby boli
zvlášť chránené, prístup súdu spravodlivosti ľuďom, ktorí by inak pre obavu z vysokých súdnych trov

svoje oprávnené záujmy nikdy nebránili. Navrhovateľka podala návrh na určenie výživného z dôvodu, že
už nevidela inú možnosť ako zabezpečovať svoje základné životné potreby a je presvedčená, že
existuje morálna povinnosť jej detí, aby jej pomohli, keď potrebuje pomoc, tak ako sa ona starala o
svoje deti, keď boli na to odkázané. Osobitne sa navrhovateľka cíti ukrivdená od
odporkyne v rade 1/, ktorá získala na jej úkor nehnuteľnosť, ktorú užívala ako svoje bývanie a z ktorej

bola nútená sa vysťahovať. Navštívila preto Centrum právnej pomoci, aby jej priznalo právnu pomoc v
tomto konaní. Pre navrhovateľku bolo ponižujúce už pri podaní návrhu žiadať výživné od svojich detí,
čo malo to negatívne účinky na jej zdravotný stav. Po prečítaní vyjadrení k návrhu od svojich
detí však už nemala síl v tomto konaní pokračovať. Preto sa po krátkom vyjadrení k tvrdeniam odporcov
rozhodla zobrať svoj návrh na určenie výživného späť. Tento úkon urobila výlučne z obavy o svoje

zdravie. Zároveň navrhovateľka poprela tvrdenia odporkyne v rade 1/, že zámerom podania žaloby bolo
poškodiť odporkyňu v rade 1/ alebo, že by z jej strany išlo o zneužitie práva. Súčasne navrhovateľka
potvrdila, že medzi ňou a odporkyňou v rade 1/ sú napäté vzťahy. Trestné oznámenia bola nútená
podať dôvodne, aby tak chránila svoj život a majetok. Skutkové okolnosti v prejednávanej veci preto
nijakým spôsobom neodôvodňujú postup súdu podľa § 55 CMP.

8. Ďalšie podania účastníkov v rámci odvolacieho konania neboli produkované.
9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu podľa §
65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania
podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v časti výroku II. presne špecifikovanej vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Primárne odvolací súd poukazuje na ust. § 2 ods. 2 CMP z ktorého vyplýva, že
na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník
konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Odvolací
súd preto prispôsobil svoju terminológiu v tomto rozhodnutí označenému ustanoveniu zákona.

11. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne askutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. Nálezy Ústavného súdu SR
III.ÚS 209/04, IV.ÚS 115/03). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil,
že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Judikatúra tohto

súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A,
č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

12. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

13.Zust.§236CSPvyplýva,ževpísomnomvyhodnoteníuzneseniasauvedieoznačeniesúdu,ktorýho
vydal, označenie strán a ich zástupcu, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie,
poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
14. Z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci vyplýva, že došlo zo strany odporkyne v rade 1/

došlo k procesnému uplatneniu a vyčísleniu trov konania v podaní zo dňa 17.02.2021, v ktorom zároveň
vyjadrila svoj súhlas so späťvzatím návrhu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia však absentujú
akékoľvek úvahy okresného súdu o tom, ako sa vyporiadal s týmto jej procesným návrhom odporkyne v
rade 1/ a prečo ho vyhodnotil tak, že napokon o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. Okresný súd
na argumentáciu odporkyne v rade 1/ nereagoval a nezaujal k nej adekvátne stanovisko, vychádzajúce

zozistenívyplývajúcichzobsahuspisovéhomateriálu.Bolotomutakajvprípadenárokunanáhradutrov
konania uplatneného odporcom v rade 3/, ktorý však nepodal voči napadnutému uzneseniu odvolanie
a preto vo vzťahu k nemu uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
15. V posudzovanom prípade sa teda porušenie práva účastníkov konania na spravodlivý proces
prejavilo v nedostatku riadneho, resp. absencii odôvodnenia rozhodnutia o trovách konania.

Obligatórnou súčasťou výroku rozsudku je aj osobitný výrok o nároku na náhradu trov konania. O
tomto nároku rozhodne súd v mimosporovom konaní na návrh (§ 58 CMP). Porušením práva na
spravodlivý proces je aj stav, keď v hodnotení skutkových zistení a skutkových záverov absentuje určitá
časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, eventuálne - alebo tým skôr - pokiaľ boli účastníkmi
konania namietané, no napriek tomu konajúci súd náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných

skutočností nezhodnotil bez toho, že by dostatočným spôsobom odôvodnil ich bezvýznamnosť či
irelevantnosť (pozri napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 102/2017). Pokiaľ takto
súd prvej inštancie postupoval v prejednávanej veci, dopustil sa svojvôle zakázanej preň v čl. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a založil tým nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia, a v dôsledku
toho i jeho protiústavnosť. Ak nie sú totiž zrejmé dôvody tohto-ktorého rozhodnutia, nastávajú obdobné

následky ako tie, ktoré vedú k nezákonnosti a hlavne nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore
nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež so zásadami spravodlivého procesu; len
náležité, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná
súčasť „stanoveného postupu“ - ústavné kritériá vyplývajúce preň z čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky
(I. ÚS 33/2012). Nesprávny postup súdu prvej inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací

súd, ktorý je spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach.
Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni, na základe opravných prostriedkov
preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol účel Civilného mimosporového konania vyjadrený v
článkoch 1, 4 a 6 CMP v spojitosti s čl. 46 a nasl. Ústavy SR, a nie nahrádzať podstatné pochybenia
v postupe prvoinštančného súdu.

16. Zároveň odvolací súd vo všeobecnosti dodáva, že generálna klauzula formulovaná v §
52 CMP vychádza z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak. Touto formuláciou sa okrem iného zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania
nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to zákon výslovne pripúšťa. Ustanovenie § 55 CMP
však predstavuje prelomenie generálnej klauzuly. Ak súd vyhodnotí, že je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé, môže priznať nárok na náhradu trov konania v akomkoľvek konaní
podľa Civilného mimosporového poriadku, a to nielen v konaniach vymedzených v § 53 CMP. Predmetné
ustanovenie obdobne ako § 55 CMP predstavuje tzv. materiálny korektív. Vzhľadom na vyššie uvedené
atribúty možno konštatovať, že aplikácia ust. § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, apretomusíbyťtakátovýnimkanáležiteodôvodnená.Vporovnanísust.§53CMProzhodujúcimkritériom
pre priznanie nároku na náhradu trov konania nie je úspech v konaní. Rovnako v možnosti priznania
nároku na náhradu trov konania je tu rozšírená nielen na účastníkov konania, ale aj na iné

subjekty. Predpoklad, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej
moci, za predpokladu, že si účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok na náhradu trov konania
a nejde o konania vymenované v § 53 CMP, t.j. o konanie vo veciach určenia rodičovstva a o konanie
vo veciach notárskych úschov. Zároveň je potrebné dodať, že ak došlo k uplatneniu nároku na
náhradu trov konania niektorým z účastníkov a súd vyhodnotí, že sú tu okolnosti, s ohľadom na ktoré

je spravodlivé náhradu trov konania priznať, umožniť účastníkovi, ktorý má byť zaviazaný na náhradu
trov konania, na túto skutočnosť vopred upozorniť a dať mu priestor na predstavenie príp. opačných
argumentov (k tomu pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS 828/2006).
Pri hodnotení kritéria, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, by nemal súd ako jediné
kritérium zohľadňovať osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve okolnosti
prejednávanej veci. Tu je však potrebné odlíšiť prípadné jednorazové obštrukcie, ktoré vznikli zavineným

konaním niektorého z účastníkov, kde je potrebné aplikovať ust. § 54 CMP. Okolnosti, keď je možné
nárok na náhradu trov konania priznať, môže zakladať napr. v konaní podľa CMP začatom na návrh, ak
zo strany navrhovateľa ide o šikanózny návrh, a druhá strana/účastník sa k návrhu na začatie konania
vyjadrí, s návrhom nesúhlasí a následne navrhovateľ uvedie, že netrvá na prejednávaní veci, návrh
zoberie späť a súlade s § 29 CMP dôjde k zastaveniu konania. Súd tiež pri aplikácii predmetného

ustanovenia môže vyhodnocovať, ktorý z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť.
17. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu v
časti výroku II. o trovách konania, týkajúci sa nepriznania nároku na náhradu trov konania
odporkyni v rade 1/, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie o nové rozhodnutie.
18. V ďalšom konaní okresný súd opätovne rozhodne o trovách konania s tým, že je viazaný právnym

názorom odvolacieho súdu uvedeným vyššie (§ 391 ods. 2 a § 2 ods. 1 CMP). Po zhodnotení okolností
prejednávanej veci, s uvedením príslušnej aplikovanej právnej normy, riadne a presvedčivo odôvodní
svoje rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k nároku na ich náhradu uplatnenému a vyčíslenému
odporkyňou v rade 1/ s náležitosťami podľa § 236 CSP s použitím § 2 ods. 1 CMP, pričom sa vysporiada
s tvrdeniami odporkyne v rade 1 uvedenej v jej podaní - zo dňa 17.02.2021 (č.l. 99 až 100 spisu) a

tiež s jej argumentáciou prezentovanou v jej opravnom prostriedku zo dňa 24.03.2021 (č.l. 116 až 117
spisu).Súdprvejinštanciejepritomviazanýprávnymnázoromodvolaciehosúduprezentovanýmvtomto
rozhodnutí (§ 391 ods. 2 CSP).
19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

20.Vozvyšnejčasti(t.j.vovýrokuI.atiežvovýrokuII.včastitýkajúcejsanepriznanianárokunanáhradu
trov konania žalobkyni a žalovaným v rade 2/ a 3/) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu.

21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu

zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 77 CMP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /
Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).