Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/179/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208223411
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1208223411.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: X. A., bytom K. XX, D. S., zastúpenej
advokátom JUDr. Petrom Debnárom, Metodova 7, Bratislava, proti odporcom: 1/ Slovenská kancelária
poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpenému Allianz - Slovenská poisťovňa a.s.,
Dostojevského rad 4, Bratislava, 2/ J. J., naposledy bytom T. XX, U., zastúpenému opatrovníčkou D.
Patkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava II, o náhradu škody, na odvolanie odporcu

1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 19C/121/2008-250, zo dňa 16.2.2010, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach z r u š u j e a vec v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľke
52.114,68 eura a trovy právneho zastúpenia 19.988,99 eura; vo zvyšku návrh zamietol. Odporcom 1/ a

2/ uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 3.126,50 eura a trovy znaleckého dokazovania
136,80 eura.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala zaplatenia náhrady škody
na zdraví, veciach a mimoriadne zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume
2.000.000,- Sk. Návrh odôvodnila tým, že zavinením odporcu 2/ utrpela dňa 14.11.2005 ťažký úraz.

Podaním doručeným dňa 2.4.2009 vyčíslila žalovanú sumu na 53.613,37 eura. Táto pozostávala z 1/
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 38.014,70 eura, 2/ náhrady za bolestné 4.124,43 eura,
3/ náhrady nákladov na liečenie 342,73 eura, 4/ náhrady cestovných nákladov spojených s liečením
987 eur, 5/ náhrady ušlej mzdy 7.666,57 eura, 6/ náhrady nákladov na ošetrovné členom jej rodiny 434
eura, 7/ náhrady nákladov rodinného príslušníka spojených s jej liečením 769 eur, 8/ náhrady hotových
výdavkov manžela navrhovateľky spojených s návštevami v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová

621,92 eura, 9/ náhrady nákladov spojených s uplatnením náhrady škody 199,20 eura.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že navrhovateľka dňa 14.11.2005 utrpela
ťažkú ujmu na zdraví v dôsledku automobilovej nehody zavinenej odporcom 2/, ktorý bol uznaný vinným
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/146/2006, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 31.1.2008. Nakoľko táto ťažká ujma na zdraví si u navrhovateľky ako mladej športujúcej ženy s

predpokladaným kariérnym postupom vyžadovala nielen opakované operačné zákroky, užívanie liekov
a rehabilitácie, ale aj zmenu životného štýlu a zamestnania, súd prvého stupňa jej priznal s poukazom
na § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2 a § 444 Obč. zák. titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
38.015,70 eura, titulom náhrady za bolesť 4.124,43 eura a titulom náhrady nákladov na liečbu 330,98
eura.

Titulom náhrady škody na veciach priznal navrhovateľke 451,44 eura. Vzhľadom k námietke premlčania
vznesenej odporcom 1/ uviedol, že škoda jej vznikla v deň úrazu, kedy začala plynúť trojročnáobjektívna lehota na uplatnenie škody. Dňom právoplatnosti trestného rozkazu 31.1.2008 jej začala
plynúť dvojročná subjektívna lehota. Nakoľko si navrhovateľka uplatnila náhradu škody na veciach dňa
14.11.2008, nárok uplatnila včas.

Súd prvého stupňa ďalej priznal navrhovateľke náhradu cestovných výdavkov spojených s liečením
891,85 eura, pričom zohľadnil opotrebenie vozidla, ku ktorému došlo jeho používaním a skutočnosť, že
navrhovateľkauvedenúsumunahradilasvojmubratovi,odktoréhomalaautopožičané.Taktiežzohľadnil
aj spotrebu vozidla, cenu benzínu a počet najazdených kilometrov do nemocničných, ambulantných a

rehabilitačných zariadení, ktoré navrhovateľka podrobne rozpísala v prílohe „G“ svojho návrhu. Mal za
preukázané, že navrhovateľka si uplatnila náhradu cestovných výdavkov spojených s liečením riadne
a včas vzhľadom na prvú cestu dňa 23.11.2005 a uplatnenú náhradu škody dňom 14.11.2008, t.j. v
trojročnej objektívnej lehote.

Ďalej priznal navrhovateľke titulom náhrady ušlej mzdy počas práceneschopnosti s poukazom na §

445 Obč. zák. 7.666,57 eura s ohľadom na sumy vyplatené Sociálnou poisťovňou, zamestnávateľom a
odporcom 1/, priemerný denný zárobok navrhovateľky a počet dní práceneschopnosti.

Priznal navrhovateľke aj náhradu za náklady a výdavky pre členov jej rodiny 434,51 eura, ktorú
navrhovateľka vyplatila svojej sestre titulom ošetrovného; ohľadom uvedeného nároku mal aktívnu

legitimáciu navrhovateľky preukázanú.

Ďalej súd prvého stupňa priznal navrhovateľke 199,20 eura, ktoré vyplatila znalkyni Doc. MUDr. Jiřiny
Bauerovej, CSc. za vypracovanie znaleckého posudku, ktorý bol podkladom na vyčíslenie nároku na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľky jej nepriznal 769,52 eura uplatnených titulom náhrady
za stratu času manžela, ktorý strávil jej prepravovaním a jeho ušlého zisku, rovnako ako náhradu za
návštevy manžela v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová 621,92 eura.

O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľke náhradu trov konania
19.988,99 eura v podrobnej špecifikácii.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok rozhodol v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.

O náhrade trov konania štátu za vyplatené znalečné rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p.

Proti zaväzujúcim častiam rozsudku (proti výroku o uložení povinnosti zaplatiť 52.114,68 eura v časti
prevyšujúcej sumu 42.339,33 eura, t.j. v časti o zaplatenie 9.775,35 eura a proti výrokom o uložení
povinnosti zaplatiť trovy právneho zastúpenia, súdny poplatok a náhradu trov konania štátu) podal

odvolanie odporca 1/ a žiadal rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Uviedol, že nárok navrhovateľky na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 38.015,70 eura a
na náhradu za bolestné 4.124,43 eura mal za preukázaný a celkovú sumu 42.140,13 eura poukázal dňa
3.3.2010 na účet navrhovateľky. Rovnako nespochybnil nárok na náhradu na vypracovanie znaleckého

posudku 199,20 eura, ktorú sumu rovnako poukázal navrhovateľke dňa 3.3.2010. Nestotožnil sa však s
napadnutým rozsudkom ohľadom vecnej škody, nákladov na liečenie, cestovných nákladov, ušlej mzdy
a ošetrovného členom rodiny.

V časti náhrady škody na veciach 451,44 eura zotrval na vznesenej námietke premlčania vzhľadom na

dátum doručenia návrhu na začatie konania súdu a okamih, kedy sa navrhovateľka o škode dozvedela.
Mal za to, že navrhovateľka sa dozvedela o tom, kto škodu spôsobil, už dňom dopravnej nehody, nakoľko
už v tom čase mala subjektívnu vedomosť o tejto skutočnosti. Navrhovateľka uviedla, že oblečenie bolo v
dôsledkudopravnejnehodyúplnezničené;pretosaorozsahuškodyrovnakodozvedeladňomdopravnej
nehody.

V časti náhrady nákladov za liečenie 330,98 eura a náhrady cestovných nákladov 891,85 eura
rovnako zotrval na vznesenej námietke premlčania. Pri cestovných nákladoch nesúhlasil s postupom
navrhovateľky podľa zákona č. 283/2002 Z.z. Mal za to, že uvedený predpis nie je možné použiťna výpočet výšky škody v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorá vznikla navrhovateľke, nakoľko sa
vzťahuje najmä na zamestnancov a na poskytovanie náhrad výdavkov pri pracovných cestách. Účelnosť
a primeranosť nákladov spojených s liečením nemožno stotožňovať s výpočtom cestovných nákladov

podľa zákona č. 283/2002 Z.z., keď výdavky a plnenia zamestnancov pri pracovných cestách nemožno
chápať ako ich škodu, ale ako výdavky pri výkone zamestnania. Odporca 1/ zohľadnil spotrebu vozidla
použitého navrhovateľkou a priemernú cenu benzínu; na uvedenom základe mal za to, že jej nárok na
náhradu cestovných nákladov vysporiadal v plnej miere.

V súvislosti s priznanou náhradou ušlej mzdy 7.666,57 eura uviedol, že navrhovateľke vyplatil 3.422,29
eura za obdobie práceneschopnosti od 14.11.2005 do 14.11.2006; mal za to, že navrhovateľke vznikol
nárok na ušlú mzdu len za uvedené obdobie. Argumentoval § 446 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého sa náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného posudzuje a suma
sa určuje rovnako ako úrazový príplatok. Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z.z. sa nárok na úrazový
príplatok viaže na nárok na nemocenské. Nárok na nemocenské podľa § 34 zákona č. 461/2003 Z.z.

zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52.
týždňa od jej vzniku. Odporca 1/ namietol, že súd prvého stupňa sa touto argumentáciou nezaoberal.

V časti náhrady nákladov za ošetrovanie členom rodiny 434,51 eura namietol nedostatok aktívnej
legitimácie navrhovateľky. Náklady vynaložila sestra navrhovateľky, ktorá na pojednávaní uviedla,

že žiadna škoda jej poskytovaním ošetrovania nevznikla. Navrhovateľka na preukázanie nároku
predložila čestné vyhlásenie, v ktorom jej sestra uviedla, že finančnú náhradu žiada poukázať na účet
navrhovateľky. Mal za to, že navrhovateľka nie je oprávnená požadovať náhradu nákladov, ktoré podľa
jej slov vynaložila sestra. Aktívne legitimovaným subjektom je sestra navrhovateľky.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach
potvrdiť.Nesúhlasilasovznesenounámietkoupremlčanianárokunanáhraduškodynaveciach,náhradu
nákladov za liečenie a náhradu cestovných výdavkov. Poistná udalosť nastala dňa 14.11.2005 a v tento
deň bolo začaté trestné stíhanie. Týmto sa zastavila premlčacia doba až do 31.1.2008, kedy nadobudol
trestný rozkaz právoplatnosť. Uvedeným dňom začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba.

O tom, kto zodpovedá za škodu, sa dozvedela až právoplatnosťou trestného rozkazu.

Ďalej uviedla, že zákon č. 283/2002 Z.z. nevylúčil možnosť jeho analogickej platnosti na iné prípade,
napr. na cestu motorovým vozidlom za lekárom. Nárok na náhradu ušlej mzdy si uplatnila tak, ako
keby vykonávala prácu u svojho zamestnávateľa. V súvislosti s nárokom na náhradu za ošetrovanie

členom rodiny uviedla, že jej sestra X. X. potvrdila, že (navrhovateľka) jej poukázala 779,89 eura za
ušlú mzdu počas neplateného voľna, kedy zabezpečovala jej potreby, čím jej vznikla škoda; nakoľko jej
navrhovateľka túto škodu nahradila, je aktívne legitimovaná na jej uplatnenie.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal

rozsudok v napadnutých častiach, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutých častiach zrušiť.

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 14.11.2008 domáhala voči odporcom 1/ a 2/ zaplatenia 2.000.000,-
Sk (66.387,83 eura) titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podaním zo dňa 31.3.2009, doručeným súdu prvého stupňa dňa 2.4.2009, špecifikovala svoj návrh
na zaplatenie celkovej sumy 53.613,37 eura, v rámci ktorej si uplatnila okrem mimoriadneho zvýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia i nárok na náhradu nákladov na liečbu, náhradu škody
na veciach, náhradu cestovných výdavkov, náhradu ušlej mzdy a náhradu za náklady a výdavky pre
členov rodiny. Aj keď navrhovateľka výslovne neuviedla, že berie návrh v časti o zaplatenie 12.774,46

eura (66.387,83 eura - 53.613,37 eura) späť, podľa obsahu uvedeného podania zo dňa 31.3.2009 vzala
návrh v časti o zaplatenie 12.774,46 eura späť. Súd prvého stupňa však napriek čiastočnému späťvzatiu
návrhu v rozpore s § 96 ods. 1 O.s.p. nerozhodol o zastavení konania v tejto časti.

Odporca 1/ odvolaním napadol priznanie náhrady nákladov na liečbu 330,98 eura, náhrady škody na

veciach 451,44 eura, náhrady cestovných výdavkov 891,85 eura, náhrady ušlej mzdy 7.666,57 eura a
náhrady za náklady a výdavky pre členov rodiny 434,51 eura.V súvislosti s posúdením ním vznesenej námietky premlčania (nároku na náhradu nákladov na liečbu,
nároku na náhradu škody na veciach a nároku na náhradu cestovných výdavkov) namietol nesprávne
právne posúdenie veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Obč. zák. sa právo na náhradu škody najneskoršie premlčí za tri roky, a ak ide o
škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo
neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba
a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe

oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osoba
nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania
v občianskom súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1
tretia veta Obč. zák.). S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje prednostne
opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky škody a pod.

(porovnaj R 29/1983).

Občiansky zákonník v § 106 ustanovuje premlčaciu dobu subjektívnu (§ 106 ods. 1 Obč. zák.) a
objektívnu (§ 106 ods. 2 Obč. zák.). Ich začiatok je upravený odlišne, pričom ak sa skončí plynutie
jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému prípadne ešte plynie druhá

premlčacia doba. Občiansky zákonník viaže premlčanie práva na náhradu škody uplynutím subjektívnej
dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a) o škode - majetkovej ujme
určitého druhu a rozsahu vyčísliteľnej v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok
na náhradu škody uplatniť aj na súde; b) o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi

a k jeho vedomosti o škode.

Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu preukázateľného získania informácie
o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne
ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z

rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho
zodpovednosti (R 16/2014).

Rozhodujúcim teda je, kedy sa poškodený o skutkových okolnostiach preukázateľne dozvedel, a nie či a
kedy si mohol na ich základe vytvoriť právny záver o zodpovednosti určitej osoby. Začiatok subjektívnej

premlčacej doby nie je závislý na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy si
vytvorí pre neho priaznivejšiu procesnú situáciu k tomu, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť,
mohol v súdnom konaní preukázať. Subjektívna vedomosť poškodeného o osobe, ktorá zodpovedá za
škodu, teda nepredpokladá nespochybniteľnú istotu v určení osoby zodpovednej za vznik škody, ale
vychádza z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody, možno požadovať, aby nárok uplatnila

na súde, ak má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, za ktorých sa javí zodpovednosť
určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná.Názor súdu prvého stupňa, že navrhovateľka vedomosť o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá,
získala až dňom 31.1.2008, kedy nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava
III sp. zn. 3T/146/2006, zo dňa 30.11.2006, ktorým bol odporca 2/ uznaný vinným zo spáchania

trestného činu ublíženia na zdraví a ktorým bola navrhovateľka ako poškodená odkázaná so svojim
nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie (t.j. názor, že k tomuto dňu sa viaže začiatok
plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody), nie je správny. Nebol daný dôvod, aby sa plynutie
subjektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody začalo odvíjať až od právoplatnosti uvedeného
trestného rozkazu (premlčacia doba však spočívala od uplatnenia náhrady škody v trestnom konaní - za

daného stavu predmetného konania nie je zrejmé, akej konkrétnej náhrady škody sa v trestnom konaní
navrhovateľka domáhala a kedy si svoj nárok v trestnom konaní uplatnila - do právoplatnosti trestného
rozkazu). To, že navrhovateľka v trestnom konaní uplatnila svoj nárok na náhradu škody proti odporcovi
2/ však potvrdzuje, že informáciu o zodpovednom subjekte mala už skôr.

Pri posúdení dôvodnosti vznesenej námietky premlčania bolo navyše potrebné vychádzať aj z dátumu

2.4.2009, kedy si navrhovateľka uplatnila na súde prvého stupňa nárok na náhradu nákladov na liečbu,
nárok na náhradu škody na veciach a nárok na náhradu cestovných výdavkov; aj keď v návrhu zo
dňa 14.11.2008 skonštatovala, že utrpela škodu na zdraví s nákladmi na liečenie a tiež na veciach,
tak si uplatnila zaplatenie žalovanej sumy len titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie i postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania
realizáciu jeho procesných práv, pričom takýmto právom je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
Povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje právo účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Porušením tohto práva sa účastníkovi odníma možnosť skutkovo

a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku.
Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia predstavuje potom
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods.
1 písm. f) O.s.p.

Odôvodnenie priznanej náhrady nákladov na liečbu 330,98 eura, náhrady škody na veciach 451,44 eura
a náhrady cestovných výdavkov 891,85 eura (pri ktorých nebol správne ustálený začiatok subjektívnej
premlčacej doby) nie je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. V napadnutom rozsudku absentuje presná
špecifikácia výpočtu jednotlivo priznaných nárokov (odkaz na prílohu „G“ návrhu je bez ďalšieho
nepostačujúci - obsah tejto prílohy súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku neuviedol), čo môže byť

podstatné aj vzhľadom k vznesenej námietke premlčania (náklady na liečbu a cestovné výdavky neboli
vynaložené jednorazovo, ale boli vynakladané postupne) pričom súd prvého stupňa neuviedol, ako vec
v týchto častiach právne posúdil (je nepochybné, že sa nemôže jednať o náhradu za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia v zmysle uvedeného § 444 Obč. zák. a ani o stratu na zárobku v zmysle §
445 Obč. zák.).

Rovnako nepreskúmateľné je odôvodnenie priznanej náhrady za stratu na zárobku 7.666,57 eura.
Navrhovateľka si uplatnila nárok na náhradu za stratu na zárobku za obdobie pracovnej neschopnosti
od 14.11.2005 do 30.6.2007, t.j. za 425 pracovných dní. Pri poukaze na samotný § 445 Obč. zák. (bez
zohľadnenia § 446 Obč. zák.) sa súd prvého stupňa nezaoberal dĺžkou trvania pracovnej neschopnosti

navrhovateľky a nevyhodnotil tvrdenie odporcu 1/ ohľadom vzniku nároku na náhradu za stratu na
zárobku len za obdobie od 14.11.2005 do 14.11.2006.

Aktívnu legitimáciu navrhovateľky pri nároku na náhradu za náklady a výdavky pre členov rodiny
434,51 eura odôvodnil súd prvého stupňa bez ďalšieho len konštatovaním jej preukázania. Napriek

námietkam odporcu 1/ tak aktívnu legitimáciu navrhovateľky v tejto časti nezdôvodnil a neuviedol, ako
vec v tejto časti právne posúdil (je nepochybné, že sa nemôže jednať o náhradu za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia v zmysle uvedeného § 444 Obč. zák. a ani o stratu na zárobku v zmysle §
445 Obč. zák.).

Súd prvého stupňa aplikáciou § 449 ods. 1, 3 Obč. zák. neargumentoval. Odvolací súd nespochybňuje,
že pod účelné náklady spojené s liečením v zmysle § 449 ods. 1 Obč. zák. môžu patriť aj cestovné
náklady a náklady na starostlivosť o osobu, ktorá utrpela škodu na zdraví; tieto sú však v zmysle § 449ods. 3 Obč. zák. hradené tomu, kto ich vynaložil; nakoľko ide o priamy nárok, uplatniť si ho môže len
táto osoba.

Na uvedenom základe odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach (t.j. uloženia
povinnosti zaplatiť 9.775,35 eura, náhradu trov konania navrhovateľky, súdny poplatok a náhradu trov
konania štátu) podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.

Vďalšomkonanísasúdprvéhostupňabudeprioritnezaoberaťvznesenounámietkoupremlčania,doplní
dokazovanie podľa prípadných návrhoch účastníkov konania a opätovne rozhodne vo veci, pričom svoje
rozhodnutie odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p.; vzhľadom k späťvzatiu návrhu v
časti o zaplatenie 12.774,46 eura rozhodne aj o zastavení konania v tejto časti.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.